Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-49-2021.pdf
PDF · 130.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Passerati, s.r.o., IČO: 52 309 304, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 3911/24, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 3911/24, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 771 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 771 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,60 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica v súlade s ust. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.09.2021, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 771 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 771 € od 18.12.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 27.08.2020 došlo v Turčianskych Tepliciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Mazda CX3, EČV: L. XXXAS, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená J. C., Y.. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, 039 01 Turčianske Teplice (ďalej len „poškodená“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: L. XXXAK, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodená nechala poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1/2020 zo dňa 28.09.2020, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo značky KIA Ceed, EČV: P. XXXHF, za nájomné vo výške 39 € bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 € bez DPH. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 1/2020 bolo náhradné vozidlo dané do užívania poškodenej dňa 28.09.2020. Nájom náhradného vozidla trval od 28.09.2020 do 23.10.2020, t.j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu žalovaným, po ktorú nemohla poškodená s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia vykonávania svojej zárobkovej činnosti. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 0082020 zo dňa 26.10.2020, splatnú dňa 26.10.2020 na sumu 1044 € bez DPH za dobu od 28.09.2020 do 23.10.2020, t.j. 26 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Vynaložením predmetných nákladov na nájom náhradného vozidla poškodenej vzniká voči žalovanému nárok na ich náhradu. Poškodená dňa 26.10.2020 odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 1044 €bez DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z faktúry č. 0082020 v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2020 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1044 €bez DPH, ktorej postúpenie poškodená oznámila žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaný listom zo dňa 03.12.2020 oznámil žalobcovi, že dňa 02.12.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a že žalobcovi bude poskytnuté poistné plnenie vo výške 273 €. Poistné plnenie krátil podľa jeho názoru z dôvodu nepriznania neprimeraného času na prenájom normohodín práce vo faktúre za opravu a času na objednanie dielov. Prenájom náhradného vozidla priznal na dobu 7 dní. Dňa 04.12.2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla poškodeným vo výške 273 €. Žalovaný tak svojvoľne a bezdôvodne krátil poistné plnenie, a teda konal v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodenou po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 771 € predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 1044 € a poskytnutým poistným plnením vo výške 273 €. Aktívnu vecnú legitimácia žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Ujma poškodenej spočívala v tom, že poškodená vynaložila náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bola poškodená donútená práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobila a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla po celkovú dobu od 28.09.2020 do 23.10.2020, t.j. do doručenia krycieho listu žalovaným, bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov. Dojednané nájomné vo výške 1044 € vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn.: 11Co/187/2019). Boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas doby, keď sa po nevyhnutnú dobu nachádzalo v autoservise. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 771 € žalobcovi ako postupníkovi, a to ku dňu 18.12.2020, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie žalobcovi do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. po 02.12.2020. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje na v súdnej praxi vyslovený názor v obdobných súdnych sporoch, v zmysle ktorého pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok
oznámiť poškodenému, ale nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru, poskytnúť peňažné plnenie. Dovodené do ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodné a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. Takýto postup poisťovne by podľa názoru odvolacieho súdu nebol v súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorým sa stal nie na základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne, v dôsledku protiprávneho konania, z ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu naráža aj na ústavný princíp rovnosti (čl. 12 ods. 1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy). Vedený týmito úvahami sa odvolací súd nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133.).
2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania. Súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:
4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 06.07.2021, sp. zn. 12Up/967/2021, vyhovel žalobe v celom rozsahu.
5. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu včas podaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Má za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku. Žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol. Súčasne zo samotnej Zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené. V predmetnej zmluve, ako ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného motorového vozidla. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bola práve poškodená. Nakoľko poškodená predstavovala dlžníka Žalobcu, nemohla so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení. Uzatvorením Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Vychádzajúc zo Zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Postúpenie pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca nijako nepreukázal, že poškodená bola náhradné vozidlo nútená užívať. V Čestnom prehlásení zo dňa 26.10.2020 poškodená uviedla, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemala možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutný. Poškodená pritom v tomto dokumente uvádza, že vozidlo sa aj v čase tohto vyhlásenia nachádzalo v servise. V prvom rade týmto spochybňuje nevyhnutnosť tohto nájmu, nakoľko na jednej strane tvrdí, že vozidlo je ešte stále v servise, pričom nájom náhradného vozidla končí v deň vyhlásenia, pričom neuvádza zmenu v nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla, ktoré už nebude mať k dispozícii. V druhom rade je potrebné poukázať, že podľa faktúry za opravu vozidla malo byť vozidlo odovzdané dňa 14.10.2020. Z Oznámenia sa žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie poskytnuté. Žalobca pritom neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Ďalej namieta uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná
v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017.
6. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie od ust. § 524 OZ. Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Podľa § 580 OZ „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodenej v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2020, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využívala poškodená na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných a súkromných potrieb. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bola obmedzená v užívaní svojho vlastníctva a aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla autoservisom, a preto je plne akceptovateľné trvanie nájmu náhradného vozidla v dobe od 28.9.2020 do 23.10.2020. Z predloženého čestného prehlásenia poškodenej ako aj z potvrdenia autoservisu vyplýva, že opravené vozidlo bolo odovzdané poškodenej po doručení krycieho listu poisťovňou dňa 23.10.2020. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bola poškodená v dôsledku ňou nezavineného konania vylúčená z užívania svojho vozidla. Poškodená v danom prípade nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bola informovaná o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihla a náhradné vozidlo vrátila hneď, ako jej bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Žalovaný žalobcu nijakým spôsobom nevyrozumel o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o dôvodoch odopretia poistného plnenia. Žalovaný si evidentne nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, keďže nevyrozumel žalobcu o skončení prešetrovania poistnej udalosti a neposkytol žalobcovi v zákonom stanovenej lehote písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie. V dôsledku nesplnenia
uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP namieste, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu uplatneného úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ.
7. Zo zmluvy o nájme č. 1/2020 zo dňa 28.09.2020 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným J. C., Y.. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Turčianske Teplice ako nájomcom vyplýva, že došlo k prenájmu osobného motorového vozidla zn. KIA Ceed, EČV: P. XXXHF, dobu určitú od 28.09.2020 do 23.10.2020 s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 39 €. Zároveň bol dojednaný poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 €.
8. Faktúrou zo dňa 26.10.2020 žalobca vyfakturoval poškodenej cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 1/2020, a to vozidla zn. KIA Ceed, H.: P. XXXHF, od 28.09.2020 do 23.10.2020, t. j. za 26 dní, v celkovej výške 1.044 €, pričom pozostáva z cena nájmu vo výške 1.014 € a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 €.
9. Oznámením o postúpení pohľadávky poškodená ako postupca oznámila žalovanému, že dňa 26.10.2020 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti zo dňa 27.08.2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.044 € spolu s jej príslušenstvom na žalobcu.
10. Z potvrdenia obch. spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., IČO: 36 805 394, so sídlom v Žiline, Predmestská 90, vyplýva, že poškodené vozidlo bolo prevzaté do ich servisu za účelom opravy dňa 28.09.2020. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo stany žalovaného dňa 23.10.2020 bolo poškodené vozidlo odovzdané bezodkladne dňa 23.10.2020.
11. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 26.10.2020 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 27.08.2020 na vozidle zn. Mazda CX3, EČV: L. XXXAS. Postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.044 €. Zmluvné strany sa dohodli, že došlo k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, podpisom zmluvy. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
12. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.12.2020 žalovaný oznámil poškodenej, že dňa 02.12.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Poistné plnenie je v celkovej výške 273 €. V prevyšujúcej časti nebolo poistné plnenie priznané pre neprimerané náklady na náhradné vozidlo - krátenie prenájmu na 7 dní a nebol priznaný ani poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Poistné plnenie vo výške 273 € bolo poukázané na účet žalobcu dňa 04.12.2020.
13. Z čestného prehlásenia poškodenej zo dňa 26.10.2020 vyplýva, že po dobu opravy vozidla nemala k dispozícii iné vozidlo a prenájom bol nevyhnutný. V súčasnosti sa jej vozidlo nachádza v servise a čaká sa na doručenie krycieho listu, bez ktorého servis vozidlo nevydá.
14. Z faktúry č. 1203655 vystavenej obch. spoločnosťou ALTERIA MOTOR, s.r.o., IČO: 36 805 394, so sídlom v Žiline, Predmestská 90, vyplýva cena za opravu motorového vozidla zn. Mazda CX-3, EČV: L. XXXAS, v celkovej výške 2.906,94 €. Dátum dodania služby je 14.10.2020.
15. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa 4 ods. 1, 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> a je povinný tento nárok preukázať.21) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žalobe v časti uvedenej vo výroku I. rozsudku, nakoľko v tejto časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 771 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 771 € od 18.12.2020 do zaplatenia titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.08.2020 došlo v Turčianskych Tepliciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zmluvne poisteného u žalovaného. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodenej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú skutočnosť poškodená ako postupca oznámila žalovanému ako dlžníkovi. Zmluva neodporuje právnym predpisom. Poškodená postúpila na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov (čo je jeden zo spôsobov zániku záväzkov), t.j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodenej došlo k úhrade faktúry. Žalobca je tak aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody tak, ako to už opakovane uviedol odvolací súd v obdobných sporoch (napr. 6Co/167/2020, 7Co/118/2020, 7Co/41/2021). Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy
medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. To, že v prejednávanej veci postupca záväzok z nájomného priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Napokon aj žalovaný čiastočne plnil nájomné za prenajatie náhradného vozidla priamo žalobcovi, a nie poškodenej.
