Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_75S-32-2021.pdf
PDF · 102.76 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/32/2021
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Ministerka spravodlivosti SR, so sídlom Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov
- Disciplinárna komisia, disciplinárny senát č. 1DS, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: H.. J. X., súdny P., so sídlom exekútorského úradu: J. X, XXX XX Y. Q. T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. DK 3/2020 zo dňa 28. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie disciplinárneho senátu č. 1DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK 3/2020 zo dňa 28. januára 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalší účastník konania voči žalovanému nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Minister spravodlivosti SR (Gábor Gál), podal ako navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 223 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") návrh na začatie disciplinárneho konania proti H.. J. X., súdnemu exekútorovi, Exekútorský úrad so sídlom J. X, XXX XX Y. Q. T. (v procesnom postavení ďalší účastník konania), ktorý bol doručený Slovenskej komore exekútorov dňa 25.02.2020. Návrh bol podpísaný v zastúpení štátnou tajomníčkou (P. R.).
Rozhodnutie žalovaného
2. Disciplinárny senát č. 1DS rozhodnutím č. k. DK 3/2020 zo dňa 28.01.2021 vo veci predmetného návrhu disciplinárne konanie zastavil podľa ustanovenia § 228a písm. c) v spojení s ustanovením § 223 ods. 4 Exekučného poriadku, pretože návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný neoprávnenou osobou.
3. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh v mene ministra spravodlivosti podala štátna tajomníčka, ktorá návrh podpísala, pričom navrhovateľ nezhojil vadu návrhu, keď ani na výzvu žalovaného, v ktorej bol riadne poučený v zmysle ustanovenia § 223 ods. 4 Exekučného poriadku o následkoch nedoplnenia predmetného návrhu, nedoložil osobitné plnomocenstvo udelené štátnej tajomníčke na preukázanie oprávnenia podpísania návrhu na začatie disciplinárneho konania.
4. Podľa žalovaného štátny tajomník nie je osobou oprávnenou na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania a ani žiadne poverenie, ktoré by ho oprávňovalo podpísať predmetný návrh nebolo do disciplinárneho spisu doručené. Ak by minister delegoval túto právomoc na štátneho
tajomníka, disciplinárny senát by danú vec riadne prejednal na ústnom pojednávaní a nemusel by vec zastaviť.
5. Pokiaľ žalobca uviedol v odpovedi na výzvu žalovaného na odstránenie vady návrhu, ktorá bola doručená žalovanému dňa 10.11.2020, že ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. a rovnako tak aj čl. 5 ods. 1 veta prvá Organizačného poriadku 12/2016 Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 28.04.2016 č. 41557/2016/100 upravuje, že štátny tajomník zastupuje ministra spravodlivosti v čase jeho neprítomnosti v rozsahu jeho práv a povinností na základe interných riadiacich aktov alebo osobitného poverenia udeleného ministrom aj v iných prípadoch, žalovaný k tomuto poznamenal, že právna úprava sa týka organizácie Ministerstva spravodlivosti. Uvedená zákonná úprava zastupovania ministra štátnym tajomníkom sa vzťahuje na úlohy pre Ministerstvo spravodlivosti. V zmysle zákonného ustanovenia štátny tajomník zastupuje ministra len pri plnení úloh Ministerstva spravodlivosti SR. Zákonné ustanovenie § 223 Exekučného poriadku však neoznačuje za účastníka konania Ministerstvo spravodlivosti, ale ministra spravodlivosti. Pre ustálenie právneho názoru splnenia procesnej podmienky podaného návrhu na začatie disciplinárneho konania je preto možný len reštriktívny výklad ustanovenia § 223 Exekučného poriadku, pretože status takto označeného účastníka konania je nezameniteľný a jednoznačne vymedzený.
6. Žalovaný sa nestotožnil ani so stanoviskom žalobcu, že ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. predpokladá generálnu plnú moc na zastupovanie štátnym tajomníkom, bez potreby osobitného poverenia ministrom. Žalovaný s tým nesúhlasí, pretože personálne označenie ministra spravodlivosti v Exekučnom poriadku nie je zameniteľné s ministerstvom spravodlivosti. Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie SKE môže vo veci konať len na podklade návrhu podaného oprávneným subjektom, pričom návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať len subjekt, ktorý je výslovne uvedený v ustanovení § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa žalovaného Organizačný poriadok Ministerstva spravodlivosti SR pôsobí do vnútra ministerstva, a preto je záväzný len pre samotné ministerstvo, nemá záväznú pôsobnosť nad rámec ministerstva. Ide o právnu normu nižšej právnej sily, ako je zákon schválený Národnou radou SR, tomto prípade Exekučný poriadok. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že nemá dôvod neveriť uvádzaným tvrdeniam ministerstva v odpovedi na výzvu, že v deň podpisu návrhu nebol minister prítomný v služobnom úrade a preto predmetný návrh podpísala štátna tajomníčka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. a Organizačného poriadku ministerstva, ale uvedené tvrdenia nie je možné overiť, pretože neboli žiadnym spôsobom zdokladované a predovšetkým nebolo doložené osobitné poverenie ministra na podanie predmetného návrhu.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
7. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: DK 3/2020 zo dňa 28.01.2021, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).
8. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v zmysle ktorého ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Tiež poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení zákona č. 74/1995 Z. z., zmysle ktorého rovnako ministra v čase jeho neprítomnosti zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Ústavný súd SR uznesením sp. zn. PL. ÚS 22/95 zo dňa 26.09.1995 vyslovil súlad ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 347/1990 Zb. s Ústavou SR. Okrem iného Ústavný súd uviedol: „Ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona umožňuje, aby štátni tajomníci ministerstiev zastupovali ministrov v čase ich neprítomnosti ex lege a z poverenia ministra „aj v iných prípadoch“, a to v rozsahu práv a povinností ministra.
9. Podľa žalobcu ustanovenie § 4 ods. 2 prvá veta zákona č. 575/2001 Z. z., ako aj predtým ustanovenie § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 347/1990 Zb. predpokladá generálne zastupovanie ministra štátnym tajomníkom v čase neprítomnosti ministra v plnom rozsahu jeho práv a povinností ex lege, bez potreby udelenia osobitného poverenia ministrom. V dôvodovej správe k vyhlásenému zneniu zákona č. 575/2001 Z. z. predkladateľ uviedol „Podľa uznesenia pléna Ústavného súdu SR č. 17/95 zo
dňa 26.09.1995 môže zákon zveriť výkon iných než ústavných právomocí aj inej osobe (štátnemu tajomníkovi) ako ústavnému činiteľovi (ministrovi).“
10. Podanie disciplinárneho návrhu na súdneho exekútora nie je ústavná právomoc ministra, ale „len“ zákonná.
11. Podľa žalobcu, dňa 19.02.2020, t. j. v deň podpisu návrhu na začatie disciplinárneho konania minister spravodlivosti nebol prítomný v služobnom úrade, preto predmetný návrh podpísala štátna tajomníčka P. R., a to v zmysle jej zákonného oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. ako aj Organizačného poriadku ministerstva, pričom v tento deň zastupovala ministra aj na rokovaní vlády SR.
12. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/121/2016-19 z 05.09.2017 v obdobnej veci, v ktorom „Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože uskutočnenie zákonných právomocí ministra je zastupiteľné a ústava nevyžaduje a ani neupravuje povinnosť ich osobného výkonu ústavným činiteľom. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona 575/2001 Z. z. zabezpečuje funkčnosť príslušného ministerstva, najmä v čase neprítomnosti príslušného ministra. Súd zastáva názor že podanie odvolania zo dňa 30.12.2013 podpísané štátnou tajomníčkou bolo v súlade so zákonom“.
Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že trvá na stanovisku uvedenom v odôvodnení rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo a vecne správne, zodpovedajúce zákonu, so zohľadnením všetkých okolností konania.
14. Ďalší účastník konania sa k žalobe nevyjadril.
15. Žalobca nevyužil oprávnenie podať repliku.
16. Správny súd vec prejednal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP. V predmetnej veci správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. V súlade s § 137 ods. 4 SSP súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 03.11.2021, a to v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 druhá veta SSP.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatnej skutkovej a právnej argumentácie súdom
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný správny súd na konanie vo veci (§ 228d ods. 8 Exekučného poriadku) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, zohľadňujúc aj možnú aplikáciu § 195 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom
20. Aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby ministra spravodlivosti je daná v zmysle § 177 ods. 2 SSP v spojení s § 228d ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.12.2019, ktorý podáva žalobu vo verejnom záujme.
21. Predmetom súdneho prieskumu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia disciplinárneho senátu 1DS Disciplinárnej komisie SKE č. k. DK 3/2020 zo dňa 28.01.2021, ktorým zastavil disciplinárne konanie podľa ustanovenia § 228a písm. c) v spojení s ustanovením § 223 ods. 4 Exekučného poriadku, pretože podľa disciplinárneho senátu návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný neoprávnenou osobou a táto vada nebola odstránená ani na jeho výzvu.
