Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-35-2021.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: B.. B. I., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XX, S., proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov 28, so sídlom A. XX, S., Y.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Na hradbách 5, IČO: 42 246 237, o zrušenie platnosti voľby predsedu a členov rady, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 20.05.2021, č. k. 6C/24/2017-160, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit.:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 14 ods. 1-9 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 34 a § 39 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na schôdzach O. XX v S. (ďalej len „O. XX“), a to voľby predsedu spoločenstva a členov rady spoločenstva na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 03.07.2017, tiež aj neplatnosti voľby člena rady spoločenstva A. N. na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 05.10.2017. Zároveň žiadal, aby súd uložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu vykonať novú voľbu predsedu a členov rady O. XX a aby súd uložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov prijať rozhodnutie o spravovaní na základe zmluvy o výkone správy. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na schôdzi O. XX, ktorá sa uskutočnila dňa 05.10.2017 bol A. N. v novej (opakovanej) voľbe zvolený za člena rady O. XX. Proti jeho zvoleniu hlasoval len žalobca, dvaja sa hlasovania zdržali a 22. vlastníci boli za. Podľa žalobcu voľba člena rady O. XX A. N. bola spojená s nezrovnalosťami, keď v snahe vyhnúť sa porušeniu ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č.
205/2014 Z.z. bola za 3 byty a 3 nebytové priestory splnomocnená už iná osoba (Y.. X.. A. V.), aby A. N. mohol kandidovať, pritom nikto na schôdzi neoznámil, či bolo zrušené jeho predošlé splnomocnenie. Je teda možné, že od jedného splnomocniteľa (W. W.) boli vydané pre rovnaký účel splnomocnenia dvom osobám (bez zrušenia toho staršieho). Okrem toho jedno splnomocnenie na schôdzi 05.10.2017 zostalo aj tak „v rukách“ A. N., čo potvrdzuje jeho podpis na prezenčnej listine pri byte XX (S. J. W. D.), ktorý dodatočne preškrtli, pretože napriek tomu, že sa splnomocnenia A. N. na schôdzi od predsedu domáhal, nebolo k dispozícii. Podľa žalobcu zásadným problémom z hľadiska voľby orgánov O. XX je schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 03.07.2017, na základe ktorej došlo k zmene registrácie predsedu. Zápisnica z tejto schôdze neuvádza, že splnomocnenia neboli predložené na začiatku schôdze v zmysle § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ani na jeho požiadanie ako vlastníka bytu. Napriek tomu došlo k registrácii novozvoleného predsedu s tým, že za pravdivosť priebehu schôdze zodpovedá zapisovateľ a overovatelia zápisnice. Podľa žalobcu dôvodom podania žaloby je dlhodobá problematická činnosť O. XX. Naposledy zvolený predseda sa vzdal funkcie ku dňu 30.06.2013, radou poverená predsedníčka urobila to isté ku dňu 04.06.2014 a odvtedy až do 03.07.2017 (teda viac ako 3 roky) nikto neviedol spoločenstvo a nezabezpečoval správu bytového domu na A. XX v S..
4. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žaloba je podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, naviac je nedôvodná a bez právneho základu. Zo zápisnice vyhotovenej a zverejnenej dňa 05.07.2017 vyplýva, že žalobca sa hlasovania zdržal, teda nebol prehlasovaný a nemá právo žalobu podať. Výsledok hlasovania bol žalobcovi oznámený ihneď, nakoľko bol na schôdzi prítomný, čo znamená, že nepodal žalobu v zákonom stanovenej lehote od oznámenia výsledkov, t.j. do 04.08.2017, odkedy sa o výsledku dozvedel. Pokiaľ sa jedná o uznesenia o opakovanej voľbe A. N. za člena rady mal za to, že na základe podnetu žalobcu došlo k opakovanej voľbe tohto člena, pričom vytýkané nedostatky boli odstránené a za člena rady bol A. N. zvolený platne. Skúmanie skoršieho plnomocenstva nemá právny význam, nakoľko je zrejmé, že za zvolenie hlasoval splnomocnenec Y.. X. V.. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by bol hlas pána D. zarátaný v prospech voľby N.. Navyše pán N. bol za člena rady zvolený dostatočným počtom hlasov aj bez pričítania hlasu pána D.. Podľa žalovaného nie je v kompetencii súdov rozhodovať o žiadaných nárokoch žalobcu, keďže právomoc zvolať schôdzu je daná kvalifikovanej väčšine vlastníkov, tiež nie je možné, aby súd autoritatívne uložil prijatie akéhokoľvek rozhodnutia vlastníkom. Kompetencia súdu je daná iba pri prehlasovaní na ochranu menšiny, či jednotlivca, nie vnucovania individuálnych požiadaviek. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie ohľadom plnomocenstiev, ktoré mali byť udelené A. N. na schôdzi konanej dňa 03.07.2017, či tieto splnomocnenia boli predložené na začiatku schôdze, resp. na požiadavku žalobcu, a za tým účelom vypočul žalovaným navrhovaných svedkov A. N. a B. V.. Z výsluchov svedkov súd zistil, že A. N. bol splnomocnený na vykonávanie všetkých práv, vrátane hlasovacích na schôdzi vlastníkov bytov za v zápisnici uvedených vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom skutočnosti o pravdivosti údajov uvedených v zápisnici zo dňa 03.07.2017 potvrdil nielen on, ale aj overovateľ Y.. B. V. s tým, že zápisnicu po tom, čo si ju prečítal, aj podpísal. Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil, že R. B., ktorý mal byť zvolený za predsedu O. dňa 03.07.2017, už nie je členom O., nakoľko pred približne dvomi rokmi, svoj byt predal. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že plnomocenstvá boli riadne predložené na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 03.07.2017 a hlasovaním prevažnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, za predsedu bol platne zvolený R. B. a za členov rady boli platne zvolení B. S. a X. J..
6. Spornou z týchto hlasovaní ostala len otázka zvolenia A. N. dňa 03.07.2017. Podľa ust. § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. platného a účinného od 01.10.2014 do 31.08.2018, kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Keďže A. N. nemohol dňa 03.07.2017 hlasovať a byť splnomocnený iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome na hlasovanie o jeho voľbe, avšak v kontexte už vyššie uvedenej skutočnosti, keď dňa 05.10.2017 bola v opakovanej voľbe táto nezrovnalosť napravená, súd skonštatoval, že A. N. bol v opakovanej voľbe platne zvolený za člena rady O. XX. Za stavu, že voľba predsedu a členov rady spoločenstva bola platne vykonaná na schôdzi dňa 03.07.2017 a 05.10.2017, určenie neplatnosti a naliehavosť právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení stráca akýkoľvek význam a požadovaná súdna ochrana žalobcovi nemôže priniesť reálny úžitok. Žalobcom tvrdená neplatnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v časti
voľby predsedu a členov rady spoločenstva tu už v čase podania žaloby dňa 03.11.2017 neexistovala, lebo na schôdzi konanej dňa 05.10.2017 bol platne zvolený aj žalobcom namietaný člen rady A. N.. Ústavný súd a rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej konštantnej judikatúre opakovane zdôraznili, že ústava, ako aj dohovor, chránia nie teoretické a iluzórne práva sťažovateľov, ale práva konkrétne a účinné, teda práva, ktorých sa dá reálne domáhať, a nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky (porovnaj napr. I. ÚS 5/02, I. ÚS 350/08, I. ÚS 255/2010). Súd zdôraznil, že žaloba má slúžiť potrebám praktického života a nemôže viesť k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov a zaťažovaniu súdov nehospodárnymi konaniami nemajúcimi pre potreby praktického života význam. Uvedená žaloba je v spomenutej časti toho príkladom, keďže uvedené rozhodnutie by malo len iluzórny, akademický význam vo vzťahu k platnosti zvolenia A. N. dňa 03.07.2017 (keďže toto bolo práve po vznesených námietkach opravené na schôdzi dňa 5.10.2017) a iluzórne účinky. Keďže naďalej žalobe chýba akýkoľvek naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodnutia nielen v čase rozhodovania súdu, ale už v čase podania žaloby dňa 03.11.2017, súd žalobu zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že svedok A. N., ktorý mal 7 splnomocnení od dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov, mohol pravdivou výpoveďou ukončiť predmetný súdny spor. Pri požiadaní žalobcu o nahliadnutie do splnomocnení na začiatku schôdze sa ukázalo, že splnomocnenia nemá pán B., ani pán N.. Svedok B. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že plnomocenstvá nevidel, ich kontrolu a preberanie riešil žalobca. Ďalší svedkovia neboli vypočutí z dôvodu neprítomnosti na pojednávaní a z dôvodu právnym zástupcom žalovaného tvrdenej nadbytočnosti výsluchov týchto svedkov. V zápisnici k predmetnej schôdzi O. XX je uvedené, že žalobca vyslovil pripomienku k vystupovaniu A. N. ako povereného zástupcu viacerých členov, čo je potrebné doložiť overenými splnomocneniami. Z uvedeného nie je preukázané, že plnomocenstvá boli predložené. Naviac absentujú dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať skutočnosť, kto z prítomných vlastníkov pozbieral plnomocenstvá na schôdzi 03.07.2017, komu boli odovzdané a kto ich zaevidoval. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, aj keď z iných dôvodov, nakoľko v spore chýba vecná legitimácia, ktorú súd skúma ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania.
11. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca zažaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
12. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súčasného konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vzhľadom na charakter prejednávaného sporu, odvolací súd sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktorého je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.
13. V predmetnom spore o určenie neplatnosti voľby orgánov O. XX a o uloženie povinnosti vlastníkom bytov a nebytových priestorov vykonať novú voľbu orgánov O. XX a prijať rozhodnutia o spravovaní na základe zmluvy o výkone správy, žalobca za žalovaného označil O. vlastníkov bytov XX, so sídlom A. XX, S.. Z charakteru sporu však vyplýva, že žaloba smeruje proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a preto pasívne vecne legitimovaný sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. A. č. XX v S., ktorí majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Konania o predmetnej žalobe sa preto musia zúčastniť všetci do úvahy prichádzajúci vlastníci bytov a nebytových priestorov ako žalobcovia alebo žalovaní, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Keďže v prejednávanej veci účastníci konania neboli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie je dôvodné žalobu zamietnuť a nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, pretože by to nebolo účelné ani hospodárne.
14. Podľa povahy veci totiž ide o nútené procesné spoločenstvo nerozlučných spoločníkov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 78 ods. 1 CSP. O nerozlučné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku bude vzťahovať na všetkých spoločníkov, t. j. účastníkov hmotnoprávneho úkonu, ktorého platnosť sa napáda, teda tam, kde podľa hmotného práva ide o právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy. V týchto prípadoch je potrebné vydať jediný rozsudok ohľadne všetkých spoločníkov. Jedná sa o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní prináleží tzv. vecná legitimácia. V zmysle ust. § 78 ods. 2 CSP potom ide o prípad, kedy osobitný právny predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V danom prípade žalobca ako „dominus litis“ za žalovaného označil Spoločenstvo vlastníkov bytov XX, pričom ide o subjekt odlišný od jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu XX na ul. A. XX v S.. Všetci títo vlastníci tvoria procesné spoločenstvo ohľadom daného nároku a sú v danom konaní pasívne legitimovaní. V prípade, ak stranami sporu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli stranami sporu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2019, sp. zn. 6Cdo/133/2018).
15. Keďže predmetom konania je návrh žalobcu na určenie neplatnosti hlasovania, ktorého predmetom bola voľba orgánov spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a uloženie povinností vlastníkom bytov a nebytových priestorov novú voľbu orgánov spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a prijať rozhodnutie o spravovaní na základe zmluvy o výkone správy, v takom prípade pasívna vecná legitimácia v spore svedčí všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome, v ktorom ich žalovaný môže iba zastupovať, resp. konať v ich mene a na ich účet. Možno preto uzavrieť, že žalovanému spoločenstvu v predmetnom spore chýbala pasívna vecná legitimácia.
16. S poukazom na vyššie uvedené je teda nesporné, že žalovaný nie je v tomto spore pasívne legitimovaným, keďže pasívne legitimovaní sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nakoľko prípadné rozhodnutie súdu by bolo pre všetkých záväzné. Už len nedostatok pasívnej legitimácie v predmetnom konaní je dostačujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby. U ostatných odvolacích námietok vo vzťahu k zamietnutiu žaloby, odvolací súd poukazuje, že sú bez právneho významu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca zažaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Keďže v konaní bol odvolacím súdom prijatý záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, čo je postačujúci dôvod na zamietnutie žaloby, ostatné odvolacie námietky žalobcu sú právne irelevantné.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 2 CSP rozsudok ako vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách konania, potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).