Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX, zast. Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47258608, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, IČO: 30233844, Hurbanova 27, 036 01 Martin, zast. Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom ul. Volgogradská 10964/19, 038 61 Martin, IČO: 42071411, v pracovnoprávnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -56 zo dňa 21. decembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa danou žalobkyni ako zamestnancovi písomným podaním zo dňa 21.04.2020 označeným ako „rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa“, z dôvodu podľa ust. je neplatné. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci nebolo sporné, že zamestnávateľ doručoval jednostranné skončenie pracovného výpoveďou zo dňa 20.04.2020 žalobkyni doporučenou zásielkou odovzdanou na prepravu prostredníctvom poštového úradu dňa 21.04.2020, pričom oznámenie o doručovanej zásielke sa dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne dňa 22.04.2020 (tvrdenie žalobkyne v žalobe), pričom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol realizovaný dňa 23.04.2020, opakovaný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 24.04.2020, kedy bola zásielka aj uložená na poštovom úrade W., kde si žalobkyňa mohla prevziať zásielku od 23.04.2020, s uvedením aj telefónneho čísla, na ktorom mohla žalobkyňa požiadať o opakované doručenie zásielky. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že tvrdenie žalobkyne obsiahnuté v žalobe, že si nemohla prevziať doporučenú zásielku, nakoľko sa v mieste trvalého bydliska nezdržiavala, nebolo žalobkyňou žiadnym spôsobom preukázané. Až v podaní doručenom súdu dňa 19.10.2020 žalobkyňa tvrdila, že dňa 22.04.2020 bola na pracovisku žalovaného, (kde mala vykonať nevyhnutné administratívne úkony spojené s pracovným pomerom a prácu jej mala prideliť pani Mgr. U. T.), z ktorého dôvodu si nemohla prevziať zásielku, ktoré tvrdenie taktiež nebolo preukázané, keď toto vyvrátil žalovaný predložením evidencie dochádzky, podľa ktorej sa žalobkyňa v uvedený deň nenachádzala na pracovisku žalovaného. Súd prvej inštancie

