Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/74/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: E. F., nar.: XX. XX. XXXX, bytom 0XX XX M., B. E., P. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, AK so sídlom 831 02 Bratislava, Račianska 66, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Bratislava, so sídlom 816 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 10. 2020, č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 10. 2020, č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 20. 07. 2020, č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 09. 10. 2020, č. XXX XXX XXXX X Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 20. 07. 2020, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola podľa , a a zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 23. 03. 2017 z dôvodu, že dobu služby od 30. 09. 1974 do 29. 09. 1976, od 08. 06. 1979 do 28. 05. 1992 a od. 29. 05. 1992 do 31. 12. 2004 v rozsahu 27 rokov a 215 dní, zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné hodnotiť ako dobu dôchodkového poistenia, keďže táto nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, takže v danom prípade nebolo možné aplikovať ustanovenie zákona o sociálnom poistení.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 20. 07. 2020 stotožnil s právnym posúdením predmetnej veci správnym orgánom prvého stupňa, vzhľadom na ktorú skutočnosť, vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, považoval za potrebné toto rozhodnutie potvrdiť. Žalovaná uviedla, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Trebišov dňa 28. marca 2017 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 23. marca 2017. Na jej základe mu bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11. 08. 2017, č. XXX XXX XXXX X, v súlade s § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení od 23. 03. 2017 priznaný starobný dôchodok v sume 126,90 eur mesačne s tým, že po posúdení tohto nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

3. Opätovnou žiadosťou zo dňa 08. 06. 2020 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 23. marca 2017. Citujúc ustanovenia § 60 ods. 2, § 65 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení konštatoval, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 76 dní, t. j. 23. marca 2017. K uvedenému dňu získal 5481 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 15 rokov a 6 dní. Poukázala na to, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, Bratislava, odboru sociálneho a zdravotného zabezpečenia č. p: GRŽP-409-1/2005-0SZZ-SZ zo dňa 24. januára 2005 bol žalobcovi podľa , v súlade s , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný od 1. januára 2005 výsluhový dôchodok s tým, že celková doba výkonu služby je 27 rokov a 215 dní. Keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok doba služby od 30. 09. 1974 do 29. 09. 1976, od 08. 06. 1979 do 28. 05. 1992 a od. 29. 05. 1992 do 31. 12. 2004 v rozsahu 27 rokov a 215 dní nebola zhodnotená. Žalovaná zosúladila aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do l. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Poukázala na to, že podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SPOU-OSZ-409-23/2017-VZ zo dňa 29. 06. 2017 doba od 30. 09. 1974 do 29. 09. 1976, od 8. 06. 1979 do 28. 05. 1992 a od 29. 05. 1992 do 31. 12. 1999 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií. Nakoľko doba trvania služobného pomeru príslušníka Železničnej polície a pracovného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany Železníc nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nebolo možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať zákona o sociálnom poistení. Na určenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi podľa uvedeného potvrdenia započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. 09. 1974 do 29. 09. 1976 v III. kategórii funkcií, doba pracovného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany Železníc od 08. 06. 1979 do 28. 05. 1992 v III. kategórii funkcií, doba výkonu služby v Železničnej polícii od 29. 05. 1992 do 31. 12. 2004 v III. kategórii funkcií. Zamestnanie príslušníka železničnej polície, ktoré žalobca vykonával, nebolo v predchádzajúcich obdobiach zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, t. j. žalobca uvedené zamestnanie ani dobu služby nevykonával vo zvýhodnenej pracovnej kategórii funkcií. Doba služby príslušníka železničnej polície zaradená do I. alebo do II. kategórie funkcií, ale do III. pracovnej kategórie aj podľa evidenčného materiálu, nachádzajúceho sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ústredie. Vzhľadom na uvedené sa na žalobcu ustanovenie zákona o sociálnom poistení nevzťahuje a obdobie, ktoré u neho založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa a cit. zákona obdobím dôchodkového poistenia, a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne, aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Toto bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je Dobu výkonu služby železničného policajta zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie žiaden právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. kategóriu funkcií.