17. Dostatočným spôsobom boli opísané aj rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca opiera o predložené listinné dôkazy. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením žalovaného o neunesení dôkazného bremena. V konaní bol preukázaný vznik škody a aj jej výška. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla vyplýva, že právny predchodca žalobcu si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Kia Ceed. Skutkový stav bol dostatočne preukázaný. Absencia mien osôb, ktoré podpísali zmluvu o nájme, ju nečiní neplatnou. Ani jedna zmluvná strana jej platnosť nenamietala. Mimo iné, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Zo zmluvy o prenájme jednoznačne vyplýva trvanie nájomného vzťahu. Počas tohto obdobia bolo poškodené vozidlo v servise za účelom opravy. Čo sa týka porovnateľnosti náhradného vozidla s poškodeným motorovým vozidlom, žalovaný v konaní nepredložil a netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by robili sporným skutočnosť z hľadiska úžitkových a jazdných vlastností poškodeného a prenajatého vozidla. Procesnú obranu žalovaného súd považuje za účelovú a zavádzajúcu. Jeho argumentácia zostala len v rovine tvrdení bez doloženia konkrétnych dôkazov. Žalovaný priznal žalobcovi na základe rovnakého skutkového stavu poistné plnenie, ktorého výšku, rozsah len skrátil. Nárok žalobcu nepovažoval za absolútne nedôvodný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný musel mať jednoznačne preukázané všetky žalobcom tvrdené skutočnosti a jeho námietky týkajúce sa nepreukázania tvrdených skutočností sú účelové. Obmedzenie poškodenej spôsobené poistnou udalosťou pominulo až odovzdaním opraveného vozidla, ktoré nastalo doručením krycieho listu zo strany žalovaného. Poškodená nemôže byť zodpovedná a škodná za to, že zo strany servisu došlo k uplatneniu zádržného práva, keďže povinným uhradiť cenu opravy bol žalovaný, nie samotná poškodená. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že prenajaté vozidlo poškodená odovzdala o deň skôr. Je výlučne na rozhodnutí poškodenej, či si v prípade poškodenia vlastného vozidla prenajme vozidlo na jeden, dva alebo viac dní, prípadne k prenájmu vozidla nepristúpi. Podstatné pre rozhodnutie o priznaní škody je, aby doba prenájmu pokryla obdobie, počas ktorého sa poškodené vozidlo nachádza v servise za účelom opravy. Poškodená sa ocitla v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenej vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý, ak musela riešiť zapožičaním sa náhradného vozidla, tak náklady z nájomného sú nákladmi, ktoré je povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovaný. Za obdobie, keď bolo auto v oprave je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa poškodená dostala, a v ktorom bola obmedzená bol zavinený klientom žalovaného. Za tento stav zodpovedá žalovaný ako poisťovateľ. Dobu opravy nemala možnosť poškodená ovplyvniť. Pokiaľ žalovaný nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Dĺžka opravy vyplýva aj z potvrdenia servisu vykonávajúceho opravu poškodeného vozidla. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Výška priznanej škody predstavuje
výdavky, ktoré by poškodenej nevznikli, ak by mohla používať vlastné motorové vozidlo. Pri určovaní výšky škody sa vždy vychádza z konkrétnej, skutočnej škody. Súd považuje za primeraný aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 €, ktorý je nutné považovať za škodu v súvislosti s poistnou udalosťou. Uplatňovanie obdobných poplatkov je bežnou obchodnou praxou subjektov prenajímajúcich vozidlá. Každá požičovňa automobilov musí odovzdať vozidlo vyčistené, zodpovedajúce hygienickým štandardom, za trvania pandémie COVID-19 aj dezinfikované, skontrolovať jeho technický stav, s čím sú spojené ďalšie náklady, ktoré nie sú pokryté cenou nájmu. Cena nájmu pozostáva predovšetkým zo zisku požičovne a amortizácie prenajatého vozidla, pričom sa odvíja aj od obstarávacej, resp. zostatkovej hodnoty vozidla. Zohľadňujúc cenu a dĺžku prenájmu súd považuje výšku poplatku za primeranú. Vzhľadom k uvedenému súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 771 €, nakoľko náklady vynaložené poškodenou je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou, dopravnou nehodou.
18. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázané nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného v súlade s ust. § 11 Zákona o PZP. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil v stanovenej lehote, poskytol ním priznané poistné plnenie ako aj písomné vysvetlenie dôvodov jeho krátenia. Žalobca bol s týmito dôvodmi krátenia oboznámený, keďže tento listinný dôkaz sám predložil v konaní.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému pomerný nárok na náhradu trov konania. Úspech žalobcu v konaní je 95,80 % a jeho neúspech 4,20 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 91,60 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 771 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 771 € od 18.12.2020 do zaplatenia. Ku dňu vyhlásenia rozsudku úroky z omeškania predstavujú sumu 33,80 €. Preto je potrebné úspech žalobcu hodnotiť z pohľadu celkového uplatneného nároku (804,80 €), pričom bol úspešný v časti 771 €. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.