Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/195/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: F. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. R. XXX/XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o zaplatenie odškodného vo výške 200.000,- eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodne žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 02.01.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.11.2011 v spojení s rozhodnutím zo dňa 30.12.2011 a zároveň si uplatnil nárok na odškodné za nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- eur, ktorú mal utrpieť v psychickej sfére konaním žalovaného vo veci odňatia invalidného dôchodku žalobcovi. V časti nároku na odškodné Krajský súd v Prešove vec vylúčil na samostatné konanie a postúpil ju tunajšiemu súdu dňa 16.10.2012 ako vecne a miestne príslušnému na rozhodnutie. 2. Žalobca doplnil žalobu podaním zo dňa 18.10.2012, v ktorom zdôvodnil žalobou uplatnený nárok a zároveň ho rozšíril na sumu 200.000,- eur. Uviedol, že jeho psychický stav sa zhoršuje zo dňa na deň z dôvodu nečinnosti žalovaného po súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove konanom dňa 16.08.2011, ktorý zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.04.2011, č. 6304016411. Mal za to, že žalovaný nič neurobil, aby posúdil správne zdravotný stav žalobcu, napriek tomu ignoroval lekársku správu od onkológa zo dňa 01.06.2011 a nevrátil žalobcovi plný invalidný dôchodok tvrdiac, že táto správa nie je ničím podložená. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky, a preto rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku musí byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, preto je povinná organizačná zložka žalovaného obstarať potrebné doklady na rozhodnutie a vykonať dokazovanie. Žalobca podotkol, že absolvoval niekoľko stretnutí pred lekárskymi komisiami od prvého súdneho pojednávania, no nič sa neudialo, iba stále naťahovali čas, aby mu zničili i jeho psychický a fyzický zdravotný stav. Žalobca podal žalobu na žalovaného na Krajský súd v Prešove, ktoré sa konalo dňa 19.06.2012, kde žalobca znovu uspel. Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného, no žalobca nemá žiadne vyjadrenie, i keď od súdneho pojednávania prešlo minimálne 100 dní. Žalobca uviedol, že spor trvá už takmer 17 mesiacov, čo mu spôsobuje veľmi zlý psychický stav, v noci nespáva, trasie sa, všetko ho bolí a stále myslí na to, ako vyžiť zo 130,- eur mesačne. Uviedol, že má veľa dlhov a za vinníka označil žalovaného. Ďalej poukázal na lekársku správu od neurochirurga, v ktorej sa konštatuje, že pracovný potenciál pacienta je výrazne obmedzený z neurochirurgického hľadiska. Žalobca uviedol, že je onkologickým pacientom operovaným v roku 2002 so zhubným nádorom na mozgu. Po troch mesiacoch absolvoval rádioterapiu v Ružomberku, ktorá trvala 7 týždňov. Napriek všetkému mu ostala v mozgu dutina, čo mu spôsobuje dosť zdravotných problémov a

aj veľmi zlý psychický stav. Mal za to, že ho žalovaný šikanuje tým, že stále niečo požaduje, napriek tomu, že má všetko, čo súvisí s jeho zdravotným stavom. Mal k nahliadnutiu zdravotnú dokumentáciu žalobcu a nič mu nebránilo, aby si skopíroval výsledky vyšetrenia. Podľa názoru žalobcu si žalovaný vybral len to, aby mu mohli znížiť invalidné dávky. Cítil sa byť poškodený, nemá na právnika a preto žiada súd, aby vyhovel jeho sťažnosti o zvýšení odškodného za prieťahy v konaní, za šikanu, diskrimináciu, arogantnosť voči jeho osobe, nerešpektovanie zdravotného stavu a lekárskych posudkov odborných lekárov, za spôsobenie zlého psychického a fyzického zdravotného stavu žalobcu, v neposlednom rade aj za zlú finančnú situáciu žalobcu. Záverom žalobca uviedol, že nechce spochybňovať prácu žalovaného, no mal za to, že v jeho prípade niektorí posudkoví lekári žalovaného pochybili a to vo viacerých zákonoch a bodoch . 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2013 uviedol, že žalobca bol poberateľom invalidného dôchodku od 30.12.2002 po operácii a rádioterapii mozgu. V rámci kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 01.12.2005 bol zdravotný stav žalobcu posúdený so záverom, že je naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 90 %. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. bol dňa 01.03.2007 zdravotný stav žalobcu posúdený a opätovne bol uznaný invalidným z dôvodu kumulácie ochorení vyžadujúcich si hospitalizáciu s účelom úpravy liečby. V rámci kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 13.01.2011 došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu a podľa odborných lekárskych nálezov nebol zistený návrat ochorenia, preto bol zmenený stupeň invalidity a bol uznaný čiastočne invalidným. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.04.2011 bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok. Krajský súd v Prešove v rámci preskúmavacieho konania rozsudkom č. k. -16 zo dňa 16.08.2011 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepresvedčivosti posudku a uložil vysporiadať sa z odborného medicínskeho hľadiska s pracovnou schopnosťou žalobcu s ohľadom na reálne vykonávanú prácu zámočníka. Na základe uvedeného rozsudku bolo znova vykonané posúdenie zdravotného stavu žalobcu. Zo správy o posúdení zdravotného stavu žalobcu a jej následnej recenzie vyplýva, že v uplynulom období sa zdravotný stav žalobcu zlepšil, výsledky odborných lekárskych vyšetrení potvrdzujú stabilizáciu ochorenia, ktoré už nepodmieňuje invaliditu, ale len čiastočnú invaliditu, preto žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.11.2011 odňal žalobcovi invalidný dôchodok. Opravnému prostriedku žalobcu proti tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Prešove dňa 19.06.2012 vyhovel a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že aj keď je v predmetnej veci nepochybné, že žalobca bol od 30.12.2002 uznaný invalidným, je potrebné posúdiť jeho zdravotný stav aj podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a uložil žalovanému opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu, doplniť lekárske nálezy a vziať do úvahy aj psychiatrickú diagnózu žalobcu. Žalovaný sa vysporiadal s odôvodnením predmetného rozsudku súdu a vyhodnotil všetky odborné zdravotné nálezy predložené žalobcom, ktoré jednoznačne preukázali zlepšenie zdravotného stavu, nález je minimálny a po celú dobu stabilizovaný, zdravotné postihnutie odôvodňuje zmenu invalidity na čiastočnú dňom 13.01.2011, resp. invaliditu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 50 %. V súlade s ustanovením o sociálnom poistení vyzval žalovaný žalobcu na preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku, tieto neboli žalovanému zo strany žalobcu predložené, preto žalovaný dňa 15.10.2012 a 16.10.2012 invaliditu žalobcovi neuznal. Aj proti týmto rozhodnutiam podal žalobca žalobu o ich preskúmanie súdom. Na základe návrhov žalobcu v rámci opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu za účasti prísediaceho odborného lekára - neurológa, ako aj na základe vlastného vyšetrenia dňa 11.02.2013 potvrdili predchádzajúce posudkové závery a dospeli k záveru, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu a potvrdili jeho dlhodobú stabilizáciu. Žalovaný poukázal na to, že v čase vyhotovenia vyjadrenia preskúmavacie konanie na Krajskom súde v Prešove nie je skončené. Žalovaný k právnej stránke veci namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobu navrhol ako nedôvodnú a predčasne podanú zamietnuť z dôvodu absencie predbežného prerokovania nároku príslušným orgánom v zmysle . V súvislosti s uplatnenou výškou nemajetkovej ujmy poukázal žalovaný na to, že nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi a zároveň uviedol, že podľa jeho názoru nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy nebol zo strany žalobcu relevantným spôsobom preukázaný. 4. Uznesením zo dňa 12.03.2014, č. k. -38, vyzval súd žalobcu na odstránenie vád podania označením sporovej strany na strane žalovaného, špecifikáciou návrhu v časti nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- eur titulom prieťahov v konaní, šikany, diskriminácie, nerešpektovanie zdravotného stavu (špecifikáciu konania, v ktorom došlo k prieťahom, presné vymedzenie prieťahov, v čom žalobca vidí šikanu, diskrimináciu...), uvedenie, či si nemajetkovú ujmu žalobca uplatňuje podľa a v tom prípade vyzval

