Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-68-2021.pdf
PDF · 94.29 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/68/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava proti žalovanému Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát č. 6 DS, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka V.. V. R., súdny exekútor, so sídlom S. úradu O. 2, XXX XX I. Zámky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. DK 17/2020 zo dňa 23. septembra 2021 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Slovenskej komory exekútorov - Disciplinárnej komisie, Disciplinárneho senátu č. 6 DS, č. k. DK 17/2020 zo dňa 23. septembra 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky doručil Slovenskej komore exekútorov návrh na začatie disciplinárneho konania podpísaný v zastúpení Michalom Novotným, štátnym tajomníkom dňa 31.7.2020. Z potvrdenia o pridelení veci vyplýva, že vec bola pridelená JUDr. Eve Šajankovej do senátu 3Dk/13/2020. Účastníkom konania bolo oznámené zloženie Disciplinárneho senátu č. 3, v ktorom mal byť členom senátu JUDr. Boris Gerbery, ktorý ale podľa rozhodnutia Slovenskej komory exekútorov, Prezídium Slovenskej komory exekútorov bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci tretieho disciplinárneho senátu a bol nahradený JUDr. Martinom Hermanovským a to z dôvodu zániku funkcie člena disciplinárneho senátu podľa § 222c ods. 2, písm. b) v spojení s § 222c ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku. V správnom spise nie sú údaje o tom, ku ktorému dňu funkcia člena senátu JUDr. Gerberymu zanikla. JUDr. Eva Šajanková ako predsedníčka DS vyzvala žalobcu odôvodniť podpísanie návrhu inou osobou ako ministrom Spravodlivosti SR Máriou Kolíkovou z dôvodu, že zistila, že návrh podala oprávnená osoba, avšak tento je podpísaný osobou, pod podpisom ktorej je rukou dopísané štátny tajomník. Zároveň uviedla, že predmetné odstránenie uvedených nedostatkov návrhu má žalobca vykonať v písomnej forme v troch vyhotoveniach v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalobca na túto výzvu reagoval podaním zo dňa 14. septembra 2020, v ktorom uviedol, že štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR Michal Novotný bol dňa 30.7.2020 oprávnený na podanie návrhu Slovenskej komore exekútorov na začatie disciplinárneho konania voči súdnemu exekútorovi V., so sídlom Exekútorského úradu, Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky, pričom uviedol dôvod podania predmetného návrhu. Následne bola podľa oznámenia o zložení disciplinárneho senátu zo dňa 2.8.2021
vec pridelená náhodným elektronickým výberom Disciplinárnemu senátu č. 6. Tento rozhodol na neverejnom zasadnutí napadnutým rozhodnutím.
Rozhodnutie žalovaného
2. Žalovaný disciplinárne konanie vo veci disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineného: V., súdny exekútor, Exekútorský úrad v Nových Zámkoch, Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky, EČ:66, Exekútorský úrad, so sídlom v Nových Zámkoch, Výpalisko 2, podľa § 228a, písm. c) v spojení s § 223 ods. 4 Exekučného poriadku zastavil, pretože návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný neoprávnenou osobou. Rozhodnutie odôvodnil tým, že § 223 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymedzuje subjekty oprávnené na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, t. j. okrem iných osobne ministra Spravodlivosti SR, ktorý je oprávnený podpísať takýto návrh. Poukázal na to, že § 4 ods. 2 zákona č. 575 /2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy relatívne exaktne limituje možnosť zastúpenia ministra štátnym tajomníkom len na prípady neprítomnosti ministra, pričom toto zastúpenie je založené ex lege ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z.. V iných prípadoch, ako pre neprítomnosť ministra, zastúpenie vzniká poverením štátneho tajomníka ministrom ad hoc. V tomto prípade návrh na začatie disciplinárneho konania nebol podaný zákonom predpokladaným subjektom, t. j. ministerkou spravodlivosti, naopak vykonaným dokazovaním podpisu návrhu na začatie konania s dodatkom v.z. štátny tajomník ako aj s odpoveďou navrhovateľa na výzvu pôvodného predsedu, bolo preukázané, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR Milanom (správne má byť Michalom) Novotným bez bližšieho zdôvodnenia takéhoto postupu zo strany navrhovateľa, resp. bez priloženia akéhokoľvek poverenia.
3. Rozhodnutie bolo odôvodnené ďalej tým, že navrhovateľ bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov návrhu, avšak v odpovedi sa vyjadril iba strohým konštatovaním, že štátny tajomník Michal Novotný bol oprávnený na podanie návrhu bez akejkoľvek argumentácie, resp. táto vada návrhu nebola na výzvu pôvodného predsedu disciplinárneho senátu konvalidovaná navrhovateľom, napr. dodatočným doručením platného poverenia.
4. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že disciplinárne konanie predstavuje zásah do subjektívnych práv disciplinárne obvineného. Úlohou disciplinárneho senátu je preto dbať na legitimitu a legalitu takéhoto zásahu, čo je podľa žalovaného možné vyvodiť aj zo subsidiárnej (viď ust. § 228a EP) aplikácie § 3 Správneho poriadku (zásada zákonnosti konania). Disciplinárny senát musí posudzovať materiálnu a formálnu perfektnosť návrhu, ktorým sa konanie iniciuje. V prípade, ak návrh trpí vadami, ktoré neboli odstránené ani postupom podľa § 223 ods. 4 Exekučného poriadku, zakladá to neodstrániteľnú prekážku ďalšieho postupu v konaní vrátane meritórneho preskúmania navrhovateľom vytýkaných pochybení disciplinárne obvineného. Podľa žalovaného návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 30.7.2020 nepodpísala oprávnená osoba a navrhovateľ vadu návrhu neodstránil, t. j. nedoložil osobitné poverenie udelené štátnemu tajomníkovi na podanie návrhu, pričom bol riadne poučený podľa § 223 ods. 4 Exekučného poriadku o následkoch neodstránenia nedostatkov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že konštatuje, že ku dňu konania neverejného zasadnutia existoval aj ďalší dôvod na zastavenie disciplinárneho konania a to podľa § 228a písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia lehôt podľa § 228d ods. 5 Exekučného poriadku k 31.7.2021, avšak disciplinárne konanie zastavil z dôvodu, ktorý nastal ako prvý.
Žalobné body
5. Žalobca vo včas podanej žalobe navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod nezákonnosti uplatnil nesprávne právne posúdenie veci.
6. Žalobca v žalobe odcitoval znenie § 223 ods. 2, § 228d ods. 8 Exekučného poriadku, § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 2 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ďalej uviedol, že sa mu zdá vhodné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením PLÚS 22/95 z 26. septembra 1995 vyslovil súlad citovaného § 2 ods. 2 zákona č. 347/1990 Zb. s Ústavou SR, pričom uviedol „ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona umožňuje, aby štátny tajomníci ministerstiev zastupovali
ministrov v čase ich neprítomnosti ex lege a z poverenia ministra „aj v iných prípadoch“, a to v rozsahu práv a povinností ministra“.
7. Podľa žalobcu ustanovenie § 4 ods. 2, prvá veta zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tak ako aj ustanovenie § 2 ods. 2, prvá veta zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky predpokladá generálne zastupovanie ministra štátnym tajomníkom v čase neprítomnosti ministra v plnom rozsahu jeho práv a povinností ex lege, bez potreby udelenia osobitného poverenia ministrom. V dôvodovej správe k vyhláseniu znenia zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy predkladateľ uviedol: „Podľa uznesenia Pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 17/95 z 26. septembra 1995 môže zákon zveriť výkon iných než ústavných právomocí aj inej osobe (štátnemu tajomníkovi) ako ústavnému činiteľovi (ministrovi)“. Podanie disciplinárneho návrhu na súdneho exekútora nie je ústavná právomoc ministra ale „len“ zákona. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že listom zo 14. septembra 2020, ktorý bol adresovaný predsedníčke disciplinárneho senátu, ministerka dala jasne najavo, že o podaní tohto návrhu mala vedomosť a zo strany štátneho tajomníka nešlo o žiaden exces. Podľa žalobcu nie je žiadny rozdiel medzi tým, ako sa v uvedenom liste ministerka vyjadrila, že štátny tajomník bol oprávnený podať disciplinárny návrh a poverením na podanie uvedeného disciplinárneho návrhu.
8. Žalobca poukázal na rozhodnutie KS Bratislava 5S/121/2016-19 z 5. septembra 2017 v obdobnej veci a na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 75S/32/2021-34 z 3.novembra 2021 v obdobnej veci.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka k žalobe
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe konkrétne podaním Slovenskej komory exekútorov uviedol, že trvá na dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
10. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrica sp. zn. 75S/32/2021-34 zo dňa 3.11.2021 sa týka neprítomnosti ministra spravodlivosti na Ministerstve spravodlivosti SR z dôvodu služobnej cesty ministra spravodlivosti v čase podpisovania návrhu na disciplinárne konanie. V konaní 74S/68/2021 Ministerstvo spravodlivosti SR neoznámilo, že ministerka spravodlivosti nebola prítomná z dôvodu služobnej cesty. Ministerka spravodlivosti oznámila, že mala vedomosť o tom, čo podpisuje štátny tajomník. Podľa ďalšieho účastníka v zmysle § 4 ods. 2, prvá veta zákona č. 575/2001 Z. z. ako aj § 2 ods. 2, prvá veta zákona č. 347/1990 Zb. predpokladá generálne zastupovanie ministra štátnym tajomníkom v čase neprítomnosti ministra, a nie v čase prítomnosti ministra.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný správny súd na konanie vo veci podľa § 228d ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.11.2021, t. j. ku dňu začatia tohto súdneho konania, ktoré začalo dňa 29.11.2021 a v spojení podľa § 36 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 25 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 16. februára 2023 (§ 137 ods. 4 SSP). Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 22. februára 2023 (§ 137 ods. 3 druhá veta SSP).
12. Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom pre preskúmavané administratívne konanie (2) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len "navrhovateľ") do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania
vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie disciplinárneho konania ministrovi.
13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (2) Ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas.
14. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení, keď tvrdil, že podal návrh na začatie disciplinárneho konania s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. a na to, že žalovanému dal jasne najavo podaním zo dňa 14. septembra 2020, že návrh bol podaný štátnym tajomníkom oprávneným tak urobiť, čím podľa žalobcu dal jasne najavo, že minister mal o podaní návrhu vedomosť a zo strany štátneho tajomníka nešlo o žiadny exces. Podľa žalobcu nie je žiadny rozdiel medzi takýmto vyjadrením a poverením na podanie uvedeného predmetného disciplinárneho návrhu. I keď išlo o stručnú argumentáciu, bolo jej potrebné priznať relevanciu, a to vzhľadom na výrok napadnutého rozhodnutia, v ktorom bol ako dôvod zastavenia konania uvedená skutočnosť, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou.
15. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol žiadnu argumentáciu, na základe akých skutkových zistení dospel k svojmu záveru uvedenému vo výroku rozhodnutia, že návrh nebol podaný oprávnenou osobou. Konštatoval, že návrh za navrhovateľa podpísal štátny tajomník, avšak urobil tak bez odôvodnenia takéhoto postupu, resp. bez predloženia poverenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neoprel svoje rozhodnutie o také skutkové zistenie, že štátny tajomník nedisponoval ani poverením ex lege, teda nešlo o konanie namiesto ministra v jeho neprítomnosti a ani poverením od ministra pre iné prípady. Naopak, z vyjadrenia ministra resp. v tom čase ministerky, vyplýva, že išlo o oprávnený postup zo strany štátneho tajomníka. Potom treba súhlasiť so žalobcom, že záver žalovaného o podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania neoprávnenou osobou je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Štátny tajomník je oprávnený konať namiesto ministra, ako to žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uvádza, buď v neprítomnosti ministra zo zákona, alebo za prítomnosti ministra na základe ministrovho poverenia. Potom, ak nebolo v preskúmavanom konaní preukázané, že štátny tajomník konal mimo takýchto poverení, nemohol žalovaný dospieť k záveru o tom, že návrh podal štátny tajomník, ktorý nebol poverený na takýto úkon, a preto ho podal ako neoprávnená osoba.
16. Vzhľadom na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, správny súd k argumentom žalovaného uvedeným v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že možno súhlasiť so žalovaným, že zásada legality, ktorou sa preskúmavané disciplinárne konanie riadi, vyžaduje, aby disciplinárny senát skúmal splnenie podmienok konania, a teda aj podmienky, že návrh podala zákonom oprávnená osoba. Tiež, že je potrebné nedostatky návrhu odstraňovať a v prípade neodstránenia konanie po náležitom poučení navrhovateľa konanie zastaviť. Žalovaný ale podľa výroku napadnutého rozhodnutia konanie nezastavil pre neodstránenie nedostatkov návrhu. Okrem toho, nie je ani zrejmé, v čom mal nedostatok predmetného návrhu spočívať. Pokiaľ žalovaný videl chybu v nedoložení poverenia na výzvu, tak jednak vo výzve doloženie poverenia nepožadoval a jednak nie je zrejmé, akou úvahou dospel k tomu, že by malo byť také poverenie dokladované v návrhu a v prípade nedokladovania, by malo ísť o nedostatok návrhu.
17. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že existuje aj ďalší dôvod na zastavenie predmetného disciplinárneho konania, avšak tento ďalší dôvod nebol dôvodom, pre ktorý bolo preskúmavané konanie zastavené, a preto sa správny súd s takýmto argumentom žalovaného nemohol zaoberať.
18. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 167 SSP, podľa ktorého má žalobca, ktorý bol v konaní plne úspešný právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom rozhodnutí, ktorý vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
19. Správny súd o trovách ďalšieho účastníka rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého má ďalší účastník právo na náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní úspešný, avšak len tých, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd. V tomto konaní správny
súd žiadnu povinnosť ďalšiemu účastníkovi konania neuložil, preto mu právo na náhradu trov konania správny súd nepriznal.
20. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.