4. Námietky žalobcu v odvolaní, týkajúce sa rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval v súvislosti s jeho dôchodkovými nárokmi, žalovaná nepovažovala za dôvodné, pretože v rozsudku č. a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek, a teda nejde o skutkovo obdobnú vec. Právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 15. 04. 2015 dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyslovený v uznesení -19 z 10. 11. 2011, podľa ktorého dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie súdu. Požiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti. Inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru len v takých individuálnych prípadoch, v ktorých bola Sociálna poisťovňa v súlade s zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v konkrétnom právoplatnom rozhodnutí.

5. Žalobca sa včas elektronicky podanou správnou žalobou zo dňa 14. 10. 2020, doručenou na krajský súd dňa 15. 04. 2020, domáhal preskúmania zákonnosti v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaného rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 10. 2020, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 20. 07. 2020, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznať právo na úplnú náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu, že vo veci konajúce správne orgány pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, postupovali v rozpore s právnymi predpismi na ktoré poukazuje v žalobe ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou a jeho vec neposúdili správne po skutkovej ani právnej stránke. Namietal, že žalovaná sa jeho námietkami, obsiahnutými v podanom odvolaní, zaoberala čisto formálne bez toho, aby relevantne reagovala na jeho argumentáciu či už k otázke nerešpektovania judikatúry Najvyššieho súdu SR, jeho právnej argumentácii k celkovej dobe dôchodkového poistenia, ako aj k otázke nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom prvého stupňa, ktorého závery sú v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 218 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Podľa jeho názoru argumentácia žalovanej nemá oporu ani v rozsudkoch NS SR, v ktorých bol vyslovený právny názor v tých prípadoch, kde predmetom konania bolo posúdenie nárokov výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie. Žalovaná si závery z nich vyplývajúce prispôsobuje podľa potrieb a vyberá z nich iba to, čo sa jej hodí alebo závery interpretuje podľa svojich potrieb a poukazuje na závery rozsudku sp. zn. zo dňa 15. 12. 2012, aj keď právne závery v nich uvedené a netýkajú len výsluhových dôchodcov zaradených v I. alebo II. kategórii funkcií a neberie do úvahy rozsudky NS SR sp. zn. zo dňa 15. 04. 2015, sp. zn. zo dňa 28. 02. 2018, ktoré v celom rozsahu vyvracajú jej argumentáciu a z ktorých vyplýva, že nielen súdy ale aj správne orgány sú viazané judikatúrou a je v nich explicitne uvedené, že judikatúra NS SR sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov. Aj ďalšie rozsudky NS SR na ktoré žalobca poukázal aj v odvolacom konaní a na ktoré poukazuje v správnej žalobe vychádzajú z judikatúry ako celku. Žalovaná, ktorá bola povinná zrušiť prvostupňové rozhodnutie, konala v rozpore s § 218 ods. 2, 3 zák. o sociálnom poistení, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdila aj za toho stavu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu, smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tvrdiac, že vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku ide o iný skutkový a právny stav. Vo veci konajúce správne orgány konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR ale aj krajské súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec.

6. Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaná u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovanej k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Právna argumentácia žalovanej nemá oporu ani v ustanovení 274 zákona o sociálnom poistení, ani v judikatúre, ktorá bol produkovaná NS SR vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do III. kategórie a nie je v súlade ani s SR a Dohovorom č. 128. Zdôraznil, že právne posúdenie veci žalovanou je v rozpore s v spojení s , , a citovaného zákona, nezodpovedá skutkovému stavu ani listinným dôkazom, ktoré sú založené v dávkovom spise a z ktorého pri rozhodovaní žalovaná aj prvostupňový orgán vychádzal.

7. Žalobca poukázal na to, že dôchodkový vek dosiahol pripočítaním 76 dní k 62 rokom dňa 23. 03. 2017 a jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 42 rokov a 242 dní (15 rokov a 6 dní + 27 rokov a 215 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku). V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú všetky závery žalovanej v odôvodnení jej rozhodnutia nesprávne.