žalobcu, aby správne označil žalovaného (štát a príslušný orgán konajúci v mene štátu) a preukázal súdu predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom v zmysle citovaného zákona. 5. Žalobca v podaní zo dňa 25.03.2014 označil za žalovaného Sociálnu poisťovňu, ústredie. Zdôvodnil svoj návrh v časti nemajetkovej ujmy nerešpektovaním súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. -16 žalovaným. Za prieťahy žalobca považoval postup žalovaného, keď neurobil nápravu po označenom súdnom rozhodnutí. Žalobca sa obrátil na Krajský súd v Prešove opätovne pod sp. zn. -40, kde súd znova zrušil rozhodnutie žalovaného. V označenom vidí žalobca prieťahy. Nerešpektovanie zdravotného stavu žalobcu žalovaným videl žalobca predovšetkým v nerešpektovaní lekárskych správ od odborných lekárov, onkológa, neurológa, neurochirurga a psychiatra. Uviedol, že diskriminácia a šikana je popísaná v rozhodnutiach, ktoré k podaniu priložil. Opätovne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej má jednoznačne vyplývať, že rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky a preto rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku musí byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav veci, a preto je povinná organizačná zložka žalovaného, ktorá rozhoduje o odňatí invalidného dôchodku, obstarať potrebné doklady na rozhodnutie a vykonať dokazovanie. Žalobca zdôraznil, že si uplatňuje nemajetkovú ujmu podľa . 6. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 16.08.2018 zopakoval tvrdenia ohľadne skutkového stavu veci. V ďalšej časti sa venoval argumentácii, vyvracajúcej nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy titulom ne. Uviedol, že rozhodnutia zo dňa 15.04.2011, 14.11.2011, 15. a 16.10.2012 nenadobudli právoplatnosť, preto nemôžu byť považované za nezákonné. Rozhodnutia zo dňa 11. a 13.03.2015 a 25.10.2018 neboli po nadobudnutí právoplatnosti zrušené príslušným orgánom, preto ich rovnako nie je možné považovať za nezákonné. Žalovaný si nie je vedomý, ani zo zisteného skutkového stavu podľa jeho názoru nevyplýva, že by v konaní o invalidnom dôchodku voči žalobcovi postupoval šikanózne alebo diskriminačne, t. j. pristupoval k žalobcovi inak ako voči iným invalidným dôchodcom. Žalovaný rovnako namietol, že by bol v konaní o invalidnom dôchodku žalobcu nečinný, resp. že by spôsobil prieťahy v konaní, ktoré žalobca popísal ako nerešpektovanie súdnych rozhodnutí, avšak žalobca v žalobe konkrétne prieťahy presne nevymedzil. Postup a priebeh konania žalovaného o invalidnom dôchodku je upravený , podľa ktorého žalovaný postupoval. Žalobca využil svoje právo a podal voči neprávoplatným rozhodnutiam žalovaného opravné prostriedky na príslušný súd. Žalovaný po vrátení veci Krajským súdom v Prešove postupoval presne v intenciách odôvodnenia rozsudku. Žalovaný mal za to, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Rovnako žalovaný nespôsobil zhoršenie finančnej situácie žalobcu tak, ako to je tvrdené v žalobe. Žalovaný rozhodnutiami zo dňa 15. a 16.10.2012 žalobcovi priznal invalidný dôchodok v správnej výške a rozdiel vo výške dávky mu od 14.06.2011 aj spätne doplatil, pretože žalovaný priznané dávky vždy vypláca bez ohľadu na právoplatnosť jeho rozhodnutí, aby nedostal poistencov do finančnej tiesne. Zdôvodnenie uplatnenia nemajetkovej ujmy v peniazoch nepovažoval žalovaný za primerané okolnostiam a závažnosti vzniknutej ujmy, nakoľko žalobca relevantným spôsobom nepreukázal ako mu škoda vznikla, akým spôsobom mal žalovaný svojím konaním zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Žalovaný opätovne namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v zmysle . Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, resp. s prihliadnutím na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie konanie zastaviť. 7. Na uvedené reagoval žalobca podaním zo dňa 04.09.2019, v ktorom opätovne vyjadril svoj názor, že nebolo rešpektované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2014 pod sp. zn. , ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.05.2013, č. k. -26 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 63040164110 zo dňa 15.10.2012 a 16.10.2012 zrušuje. Z odôvodnenia žalobca citoval: „Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok Krajského súdu a konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Navrhovateľ sa podľa obsahu jeho podaní domáha ponechania invalidity podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a teda ponechanie invalidného dôchodku, ktorý mu bol do 13.06.2011 vyplácaný v sume 389,60 eur mesačne.“ Žalobca chcel týmto poukázať na výpočet jeho dôchodku, žalobca poberal invalidný dôchodok od 01.01.2003 do dnešného dňa, takže podľa platí podľa jeho názoru na výpočet plného invalidného dôchodku ustanovenie , - 1, a - 1 ods. c. Týmto chcel žalobca, aby bol dodržaný zákon, podľa ktorého jeho invalidný dôchodok a jeho výpočet má byť posudzovaný podľa platný do 31.12.2003.

