Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-27-2019.pdf
PDF · 102.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773 proti žalovanej: U. J., K.. XX.XX.XXXX, I. O. J. X, W., o zaplatenie 1.222,08 eura, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 25.01.2019 (na tunajší súd bola vec postúpená dňa 9.5.2019) domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.222,08 eura. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 a žalovaná uzavreli dňa 20.11.2007 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, výška pôžičky bola v sume 2.548,64 €, žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 3.805,12 € v 47 mesačných splátkach po 80,95 €, pričom konečná splatnosť nastala dňa 30.9.2011. Dňa 7.3.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť: Secapital S.á.r.L., Luxemburské veľkovojvodstvo, čo bolo žalované oznámené listom z 26.3.2013. Hodnota postúpenej pohľadávky bola 1.991,21 €. Dňa 4.4.2013 uzavrela žalovaná s prechodným veriteľom prostredníctvom žalobcu Splátkovú dohodu, ktorá bola zároveň aj uznaním dlhu, ktorým uznala svoj dlh čo do dôvodu aj výšky vo výške 2.007,08 €, z tejto sumy uhradila len sumu 785,-€, dňa 19.12.2018 žalobca Splátkovú dohodu preto zosplatnil. Žalovaná suma 1.222,08 € predstavuje rozdiel sumy 2.007,08 € a sumy 785,-€. Na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 30.11.2018 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z prechodného veriteľa na žalobcu.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 18.2.2019 pod sp. zn.: 33Up/88/2019 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor. Žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní podal návrh na pokračovanie v konaní. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z.).
3. Žalovaná v odpore (podanie zo dňa 7.3.2019) uviedla, že so žalobou nesúhlasí, uviedla, že v predmetnej zmluve nie je uvedená celková čiastka k zaplateniu ako konečná splatnosť. Vo vzťahu k Splátkovej dohode zo dňa 4.4.2013 žalovaná uviedla, že bola uzatvorená medzi ňou a Všeobecnou úverovou bankou, teda nie pôvodným veriteľom (Consumer Finance Holding). Súčasne žalovaná vzniesla námietku premlčania voči žalobcom uplatnenému nároku, pretože predmetom uznania dlhu bola splatnosť iného úveru (od Všeobecnej úverovej banky a nie Consumer Finance Holding).
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 25.4.2019 poukázal na postúpenie pohľadávky, poukázal na zlúčenie spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.), poukázal nato, že predmetom postúpenia, vymáhania a uznania bol vždy nárok zo zmluvy č. XXXXXXX, čo bolo vždy uvedené. K námietke premlčania uviedol, že uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 OZ k pretrhnutiu, resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na desať rokov. K uznaniu došlo 4.4.2013, nárok bol uplatnený 25.01.2019, t.j. pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby. Žalobca zotrval na podanej žalobe.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 8.8.2019 sa vyjadrila k uviedla, že nie je určito špecifikovaná pohľadávka v predmete zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu. Súčasne uviedla, že nebola dodržaná podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.9.2021 uviedol, že Consumer Finance Holding ani Secapital S.á.r.L., neboli v čase postúpenia pohľadávky bankami, preto sa na nich nevzťahovali povinnosti uvádzané žalovanou. Poukázal, že žalovaná sa jednoznačne dozvedela o postúpení pohľadávky doručením platobného rozkazu. Žalobca zotrval na doterajšej argumentácii.
7. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil zástupca žalobcu, ktorý požiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami: zmluvou o pôžičke, oznámením o postúpení, uznaním dlhu, upozornením na možnosť zosplatnenia, vyhlásením mimoriadnej splatnosti, výpisom z obchodného registra a zistil tento skutkový stav:
9. Žalovaná pred súdom uviedla, že ponecháva rozhodnutie na súde, k okolnostiam uzatvorenia Splátkovej dohody zo dňa 4.4.2013 uviedla, že jej prišla ponuka na takúto dohodu poštou, nepamätala si, či túto listinu podpisovala.
10. Dňa 20.11.2007 bola uzavretá zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX medzi spoločnosťou: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 a žalovanou (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 76.780,25 Sk (2.548,64 €). Žalovaná sa v zmluve zaviazala k splácaniu pôžičky v 47 mesačných splátkach po 2.439,-Sk (80,96 €). Spôsob splácania splátok bol dohodnutý poštovou poukážkou. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Podmienky k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky.
11. Z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 26.3.2013 ako i zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 vyplýva, že žalovaná pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 20.11.2007 bola postúpená zo spoločnosti: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 na spoločnosť: Secapital S.á.r.L., Luxemburské veľkovojvodstvo.
12. Dňa 4.4.2013 bola medzi spoločnosťou: Secapital S.á.r.L., Luxemburské veľkovojvodstvo a žalovanou podpísaná listina- Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu, z obsahu ktorej vyplýva, že dlh žalovanej predstavuje suma 2.007,08 € zo zmluvy č. XXXXXXX. Listina obsahovala dojednanie, že žalovaná ako dlžník svoj dlh uznáva čo do dôvodu ako i výšky a zaväzuje sa ho uhradiť formou mesačných splátok (á 25,-€ od 22.4.2013 do 22.9.2021).
13. Z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 3.12.2018 ako i zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2018 vyplýva, že žalovaná pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXX bola postúpená zo spoločnosti: Secapital S.á.r.L., Luxemburské veľkovojvodstvo na žalobcu.
14. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že tento je zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným pod identifikačným číslom: 24 785 199.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „ZSU“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 2 písm. a) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
17. Podľa § 2 písm. b) ZSU, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 3 ods. 1 ZSU, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
19. Podľa § 3 ods. 2 ZSU, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
21. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
26. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 4.4.2013, ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
27. Podľa § 2 písm. b) bod 1. zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
28. Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
29. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
30. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
31. Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.
32. Podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
33. Na základe zisteného skutkového stavu z dôkazov uvedených vyššie a aplikujúc zákonné ustanovenia uvedené v tomto odôvodnení súd dospel k právnemu záveru, že žaloba je nedôvodná a je tu daný dôvod na jej zamietnutie, a to pri zohľadnení námietky premlčania vznesenej žalovanou. Súd pritom vychádzal z nasledovnej úvahy.
34. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130) a žalovanou bola dňa 30.11.2007 uzavretá zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi peňažné prostriedky a žalovaná sa zaviazala poskytnutý spotrebiteľský úver /§ 2 písm. a) ZSU/ splatiť za podmienok uvedených v zmluve, a to v 47 mesačných splátkach. Konečná splatnosť bola daná dňa 30.9.2011, čo je v súlade s počtom splátok, dátumom uzatvorenia zmluvy a jednalo sa o tvrdenia samotného žalobcu ako veriteľa v žalobe, ktoré nebolo žalovanou rozporované (nesporným tvrdením). Predmetnú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., pričom žalovaná mala postavenie spotrebiteľa (§ 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. ako i § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.). Predmetná pohľadávka bola postúpená (§ 524 Občianskeho zákonníka) v konečnom dôsledku na žalobcu, čo vyplýva z predmetných zmlúv o postúpení ako i oznámení o postúpení. Aktívna vecná legitimácia žalobcu teda podľa súdu daná je.
35. Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vznesenú žalovanou v jej odpore voči platobnému rozkazu. Napriek konečnej splatnosti úveru ku dňu 30.9.2011, súd sa musel právne vysporiadať so skutočnosťou, a to listiny - Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu zo dňa 4.4.2013 uzatvorenou medzi spoločnosťou: Secapital S.á.r.L., Luxemburské veľkovojvodstvo (v danom čase veriteľom) a žalovanou, v ktorej žalovaná ako dlžník svoj dlh uznala čo do dôvodu ako i výšky a zaviazala sa ho uhradiť formou mesačných splátok. Ako vyplýva, predmetné uznanie dlhu žalovanou bolo dňa 4.4.2013, t.j. v čase, keď už uplynul termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (30.9.2011).
36. K právnym úkonom Uznania dlhu a dohode o zaplatení dlhu v splátkach pri spotrebiteľských veciach súdna prax (k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 4Co/940/2013 zo dňa 16.10.2014) už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní dohôd takéhoto charakteru dochádza k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že právny vzťah medzi sporovými stranami v danom spore je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v tomto prípade dohodu o uznaní dlhu a o zaplatení dlhu zo dňa 4.4.2013 predloženú veriteľom žalovanej poštou, treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok veriteľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku (z troch rokov na desať rokov). Z textu dohody zo dňa 4.4.2013 je zrejmé, že ide o formulár. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale
aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť. Záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom v danej veci je spotrebiteľským, je preto potrebné v danej veci tiež aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia dohody Ustanovenie § 4 ods. 8 citovaného zákona stanovuje, že predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7 ods.2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pre úplnosť súd poukazuje aj na názor NSSR zo 16.1.2013, sp.zn. 6MCdo/9/2012, podľa ktorého, kým rešpektovanie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) je potrebné vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je „princíp ochrany spotrebiteľa“. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje požiadavka na podrobnú (až detailnú) znalosť právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
37. Čo sa týka námietky premlčania, súd je preto toho názoru, že táto je dôvodná, keďže konečná splatnosť predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dňa 30.9.2011 a žaloba bola podaná až dňa 25.1.2019, t.j. v značenom časovom odstupe po uplynutí premlčacej doby 3 rokov (§ 101 OZ, resp. § 103 OZ), ktorá uplynula najneskôr dňa 1.10.2014. Súd vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanej z dôvodu premlčania nároku, na ktoré súd prihliadol, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.). Čo sa týka platnosti dohody o uznaní zo dňa 4.4.2013, súd má za to, že takéto konanie je konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože veriteľ lsťou (prezentovaná výhoda splácania dlhu, keď v skutočnosti išlo k stanovenie novej 10 ročnej premlčacej doby) dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalovaná nemala vôbec vedomosť o takomto právnom následku. Úmyslom veriteľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovanej ako spotrebiteľa, čo súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 4 ods. 8 vyššie cit. zák. ustanovenia. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalobca, resp. jeho právny predchodca postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vychádzajúc z tohto názoru, na strane žalobcu, resp. jeho predchodcu nedošlo k predĺženiu premlčacej doby, nakoľko predmetná pohľadávka sa stala premlčanou dňa 1.10.2014, pričom k uplatneniu pohľadávky na súde došlo až 25.1.2019.
38. Súd na záver uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s Čl. 17 CSP. Žalovaná by mala voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko bola v tomto konaní v celom rozsahu úspešná, keďže žaloba bola zamietnutá, avšak vzhľadom na to, že jej žiadne trovy v tomto konaní preukázateľne nevznikli a táto náhradu ani nežiadala, súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne (Čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.