8. S poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 zdôraznil, že splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený

viac ako 15 rokov, pričom žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku nevychádzala z celej doby dôchodkového poistenia. Za nesprávny považoval názor žalovanej, že nemôže vychádzať z ním citovanej judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii funkcií. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. , aj ďalšie s tým, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaný a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie pokiaľ ide o právne posúdenie zisteného skutkového stavu veci i záväznosť judikatúry a rozsudkov Najvyššieho súdu SR. Citoval aj množstvo ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR i krajských súdov, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí, ako je prejednávaná vec a ktoré podporujú jeho právny názor. V súvislosti s jeho argumentáciou o porušení princípu právnej istoty dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR , a , , ).

9. Konštatoval, že výsledkom rozhodovacej činnosti žalovanej je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré odporkyňa opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry), pričom žalovaná neuviedla ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13. 11. 2020 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí jej Generálneho riaditeľa i ústredia a tieto zopakovala s tým, že žalobné námietky žalobcu opodstatnené nie sú. V súvislosti s odkazom žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. uviedla, že tento rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci, preto nie je možné ho na danú vec aplikovať. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné rozsudky Najvyššieho súdu SR, keďže právny názor v nich uvedený doposiaľ nebol zovšeobecnený, nie je možné ich považovať za rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu.

11. V replike zo dňa 20. 11. 2020 žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej správnej žalobe, ktorej žiadal vyhovieť.

12. Žalovaná dupliku k replike žalobcu, ktorá jej bola riadne doručená, nepodala.

13. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej a po oboznámení sa s obsahom jej administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe žalobcu zo dňa 14. 10. 2020 je potrebné priznať úspech.

14. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, spísanou dňa 28. 03. 2017, požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 23. 03. 2017. Na jej základe vydala žalovaná dňa 11. 08. 2017 rozhodnutie, ktorým mu podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr, za ktoré mu zákona o sociálnom poistení priznala od 23. 03. 2017 starobný dôchodok v sume 126,90 eur. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní dňa 23. 03. 2017, ku ktorému mu pre tento nárok žalovaná zhodnotila obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 5481 dní, t. j. 15 rokov a 6 dní.

15. Žiadosťou, spísanou dňa 06. 08. 2020, žalobca opätovne požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 23. 03. 2017, avšak so zohľadnením obdobia zamestnania na Železničnej polícii, ktoré mu na základe pôvodnej žiadosti zo dňa 28. 03. 2017 pri posudzovaní jeho nároku zohľadnené nebolo.

16. Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, Odboru sociálneho a zdravotného zabezpečenia zo dňa 24. 01. 2005, č. p.: GRŽP-409-1/2005-OSZZ-SZ, že žalobcovi, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Železničnej polície uvoľnením podľa dňom 31. 12. 2004 na základe personálneho rozkazu riaditeľa Oblastnej správy železničnej polície Košice zo dňa 19. 11. 2004 č. 377, bol podľa , v súlade s , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. 01. 2005 priznaný výsluhový dôchodok, na

výpočet ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. 09. 1974 do 29. 09. 1976 a doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície od 08. 06. 1979 do 31. 12. 2004, v ktorej bola započítaná aj doba pracovného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany Železníc do 28. 05. 1992 v III. kategórii funkcií, doba výkonu služby v Železničnej polícii od 08. 06. 1979 do 29. 05. 1992, ktorá sa na základe považuje za služobný pomer v ozbrojenom bezpečnostnom zbore Českej a Slovenskej federatívnej republiky pred 01. 01. 1993. Pre výšku výsluhového dôchodku mu bola zohľadnená doba výkonu služby v rozsahu 27 skončených rokov.

17. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR, Sekcie personálnych a sociálnych činností, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 29. 06. 2017, č. SPOU-OSZ-409-23/2017-VZ vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa od 01. 01. 2005, pričom pre nárok na túto dávku bola zhodnotená doba výkonu vojenskej základnej služby od 30. 09. 1974 do 29. 09. 1976 v III. kategórii funkcií, doba pracovného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany Železníc od 08. 06. 1979 do 28. 05. 1992 v III. kategórii funkcií a doba výkonu služby v Železničnej polícii od 29. 05. 1992 do 31. 12. 2004 v III. kategórii funkcií, t. j. doba služobného pomeru v rozsahu 27 rokov a 215 dní.

