Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Sa-28-2020.pdf
PDF · 78.95 KB
Case nature
Subarea
24Sa/28/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: V.. Y. M., bytom Q. XX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova ul. č. 1, 813 04 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/11/2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 05.10.2020 sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/11/2020. Žalobca uviedol, že nápravu nie je možné dosiahnuť inak ako podaním žaloby na obnovu konania v zmysle § 473 písm. b) SSP. Žalobu odôvodnil tým, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné procesné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a tým, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu SR. Žalobca uviedol, že žalobou zo dňa 14.05.2020 sa domáhal na správnom súde svojho práva na starobný dôchodok, ktoré bolo porušené rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 11.03.2020. Správny súd v Žiline správnu žalobu zamietol svojim uznesením zo dňa 18.05.2020 bez nariadenia verejného konania.
2. Z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/11/2020 správny súd zistil, že Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 28Sa/11/2020-16 zo dňa 18. mája 2020 žalobu žalobcu V.. Y. M. proti žalovanému Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 11.03.2020 odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobu odmietol s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP za konštatovania, že v danom prípade je predmetom súdneho prieskumu neprávoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu GR ZVJS, voči ktorému bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo žalobca aj využil a podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie. Napadnuté rozhodnutie teda nie je právoplatné, pričom Správny súdny poriadok vylučuje právomoc správneho súdu pri prieskume neprávoplatných rozhodnutí správneho orgánu, a teda nie je splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania, a preto krajský súd žalobu žalobcu ako neprípustnú odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd uznesením sp. zn. 7Sžsk/59/2020 zo dňa 09. septembra 2020 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
3. Správny súd predtým, ako by mohol pristúpiť k meritórnemu prejednaniu žaloby žalobcu na obnovu konania, skúmal, či sú dané procesné podmienky na prejednanie tejto žaloby.
4. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
5. Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
6. Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
7. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.
8. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
9. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, za ktorých možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie je dôsledkom trestného činu, ak je takéto rozhodnutie v rozpore so záväzným rozhodnutím orgánov Európskej únie, alebo ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením.
10. Správny súd uvádza, že žiaden z vyššie uvedených dôvodov obnovy konania žalobca v žalobe netvrdil. V žalobe žalobca uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Tieto rozhodnutia Ústavného súdu špecifikoval napr. sp. zn. III.ÚS 43/03, I.ÚS 3/01, I.ÚS 37/95. Žalobca v žalobe explicitne uviedol, že žalobu podáva v zmysle 473 písm. b) SSP, ktoré ustanovenie zakotvuje neprípustnosť žaloby na obnovu konania v prípade, ak ide o rozhodnutie správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Žalobca tak toto ustanovenie uviedol zjavne nesprávne, pričom správne mal zrejme na mysli ust. § 472 písm. b) SSP, ktoré ako dôvod na obnovu konania zakotvuje situáciu, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Vzhľadom na to, že ide o žalobu o obnovu konania vo veciach sociálnych, správny súd sa zaoberal možnosťou prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. b) SSP, aj keď tento dôvod na obnovu konania žalobca v žalobe výslovne neuviedol.
11. Z úpravy ust. § 472 písm. b) SSP je zrejmé, že pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby je potrebné, aby o porušení základných ľudských práv účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Subjektívny názor účastníka, že rozhodnutím, resp. konaním správneho súdu došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv alebo slobôd, nie je na povolenie obnovy konania dostačujúci. Žalobca žiaden rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva nepredložil a argumentoval len svojimi právnymi názormi,
čo mal možnosť urobiť už v pôvodnom konaní. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 9Sk/2/2017 zo dňa 28.02.2018.
12. V žalobe tak žalobca ani netvrdil dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm. b) SSP, teda že by Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania. V danom prípade by sa muselo jednať o rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo rozhodnuté, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, teda v konaní sp. zn. 28Sa/11/2020, ktoré žalobca touto žalobou žiada obnoviť, boli porušené jeho základné ľudské práva alebo slobody. Takéto rozhodnutie žalobca nepredložil, a preto dôvod na obnovu konania z tohto dôvodu nie je daný.
13. Správny súd v konaní v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi, a preto nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481 ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe neuviedol. Správnemu súdu nie je známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v § 472 SSP, t.j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní alebo dôvod podľa písm. c), t.j. že by bolo rozhodnutie správneho súdu č.k. 28Sa/11/2020-16 zo dňa 18. mája 2020 v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre účastníkov konania bolo záväzné. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia, nebol správnym súdom zistený ani dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm. b) SSP.
14. Možno preto konštatovať, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) - právoplatný odsudzujúci rozsudok, písm. b) - rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť, alebo písm. c) - rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, pričom tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania nie sú dôvodmi, ktoré Správny súdny poriadok pripúšťa ako dôvod obnovy konania. V tomto prípade má správny súd povinnosť žalobu na obnovu konania bez jej ďalšieho prejednania odmietnuť v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP. Z obsahu samotnej žaloby je už na prvý pohľad zrejmé, že je nedôvodná, keďže neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle § 472 SSP. Správny súd preto konštatuje, že dôvody žaloby na obnovu konania, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. a), b), c) SSP. Správny súd zároveň sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania. Bolo preto potrebné podľa § 483 písm. e) SSP žalobu na obnovu konania uznesením ako zjavne nedôvodnú odmietnuť.
15. Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol pred tým, ako rozhodol o samotnom povolení obnovy konania, a preto nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia bez nariadenia pojednávania, a teda verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade so SSP, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.
16. Keďže žaloba bola odmietnutá, správny súd o náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.