8. V podaní zo dňa 12.09.2019 vyjadril žalovaný svoj nesúhlas s tvrdením žalobcu, že nepostupoval v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2014 sp. zn. -46. Uviedol, že rozhodnutiami zo dňa 11. a 13.03.2015 žalovaný rozsudok Najvyššieho súdu vykonal, pričom odstránil nedostatky označené Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktoré však nemali žiadny vplyv na výšku invalidného dôchodku žalobcu. Proti uvedeným rozhodnutiam žalobca nepodal opravný prostriedok a tieto nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku. Žalovaný považoval vydané právoplatné rozhodnutia za zákonné. Namietol, že by v príčinnej súvislosti s týmito rozhodnutiami mohla žalobcovi vzniknúť ním požadovaná škoda. V ďalšom žalovaný zopakoval argumentácie uvádzané v predchádzajúcich písomných vyjadreniach. 9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 02.11.2021, na ktorom sa zúčastnil iba žalovaný. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 12.09.2021 z dôvodu jeho vážneho zdravotného stavu a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Nakoľko si žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje titulom zásahu do jeho osobnostných práv v zmysle ustanovení , resp. Antidiskriminačného zákona, žalovaný uviedol, že i v takom prípade je podľa jeho názoru žaloba nedôvodná, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup, resp. vydanie nezákonného rozhodnutia, v súvislosti s ktorým by mu mala vzniknúť škoda. Žalobca neuviedol, akým spôsobom dospel k výške uplatňovanej škody, neuviedol do akého osobnostného práva malo byť žalovaným zasiahnuté a nebol teda preukázaný ani kauzálny nexus. 10. Súd vykonal dokazovanie z predložených písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z listinných dôkazov do konania predložených žalobcom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav: 11. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.08.2011, č.k. -16 vyplýva, že súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.04.2011, č. 630 401 6411, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.06.2012 č.k. -40 vyplýva, že súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.11.2011 v spojení s rozhodnutím zo dňa 30.12.2011 v konaní o invalidný dôchodok, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň vylúčil vec v časti odškodného vo výške 100.000,- eur na samostatné konanie. 13. Podľa (ďalej len „“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Podľa antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa . Podľa antidiskriminačného zákona, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod. Podľa antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Podľa antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal

zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. Podľa § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Podľa zákona č. 160/205 Z. z. (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa Základných princípov , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 14. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V prejednávanom spore medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca bol od 30.12.2002 poberateľom invalidného dôchodku po operácii a rádioterapii mozgu. V rámci kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 13.01.2011 došlo podľa názoru žalovaného k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu a preto bol zmenený stupeň invalidity a žalobca bol uznaný čiastočne invalidným podľa o sociálnom zabezpečení. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.04.2011 bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok. Žalobca podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného a Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16.08.2011 č. k. -16 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný pristúpil k opätovnému preskúmaniu zdravotného stavu žalobcu a rozhodnutím zo dňa 14.11.2011 odňal žalobcovi invalidný dôchodok. Opravnému prostriedku Krajský súd v Prešove vyhovel a rozsudkom zo dňa 19.06.2012, č. k. -40 vec zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v intenciách rozhodnutia krajského súdu rozhodol dňa 15.10.2012 tak, že odo dňa 14.10.2012 odňal žalobcovi invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa a odo dňa 14.10.2011 žalovaný priznal žalobcovi invalidný dôchodok priznaný podľa . Rozhodnutím zo dňa 16.10.2012 žalovaný zvýšil žalobcovi odo dňa 23.05.2012 sumu invalidného dôchodku z dôvodu zvýšenia jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca proti rozhodnutiam zo dňa 14. a 15.10.2012 podal opravný prostriedkoch, ktorému Krajský súd v Prešove nevyhovel a predmetné rozhodnutia potvrdil. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 29.10.2014, č. k. -46 tak, že rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutia žalovaného zrušil z dôvodu procesného pochybenia, že o rozhodnutiach zo dňa 15.04.2011 a 14.11.2011 o odňatí invalidného dôchodku ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalovaný rozhodnutiami zo dňa 11. a 13.03.2015 v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu odôvodnil odňatie invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa a odo dňa 14.06.2011 a žalovaný priznal žalobcovi invalidný dôchodok podľa v rovnakých sumách, aké boli žalobcovi priznané rozhodnutiami zo dňa 15. a 16.10. 2012. Proti týmto rozhodnutiam žalobca opravný prostriedok nepodal. 15. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 200.000,- eur, ktorá mu mala vzniknúť nerešpektovaním súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. -16. Prieťahy videl žalobca v tom, že žalovaný neurobil nápravu po uvedenom súdnom rozhodnutí. Žalobca sa opätovne domáhal svojich práv a Krajský súd v Prešove rozhodnutím č. k. -40 opätovne zrušil rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že diskriminácia a šikana je popísaná v označených súdnych rozhodnutiach. 16. Právo na ochranu osobnosti patrí medzi základné ľudské práva. Osobnostné práva upravuje ako súhrn subjektívnych práv, ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek osobnosti človeka. Predmetom ochrany osobnosti človeka je najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy ( ). V prípade ohrozenia

či porušenia je právo na ochranu osobnosti súdne vymáhateľné. Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby sa fyzická osoba môže domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, odstránenia následkov týchto neoprávnených zásahov, resp. primeraného zadosťučinenia, napríklad vo forme ospravedlnenia. Pokiaľ by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúcim, a to najmä z dôvodu, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti je možné si uplatniť aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podmienkou poskytnutia ochrany osobnosti je neoprávnený zásah do jej osobnostných práv. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci je „podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, intenzitu zásahu, trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.“ 17. Žalobca v konaní opísal postup žalovaného pri rozhodovaní o dôchodkovej dávke, pričom pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako dôvod uviedol nerešpektovanie zdravotného stavu vyplývajúceho z lekárskych správ, neoprávnenej zmene plného invalidného dôchodku na čiastočný a nerešpektovanie rozhodnutia súdu. Spochybňovaním a žiadosťami o výsledky vyšetrení absolvovaných v nemocniciach mal žalovaný spôsobiť žalobcovi zlý psychický stav a zlú finančnú situáciu. Žalobca neuviedol, čo považuje za neoprávnený zásah, do akého osobnostného práva žalobcu malo byť zasiahnuté, nešpecifikoval žiadne bližšie okolnosti, intenzitu zásahu, jeho trvanie, dopad, či dôsledky, len stroho odkázal na obsah rozhodnutí Krajského súdu v Prešove (rozsudok zo dňa 16.08.2011, č. k. -16 a rozsudok zo dňa 19.06.2019, č. k. -40). 18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na jednu zo základných procesných povinností žalobcu ako dominus litis, a to povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia v konaní preukázať. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Naopak nesplnenie si tejto povinnosti predstavuje v prípade žalobcu procesnoprávnu sankciu v podobe zamietnutia žaloby. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami sporových strán, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu a ich povinnosť tvrdiť a predložiť dôkazy. 19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti (pre porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. ). 20. Na uvedenú argumentáciu súd odkazuje aj v súvislosti so skúmaním predmetnej žaloby s odkazom na ustanovenia antidiskriminačného zákona, nakoľko žalobca vo svojich písomných podaniach uvádzal, že diskriminácia a šikana je opísaná v súdnych rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove: rozsudok zo dňa 16.08.2011, č. k. -16 a rozsudok zo dňa 19.06.2019, č. k. -40. Žalobca neuviedol, v čom vidí diskriminačné správanie žalovaného, v porovnaní s akými právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod by mal byť žalobca diskriminovaný. Žalobca nepreukázal značný spôsob zníženia dôstojnosti, spoločenskej vážnosti alebo spoločenského uplatnenia tak, aby mu bolo možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 21. Okrem uvedeného žalobca poukázal aj na zhoršenie finančnej situácie, ktorú opäť bližšie nešpecifikoval. Súd má za to, že prípadný úbytok v majetkovej sféry si mal žalobca možnosť uplatniť nárokom na náhradu skutočnej škody, výšku ktorej by v konaní tvrdil a preukázal v príčinnej súvislosti buď s neoprávneným zásahom, alebo v súvislosti s diskriminačným správaným žalovaného. Uvedené v konaní preukázané nebolo. 22. Žalobca mal za to, že žalovaným nerešpektovanie súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove malo dôjsť k prieťahom v správnom konaní. 23. Medzi osobnostné práva sa nezaraďuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, toto právo nemá rýdzo osobnú povahu, lebo nie je späté s osobnou integritou fyzickej osoby a ide výlučne o právo na ochranu fyzickej osoby vo vzťahu k štátnej suverenite. Právo na súdnu ochranu a na prejedanie veci bez zbytočných prieťahov nie je právom osobnostného charakteru chráneným právnou úpravou ustanovenia a nasl. (pre porovnanie rozsudok NS ČR zo dňa 29.11.2007, sp. zn. ). 24. Podľa SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem zbytočné prieťahy možno definovať ako protiprávny stav, kedy príslušné orgány bez dôležitého

dôvodu (neexistencia zákonnej prekážky) nekonajú vo veci a nevydajú meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe, resp. v primeranej dobe vzhľadom na povahu veci, čím sa účastník konania dostáva do stavu neistoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ). Súd na tomto mieste musí konštatovať, že v rámci civilného súdneho konania nemá oprávnenie skúmať, či v rámci správneho konania, resp. iného súdneho konania vznikli prieťahy v konaní a následne priznať finančnú satisfakciu s nimi súvisiacu. Na odstránenie tohto prípadného protiprávneho stavu existujú iné inštitúty, ktoré môže poškodený uplatniť u príslušného orgánu. 25. Žalovaný na viacerých miestach poukazoval na absenciu pasívnej vecnej legitimácie, pričom odkazoval na ustanovenie v spojení s . Súd uvádza, že predmetný spor nebol posudzovaný podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko žalobca v konaní netvrdil existenciu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, a vo svojom vyjadrení zo dňa explicitne uviedol, že sa svojho nároku domáha v zmysle zákonných ustanovení . Súd má za to, že pokiaľ by bol preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, tak za tento zásah by nebol zodpovedný štát, ale konkrétny orgán, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. 26. Z dôvodu nepreukázania neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, diskriminačného správania žalovaného, vzniku nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, resp. diskrimináciou, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa Základných princípov , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 28. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení 255 ods. 1 . Zamietnutím žaloby bol v konaní plne úspešný žalovaný, ktorému by mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko žalovaný v priebehu súdneho konania uviedol, že si v konaní trovy neuplatňuje, súd s poukazom na princíp hospodárnosti už v tomto rozhodnutí rozhodol tak, že mu nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (, Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).