18. Žalobca dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 62 rokov a 76 dní veku dňa 23. 03. 2017.

19. Súčasťou administratívneho spisu sú evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia žalobcu, potvrdenie o dodatočnom zaplatení poistného za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 05. 2014, ako aj potvrdenie príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 19. 07. 2017 o jeho evidencii ako uchádzača o zamestnanie tak, ako boli premietnuté v jeho osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu rozhodnutia žalovanej zo dňa 11. 08. 2017 (bod 14 odôvodnenia rozsudku).

20. Na pojednávaní dňa 02. 11. 2021 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe v celom jej rozsahu a zo skutkových aj právnych dôvodov v nej uvedených, s odkazom na rozsiahlu judikatúru, ktorú špecifikoval v žalobe, konštatoval, že v danom prípade došlo zo strany vo veci konajúcich organizačných zložiek žalovanej k porušeniu čl. 33 Dohovoru č. 128 a navrhol ich napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a zároveň mu priznať právo na úplnú náhradu trov konania.

21. Zástupkyňa žalovanej na tomto pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia, ktoré bolo súdu doručené, ako aj odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a navrhla žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

22. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 65 ods. 1 a 2 citovaného zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 65a ods. 3 citovaného zákona v znení, účinnom v čase vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke

zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku (Opatrenie MPSVaR SR č. ).

26. Podľa a 3 SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

28. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia nie sú zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu vojenskej základnej služby od 30. 09. 1974 do 29. 09. 1976, dobu pracovného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany Železníc od 08. 06. 1979 do 28. 05. 1992 a dobu výkonu služby v Železničnej polícii od 29. 05. 1992 do 31. 12. 2004, ktoré zamestnania boli zaradené do tretej pracovnej kategórie a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

30. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn. z 15. 08. 2012, spis. zn. z 15. 04. 2015, spis. zn. zo dňa 16. 11. 2016, sp. zn. zo dňa 26. 04. 2017 ako aj ďalšie), ktorá sa danou problematikou zaoberala.

31. V rozsudku spis. zn. zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR uviedol, že:

„Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. ), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,

invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.

Nová právna úprava, obsiahnutá v vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.

Ustanovenie nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa , ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol od X. priznaný výsluhový dôchodok podľa , pričom pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.10.1972 do 12.03.2004, t.j. 31 rokov a 164 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1970 do 30.09.1972, t.j. 2 roky. Za toto obdobie nepatrí navrhovateľovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

32. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR, citujúc závery, obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. z 15. 08. 2012, konštatoval, že:

„Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií.

Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23. 07. 2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa , pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl.33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“

33. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

34. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojím postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.

35. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bol podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, Odboru sociálneho a zdravotného zabezpečenia zo dňa 24. 01. 2005, č. p.: GRŽP-409-1/2005- OSZZ-SZ, od 01. 01. 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa ustanovenia , pre nárok na ktorý mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 27 rokov a 215 dní. Pre výšku výsluhového dôchodku mu však bola zohľadnená iba doba výkonu služby v rozsahu 27 skončených rokov (bod 16 odôvodnenia rozsudku). Okrem uvedeného však získal ešte vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 15 rokov a 6 dní. Žalobca opakovanou žiadosťou žiadal, aby mu pri výpočte výšky starobného dôchodku bola zohľadnená aj doba dôchodkového poistenia, ktorú získal v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Žalovaná jeho žiadosť zamietla aj napriek ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.

36. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí žalovanej, s poukazom na citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR (body 31 a 32 odôvodnenia rozsudku), dospel k záveru, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne i správny orgán prvého stupňa pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie zo dňa 09. 10. 2020, č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, Bratislava zo dňa 20. 07. 2020, č. XXX XXX XXXX X, podľa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

37. Úlohou vo veci konajúcich správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 23. 03. 2017 s tým, že v zmysle ustanovenia je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

39. V súlade s ustanovením o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).