22. Z administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na disciplinárny postih voči súdnemu exekútorovi H.. J. X., ktorý bol doručený Slovenskej komore exekútorov dňa 25.02.2020. Po zistení skutočnosti, že návrh bol v mene ministra spravodlivosti podpísaný štátnou tajomníčkou, vyzval žalovaný podľa § 223 ods. 4 Exekučného poriadku navrhovateľa odstrániť predmetnú vadu návrhu doložením plnomocenstva/poverenia na podanie návrhu za účelom preukázania, že návrh podala oprávnená osoba v zmysle § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. Navrhovateľ poverenie pre štátnu tajomníčku nedoložil a v odpovedi na výzvu podal svoje stanovisko vo veci, v zásade totožné s argumentáciou v žalobe.
23. Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku; návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len "navrhovateľ") do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie disciplinárneho konania ministrovi.
24. Podľa § 223 ods. 3 Exekučného poriadku; návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie zákonného ustanovenia, ktoré exekútor porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, a návrh na uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. K návrhu navrhovateľ pripojí dôkazy, ktoré má dispozícii a ktoré preukazujú v návrhu uvádzané skutočnosti, najmä, že návrh je podaný v lehote podľa odseku 2.
25. Podľa § 223 ods. 4 Exekučného poriadku; ak návrh na začatie disciplinárneho konania nemá náležitosti podľa odseku 3, predseda disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu v lehote 15 dní a poučí navrhovateľa, že ak nedostatky návrhu v uvedenej lehote neodstráni, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
26. Podľa § 228a písm. c) Exekučného poriadku; Disciplinárny senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
27. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy; Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas.
28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, zrušený zákonom č. 575/2001 Z. z.; Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátnych tajomníkov vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh príslušných ministrov. V odôvodnených prípadoch môže vláda Slovenskej republiky určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci; minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú.
29. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
30. Správny súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého vymedzenie osôb oprávnených podať návrh na disciplinárne konanie v ustanovení § 223 ods. 2 Exekučného poriadku ako jednoznačné a nezameniteľné, neumožňuje tento úkon v jej mene vykonať inou osobou, v danom prípade štátnou tajomníčkou v mene ministra spravodlivosti bez osobitného delegovania tohto oprávnenia, t. j. poverenia.
31. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL.ÚS 22/95 zo dňa 26.09.1995 rozhodol, že 1. Ústava Slovenskej republiky upravuje výkon ústavných právomoci jednotlivých ústavných činiteľov a pokiaľ neustanovuje inak, určuje povinnosť ich osobného výkonu. 2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zveruje výkon iných než ústavných právomocí inej osobe ako ústavnému činiteľovi, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Uskutočňovanie zákonných právomocí ústavného činiteľa je zastupiteľná a ústava nevyžaduje a ani neupravuje povinnosť ich osobného výkonu ústavným činiteľom.
32. Z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 347/1990 Zb. umožňuje, aby štátni tajomníci ministerstiev zastupovali ministrov v čase ich neprítomnosti ex lege a z poverenia ministra "aj v iných prípadoch", a to v rozsahu práv a povinností ministra. Vychádzajúc z uvedenej analýzy § 2 ods. 1 zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov je pod "rozsahom práv a povinností ministra" potrebné rozumieť tie, ktoré sú upravené v § 2 ods. 1 uvedeného zákona. Je tomu tak preto, že tento zákon neobsahuje žiadnu inú zákonnú definíciu právomocí ministra ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy. Povedané inými slovami zákonná definícia právomoci ministra ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy platí pre potreby uplatňovania celého zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Uvedené konštatovanie sa preto v plnom rozsahu vzťahuje aj na ustanovenie § 2 ods. 2, pretože zákon SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov na vymedzenie termínu "rozsah práv a povinností ministra" (vo vzťahu k ich uplatňovaniu štátnym tajomníkom) neposkytuje osobitnú definíciu tohto termínu obsahovo odlišnú od tej, ktorú obsahuje ustanovenie § 2 ods. 1 citovaného zákona. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov je minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy oprávnený riadiť ministerstvo, za činnosť ktorého aj zodpovedá. Ide o jeho zákonom určenú právomoc, ktorá nie je predmetom úpravy Ústavy Slovenskej republiky. Neexistuje preto ani ústavná norma, ktorá by ministrovi prikazovala vykonávať túto právomoc osobne.
33. Disciplinárny senát nepostupoval správne, ak na základe predmetného návrhu vec meritórne neprejednal, ale zastavil disciplinárne konanie, zastávajúc mylný názor, že návrh nebol podaný oprávnenou osobou, ak bol podpísaný štátnou tajomníčkou. Štátna tajomníčka bola oprávnená návrh ministra na začatie disciplinárne konanie podpísať podľa § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. namiesto neprítomného ministra v služobnom úrade, nakoľko sa jedná o zákonnú právomoc (§ 223 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.), nie o ústavnú právomoc pri výkone oprávnení ministra. V zmysle záveru vyplývajúceho z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v takomto prípade zastupuje štátny tajomník ministra ex lege a teda sa nemusí preukazovať osobitným poverením.