mal teda za to, že žalobkyňa sama svojím konaním zmarila prevzatie doručovanej výpovede, preto súd prvej inštancie jej obranu v tomto smere vyhodnotil ako irelevantnú, rovnako aj argumentáciu o skrátení odbernej lehoty žalovaným, keď táto okolnosť nemala vplyv na platnosť výpovede, ktorá bola v písomnej forme a doručovaná žalobkyni, pričom nedoručená zásielka sa vrátila zamestnávateľovi dňa 28.04.2020, ktorý dátum bol dňom doručenia výpovede. Výpovedná doba podľa začala plynúť dňom 01.05.2020 a v súlade s ust. a uplynula dňa 31.06.2020. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v . Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. V danom prípade zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer výpoveďou podľa , z dôvodu nadbytočnosti pracovného miesta žalobkyne, ktoré bolo zrušené v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene č.2 zo dňa 20.04.2020 s tým, že zamestnávateľ nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, ani v mieste bydliska žalovanej, a to ani po predchádzajúcej príprave. Poukázal na to, že podstatou výpovedného dôvodu uvádzaného v je existencia organizačných zmien na strane zamestnávateľa a s tým súvisiaca nadbytočnosť zamestnanca. Ide o prípady, kedy zamestnávateľ v dôsledku organizačných zmien nemá možnosť prideľovať zamestnancovi práce dohodnuté podľa pracovnej zmluvy. V praxi k takýmto situáciám najčastejšie dochádza pri investíciách do technického vybavenia zamestnávateľa za účelom zefektívnenia práce, následkom čoho je však potreba zníženia stavu zamestnancov, resp. pri znižovaní zamestnaneckého portfólia v dôsledku negatívnej hospodárskej situácie. O organizačnej zmene musí zamestnávateľ rozhodnúť písomne. Predpokladom výpovedného dôvodu nadbytočnosti je to, že v dôsledku realizácie organizačnej zmeny v dohľadnom čase, spravidla počas plynutia výpovednej doby, stratí zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. Rozhodnutie o výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, je v plnej pôsobnosti zamestnávateľa. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.01.2009, sp. zn. : „Ak zamestnávateľ na základe svojho rozhodnutia o organizačných zmenách znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.) Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pri uplatnení výpovede z organizačných dôvodov bol zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa . Ponuka inej vhodnej práce je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa. Jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Významná je tá skutočnosť, či v okamihu, kedy je zamestnancovi daná výpoveď, zamestnávateľ disponuje voľnými pracovnými miestami. Aby bola splnená ponuková povinnosť, zamestnávateľ musí mať potrebu, aby bola určitá pracovná činnosť reálne vykonávaná. Na základe uvedeného výpoveď zamestnávateľa z organizačných dôvodov bude aktuálna v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať (t. j., nedisponuje žiadnym iným voľným vhodným pracovným miestom), resp. ak zamestnanec ponúknuté voľné pracovné miesto odmietol. Podľa súdu prvej inštancie, v prípade súdneho konania týkajúceho sa neplatnosti výpovede je zamestnávateľ povinný preukazovať, že zamestnanec ponuku inej vhodnej práce odmietol. V prípade, ak zamestnávateľ takouto vhodnou prácou nedisponuje, objektívne nemá vhodnú prácu pre zamestnanca, nemôže svoju ponukovú povinnosť naplniť. V takomto prípade je potrebné, aby zamestnávateľ vo výpovedi uviedol, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca vhodnú prácu v zmysle ustanovenia , čo bol aj daný prípad, keď Zamestnávateľ konštatoval, že nemá žiadne voľné miesto v organizácii, pričom nebola preukázaná existencia voľného pracovného miesta, ktoré by mohlo byť ponúknuté žalobkyni. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pokiaľ žalobkyňa namietala existenciu rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodnutie zamestnávateľa bolo prijaté písomne, pričom zo znenia ust. nevyplýva, že by zamestnávateľ bol povinný súčasne s daním výpovede alebo ešte skôr aj toto svoje písomné rozhodnutie zamestnancovi predložiť. Uvedená námietka žalobkyne bola teda nedôvodná, súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané písomné rozhodnutie zamestnávateľa č. 2 z 20.4.2020 o organizačnej zmene. Predmetné rozhodnutie zamestnávateľ prijal „...z dôvodu efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami podľa , zákona a pre nevyhovujúcu štruktúru kvalifikácie pedagogických zamestnancov znižuje počet zamestnancov k 31.5.2020v pracovnej pozícii „učiteľ/ka1.stupňa ZŠ“ z pôvodného počtu 21 na nový počet 18.“ Podľa súdu prvej inštancie v prejednávanej veci žalovaný preukázal dôvod výpovede z dôvodu podľa , keď žalobkyňa sa stala v čase podania výpovede nadbytočnou, teda počet zamestnancov u žalovaného presahoval znížený počet určených pracovných miest. Žalovaným tvrdený nadstav zamestnancov vznikol v dôsledku toho, že po ujatí sa funkcie riaditeľky školy p. O. v januári 2020 podali viacerí učitelia výpovede z pracovného pomeru, ktoré výpovede však následne