34. Nemožno akceptovať právny názor žalovaného, že v prípade určenej osoby ministra v ustanovení § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, ide o nezastupiteľnú osobu oprávnenú podať predmetný návrh, resp. iba s osobitným poverením, nakoľko v prípade neprítomnosti ministra by mohlo dôjsť napríklad k zmeškaniu lehôt na podanie návrhu. Práve z dôvodu, aby nedošlo k znefunkčneniu činnosti, k zmeškaniu úkonov v rozsahu zákonných právomocí ministra, je prípustné legitímne podpísanie návrhu štátnym tajomníkom v čase jeho neprítomnosti. Za dôležité je potrebné považovať tiež to, či minister mal vedomosť o podaní takéhoto návrhu, či išlo o jeho úkon, teda, že nešlo o exes. V predmetnej veci však táto skutočnosť nebola sporná, čo mal zistiť aj disciplinárny senát už z odpovede ministra zo dňa 16.10.2020 (v zastúpení poverenou osobou pre predmetné disciplinárne konanie podľa poverenia č. XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 15.05.2020) na výzvu predsedu disciplinárneho senátu na odstránenie vád návrhu v zmysle § 223 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorej uviedol, že návrh ministra na začatie disciplinárneho konania podpísala štátna tajomníčka z dôvodu neprítomnosti ministra na pracovisku v predmetný deň. Skutočnosť, že minister bol neprítomný v služobnom úrade v čase podpisovania návrhu dňa 19.02.2020 je zrejmá zo samotného postupu žalobcu pri podávaní návrhu, keď návrh bol podpísaný namiesto ministra štátnou tajomníčkou. Žalobca túto skutočnosť pri
podávaní návrhu nemusí preukazovať. Správne poukázal aj žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na to, že nemá dôvod uvádzaným tvrdeniam ministra neveriť (strana 5, druhý odsek). Pokiaľ však žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť ohľadom neprítomnosti ministra v služobnom úrade nebola žiadnym spôsobom zdokladovaná a teda ju nebolo možné overiť, správny súd má za to, že z ničoho nevyplýva povinnosť žalobcu uvedené zdokladovať a preukazovať a zároveň disciplinárnemu senátu neprináleží túto skutočnosť spochybňovať.
35. Ak žalobca na výzvu žalovaného potvrdil, že návrh bol podpísaný štátnou tajomníčkou z dôvodu neprítomnosti ministra na úrade v daný deň, bolo tým dostatočne preukázané, že návrh za ministra podpísala oprávnená osoba, t. j. návrh na začatie konania netrpel vytknutou vadou (podanie návrhu neoprávnenou osobou), ktorú by bolo potrebné odstraňovať a v dôsledku jej neodstránenia konanie zastaviť.
36. V súlade s ustanovením § 13 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti SR vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov a v zákone ustanovenom rozsahu aj nad činnosťou súdnych exekútorov. Ministerstvo spravodlivosti v predmetnej veci v rámci svojich dohľadových oprávnení v zmysle § 8 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku na podnet sťažovateľa zo dňa 22.03.2019 začalo preverovať postup súdneho exekútora H.. J. X.. Následne podal minister spravodlivosti Slovenskej komore exekútorov návrh na začatie disciplinárneho konania proti tomuto súdnemu exekútorovi. Činnosť súdneho exekútora predstavuje výkon verejnej moci. Pojmom štátny dohľad je potrebné rozumieť verejný záujem na výkone právomocí, ktoré štát preniesol na Slovenskú komoru exekútorov a exekútorov. Štát je pritom garantom nad právnymi istotami občanov. Je zrejmé, je namieste predpokladať, že dohliadajúci orgán zaoberajúci sa správaním dohliadaných subjektov z hľadiska zákonnosti, v prípade zistení porušení dohliadaným subjektom uplatní voči nemu zákonom zverené právomoci. O disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu (§ 222b ods. 1 Exekučného poriadku).
37. Za daného stavu, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. c) a ods. 4 SSP). V ďalšom konaní je nutné o návrhu ministra na začatie disciplinárneho konania meritórne rozhodnúť, a to príslušným disciplinárnym orgánom, do kompetencie ktorého patrí rozhodovať o ňom, pretože právne účinky začatia disciplinárneho konania nastali doručením návrhu komore dňa 25.02.2020 a doposiaľ nebolo o ňom rozhodnuté.
38. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, má nárok na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
39. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka konania súd rozhodol podľa § 169 SSP. Nakoľko súd neuložil ďalšiemu účastníkovi konania žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy konania a sám si žiadne iné trovy neuplatnil (pri ktorých by mal súd zvažovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie), správny súd rozhodol, že ďalší účastník konania nemá voči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania.
40. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.