zobrali späť, avšak v tom čase riaditeľka školy pani O. so späťvzatím výpovedí nesúhlasila a počas plynutia výpovedných lehôt prijala nových zamestnancov do pracovného pomeru, s dňom nástupu do práce od 01.04.2020. Dňa 25.03.2020 bola odvolaná pani O. z pozície riaditeľky školy a dočasne poverená a Mgr. X., poverená vedením školy ešte pred vznikom pracovného pomeru udelila súhlas so späťvzatím výpovedí zo strany zamestnancov. Ak došlo k účinnému odvolaniu výpovede, t. j. ak zamestnávateľ súhlasil so späťvzatím výpovede, pracovný pomer naďalej pokračovať za nezmenených podmienok. Pokiaľ bola daná výpoveď, až do uplynutia výpovednej doby, resp. do účinného odvolania výpovede sú zamestnávateľ a zamestnanec viazaní povinnosťami v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. K účinnému späťvzatiu výpovedí došlo ešte pred vznikom pracovného pomeru žalobkyne, čím tak od 01.04.2020 vznikol v organizácii nadstav, ktorú situáciu riešilo vedenie školy rozhodnutím o organizačnej zmene č. 2 zo dňa 20.04.2020 k 31.05.2020. Súd prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre danie výpovede žalobkyni zo strany žalovaného z dôvodu podľa . Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa postupu pri prerokovaní organizačnej zmeny ako aj samotnej výpovede so zástupcami zamestnancov, poukázal na ust. , v spojení s , podľa ktorého právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. V danom prípade podľa súdu prvej inštancie ak by aj išlo o takú zásadnú organizačnú zmenu, ako má na mysli cit. ust. jej prípadné neprerokovanie so zástupcami zamestnancov by nemalo za následok neplatnosť výpovede zamestnávateľa podľa cit. ust. , a to z dôvodu, že ust. výslovne nesankcionuje zamestnávateľa pre nedodržanie postupu podľa cit. ust. neplatnosťou jeho právneho úkonu - výpovede podľa ust. . Podľa súdu prvej inštancie žalovaný preukázal, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prerokované so zástupcom ZO PSaV na Slovensku (pečiatka a podpis zástupcu na listine - Rozhodnutie o organizačnej zmene z 20.04.2020), zároveň preukázal aj prerokovanie samotnej výpovede podľa , o čom svedčí zápisnica č.4/2020 z rokovania výboru ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ a MŠ M. , P., konaného dňa 20.04.2020, z obsahu ktorej vyplýva program rokovania - prerokovanie na organizačnú zmenu výpovede zamestnancov, pričom návrh na skončenie pracovného pomeru bol na podnet Mgr. D. X. (štatutár ZŠ a MŠ Hurbanova). Výbor - prerokoval návrh na organizačnú zmenu výpovede zamestnancov a berie na vedomie organizačnú zmenu ukončenie prac. pomeru. V bode 3. je uvedený menný zoznam zamestnancov, ktorých sa zmena týka. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že zákon neupravuje samotnú formu prerokovania, pričom podľa sa prerokovaním rozumie výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Je prípustné využiť akúkoľvek formu, ktorá nevzbudzuje pochybnosti o tom, že k prerokovaniu došlo a čo bolo predmetom prerokovania. Zástupcovia zamestnancov by mali mať konkrétnu vedomosť o dôvodoch skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že výbor ZO mal dostatočnú vedomosť o organizačnej zmene (pečiatka a podpis zástupcu je na rozhodnutí č.2/2020) ako aj z toho vyplývajúcich následkov pre vymedzených zamestnancov - rozviazanie pracovného pomeru. Aj samotné rozviazanie pracovného pomeru bolo opatrené pečiatkou a podpisom zástupcu zamestnancov s uvedením poznámky o prerokovaní dňa 20.04.2020. V súvislosti s účasťou zástupcov zamestnancov na skončení pracovného zo strany zamestnávateľa súd prvej inštancie konštatoval, že sporná výpoveď zo dňa 20.04.2020 bola dňa 20.04.2020 v súlade s cit. ust. 74 vopred prerokovaná zo zástupcami zamestnancov, čo vyplýva z predloženej zápisnice zo zasadnutia výboru ZO konaného dňa 20.04.2020. O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným úradníkom.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala, že konanie je postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa poukázala na to, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým záverom o tom, že žalobkyňa sa v čase podania výpovede stala nadbytočnou a že boli splnené podmienky pre danie výpovede žalobkyni zo strany žalovaného z dôvodu podľa . Podľa názoru žalobkyne je rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou neurčité a skutkové vymedzenie nie je v takom rozsahu, aby bolo možné dospieť k záveru platnosti takéhoto právneho úkonu. Žalovaným predložené rozhodnutie o organizačnej zmene, ako i žalovaným prezentované dôvody, ktoré by mali viesť k prijatiu takéhoto rozhodnutia, nemohlo vytvoriť relevantný právny základ pre výpoveď

zamestnávateľa, keďže sám zamestnávateľ zmätočne produkoval tvrdenia, čo prijatým rozhodnutím sledoval. Ďalej odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil i otázku splnenia ďalšej hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, a to splnenie zákonnej povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa podľa . Podľa žalobkyne je nesprávny skutkový a právny záver, že výpoveď bola dňa 20.04.2020 v súlade s ust. vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, čo vyplýva z predloženej zápisnice zo zasadnutia výboru ZO , konaného dňa 20.04.2020. Ďalej odvolateľka namietala, že žalovaný nepreukázal, že by zamestnávateľ doručil odborovej organizácií žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorej prílohou by bol návrh výpovede obsahujúci náležitosti výpovede, pretože len doručením takejto žiadosti nastanú účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa prerokovať výpoveď s odborovým orgánom. Vzhľadom na uvedené považovala žalobkyňa za nesprávny výrok o náhrade trov konania, ktorý je závislý na výsledku konania založenom na úspechu vo veci. Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný tak, že výpoveď zo strany žalovaného obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti a jej dôvod bol dostatočne určito a jednoznačne vymedzený. Podľa žalovaného tento sa v dôsledku konania bývalého vedenia školy dostal do situácie, kedy mal v pracovnom pomere viac učiteľov ako potreboval. Preto pristúpil k zrušeniu pracovných miest niektorých učiteľov, a to logicky u tých, ktorí boli u neho v pracovnom pomere najkratšie, boli v dôchodkovom veku, nemali splnenú povinnosť preukázania bezúhonnosti, zdravotnej prehliadky. Žalovaný tiež uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že menil dôvody, pre ktoré s ňou skončil pracovný pomer, sa nezakladajú na pravde. Podľa žalovaného súd správne vyhodnotil obsah zápisnice z rokovania výboru tak, že k prerokovaniu by došlo. Na podporu tohto záveru doložil aj výpoveď opatrenú pečiatkou odborovej organizácie s podpisom štatutára a uvedením, že výpoveď bola prerokovaná dňa 21.04.2020. Podľa žalovaného v zápisnici o prerokovaní organizačnej zmeny bolo uvedené, s ktorými ďalšími zamestnancami mal byť pracovný pomer skončený, pričom ten aj skončený bol a následne žalovaný na zrušené pracovné miesto neprijal žiadnych zamestnancov. Preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

5. V replike sa žalobkyňa vyjadrila tak, že zotrváva na podanom odvolaní a dôvodoch nezákonnosti a nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobkyňa sa nestotožnila s názorom žalovaného prezentovaný v rámci jeho vyjadrenia, že by zákonné ustanovenia vyplývajúce zo boli vykladané tendenčne. Žalobkyňa zotrvala na odvolacích dôvodoch, ktoré uviedla vo svojom odvolaní.

6. V duplike sa žalovaný vyjadril tak, že má za to, že pracovný pomer bol skončený so žalobkyňou platne, t. j. v súlade s právnymi predpismi a na základe skutočných a preukázaných okolnosti. Zdôraznil, že dôvody skončenia pracovného pomeru uvedené v rozhodnutí o organizačnej zmene a vo výpovedi sú totožné. Poukázal na to, že na pojednávaní jeho právny zástupca len upresnil to, čo viedlo k nadbytočnosti žalobkyne, kedy u žalovaného v dôsledku prijatia nových zamestnancov nastal stav, že od vzniku pracovného pomeru žalobkyne a ďalších vyše 20 zamestnancov na rôznych pozíciách mal viac zamestnancov ako potreboval. Na základe uvedených skutočnosti zotrval na tom, že súd prvej inštancie rozhodol správne, a preto žiada odvolanie žalobkyne v plnom rozsahu zamietnuť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobkyne v rozsahu danom ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , potvrdil.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov

je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne, formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľky za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie ).

11. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

12. Pokiaľ žalobkyňa namietala neurčitosť výpovede ako právneho úkonu, čo do špecifikácie rozhodnutia o organizačnej zmene, ktoré bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu výpoveď zo strany žalovaného obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti a jej dôvod bol dostatočne určito a jednoznačne vymedzený. Vo výpovedi je presne špecifikované, že sa jednalo o rozhodnutie o organizačnej zmene č. 2 zo dňa 20. apríla 2020, ktorým bolo pracovné miesto žalobkyne zrušené. Predmetné rozhodnutie je vymedzené názvom, poradovým číslom rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa, ako aj dátumom jeho prijatia, pričom vo výpovedi je konkretizovaný druh organizačnej zmeny, ktorým je zrušenie pracovného miesta žalobkyne. Samotná výpoveď ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvádza nadbytočnosť zamestnanca z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta v súvislosti s organizačnou zmenou č. 2 zo dňa 20. apríla 2020. Aj podľa odvolacieho súdu judikatúra nekladie na zamestnávateľa požiadavku, aby vo výpovedi boli uvedené dôvody, ktoré viedli k organizačnej zmene. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nie je právnym úkonom a súd ani nie je oprávnený posudzovať jeho platnosť (napr. Komentár k , vydavateľstvo C. H. Beck, Helena Barancová, str. 292).

13. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobkyne týkajúca sa okolností doručovania výpovede, keďže s touto odvolacou námietkou sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v bode 8. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobkyňa namietala, že dňa 22. apríla 2020 sa zdržiavala v priestoroch zamestnávateľa a preto jej nebolo možné platne doručiť výpoveď poštou, toto tvrdenie preukázané nebolo, ako to správne ustálil súd prvej inštancie, keď konštatoval, že žalovaný jej tvrdenie vyvrátil už v konaní pred súdom prvej inštancie predložením evidencie dochádzky zo dňa 22.04.2020, z ktorej jasne vyplynulo, že žalobkyňa sa v predmetný deň na pracovisku nenachádzala.

14. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že nedošlo k riadnemu prerokovanie organizačnej zmeny a prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov, čo spôsobuje, že hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede nebola splnená, odvolací súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že v ust. je upravený postup prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie predložil viacero dôkazov, ktoré sa týkali splnenia všetkých povinností vo vzťahu k právu zamestnanca na prerokovanie tak organizačnej zmeny, ako aj samotnej výpovede. Aj podľa odvolacieho súdu žalovaný nielenže preukázal, že riadne a včas požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie tak organizačnej zmeny, ako aj predmetnej výpovede. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že prerokovanie organizačnej zmeny a prerokovanie výpovede musí byť prerokované samostatne, odvolací súd konštatuje, že takéto tvrdenie žalobkyne nemá oporu v , ani v rozhodovacej praxi súdov. Podľa krajského súdu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil obsah zápisnice z rokovania ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ a MŠ Hurbanova 27, Martin tak, že k prerokovaniu organizačnej zmeny, ako aj k prerokovaniu predmetnej výpovede skutočne došlo. Navyše, žalovaný už v konaní na súde prvej inštancie predložil výpoveď

opatrenú pečiatkou a podpisom odborovej organizácie, pričom išlo o výpoveď obsahovo totožnú s výpoveďou, ktorá bola doručená žalobkyni žalovaným. V predmetnej výpovedi bolo uvedené, že táto bola prerokovaná s príslušnou odborovou organizáciou dňa 20.04.2020, pričom tento dôkaz aj podľa odvolacieho súdu jednoznačne preukazuje, že žalovaný s odborovou organizáciou prerokoval výpoveď ako takú, nielen zoznam mien zamestnancov, s ktorými chce skončiť pracovný pomer. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že pre platnosť výpovede sa vyžaduje prerokovanie, ktoré je v zmysle ust. zadefinované ako výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a samotným zamestnávateľom. Skutočnosť, že výpoveď doručená žalobkyni nebola opatrená pečiatkou odborovej organizácie však nemá za následok neplatnosť takéhoto úkonu, pretože ani neustanovuje žiadnu predpísanú formu prerokovania výpovede medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom (napr. prípustná je i forma telefonického prerokovania).

15. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobkyne, ktorá sa týkala nezrušenia žiadneho pracovného miesta v súvislosti s organizačnou zmenou č. 2, argumentujúc tým, že v organizačnej štruktúre k 20.04.2020 a k 31.05.2020 nedošlo k žiadnej zmene. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že organizačná štruktúra obsahuje špecifikáciu jednotlivých druhov pracovných miest a nie ich presné počty. Aj podľa krajského súdu žalovaný prepočtom úväzkov učiteľov a potvrdením o počte zamestnancov na tejto pozícii preukázal nadbytočnosť žalobkyne, pričom rovnako preukázal, že uňho došlo k zrušeniu pracovných miest, resp. k ich poklesu. Navyše, v zápisnici odborovej organizácie o organizačnej zmene a o prerokovaní výpovede je uvedené, s ktorými ďalšími zamestnancami mal byť pracovný pomer ukončený. Bolo preukázané, že žalovaný na zrušené pracovné miesta neprijal žiadnych zamestnancov, pričom vykazoval nulový počet pracovných miest a preto nemohol žalobkyni poskytnúť žiadne pracovné miesto.

16. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobkyne ohľadne zmeny dôvodov, pre ktoré s ňou žalovaný skončil pracovný pomer. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že žalovaný v rozhodnutí o organizačnej zmene uviedol ako dôvod zrušenia pracovného miesta jej nadbytočnosť. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že vo výpovedi tento dôvod zopakoval a v rámci súdneho konania len bližšie popísal okolnosti, ktoré predchádzali vzniku nevyhovujúcej skladby zamestnaneckej štruktúry a potreby rušiť pracovné miesta. Aj podľa odvolacieho súdu vždy išlo o ten istý výpovedný dôvod, tie isté okolnosti, resp. príčiny, ktoré viedli žalovaného k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobkyňou.

17. Ďalšie argumenty žalobkyne v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa

súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľky boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

20. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalovaný v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobkyni úspešný.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )