Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-143-2019.pdf
PDF · 271.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/143/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: Fusion Group s.r.o., so sídlom Jarková 40, 080 01 Prešov, IČO: 47 154 276 zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vratná 3, Košice 040 01, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.07.2019 č.j. 1622/2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 29.07.2019 č.j. 1622/2019 bolo rozhodnuté o námietkach žalobcu tak, že týmto nebolo vyhovené. Tieto námietky podal žalobca proti opatreniu na mieste uloženému v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa zo dňa 17.07.2019, ktorým bolo do doby vykonania nápravy a odstránenia zisteného nedostatku zakázané používanie neoverených meradiel alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom v kontrolovanej prevádzkarni: Italian pizza bistro Zazza, Mlynská 27, Košice. Z odôvodnenia tohto napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kontrolou, ktorá bola vykonaná dňa 17.07.2019 inšpektormi SOI v prevádzkarni: Italian pizza bistro Zazza, Mlynská 27, Košice, prevádzkovanej kontrolovanou osobou - žalobcom bolo zistené, že v čase kontroly sa v prevádzkarni nachádzalo meradlo - digitálna váha T-scale, model : T28 - 15 MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktorá váha bola opatrená neplatnou overovacou značkou (prvotným označením M a CE 15 0122), čím nebolo spotrebiteľom (inšpektorom SOI) umožnené overiť si správnosť údajov o hmotnosti jedla - crostada (vajíčko, dusená šunka, eidam, baby špenát, oregano) á 2,90 €/ 210 g, odpredaného vo vykonanom kontrolnom nákupe, účtovanom v celkovej hodnote 6,40 €. Týmto opatrením na mieste uloženým v zmysle vyššie citovaného § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. citovaného zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, inšpektori SOI zakázali používanie vyššie označeného určeného meradla a to až do doby uskutočnenia nápravy a odstránenia kontrolou zistených nedostatkov. Ďalej žalovaný uviedol v tomto rozhodnutí, že dňa 23.07.2019 bolo na Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj (ďalej len „Inšpektorát“) doručené podanie kontrolovanej osoby, označené ako: ,,Námietky voči opatreniam uloženým dňa 17.07.2019, v časti Opatrenia inšpekčného záznamu a opatreniu vydaného na samostatnom liste zo dňa 17.07.2019“. V námietkach zo dňa 19.07.2019 kontrolovaná osoba namietala predmetné vydané opatrenie a to z dôvodu viacerých skutočností. V opatrení na samostatnom liste bolo kontrolovanej osobe zakázané používanie overeného meradla - digitálnej váhy T-scale, model : T28 - 15 MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktoré sa nachádzalo počas kontroly v kontrolovanej prevádzkarni, ktoré bolo opatrené neplatnou overovacou značkou pričom podkladom pre vydanie opatrenia bol zistený
skutkový stav tak, ako bol zaznamenaný v inšpekčnom zaznáme, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bolo aj predmetné opatrenie. Ďalej sa konštatuje v týchto námietkach, že Opatrenie na samostatnom liste nie je v súlade s inšpekčným záznamom, pretože v opatrení bolo uvedené, že meradlo malo byť používané, pričom v inšpekčnom zázname je uvedené, že meradlo sa malo nachádzať v kontrolovanej prevádzke a preto žalobca namietal, že je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, aký stav inšpektori zistili a či sa predmetné meradlo používalo, resp. či sa nachádzalo v kontrolovanej prevádzke, čo je pre podstatu veci dôležité, najmä ak vedúca prevádzky nesúhlasila so zisteným stavom, čo uviedla aj do inšpekčného záznamu. Kontrolovaná osoba síce z časti uznáva dôvod vydania opatrenia na zákaz používania predmetného meradla, pretože v skutočnosti toto meradlo nebolo v čase kontroly riadne úradne overené, a preto bolo potrebné jeho používanie zakázať, avšak poukázala na dôležitú skutočnosť a to, že v kontrolovanej prevádzke sa nachádzalo a hlavne používalo aj platné riadne overené meradlo hmotnosti, a to digitálna váha TST28-15D do 15 kg, v.č. 02019058111, ktorá bola aj opatrená platnou overovacou značkou z roku 2018 a ku ktorej kontrolovaná osoba disponuje aj EN vyhlásením zhody. Ako dôkaz kontrolovaná osoba uvádza doklad o kúpe váhy TST28-15D do 15 kg, v. č. 02019058111 a EN vyhlásenie zhody na predmetnú váhu TST28-15D do 15 kg, v. č. 02019058111. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť tohto opatrenia na samostatnom liste zo dňa 17.07.2019 preto kontrolovaná osoba je toho názoru, že opatrenia vydané orgánom dozoru je potrebné zrušiť. Ďalej kontrolovaná osoba považovala konštatovanie inšpektorov SOI za neobjektívne, nespoľahlivé a nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý si riadne neoverili, keďže nekontrolovali všetky priestory kontrolovanej prevádzky a len formálne uviedli do inšpekčného záznamu, že iné meradlo sa v kuchyni v čase kontroly nenachádzalo, to znamená, že v čase kontroly sa nenachádzalo platne overené určené meradlo hmotnosti a tým bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa. Kontrolovaná osoba ďalej namietala aj tú skutočnosť, že inšpektori sa pri kontrole zdržali len pár minút, pričom bez vysvetlenia odišli, čas kontroly uvedený v inšpekčnom zázname, ako aj ukončenie je nepresný, pretože skutočný čas samotnej kontroly trval v prevádzke len cca 30 minút. Takisto poukázala kontrolovaná osoba aj na skutočnosť, že dodatok k inšpekčnému záznamu je nepreskúmateľný a nezákonný, lebo žiadny právny predpis neumožňuje inšpektorom vyhotoviť aj dodatok k inšpekčnému záznamu, pričom kontrolovaná osoba nepozná dôvod vyhotovenia dodatku k inšpekčnému záznamu a navyše, inšpekčný záznam neobsahoval uvedenie konkrétneho ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý mal byť porušený. Ďalej kontrolovaná osoba poukazovala aj na výrokovú časť opatrenia, v ktorom je uvedený zákaz používania neoverených meradiel alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom z dôvodu, že takto formulovaný výrok je nepreskúmateľný a neurčitý, nakoľko nepostačuje ani odkaz na inšpekčný záznam. Z tohto výroku opatrenia ani z jeho odôvodnenia, nie je zrejmý konkrétny osobitný predpis, ktorému predmetné meradlo nemalo zodpovedať, pričom ani odôvodnenie tohto opatrenia neobsahuje a ani inšpekčný záznam, na ktorý sa opatrenia odvoláva. Z tohto dôvodu teda opatrenie považuje za všeobecné a neurčité a preto aj nevykonateľné, ktoré nespĺňa požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia. Kontrolovaná osoba žiadala o predloženie dôkazu, že inšpektor ústne oznámil kontrolovanej osobe opatrenia na mieste, nakoľko tvrdila, že orgán dozoru nedodržal ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z., t.j., že inšpektori oznámili ústne kontrolovanej osobe opatrenie na mieste a najmä, že opatrenie bolo doručené kontrolovanej osobe. Podľa jej názoru, opatrenie vo vzťahu k nemu má povahu sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré ako také môže byť dôvodom na postihovanie kontrolovanej osoby a tieto opatrenia, aby boli vynútiteľné, musia byť aj náležite identifikované, špecifikované, čo nie je v danom prípade splnené. Na záver kontrolovaná osoba poukázala na celkovú nepreskúmateľnosť inšpekčného záznamu z dôvodu, že kontrolovaná osoba nemá vedomosť, či inšpekčný záznam má zákonné opodstatnenie, resp. či ide len o poznámky inšpektorov. Kontrolovanej osobe nie je zo žiadneho právneho predpisu zrejmé, aké náležitosti má inšpekčný záznam obsahovať, kedy sa má spisovať, s kým sa má prerokovať, či inšpektor môže opustiť kontrolovanú prevádzku, či sa má opatrenie namieste uložené formou záväzných pokynov tiež doručovať, nakoľko podľa správneho poriadku je stanovený spôsob doručovania dôležitých listín. Kontrolovaná osoba považuje inšpekčný záznam za súkromnoprávnu listinu orgánu dozoru, nakoľko nie je opatrený úradnou pečiatkou orgánu dozoru, a ani evidenčným číslom. Poukázala na to, že žiaden zákon nedefinuje pojem inšpekčný záznam, a potom pojem inšpekčný záznam sú len poznámky inšpektorov, ktoré sú nepreskúmateľné pre nemožnosť porovnať ich obsah s povinnými náležitosťami, a práve teda sú len nezáväznými poznámkami. Avšak, pokiaľ v týchto poznámkach orgán dozoru ako orgán verejnej správny, zasahuje do právom chránených práv kontrolovanej osoby, nakoľko jej ukladá povinnosti, tak aj tieto poznámky majú povahu rozhodnutia a tak potom už tieto poznámky musia byť náležite určité, zrozumiteľné a preskúmateľné, čo v tomto prípade značne absentovalo. Ďalej uviedol žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že dňa 23.07.2019 bolo správnemu
orgánu doručené aj podanie kontrolovanej osoby, označené ako „vyjadrenie k zisteniam uvedeným v inšpekčnom zázname zo dňa 17. 07. 2019“, ktoré obsahuje totožné skutočnosti, ako uvádzala kontrolovaná osoba v podaných námietkach, ktoré boli doručené správnemu orgánu zo dňa 23.07.2019. Kontrolovaná osoba opisuje chronologicky priebeh kontroly, ako aj jej výsledok, s tým spojený následný postup orgánu dozoru a navyše už iba zdôrazňuje nesúhlas so zisteným a opísaným skutkovým stavom, o ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti. Zistenia a opis stavu na prevádzke v čase kontroly namietala aj vedúca prevádzky, čo uviedla aj vlastnou rukou do inšpekčného záznamu, pričom inšpektori sa nevysporiadali s vyjadrením vedúcej prevádzky o nesúhlase s obsahom záznamu, ale venovali sa len námietke, že opustili kontrolovanú prevádzku počas kontroly a vrátili sa už len s vyhotoveným inšpekčným záznamom. Akonáhle inšpektori zistili, že v kuchyni sa nachádza meradlo opatrené neplatnou overovacou značkou, okamžite prestali s kontrolou priestorov prevádzky, neopýtali sa vedúcej prevádzky, či v prevádzke nie je ešte iné meradlo hmotnosti, ale po zistení, že váha nie je správna už kontrolu meradiel ukončili a len formálne napísali inšpekčný záznam, z ktorého ani nie je zrejmé, či inšpektori kontrolovali všetky priestory kontrolovanej prevádzky. Akonáhle sa kontrolovanej osobe dostal inšpekčný záznam do jej dispozičnej sféry, po konzultácii s vedúcou prevádzky a kontrolou všetkých meradiel v kontrolovanej prevádzke, kontrolovaná osoba zistila, že stav naozaj zistený a opísaný je nedostatočne a nespoľahlivo zistený, nakoľko v kontrolovanej prevádzke sa skutočne nachádzalo v čase kontroly aj meradlo, ktoré bolo riadne úradné overené a bolo opatrené overovacou značkou a išlo o digitálnu váhu TST28-15D do 15 kg, v.č. 02019058111, ku ktorej kontrolovaná osoba prikladá ako dôkaz aj faktúru, na základe ktorej bola zakúpená a aj EN vyhlásenie zhody. Kontrolovaná osoba je toho názoru, že neporušila žiadne právne ustanovenie, a keďže kontrolovaná prevádzka bola vybavená aj meradlom s platným úradným overením, tak bolo povinnosťou orgánu dozoru aj zistiť a najmä dokázať, ktorá váha sa mala používať v súvislosti s platbami, najmä ak kontrolovaná osoba tvrdí, že práve len platne overená váha bola používaná v súvislosti s platbami a preto žiada orgán dozoru o preukázanie, ktorá váha sa mala používať v súvislosti s platbami, či digitálna váha T-scale, model: T28-151MR(D), sériové číslo: 8823066063 alebo digitálna váha TST28-15D do 15 kg, v.č. 02019058111. Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie, kontrolovaná osoba je toho názoru, že stav veci bol zistený nedostatočne, neobjektívne, nespoľahlivo, nakoľko ona preukázala a tvrdí, že v čase kontroly mala v kontrolovanej prevádzke k dispozícii ako aj meradlo hmotnosti, ktoré spĺňalo požiadavky tak zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológií, ako aj zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa navyše používalo v súvislosti s platbami. V ostatnom už len kontrolovaná osoba iba opisuje totožné skutočnosti, ako uvádzala v podaných námietkach zo dňa 19.07.2017, doručených správnemu orgánu dňa 23.07.2019.
2. Žalovaný, citujúc ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) a e) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 a § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej v odôvodnení poukázal na to, že bolo preukazateľne zistené kontrolou vykonanou inšpektormi SOI dňa 17.07.2019 porušenie zákazu predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože v čase kontroly sa v prevádzkarni nachádzalo meradlo vyššie označené, ktoré bolo opatrené neplatnou overovacou značkou, čím nebolo spotrebiteľom (inšpektorom SOI) umožnené overiť si správnosť údajov o hmotnosti jedla - crostada (vajíčko, dusená šunka, eidam, baby špenát, oregano) á 2,90€/210g, odpredaného vo vykonanom kontrolnom nákupe, účtovanom v celkovej hodnote 6,40 €. Po takomto zistení boli inšpektori oprávnení a povinní postupovať v záujme ochrany spotrebiteľa a teda v súlade s § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 128/2002 Z. z. zakázať používanie určeného meradla - digitálnej váhy T-scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, a to až do doby uskutočnenia nápravy a odstránenia kontrolou zistených nedostatkov. S námietkami kontrolovanej osoby sa správny orgán v celom rozsahu nestotožnil, nakoľko ich považuje za neopodstatnené, tendenčné a právne irelevantné, ktorých jediným cieľom je zbaviť sa zodpovednosti za protiprávny stav, zistený vykonanou kontrolou v predmetnej veci. Po preštudovaní a vyhodnotení všetkých podkladov v danom prípade, správny orgán nezistil dôvody na zrušenie predmetného opatrenia uloženého pri výkone kontroly zo dňa 17.07.2019, pričom svoj postup odôvodňuje viacerými skutočnosťami. Žalovaný k námietke týkajúcej sa tej skutočnosti, že vedúca kontrolovanej prevádzky namietala vo vysvetlení k obsahu inšpekčného záznamu, zistený skutkový stav inšpektormi SOI poukázal na tú skutočnosť, že prítomná zamestnankyňa kontrolovanej osoby pri ukončení kontroly vyjadrila len všeobecne nesúhlas so zistenými skutočnosťami, pričom poukázala na skutočnosť, že inšpektori SOI opustili prevádzku na cca 2 hodiny po vykonaní kontroly. Na základe toho, bez konkrétnej špecifikácie faktov zaznamenaných v inšpekčnom zázname, ktoré podľa názoru kontrolovanej osoby, nemali byť v súlade so skutočnosťou, resp. s jej vnímaním skutkového stavu, sa možno len domnievať, že nebol spochybnený zaznamenaný skutkový stav, ale vzhľadom na poukaz
na časový úsek, kedy inšpektori opustili prevádzkareň, len procesný postup a to odchod inšpektorov z priestorov prevádzky po uskutočnení kontroly. Dodatkom k inšpekčnému záznamu však inšpektori SOI vykonávajúci kontrolu reagovali na vyššie uvádzanú vysvetlivku zamestnanca kontrolovanej osoby a svoj odchod z prevádzkarne odôvodnili potrebou ukončenia, vyhotovenia a zabezpečenia listinnej podoby inšpekčného záznamu, ktorý predtým v prevádzkarni začali spisovať. K uvedenému kroku pristúpili inšpektori z dôvodu, že v čase obeda sa prevádzkareň zaplnila spotrebiteľmi. Preto sa inšpektori presunuli dopísať inšpekčný záznam do sídla Inšpektorátu, o čom aj ústne informovali prítomnú vedúcu prevádzky. Správnemu orgánu preto nie je zrejmé, z akého dôvodu vedúca prevádzky, ktorá bola prítomná na kontrole do vysvetlivky inšpekčného záznamu neuviedla skutočnosť, že v prevádzkarni sa nachádza aj druhá digitálna váha s platnou overovacou značkou na overenie hmotnosti výrobkov, resp. prečo pri výkone kontroly na to ihneď pri zistení neupozornila inšpektorov SOI. Kontrolovaná osoba v podaných námietkach uviedla, že inšpektori vykonávajúci kontrolu sa zdržali na prevádzke cca 30 minút a preto nemohla prítomná vedúca prevádzky upozorniť na tú skutočnosť, že v prevádzkarni sa nachádza aj ďalšie určené overené meradlo hmotnosti výrobkov. Vo vysvetlivke inšpekčného záznamu však vedúca prevádzky uviedla, že inšpektori odišli z prevádzky na cca 2 hodiny po vykonaní kontroly. Kontrola bola začatá 09:30 hod. a ukončená o 15:03 hod., to znamená, že netrvala len pár minút, ako tvrdí kontrolovaná osoba a vzhľadom na časový úsek uplynulo minimálne 1,5 - 2 hodiny. Vzhľadom na uvedené je jednoznačne z tohto zrejmé, že pri kontrole prítomná vedúca prevádzky mala dostatočný časový priestor na to, dať do pozornosti vykonávajúcim inšpektorom SOI tú skutočnosť, že v prevádzke sa nachádza aj iné určené overené meradlo na overenie hmotnosti výrobkov. V samotnom dodatku k inšpekčnému záznamu sa uvádza, že inšpektori po vykonaní kontroly na prevádzke začali písať inšpekčný záznam v kontrolovanej prevádzke, čím bol tiež vytvorený dostatočný časový priestor poukázať na túto skutočnosť. Preto správny orgán nemohol kontrolovanou osobou namietané skutočnosti vziať do úvahy ako okolnosti, ktoré by boli v danom prípade právne relevantné a dôvodné. Aj samotná kontrolovaná osoba v podaných námietkach uviedla, že inkriminované určené meradlo, na používanie ktorého bolo vydané opatrenie nebolo opatrené platnou overovacou značkou, čím aj potvrdila dôvodnosť a správnosť' uloženého opatrenia. Rovnako správny orgán považuje za úplne irelevantné tvrdenie kontrolovanej osoby o tom, aby správny orgán preukázal, že inšpektor ústne oznámil opatrenia namieste podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. a aby aj preukázal jeho doručenie do dispozičnej sféry kontrolovanej osoby. Z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že inšpekčný záznam bol prerokovaný, podpísaný a odovzdaný v kontrolovanej prevádzkarni prítomnej vedúcej prevádzky, ktorá vlastnoručne podpísala tento záznam, čím potvrdila jeho prevzatie a doručenie kontrolovanej osobe, rovnako tak aj písomné uložené opatrenie na samostatnom liste, ktoré tvorilo neodmysliteľnú súčasť inšpekčného záznamu. Tento postup potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/209/05 zo dňa 31.01.2007, kde v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný citoval z tohto rozsudku a ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené nemá správny orgán pochybnosti o legitimite vykonanej kontroly ani v prípade uloženého opatrenia, ktoré bolo uložené zákonným spôsobom.
3. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pri hodnotení dôkazov správny orgán vyhodnocuje procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Poukázal na to, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, neurčuje záväzným spôsobom prípustnosť konkrétnych dôkazných prostriedkov a ich dôkaznú silu a preto záleží na samotnom správnom orgáne akú dôkaznú silu dôkazu v konkrétnom konaní posúdi. Poukazujúc na ustanovenie § 34 ods. 3 cit. zák. má za to, že nebol povinný vykonať každý dôkaz, ktorý kontrolovaná osoba navrhne, lebo je na jeho správnej úvahe, či ten ktorý dôkaz prispeje k zisteniu skutočného stavu veci. Keďže kontrolovaná osoba nepredložila správnemu orgánu ani jeden zo spomínaných dôkazov, na ktoré sa odvolávala ako tak v podaných námietkach, aj vo vyjadrení k inšpekčnému záznamu, považoval skutkový stav, zistený vykonanou kontrolou SOI, správny orgán za nesporný. Pokiaľ kontrolovaná osoba deklarovala, že v čase kontroly sa v prevádzke nachádzalo úradne overené meradlo, tak bolo na jej strane dôkazné bremeno preukázať toto svoje tvrdenie, ktoré však neuniesla a bez objektívneho preukázania tvrdených skutočností nie je možné objektívne vyvodiť záver o splnení si povinnosti stanovenej zákonom. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že kontrolovaná osoba nepredložila ani jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení, ktorým by vyvrátila skutkový stav zistený vykonanou kontrolou, ktorého obsah tvorí záznam z kontroly
- inšpekčný záznam, t.j. hmotné zachytenie skutkového stavu so stavom predpísaným a vyžadovaným právnymi predpismi. Navyše mu nie je ani zrejmé aký dôvod by viedol kontrolovanú osobu k tomu, aby na prevádzke mal dve určené meradlá na overenie hmotnosti jedál, resp. prečo by mal na prevádzke na viditeľnom mieste jedno úradne neoverené meradlo ako aj „druhé údajne overené meradlo“ a nie len teda jedno úradne uverené určené meradlo.
4. K námietke kontrolovanej osoby, týkajúcej sa určitosti a zrozumiteľnosti uloženého opatrenia na mieste v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že má za to, že v opatrení je jasne špecifikované, ktoré určené meradlo nespĺňalo podmienky na jeho používanie, ako aj z akého dôvodu. Uviedol, že nezrozumiteľnosť uloženého opatrenia v časti zákazu používania neoverených meradiel, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom rovnako tak nespôsobuje ani neuvedenie osobitného predpisu, ktorému určené meradlá nezodpovedajú. Nakoľko kontrolovaná osoba ako predávajúci je povinná poznať zákony a zabezpečiť ich dodržiavanie pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, pričom z obsahu podaného vyjadrenia k inšpekčnému záznamu je dostatočne zrejmé, že kontrolovaná osoba poznala osobitný predpis, ktorý upravuje uvedenú problematiku, pretože uviedla, „že v čase kontroly mala v kontrolovanej prevádzke k dispozícii aj meradlo hmotnosti, ktoré spĺňalo požiadavky tak zákona o metrológii č. 157/2018 Z. z... „ Uviedol, že z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z., pričom rovnako tak aj opatrenia boli uložené v zmysle tohto zákona, ktorý v § 6 ods. 1 písm. a) bodu 3, má uvedený okrem iného odkaz na presné označenie predmetného osobitného predpisu. Tiež poukázal na úpravu vzťahu právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 128/2002 Z. z. a všeobecného predpisu o správnom konaní, obsiahnutú v § 12 tohto zákona s tým, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa na konanie podľa tohto zákona použije všeobecný predpis o správnom konaní, to je zákon o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Považuje teda za potrebné podotknúť, že opatrenie uložené inšpektormi SOI na základe výsledkov kontroly, nie je rozhodnutím vydávaným v správnom konaní v zmysle § 46 Správneho poriadku, ktoré by malo mať zákonom predpísané náležitosti. Uviedol, že podľa názoru správneho orgánu pre účely dosiahnutia predpokladaného účinku uloženého opatrenia, ktorého cieľom je dosiahnutie zosúladenia zisteného protiprávneho stavu so stavom predpísaným, resp. eliminácia jeho možných škodlivých následkov je podstatné, aby opatrenie vydávané ešte v štádiu kontroly a v nadväznosti na skutočnosti obsiahnuté v písomnom inšpekčnom zázname, ktorého je neoddeliteľnou súčasťou spĺňalo všeobecné požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti, ktoré sú kladené na právny úkon. Má za to, že predmetné opatrenie na mieste takúto požiadavku spĺňa, čo vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/3/2018 zo dňa 07.02.2019. Ďalej poukázal na to, čo obsahuje inšpekčný záznam a to je podrobné zaznamenanie skutkového stavu, pričom jeho následným vyhodnotením stavu je jeho právne zakvalifikovanie, ktoré tvorí súčasť oznámenia o začatí správneho konania a nie je obligatórnou náležitosťou inšpekčného záznamu. A preto sa nestotožnil s námietkou kontrolovanej osoby, že opatrenie je nezákonné a nepreskúmateľné, pretože žiaden právny predpis neustanovuje orgánu dozoru uvádzať v opatrení konkrétne znenia príslušného zákonného ustanovenia porušenia, ktorého sa dopustil kontrolovaný subjekt. Navyše na strane č. 2 inšpekčného záznamu je citované presné znenie príslušného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého porušenie bolo kontrolovanej osobe vytýkané, ako aj presné označenie príslušného právneho predpisu. Poukázal na to, že rozsah povinností, ktorých dodržiavanie bolo predmetom kontroly je riadne zdokumentovaný v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj písomné vyhotovenie uloženého opatrenia, pričom aj tento inšpekčný záznam rovnako obsahuje aj špecifikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich podmienky predaja. V rámci inšpekčného záznamu je zdokumentované aj uloženie opatrenia uloženého podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu. Preto má správny orgán za to, že inšpekčný záznam podrobne dokumentujúci kontrolné zistenia a dôvody ich nesúladu so stavom vyžadovaným všeobecne záväzným právnym predpisom napĺňa požiadavku dostatočnej zrozumiteľnosti a určitosti podkladu pre uloženie opatrenia a taktiež samotného zákazu vyjadreného v uloženom opatrení. Poukázal aj na skutočnosť, že uloženie opatrenia podľa vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, bolo zaznamenané v inšpekčnom zázname na str. 5, pričom z textu opatrenia je obsah tohto opatrenia resp. zákazu taktiež jednoznačne zrozumiteľný a zrejmý.
5. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke kontrolovanej osoby, ktorá spochybňuje nezákonnosť inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly uviedol, že kontrola SOI spočíva v porovnaní zisteného skutočného stavu so stavom predpísaným, to znamená ustanoveným všeobecným záväzným právnym predpisom. Vyhodnotením tohto porovnania je výsledok kontroly, z ktorého musí byť zrejmé, či zistený skutkový stav vyhovoval alebo nevyhovoval predpísanému stavu. Kontrolnú činnosť môžu vykonávať len zamestnanci, ktorí sú odborne spôsobilí na výkon kontroly a získali preukaz SOI, resp. poverenie na výkon kontroly. Inšpektori sú povinní preukázať sa preukazom, vykonať záznamy z každej kontroly, postupovať pri kontrole v súlade s platnými právnymi predpismi vychádzať len z vlastných zistení, objektívne zisťovať a posudzovať skutkový stav, ku
kontrolovaným osobám sa majú správať nepredpojato a korektne, odmietnuť všetky formy korupcie, utajovať meno pisateľa podania, okrem prípadov, kedy podanie nie je možné prešetriť bez toho, aby boli doklady od pisateľa použité pri kontrole ako dôkazový materiál. Zachovávať mlčanlivosť o služobnom, hospodárskom a štátnom tajomstve a o skutočnostiach, o ktorých sa dozvie pri kontrole a v súvislosti s ňou. Inšpekčný záznam patrí medzi relevantné podklady k rozhodnutiu a je záznamom z kontroly, v ktorom konajúci inšpektori opíšu objektívne zistený stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrí zodpovedná osoba prítomná pri výkone kontroly a správnosť záznamu potvrdí svojim podpisom, resp. uvedie, či s ním súhlasí. Zároveň uviedol, že kontrola v súvislosti s porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) a e) zákona o ochrane spotrebiteľa, bola vykonaná v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z. ktorý ustanovuje pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením kontrolovanej osoby, podľa ktorého inšpekčný záznam je iba súkromnoprávnou listinou správneho orgánu, a nemôže preto slúžiť ako relevantný dôkaz preukazujúci porušenie povinnosti zo strany predávajúceho, nakoľko inšpekčný záznam z vykonanej kontroly tvorí objektívny hmotnoprávny právny podklad pre ďalší postup v konaní, a to najmä pri vydaní meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Slúži ako relevantný právny dôkaz o porušení povinností a zákazov predávajúceho, ktoré mu vyplývajú zo zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ďalšej škály právnych predpisov, ktoré musí pri výkone svojej podnikateľskej činnosti poznať a dodržiavať. Obsahové náležitosti inšpekčného záznamu sú upravené vnútornými predpismi orgánu dozoru, ktoré sú relevantné a postačujúce pre zákonné zaznamenanie objektívneho skutkového stavu z vykonaných kontrol. Inšpekčný záznam považuje žalovaný za jasný, zrozumiteľný a za dostatočný dôkaz porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom je riadne zachytený kontrolou zistený skutkový stav, ktorý bol s prítomnou vedúcou prevádzky kontrolovanej osoby následne prerokovaný v jej prevádzkarni. Ďalej uviedol, že správny orgán nemá za preukázané žiadne subjektívne ani objektívne dôvody, ktoré by mali odôvodňovať poškodenie práv predávajúceho zistenými nedostatkami z vykonanej kontroly, ktoré sa mu dávajú za vinu zo strany orgánu dozoru. Navyše aj kontrolovaná osoba žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala dôvody, prečo by inšpektori pri vykonanej kontrole dospeli k svojvoľným záverom a nezdokumentovali skutkový stav veci objektívne.
6. Čo sa týka námietky kontrolovanej osoby, ktorá namieta nezákonnosť inšpekčného záznamu z dôvodu absencie jeho legálnej zákonnej definície, ďalej žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 1 správneho poriadku, že v súlade s týmto ustanovením teda využíva pri svojej činnosti inšpekčný záznam ako podklad k rozhodnutiu, kde sú spísané výsledky kontroly, ktorá je uskutočnená v súlade s § 5 zákona č. 128/2002 Z. z. prostredníctvom inšpektorov SOI. Považuje za neopodstatnenú skutočnosť, že kontrolovaná osoba namieta právnu relevanciu tohto inšpekčného záznamu. Poukazuje na § 34 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky listiny a ohliadka, s tým, že zaužívaný postup správneho orgánu, na základe ktorého inšpektori SOI vyhotovujú pri každej kontrole inšpekčný záznam, nie je možné pokladať ako postup nezákonný, ale naopak ako postup súladný s právnymi predpismi, ktorý poskytuje zároveň kontrolovanej osobe právo vyjadriť sa k inšpekčnému záznamu. V opačnom prípade, to je za situácie kedy by správny orgán tento záznam nevyhotovoval tak by sa potom na základe právnych predpisov mohol správny orgán uspokojiť len s ústnym vyjadrením inšpektorov, čo by iste nebol tak presný podklad k rozhodnutiu, ako je to v prípade písomného dokumentu, teda inšpekčného záznamu a navyše, nejedná sa o jednostranne spísaný dokument len zo strany inšpektorov, ale do jeho vyhotovenia má právo sa zapojiť aj priamo kontrolovaná osoba tým, že môže napísať svoje vyjadrenie k výsledkom kontroly a tento záznam podpisujú inšpektori a právo podpísať ho má aj kontrolovaná osoba. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že správny orgán bol povinný si obstarať podklady pre následné konanie a rozhodnutie vo veci samej a pričom vzhľadom na výpočet možných podkladov, ktorý je uvedený v citovanom ustanovení len demonštratívnym spôsobom, určenie inšpekčného záznamu ako základného podkladu pre rozhodnutie správneho orgán možno považovať za plne v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, ktorý upravuje postup správneho orgánu v rámci správneho konania. Vzhľadom na všetky uvedené argumenty uviedol žalovaný, že nemožno pokladať inšpekčný záznam za nezákonný, ako podklad pre rozhodnutie. Ako ďalší silný argument na podporu správnosti jeho postupu uviedol, že je množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré v mnohých prípadoch potvrdili rozhodnutia správneho orgánu a tým aj legitimitu inšpekčných záznamov. Citoval a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/66/2017, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/20/08 zo dňa 10.06.2009.
7. Na záver žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe ním uvedených skutočností má orgán dozoru za to, že uložením tohto opatrenia, ktorým bolo podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, do vykonania nápravy kontrolovanej osobe zakázané používanie určeného vyššie označeného meradla až do doby uskutočnenia nápravy a odstránenia kontrolou zistených nedostatkov, bolo dôvodné a námietky kontrolovanej osoby, boli preto vyhodnotené ako neopodstatnené. Trvá na kontrolných zisteniach tak, ako sú uvedené v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly, a keďže tieto opatrenia považuje napriek námietkam kontrolovanej osoby za dôvodné rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
8. Žalobca včas podanou správnou žalobou zo dňa 14.08.2019, doručenou osobne na tunajší súd 16.08.2019 sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.07.2019 č. j. 1622/2019 a opatrenia zo dňa 17.07.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť mu náhradu trov konania. Žalovaný v dôvodoch uviedol skutkový stav veci poukazujúc na to, že žalovaný vykonal kontrolu u žalobcu 17.07.2019, v prevádzkarni žalobcu Italian pizza bistro Zazza, v Košiciach, o ktorej výsledku bol spísaný inšpekčný záznam zo dňa 17.07.2019, v ktorom sú opísané tvrdenia inšpektorov žalovaného s tým, že žalovaný v závere inšpekčného záznamu v časti „Opatrenia“, zakázal žalovanému používanie určeného neovereného meradla hmotnosti - digitálna váha T-Scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063 do doby vykonania nápravy. Jeden rovnopis Opatrenia bol ponechaný v kontrolovanej prevádzkarni a druhý rovnopis tvorí neoddeliteľnú súčasť inšpekčného záznamu, spísaného pri výkone kontroly. Ďalej uviedol, že súčasne s vyhotovením tohto inšpekčného záznamu inšpektori vyhotovili aj Opatrenie zo dňa 17.07.2019, ktorým zakázali žalobcovi používanie neoverených meradiel, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom, do doby vykonania nápravy a odstránenia zistených nedostatkov, ktoré Opatrenie sa dotýka prevádzkovej jednotky v Italian pizza bistro Zazza, Košice, ktorú prevádzkuje kontrolovaná osoba. Predmetom zákazu používania je 1 kus určeného meradla hmotnosti - digitálna váha T-Scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktoré nemajú spĺňať podmienky na ich používanie z dôvodu, že: „...nebola opatrená platnou overovacou značkou - bola označená prvotným označením M a CE 15 0122...“ Žalobca ďalej uviedol, že voči tomuto Opatreniu na zákaz používania meradiel zo dňa 17.07.2019 podal v zákonnej lehote námietky, o ktorých rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Žalobca sa domnieva, že postup žalovaného a to teda napadnuté rozhodnutie, ako aj Opatrenie na zákaz používania meradiel zo dňa 17.07.2019 je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť, nedostatok dôvodov, pričom považuje toto rozhodnutie za nezákonné, pretože predmetným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.
9. V žalobnom bode 1, týkajúceho sa pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že je v tomto prípade daná a odkazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/126/2014. V žalobnom bode 2 namietal nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť postupu, rozhodnutia a Opatrenia žalovaného a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že mu bolo doručené Opatrenie zo dňa 17.07.2019 vydané v písomnej forme na samostatnom liste, ako aj inšpekčný záznam, ktorého súčasťou (podľa tvrdenia žalovaného) je aj uvedené Opatrenie. Namietal, že je pravdou, že Opatrenie na zákaz meradiel nemá stanovené zákonné náležitosti, ale je toho názoru, že ak týmto Opatrením podľa § 13 zákona č. 128/2002 Z. z., orgán verejnej správy zasahuje do práv žalobcu tým, že mu zakazuje určitú činnosť, resp. používanie určitých zariadení určených pre chod jeho podnikania, tak toto Opatrenie má povahu rozhodnutia, lebo sa ním zasahuje do jeho chránených práv, t.j. zakazuje, prikazuje, alebo ukladá povinnosť. Uviedol, že je presvedčený, že predmetné Opatrenie, ktoré je na samostatnom liste zo dňa 17.07.2019 - bez spisovej značky možno považovať za opatrenie poriadkovej povahy, lebo uloženými konkrétnymi vynútiteľnými opatreniami bol spôsobilý zasiahnuť do subjektívnych práv kontrolovanej osoby, teda jeho ako žalobcu. Týmto Opatrením išlo o príkazové rozhodnutie, ktorým na základe zistených skutočností mu žalovaný zakázal používanie predmetného meradla v uvedenom Opatrení, čím žalovaný autoritatívne zasiahol do jeho právnej sféry, a zákaz používania meradla (aj ktorého nedodržanie, resp. nesplnenie, napr. zistené pri následnej kontrole žalovaným) môže viesť následne k uloženiu sankcie. Voči tomuto Opatreniu podal žalobca v zákonnej lehote námietky, v ktorých konkrétne poukazoval a namietal výrokovú časť Opatrenia zo dňa 17.07.2019 na samostatnom liste v nadväznosti na Inšpekčný záznam. Poukázal na výrok tohto Opatrenia, ako aj na jeho odôvodnenie a na konštatáciu v bode 2 Inšpekčného záznamu s tým, že okrem iného žalobca namietal v námietkach aj výrokovú časť Opatrenia, v ktorej je uvedené, že mu bolo zakázané: „...používanie neoverených meradiel alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom...“ a to z dôvodu, že tento výrok je
nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pretože nepostačuje ani odkaz na Inšpekčný záznam, že z výroku opatrenia ani z jeho odôvodnenia, nie je zrejmý konkrétny osobitný predpis, ktorému predmetné meradlo nemalo zodpovedať. Takisto namietal, že ani odôvodnenie tohto Opatrenia neobsahuje konkrétny osobitný predpis, ktorému predmetné meradlo nemalo zodpovedať a dokonca ani Inšpekčný záznam, na ktorý sa opatrenie odvoláva neobsahuje konkrétny osobitný predpis, ktorému predmetné meradlo nemalo zodpovedať, a potom Opatrenie je všeobecné a neurčité. Žalobca ho považuje za nevykonateľné, nespĺňajúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, na strane 6. posledný odsek, kde konštatoval, že „...nezrozumiteľnosť uloženého opatrenia v časti zákazu používania neoverených meradiel alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom, rovnako tak nespôsobuje ani neuvedenie osobitného predpisu, ktorému určené meradlá nezodpovedajú, nakoľko kontrolovaná osoba ako predávajúci je povinná poznať zákony a zabezpečiť ich dodržiavanie pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, pričom z obsahu podaného vyjadrenia k inšpekčnému záznamu je dostatočne zrejmé, že kontrolovaná osoba poznala osobitný predpis, ktorý upravuje uvedenú problematiku, pretože uviedla, že v čase kontroly mala v kontrolovanej prevádzke k dispozícii aj meradlo hmotnosti, ktoré spínalo požiadavky tak zákona o metrológii č. 157/2018 Z. z...“ Žalobca nesúhlasí s takýmto názorom žalovaného na danú námietku a považuje to za nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že nie je podstatné v tejto veci, či žalobca pozná zákony pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ani že z obsahu podaného vyjadrenia k inšpekčnému záznamu je dostatočne zrejmé, že žalobca poznal osobitný predpis, ktorý upravuje uvedenú problematiku, ale podstatné je, že ak žalovaný do výroku rozhodnutia uviedol, že meradlo nemalo zodpovedať osobitným predpisom, tak mal vo výroku tohto opatrenia ako rozhodnutia uviesť aj konkrétne právne ustanovenia, ktorým meradlo nemalo zodpovedať, resp. túto vadu výroku rozhodnutia mal odstrániť v odôvodnení rozhodnutia, čo vykonané nebolo a preto táto vada rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nepostačuje ani odkaz v Opatrení na Inšpekčný záznam, ktorého súčasťou je toto Opatrenie a navyše, ani inšpekčný záznam neobsahuje konkrétne právne ustanovenie, ktorému meradlo nemalo zodpovedať. Aj keď v Inšpekčnom zázname bolo uvedené, že bol týmto porušený zákon o ochrane spotrebiteľa, tak je nepreskúmateľné, lebo neobsahuje konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že nesúhlasí ani s názorom žalovaného na strane 7 druhý odsek a nasledujúce jeho rozhodnutia, pokiaľ ide o úpravu vzťahu právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 128/2002 Z. z. a všeobecného predpisu o správnom konaní obsiahnutú v § 12 citovaného zákona. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I.ÚS 698/2016 - 45, zo dňa 22.03.2017 a to, že v zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov, každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Takisto aj v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS21/08 Ústavný súd SR zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný individuálny právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.) ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti. Opatrenie je obsiahnuté priamo aj v texte (v závere) Inšpekčného záznamu zo dňa 17.07.2019. Vzhľadom na to žalobca uviedol, že z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov v rámci správneho súdnictva v Slovenskej republike a to napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/133/2007 z 28.5.2008 - str. 7, 8 opierajúcej sa okrem iného o ustanovenia § 46, §47 zákona o správnom konaní, vyplýva jednoznačný právny záver, že absencia nevyhnutných obsahových náležitostí výroku administratívneho rozhodnutia má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, konkrétne v otázke vymedzenia skutku (miestne, časové, vecné), ktorý je správnym deliktom a táto absencia je potom spôsobila vyvolať nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Vymedzenie skutku výlučne a len s poukazom na osobitné predpisy, alebo aj na obsah Inšpekčného záznamu, alebo inej listiny je nedostatočné a spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Rozhodnutie
- Opatrenie o zákaze používania meradla preto musí vo výroku obsahovať riadne popísanie skutku a musí byť z neho zrejmé, bez akýchkoľvek pochybnosti, čoho sa žalobca dopustil, kedy sa tohto deliktu dopustil, aké právne predpisy porušil, a v čom spočíva spáchaný delikt. Poukázal na to, že ani podklad pre rozhodnutie, to je Inšpekčný záznam neobsahuje subsumpciu skutkov pod príslušný právny predpis, ktorý je potrebný k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným právnym predpisom, resp. iným skutkom. Žalobca ďalej uviedol, že Inšpekčný záznam v časti určenia zistených nedostatkov v bode 2 sa zakladá len na formálnom konštatovaní žalovaného o nesplnení povinnosti žalobcu podľa osobitného predpisu, nesplnení podmienok podľa zákona o ochrane spotrebiteľa z čoho je zrejmé, že
aj podklad pre rozhodnutie - Opatrenie zo dňa 17.07.2019 je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalobca ďalej poukázal v žalobe aj na to, že ani odôvodnenie opatrenia na mieste nedáva odpoveď na skutočnosť, ktorému právnemu predpisu nemalo meradlo zodpovedať. Uviedol, že je toho názoru, že nepostačuje, ak je v Opatrení iba uvedené, že: „...bolo zistené používanie meradiel 1 kus určeného meradla hmotnosti - digitálna váha T-Scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktoré nespĺňajú podmienky na ich používanie z dôvodu: nebola opatrená platnou overovacou značkou - bola označená prvotným označením M a CE 15 0122...“, pretože žalovaný neuvádza, ktorý konkrétny právny predpis ukladá povinnosť používať meradlo s platnou overovacou značkou, resp. ktorý konkrétny právny predpis zakazuje používať meradlo označené prvotným označením M a CE 15 0122. Žalovaný len uviedol, že meradlo bolo označené prvotným označením M a CE 15 0122, a že nebolo opatrené platnou overovacou značkou, pričom však ani v Opatrení, ani v inšpekčnom zázname neodôvodnil v čom spočívala neplatnosť prvotného označenia M a CE 15 0122 najmä, ak zákon o metrológii č.157/2018 Z. z. a vykonávacia vyhláška ÚNMS SR č. 161/2019 Z. z. a v nich uvedené prílohy podrobne konkretizujú spôsob používania, overovania, frekvenciu overovania, platnosť overenia a spôsob označovania meradiel používaných v obchodnom styku a v súvislosti s platbami. Ďalej uviedol, že zákon č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov obsahuje značné množstvo povinnosti pre predávajúcich a neuvedenie presného právneho ustanovenia tohto zákona vo výroku a v odôvodnení rozhodnutia - Opatrenia, resp. v Inšpekčnom zázname spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Sú teda všeobecné a neurčité. Žalobca považuje toto uložené Opatrenie za nevykonateľné, ktoré nespĺňa požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že pri neurčení konkrétneho právneho predpisu, ktorému meradlo nemalo zodpovedať, nie je možné vydať žiadny zákaz a nie je možné následne ani uložiť žiadnu povinnosť. Uviedol, že podľa jeho názoru tento postup, Opatrenie zo dňa 17.07.2019, rozhodnutie žalovaného č.j. 1622/2019, zo dňa 29.07.2019 sa javí ako nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a je výsledkom nesprávneho právneho aj vecného posúdenia veci, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia - Opatrenia zo dňa 17.07.2019. Navrhol teda vyhovieť jeho žalobe a tieto zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2019, ktoré vyjadrenie bolo doručené tunajšiemu súdu 13.12.2019 osobne navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že je toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce Opatrenie, boli vydané na základe spoľahlivého a presne zisteného skutkového stavu, v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že má za to, že rozhodnutia o námietkach sú v súlade s platnou právnou úpravou, v súlade so zásadami správneho konania, bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu veci, ako aj tiež, že námietkami žalobcu sa podrobne zaoberal a svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite a v potrebnom rozsahu odôvodnil. Poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe uviedol v zásade totožné argumenty ako aj v podaných námietkach, s ktorými sa žalovaný dostatočným spôsobom vyrovnal a preto v plnej miere odkazuje na toto napadnuté rozhodnutie. Poukázal aj na to, že zákonodarca zveril Slovenskej obchodnej inšpekcii ako orgánu dozoru do pôsobnosti kontrolu vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, kde je vymedzený rozsah kontrolnej činnosti, takisto zdôraznil potrebu zabezpečovania ochrany práva spotrebiteľov, najmä práva spotrebiteľa prekontrolovať si správnosť údajov o hmotnosti predávaných výrobkov a že povinnosť predávajúceho predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve ako aj umožnenie spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov, vyplýva predávajúcemu z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Na súlad skutkového stavu so stavom predpísaným vyššie citovanými právnymi predpismi, bola zameraná aj kontrola vykonaná inšpektormi SOI dňa 17.07.2019, pričom z jej výsledkov je zrejmé, že zistený skutkový stav nezodpovedal požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov na dodržiavanie, ktorých bola kontrola zameraná. Čo sa týka samotných námietok žalobcu proti uloženému opatreniu, ako je nedostatočne zistený skutkový stav veci, a že toto Opatrenie nespĺňa požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia, ako aj procesný postup vykonania kontroly, nezákonnosť inšpekčného záznamu ako výsledku z kontroly, k tomuto žalobca vo vyjadrení uviedol, že predmetnou kontrolou v uvedenej prevádzkarni kontrolovanej osoby bolo preukázateľne zistené porušenie zákazu predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane
spotrebiteľa, pretože sa v tom čase kontroly v prevádzkarni nachádzalo meradlo - digitálna váha T-scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktorá bola opatrená neplatnou overovacou značkou (prvotným označením M a CE 15 0122), čím nebolo spotrebiteľom, t.j. inšpektorom SOI umožnené overiť si správnosť údajov o hmotnosti jedla - crostada (vajíčko, dusená šunka, eidam, baby špenát, oregano) á 2,90 €/210g, odpredaného vo vykonanom kontrolnom nákupe účtovanom v celkovej hodnote 6,40 €. Poukázal na to, že pri takomto zistení boli inšpektori SOI oprávnení a povinní postupovať v záujme ochrany spotrebiteľa a v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 128/2002 Z. z. a zakázať používanie určeného meradla a to až do doby uskutočnenia nápravy a odstránenia kontrolou zistených nedostatkov.
11. K žalobnej námietke, týkajúcej sa neurčitosti a nezrozumiteľnosti uloženého Opatrenia na mieste, žalovaný uviedol, že má za to, že v opatrení je jasne špecifikované, ktoré určené meradlo nespĺňalo podmienky na jeho používanie, ako aj z akého dôvodu. Uviedol, že nezrozumiteľnosť uloženého opatrenia v časti zákazu používania neoverených meradiel, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom, rovnako tak nespôsobuje ani neuvedenie osobitného predpisu, ktorému určené meradlá nezodpovedajú, pretože z Inšpekčného záznamu vyplýva, že sa v čase kontroly v kontrolovanej prevádzkarni nenachádzalo platne overené určené meradlo hmotnosti, čím bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa. Z ust. § 6 ods. 1 písm. a) bodu 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vyplýva, že inšpektor na základe výsledkov kontroly predaja výrobkov, alebo poskytovania služieb, zakáže do vykonania nápravy používanie neoverených určených meradiel, ak overeniu podliehajú, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom bez uvedenia odkazu na konkrétne znenie zákona, technickým normám alebo schváleného typu z čoho je zrejmé, že inšpektori, ktorí vykonávali kontrolu v Opatrení zakázali používanie neovereného meradla, ktoré špecifikovali, ktoré nespĺňalo podmienky na jeho používanie z dôvodu, že nebola opatrená platnou overovacou značkou, ale iba prvotným označením CE 15 0122. Preto muselo byť toto meradlo z tohto dôvodu zakázané používať. Ďalej poukázal aj na to, že z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z., pričom ust. § 2 písm. e) cit. zákona vyplýva, že kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či bolo spotrebiteľovi umožnené prekontrolovať si tovar v správnom množstve alebo miere na overenom určenom meradle s odkazom na bod 4), ktorý uvádza osobitný predpis a to je zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na to, teda táto námietka týkajúca sa nezrozumiteľnosti uloženého Opatrenia z dôvodu neuvedenia osobitného predpisu, ktorému určené meradlo nemalo zodpovedať sa javí ako úplne právne irelevantná a nezakladá sa na skutkovom základe, ktorý vyplýval z obsahu Inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly. Navyše z obsahu podaného vyjadrenia k Inšpekčnému záznamu je dostatočne zrejmé, že kontrolovaná osoba, teda žalobca poznal osobitný predpis, ktorý upravuje túto problematiku, pretože uviedol, že v čase kontroly mal v kontrolovanej prevádzke k dispozícií aj meradlo hmotnosti, ktoré spĺňalo požiadavky zákona o metrológii č. 157/2018 Z. z. V tejto súvislosti tiež žalovaný poukázal na úpravu vzťahu právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 128/2002 Z. z. a všeobecného predpisu o správnom konaní, to je zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, obsiahnutú v § 12 citovaného zákona, v zmysle ktorého sa na konanie podľa tohto zákona použije všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, preto považuje za potrebné podotknúť, že opatrenie uložené inšpektormi SOI na základe výsledkov kontroly nie je rozhodnutím vydávaným v správnom konaní zmysle § 46 Správneho poriadku, ktoré by malo mať zákonom predpísané náležitosti. Pre účely dosiahnutia predpokladaného účinku uloženého opatrenia, ktorého cieľom je dosiahnutie zosúladenia zisteného protiprávneho stavu so stavom predpísaným, resp. eliminácia jeho možných škodlivých následkov, je podľa názoru správneho orgánu podstatné, aby opatrenie vydávané ešte v štádiu kontroly a v nadväznosti na skutočnosti obsiahnuté v písomnom Inšpekčnom zázname, ktorého je neoddeliteľnou súčasťou, spĺňalo všeobecné požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti, ktoré sú kladené na právny úkon. Uviedol, že má za to, že predmetné opatrenie na mieste takúto požiadavku spĺňa, čo vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/3/2018 zo dňa 07.02.2019. Nestotožňuje sa s námietkou žalobcu, že Inšpekčný záznam a uložené opatrenia majú povahu, ktoré priamo zasahujú do práv alebo záujmov žalobcu, nakoľko uložené opatrenie svojou funkciou malo pôsobiť voči kontrolovanej osobe nápravne, t.j. aby došlo k zosúladeniu skutkového stavu so stavom vyžadovanými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/156/2017 zo dňa 29.03.2018, z ktorého citoval a preto poukázanie žalobcom na judikatúru Najvyššieho súdu SR obsiahnutú v rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo/133/2007 je v danej veci absolútne neopodstatnené. Žalovaný poukázal na to, že Inšpekčný záznam obsahuje podrobné zaznamenanie skutkového stavu, pričom jeho následným vyhodnotením
stavu je jeho právne zakvalifikovanie, ktoré tvorí súčasť oznámenia o začatí správneho konania a nie je obligatórnou náležitosťou inšpekčného záznamu. Nestotožnil sa preto s námietkou kontrolovanej osoby, že opatrenie je nezákonné, nepreskúmateľné, pretože žiaden právny predpis neustanovuje orgánu dozoru uvádzať v opatrení konkrétne znenia príslušného zákonného ustanovenia porušenia, ktorého sa dopustil kontrolovaný subjekt. Navyše na strane č. 2 Inšpekčného záznamu je citované presné znenie príslušného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého porušenie bolo kontrolovanej osobe vytýkané ako aj presné označenie príslušného právneho predpisu. Uviedol, že rozsah povinností, ktorých dodržiavanie bolo predmetom kontroly je riadne zdokumentovaný v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj písomné vyhotovenie uloženého opatrenia, pričom tento Inšpekčný záznam rovnako tak obsahuje i špecifikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich podmienky predaja. V rámci Inšpekčného záznamu je zdokumentované aj uloženie opatrenia, ktoré bolo uložené podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu. Žalovaný má teda za to, že Inšpekčný záznam podrobne dokumentujúci kontrolné zistenia a dôvody ich nesúladu so stavom vyžadovaným všeobecne záväzným právnym predpisom napĺňa požiadavku dostatočnej zrozumiteľnosti a určitosti podkladu pre uloženie opatrenia a taktiež samotného zákazu vyjadreného v uloženom opatrení. Vo vzťahu k uvedenému správny orgán opakovane poukazuje aj na tú skutočnosť, že uloženie opatrenia podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu bolo zaznamenané v inšpekčnom zázname na str. 5, pričom z textu opatrenia je obsah tohto opatrenia, resp. zákazu, taktiež jednoznačne zrozumiteľný a zrejmý, pritom vecné, časové ani miestne vymedzenie skutku, za ktoré sa uložilo predmetné Opatrenie tam neabsentuje. V napadnutom rozhodnutí konštatoval, že kontrolou vykonanou inšpektormi SOI dňa 17.07.2019 v kontrolovanej prevádzkarni: Italian pizza bistro Zazza, ktorá bola prevádzkovaná žalobcom, teda kontrolovanou osobou, bolo preukázateľne zistené porušenie zákazu predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v čase kontroly sa v prevádzkarni nachádzalo meradlo - digitálna váha T-scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktorá bola opatrená neplatnou overovacou značkou čím nebolo spotrebiteľom (inšpektorom SOI) umožnené overiť si správnosť údajov o hmotnosti jedla - crostada (vajíčko, dusená šunka, eidam, baby špenát, oregano) á 2,90 €/ 210g, odpredaného vo vykonanom kontrolnom nákupe účtovanom v celkovej hodnote 6,40 €. Námietky voči uloženému opatreniu boli žalovaným posúdené ako neopodstatnené. Tento sa stotožnil s kontrolnými zisteniami tak, ako sú uvedené v Inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly a opatrenie uložené v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu, vyhodnotil ako dôvodné. Na základe uvedeného žalovaný správny orgán námietkam žalobcu nevyhovel.
12. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v námietkach uvádzal najprv tú skutočnosť, že skutkový stav vykonanou kontrolou bol zistený nedostatočne tým, že v prevádzkarni sa malo v čase kontroly nachádzať určené overené meradlo, teda s platnou overovacou značkou, digitálna váha z roku 2018 TST28-15D do 15 kg, v. č. 02019058111 a ako dôkaz na podporu svojich tvrdení predložil správnemu orgánu doklad o kúpe tejto váhy a EN vyhlásenie zhody na predmetnú váhu. Keďže kontrolovaná osoba, teda žalobca nepredložil správnemu orgánu ani jeden zo spomínaných dôkazov, na ktoré sa odvolával, tak v podaných námietkach, ako aj vo vyjadrení k inšpekčnému záznamu, považoval správny orgán skutkový stav zistený vykonanou kontrolou SOI za nesporný. Pokiaľ teda kontrolovaná osoba - žalobca deklaroval, že v čase kontroly sa v prevádzke nachádzalo úradne overené meradlo, tak bolo na jeho strane dôkazné bremeno preukázať toto tvrdenie, ktoré však neuniesol a bez objektívneho preukázania tvrdených skutočností, nie je možné objektívne vyvodiť záver o splnení tejto povinnosti stanovenej zákonom. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že kontrolovaná osoba nepredložila ani jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení, ktorým by vyvrátila skutkový stav zistený vykonanou kontrolou, ktorého obsah tvorí záznam z kontroly - Inšpekčný záznam, t.j. hmotné zachytenie skutkového stavu a jeho porovnanie so stavom predpísaným, t.j. vyžadovaným právnymi predpismi. Navyše uviedol žalovaný, že mu nie je zrejmý dôvod vedúci kontrolovanú osobu k tomu, aby na prevádzke mala dve určené meradlá na overenie hmotnosti jedál, resp. z akého dôvodu by mala na prevádzke na viditeľnom mieste jedno úradne neoverené meradlo ako aj druhé údajne overené meradlo. Žalovaný, vzhľadom na tvrdenia kontrolovanej osoby teda žalobcu ohľadom toho, že v prevádzkovej jednotke sa nachádzalo aj iné určené meradlo, t.j. digitálna váha TST28-15D do 15 kg, v. č. 02019058111 s platným overením, postúpil dňa 30.08.2019 svoje zistenia na vecne príslušný orgán štátnej kontroly, t.j. Slovenský metrologický inšpektorát - Regionálne pracovisko Košice, so žiadosťou o preverenie pravdivosti tvrdení žalobcu. Dňa 19.09.2019 bola správnemu orgánu doručená odpoveď na postúpenie SOI zo dňa 30.08.2019, v ktorej sa uvádza, že inšpektori SMI (Slovenského metrologického inšpektorátu) dňa 13.09.2019 fyzickou kontrolou zistili, že kontrolovaná osoba v čase metrologického
dozoru na kontrolovanej prevádzke pri meraní, ktoré súvisí s platbami (príprava a predaj pokrmov na ich hmotnosť) používala určené meradlo a to váhu s neautomatickou činnosťou presnosti III, T-Scale, model: T25-15 MR(D), výrobné číslo: 8823066063, váživosť 40g až 15kg, dátum overenia 05.08.2019, platnosť overenia do 05.08.2021 s tým, že v čase metrologického dozoru dňa 13.09.2019 sa na dozorovanej prevádzke nenachádzalo žiadne iné určené meradlo používané pri meraní, ktoré súvisí s platbami, ktoré by malo platné overenie. Inšpektori požiadali dozorovanú osobu o predloženie digitálnej váhy TST28-15D do 15kg, výrobné číslo: 02019058111 o ktorej tvrdil žalobca, že sa nachádzala na prevádzke a bola platne overená. Dozorovaná osoba, teda žalobca túto váhu nepredložil a nepredložil ani žiadne doklady dokumentujúce používanie uvedeného určeného meradla na prevádzke, t.j. evidenciu, doklady o overení, posúdenie zhody. Na základe týchto zistení sa dozorovaná osoba, teda žalobca dopustil porušení ustanovení § 16 ods. 2 písm. e), § 16 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii. SMI na záver skonštatoval, že postúpenie SOI bolo opodstatnené a o výsledkoch z kontroly metrologického dozoru sa bude rozhodovať v ďalšom konaní riaditeľstvom SMI.
13. Na záver vo vyjadrení žalovaný uviedol, že sa nestotožnil v celom rozsahu s námietkami žalobcu, pretože ich považoval za neopodstatnené, tendenčné a právne irelevantné, ktorých jediným cieľom bolo zbaviť sa zodpovednosti za protiprávny stav zistený vykonanou kontrolou v predmetnej veci. Žalovaný na podklade kontroly SOI zo dňa 17.07.2019 a následného rozhodnutia o námietkach zo dňa 29.07.2019 ako aj z výsledkov kontroly SMI v prevádzke žalobcu má za to, že vzhľadom na argumentáciu a skutočnosti uvádzané v správnej žalobe je táto v celom svojom rozsahu nedôvodná, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za stav, zisteným ako SOI tak SMI. Uviedol, že má za to, že žalobca nebol postupom správneho orgánu poškodený na svojich zákonom garantovaných právach a právom chránených záujmoch ako aj, že požiadavka čl. 2 ods. 2 Ústavy SR bola dodržaná a konal na základe Ústavy SR, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý stanovil zákon. Súčasne rešpektoval základné pravidlá správneho konania, keďže skutkový stav veci zistil presne a úplne. Má za to, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený, na tento boli aplikované príslušné právne predpisy, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým bola potvrdená dôvodnosť uloženého opatrenia na mieste je vecne i právne správne. Na záver dal do pozornosti skutočnosť, že na základe výsledkov kontroly, ktoré boli postúpené vecne príslušnému orgánu štátnej kontroly, Slovenskému metrologickému inšpektorátu, ktorý na základe metrologického dozoru a zistených nedostatkov, ktoré boli zaznamenané do Protokolu o výsledku metrologického dozoru postúpil vec na riaditeľstvo SMI na ďalšie konanie vo veci, zo strany žalovaného správneho orgánu nebude začaté správne konanie o uložení sankcie vzhľadom na rešpektovanie zásady ne bis in idem.
14. Žalobca v replike zo dňa 22.01.2020 doručenému osobne na súd 22.01.2020 uviedol, že považuje vyjadrenie žalovaného k žalobe za formalistické a právne nepodložené. K jednotlivým vyjadreniam žalovaného uviedol, že s týmito nesúhlasí. Poukázal na to, že pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného na strane 7. posledný odsek a nasledujúce, týkajúce sa námietky určitosti a zrozumiteľnosti opatrenia uviedol, že jednoznačne rozporoval zistenia inšpektorov žalovaného, jasne uviedol, že v čase kontroly sa v prevádzke nachádzalo aj platné meradlo, ktoré inšpektori prehliadli s tým, že nie je žiadnym právnym predpisom zakázané, aby žalobca nemohol mať v prevádzke aj váhu s neplatnou overovacou značkou. Poukázal na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov SR správne konanie má povahu trestného konania, a tak aj keď kontrola ešte nie je správnym konaním, tak pre zabezpečenie dôkazov musí správny orgán postupovať tak, aby v prípade následného správneho konania pri namietaní skutkového stavu kontrolovanou osobou mal správny orgán ku konaniu nespochybniteľné dôkazy, na čo mu slúži aj ustanovenie § 5 ods. 7 písm. h) zákona č. 128/2002 Z. z. a že je toho názoru, že pokiaľ tvrdil, že v prevádzke sa nachádzalo aj platné meradlo, tak mal správny orgán preukázať opak tohto tvrdenia, inak sa musí postupovať podľa zásady in dubio pro reo. K tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení ohľadom zistenia preukázateľného porušenia zákazu predávajúceho, keď v čase kontroly sa v prevádzkarni nachádzalo meradlo, ktoré bola opatrená neplatnou overovacou značkou uviedol, že okrem tvrdenia inšpektorov v ich poznámkach označených ako inšpekčný záznam žalovaný nemá žiadny dôkaz o tomto tvrdení, že v prevádzke sa nachádzalo aj platné meradlo, a pokiaľ by inšpektori požiadali o toto platné meradlo, tak by bolo umožnené spotrebiteľom teda inšpektorom prekontrolovať správnosť údajov o hmotnosti označeného jedla, ktoré bolo odpredané vo vykonanom kontrolnom nákupe. Uviedol, že je toho názoru, že inšpektori nežiadali o predloženie platného meradla a teda do Inšpekčného záznamu nezaznamenali spoľahlivo zistený a zisťovaný skutkový stav veci.
15. K vyjadreniu žalovaného, že opatrenie jasne špecifikované, ktoré určené meradlo nespĺňalo podmienky na jeho používanie uviedol, že žalobca nepoukazoval v žalobe na skutočnosť, že
opatrenie nešpecifikuje, ktoré určené meradlo nespĺňalo podmienky na jeho používanie, ale namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť opatrenia v nadväznosti na Inšpekčný záznam, lebo toto Opatrenie ani Inšpekčný záznam neobsahuje špecifikáciu osobitného právneho predpisu, ktorému predmetné meradlo nemalo vyhovovať. V tomto prípade teda nepostačuje ani vyjadrenie žalovaného, „ ...v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. a) bodu 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, podľa ktorého inšpektor na základe výsledkov kontroly predaja výrobkov alebo poskytovania služieb zakáže do vykonania nápravy používame neoverených určených meradiel ak overeniu podliehajú, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom (bez uvedenia odkazu na konkrétne znenie zákona) technickým normám alebo schváleného typu...“, lebo ako žalobca v žalobe uviedol, každý správny akt správneho orgánu (nález ÚS SR č. I. ÚS 698/2016 - 45, zo dňa 22.03.2017) „znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Taktiež poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 kde zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný individuálny právny akt formálne označený, ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá ním priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti, a preto žalobca je opakovane toho názoru, že opatrenie, ako akt správneho orgánu, ktorým žalobcovi zakázal používať predmetné meradlo musí spĺňať požiadavky zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Je presvedčený, že nie je možné, aby správny orgán niečo zakazoval, prikazoval bez toho, aby neuviedol, ktorému konkrétnemu právnemu predpisu predmet zákazu nevyhovuje. Uviedol, že to, že kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z. neznamená a nevylučuje, aby žalovaný jednoznačne v Opatrení neuviedol právny predpis, ktorého podmienky meradlo nemalo spĺňať. Ďalej nesúhlasil ani s vyjadrením žalovaného týkajúcim sa toho, že Opatrenie uložené inšpektormi SOI na základe výsledkov kontroly nie je rozhodnutím vydávaným v správnom konaní v zmysle ust. § 46 Správneho poriadku, ktoré by malo mať zákonom predpísané náležitosti s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/3/2018 zo dňa 07.02.2019 a na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08. Uviedol, že nie je možné akceptovať, aby správny orgán niečo zakázal a neuviedol do príslušného zákazu (Opatrenia) konkrétny právny predpis, ktorému tento predmet nevyhovuje, pokiaľ uviedol, že nevyhovuje osobitnému právnemu predpisu. Právna argumentácia žalovaného rozsudkami krajských súdov je podľa jeho názoru irelevantná, keďže týmito rozhodnutiami nie je iný správny súd viazaný a ani nevie, či tieto rozhodnutia sú právoplatné, či tieto rozhodnutia neboli napadnuté kasačnými sťažnosťami, a či kasačný súd tieto rozhodnutia pri svojej rozhodovacej činnosti nezmenil alebo nezrušil.
16. Ďalej žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, uvedeného na strane 9. posledný odsek vyjadrenia žalovaného, týkajúci sa rozsahu povinností, ktorých dodržiavanie bolo predmetom kontroly a že bolo riadne zdokumentované v Inšpekčnom zázname. S týmto žalobca nesúhlasil, lebo teoreticky by potom žalovaný mohol len uviesť, že zakazuje meradlo č...., lebo nevyhovuje zákonom, čo je značne absurdné. Ďalej uviedol, že značne zavádza, ak konštatuje, že „navyše na strane č. 2 Inšpekčného záznamu je citované presné znenie príslušného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého porušenie bolo kontrolovanej osobe vytýkané ako aj presné označenie príslušného právneho predpisu...“, lebo na strana č. 2 Inšpekčného záznamu chýba presné znenie príslušného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Je tam len uvedené, že: „...Týmto bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa...“ A konštatovanie na 2. strane Inšpekčného záznamu:"...Podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č.128/2002 Z. z. v znení neskorších zmien bude vydané Opatrenie, ktorým zakazujeme používanie neovereného meradla - digitálnej váhy (T- Scale)..." je len citovanie právneho predpisu podľa ktorého sa opatrenie vydáva, ale už žalovaný neuvádza, podľa ktorého predpisu alebo technickej normy určené meradlo nespĺňalo potrebné kritéria. Aj z uvedeného je zrejmé, že ak žalovaný zavádza pri tomto vyjadrení, tak sa mohlo stať aj pri kontrole. Ani vyjadrenie žalovaného:".. Inšpekčný záznam obsahuje podrobné zaznamenanie skutkového stavu, pričom jeho následným vyhodnotením stavu je jeho právne zakvalifikovanie, ktoré tvorí súčasť oznámenia o začatí správneho konania a nie je obligatórnou náležitosťou Inšpekčného záznamu..." nemá relevantné a právne krytie, lebo žalovaný neuviedol, podľa ktorého právneho predpisu postupuje, ak konštatuje, že právne zakvalifikovanie nie je obligatórnou náležitosťou Inšpekčného záznamu. Žalovaný ani neuviedol, čo má byť obligatórnou náležitosťou Inšpekčného záznamu. Žalobca je toho názoru, že žalovaný opakovane zavádza, lebo neexistuje žiadny právny prepis, ktorý by upravoval obligatórne náležitosti inšpekčného záznamu, ako aj Opatrenia, hlavne postup pri ich vyhotovovaní, kto je oprávnený ich podpisovať, spôsob doručovania kontrolovanému subjektu, nie sú určené lehoty na ich vyhotovovanie. Dokonca kompetenčný zákon č.128/2002 Z. z. ani nepozná pojem inšpekčný záznam. Inšpekčný záznam nie je opatrený ani pečiatkou žalovaného,
a tak sa nemôže považovať ani za úradnú listinu. Žalobca je toho názoru, že Inšpekčný záznam sú len zozbierané poznatky inšpektorov žalovaného tak, ako ich videli a vnímali len títo inšpektori a takýto podklad nemôže byť dôkazným prostriedkom preukazujúcim spáchanie iného správneho deliktu, a preto zákon 128/2002 Z. z. považujeme za nedostatočný a nedokonalý. Správny súd podľa § 6 ods. 1 SSP preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, a preto je nevyhnutné dodržiavať materiálnu zásadu a v súlade s princípom incerta pro nullis habentur je potrebné vnímať Inšpekčný záznam vrátane Opatrenia na mieste za neurčité, čo zakladá závažný a podstatný dôvod na jeho zrušenie. Rovnakého zavádzania sa žalovaný dopúšťa konštatovaním vtom istom odseku, že :"...Rozsah povinností, ktorých dodržiavanie bolo predmetom kontroly je riadne zdokumentovaný v Inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly (ktorého neoddeliteľnou súčasťou je i písomné vyhotovenie uloženého Opatrenia), pričom tento Inšpekčný záznam rovnako tak obsahuje i špecifikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich podmienky predaja. V rámci Inšpekčného záznamu je zdokumentované i uloženie Opatrenia uloženého podľa § 6 ods. 1 písm. aj bod 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu. Správny orgán má teda za to, že Inšpekčný záznam podrobne dokumentujúci kontrolné zistenia a dôvody ich nesúladu so stavom vyžadovaným všeobecne záväzným právnym predpisom napĺňa požiadavku dostatočnej zrozumiteľnosti a určitosti podkladu pre uloženie Opatrenia a taktiež samotného zákazu vyjadreného v uloženom Opatrení. Vo vzťahu k uvedenému správny orgán opakovane poukazuje aj na skutočnosť, že uloženie Opatrenia podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu bolo zaznamenané v Inšpekčnom zázname (str. 5), pričom z textu opatrenia je obsah tohto opatrenia resp. zákazu taktiež jednoznačne zrozumiteľný a zrejmý, pritom vecné, časové ani miestne vymedzenie skutku, za ktoré sa uložilo predmetné Opatrenie tam neabsentuje...", nakoľko je zrejmé, že Inšpekčný záznam neobsahuje ani jednu špecifikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich podmienky predaja, obsahuje len uvedenie všeobecného právneho predpisu - zákona o ochrane spotrebiteľa. Citácia v Inšpekčnom zázname na 2 strane:".. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších zmien bude vydané Opatrenie, ktorým zakazujeme používanie neovereného meradla - digitálnej váhy (T- Scale)..." nie je špecifikácia príslušných právnych predpisov upravujúcich podmienky predaja. Žalobca aj naďalej v rozpore so žalovaným uvádza, že nevidí zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť opatrenia v nadväznosti na Inšpekčný záznam, lebo ani v jednom z týchto podkladov nie je uvedené, akému konkrétnemu právnemu predpisu nemalo meradlo vyhovovať. 17. Žalobca k vyjadreniu žalovaného na strane 10 k jeho vyjadreniu k žalobe uviedol, že námietky voči Opatreniam obsahujú prílohy, ktoré sú súčasťou týchto námietok a je preto pre neho nepochopiteľné, z akých dôvodov žalovaný uvádza, že námietky voči Opatreniam obsahujú prílohy, ktoré sú súčasťou týchto námietok a je pre žalobcu nepochopiteľné z akých dôvodov žalovaný uvádza, že: „...Nakoľko kontrolovaná osoba (žalobca) nepredložila správnemu orgánu ani jeden zo spomínaných dôkazov, na ktoré sa odvolávala ako tak v podaných námietkach, tak aj vo vyjadrení k inšpekčnému záznamu, považoval skutkový stav zistený vykonanou kontrolou SOI, správny orgán za nesporný...“. Žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel až z rozhodnutia, pričom uvádza, že predmetné dôkazy žalovanému s námietkami predložil, čo je uvedené aj v námietkach podaných voči Opatreniam zo dňa 19.07.2019 tak, že predložil doklad o kúpe váhy TST28-15D, v č. 02019058111 a predložil doklad - vyhlásenie zhody na túto váhu. Ako dôkaz súdu predložil žalobca faktúru č. VFE 18535, vyhotovenú dňa 24.10.2018, týkajúcu sa faktúry za predaj tovaru obchodná váha TST28-15D do 15kg, v.č. 02019058111, ako aj vyhlásenie o zhode vyhotovené spoločnosťou Eurováhy s.r.o., so sídlom Hliník nad Váhom 383, 014 01 Bytča zo dňa 24.10.2018 týkajúci sa váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III, typ T28 váživosť 15kg, v.č. 02019058111. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení, k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že k vyjadreniu žalovaného na strane 10 posledný odsek a nasledujúce uvádza, že pre daný prípad je to irelevantné, lebo Slovenský metrologický inšpektorát - Regionálne pracovisko Košice vykonal kontrolu v inom čase s úplne iným skutkovým stavom, ktorý sa nemôže stotožňovať so stavom zisteným žalovaným a žalobca sa riadne bráni aj voči týmto zisteniam. Na záver citoval ust. § 6 ods. 1 písm. a) bod. 1. zákona č.128/2002 Z. z. s tým, že je toho názoru, že ak nie je stanovená forma vyhotovenia písomného záznamu o zákaze dodávky, predaja alebo použitia výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom, do vykonania nápravy, tak ani nevie, ako sa má inak brániť voči uloženiu takéhoto zákazu. Trval na tom, že dostatočne jasne a podrobne uviedol v žalobe žalobné námietky a trvá na nich ako aj na tomto vyjadrení.
18. Žalovaný v duplike zo dňa 21.04.2020, vyjadril elektronickým podaním zo dňa 21.04.2020 v ktorom uviedol, že žalobca v replike uvádza obdobné skutočnosti ako aj v správnej žalobe a preto žalovaný zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach k správnej žalobe a odkazuje naň v plnom rozsahu.
19. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného o námietkach č.j. 1622/2019 zo dňa 29.07.2019 a Opatrenia vydaného Inšpektorátom SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj dňa 17.07.2019 a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
22. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
23. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
24. Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 128/2002 Z .z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či bolo spotrebiteľovi umožnené prekontrolovať si tovar v správnom množstve alebo miere na overenom určenom meradle s odkazom na bod 4), v ktorom je uvedený zák. č. 157/2018 Z. z.
25. Podľa § 3 ods. 1 až 4 č. 128/2002 Z. z., orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá. Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len „ústredný inšpektorát“) a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „inšpektorát“), a to: h) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj. Na čele Slovenskej obchodnej inšpekcie je ústredný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky. Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ. Inšpektorát je v správnom konaní orgánom prvého stupňa.
26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.
27. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len „kontrolované osoby“) a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1, b) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na ich odstránenie, c) kontroluje plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných výrobkov, 10) f) informuje verejnosť o prijatých opatreniach alebo ochranných opatreniach, ak ide o organizovanie alebo uskutočňovanie predajných akcií podľa osobitného predpisu; 10aa) súčasťou informácie je vždy uvedenie presného označenia organizátora predajnej akcie alebo predávajúceho, ktorému boli opatrenia uložené, a upozornenie na protiprávne konanie, za ktoré boli opatrenia uložené, g) využíva poznatky iných orgánov a podnety spotrebiteľov, h) ukladá pokuty, i) vybavuje sťažnosti spotrebiteľov,
j) objasňuje priestupky, 10a) k) vydáva na žiadosť osoby, ktorá je zapísaná v registri veriteľov alebo ktorá má o zápis do registra veriteľov záujem, písomné potvrdenie o splnení podmienok podľa osobitného predpisu. 10b)
28. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená a) vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov, b) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady, c) požadovať, aby výrobky boli označené vhodným upozornením na riziká, ktoré môžu vyplývať z použitia výrobkov, 11) d) zakázať dodávku a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb (§ 6), e) nariadiť účinné a okamžité stiahnutie výrobku z trhu, a ak treba, aj jeho zničenie na náklady kontrolovanej osoby, nariadiť zverejnenie upozornení na riziká výrobkov v prípade ohrozenia života alebo zdravia, alebo majetku spotrebiteľov, f) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov, g) vykonávať kontrolné nákupy.
29. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného predpisu; 11b) alternatívne riešenie sporov Slovenskou obchodnou inšpekciou sa spravuje osobitným predpisom.
30. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z., kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.
31. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., inšpektor je povinný sa preukázať pri kontrole preukazom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly.
32. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 128/2002 Z. z., inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb zakáže do vykonania nápravy používanie neoverených určených meradiel, ak overeniu podliehajú, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom, technickým normám alebo schválenému typu.
33. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z., opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich písomný záznam. Ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa odseku 1 nesúhlasí, môže proti nim podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní od ich doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné.
34. Podľa § 4 ods. 1 písm. a), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov, zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb.
35. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, skutočnosti podľa odseku 3 písm. a) a b) je predávajúci povinný preukázať na výzvu orgánu dozoru.
36. Podľa § 4 ods. 12 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, povinnosť umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si hmotnosť výrobku podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje na predávajúceho, ktorý predáva výlučne výrobky predávané na množstvo.
37. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná umožniť inšpektorom a prizvaným osobám vykonať kontrolu, najmä umožniť vstup do objektov, prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov, ktoré súvisia s predajom výrobkov a poskytovaním služieb.
38. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky, ich príčiny alebo vykonať okamžite nevyhnutné opatrenia na ich odstránenie a podať o nich a o ich výsledkoch v určenej lehote správu inšpektorátu.
39. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., na konanie podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 22)
40. Podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
42. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
43. Podľa § 34 ods. 1 až 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
44. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
45. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým nevyhovel námietkam žalobcu podaným proti Opatreniu uloženému žalobcovi - kontrolovanej osobe Inšpektorátom SOI podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 182/2002 Z. z. na mieste dňa 17.07.2017, ktorým žalobcovi zakázal používanie neoverených meradiel alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom do doby vykonania nápravy a odstránenia zistených nedostatkov, ktoré opatrenie sa dotýkalo prevádzkovej jednotky Italian pizza bistro Zazza, Mlynská 27, 040 01 Košice, ktorú prevádzkoval v čase kontroly žalobca (kontrolovaná osoba). Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj Opatrenie zo dňa 17.07.2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
46. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že kontrolou vykonanou inšpektormi SOI dňa 17.07.2019 v prevádzkarni žalobcu Italian pizza bistro Zazza, Mlynská 27, Košice, ktorú prevádzkoval žalobca bolo zistené, že v čase kontroly sa v prevádzkarni nachádzalo meradlo - digitálna váha T-scale, model: T28 - 15 MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktorá váha bola opatrená neplatnou overovacou značkou (prvotným označením M a CE 15 0122), čím nebolo spotrebiteľom (inšpektorom SOI) umožnené overiť si správnosť údajov o hmotnosti jedla - crostada (vajíčko, dusená šunka, eidam, baby špenát, oregano) á 2,90 €/210 g, odpredaného vo vykonanom kontrolnom nákupe, účtovanom v celkovej hodnote 6,40 €.
47. Z Inšpekčného záznamu spísaného z kontroly vykonanej dňa 17.07.2019 o 09:30 hod. inšpektormi SOI v kontrolovanej prevádzke Italian pizza bistro Zazza, Mlynská 27, 040 01 Košice, ktorú
prevádzkovala kontrolovaná osoba (žalobca), ktorá bola zameraná na dodržiavanie povinnosti predávajúceho ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), že bol zistený tento skutkový stav: Za účelom overenia správnosti účtovania a vydávania dokladov o kúpe bola vykonaná jedna kontrolná konzumácia, ktorá bola účtovaná predavačkou Ivetou Szakacsovou, išlo o jednu fľašu bonaqua neperlivej, jednej porcie kávy cappuccino a jedlo crostada (vajíčko, dusená šunka, eidam, baby špenát, oregano). Bolo konštatované, že správnosť účtovania kontrolnej konzumácie nebolo možné odsúhlasiť z dôvodu, že počas kontroly nebolo možné overiť hmotnosť zakúpeného výrobku a to jedla crostada (vajíčko, dusená šunka, eidam, baby špenát, oregano). Počas kontroly sa nachádzalo v kontrolovanej prevádzkarni určené meradlo hmotnosti a to digitálna váha T-scale model: T28-15MR(D), sériové číslo:882306606 , ktoré nemalo žiadnu platnú overovaciu značku, ani overovaciu nálepku. Počas kontroly vedúca prevádzky, T. W. nepredložila žiaden doklad o jeho úradnom overení a iné meradlo sa v čase kontroly v kuchyni nenachádzalo, z čoho vyplýva, že v kontrolovanej prevádzkarni sa v čase kontroly nenachádzalo platne overené určené meradlo hmotnosti, čím bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa. Na riadne zaplatený kontrolný nákup bol vydaný doklad o kúpe z ERP č. 0024, ktorý obsahoval požadované údaje v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, doklad o kúpe tvorí súčasť inšpekčného záznamu a nebol stornovaný a výrobky, ktoré boli kontrolnej konzumácii boli skonzumované inšpektormi. Ďalej sa konštatovalo v inšpekčnom zázname, že podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších zmien bude vydané Opatrenie, ktorým zakazujú používanie neovereného meradla - digitálnej váhy (T-scale). Kontrola bola zameraná aj na povinnosť predávajúceho info spotrebiteľa o cene predávaných výrobkov a skutočnosť, či predávajúci zreteľne označil výrobky predajnou cenou, či inak informáciu o cene vhodne sprístupnil. V tomto nedostatky zistené neboli. Pokiaľ išlo o hygienu bolo zistené, že bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa v tom, že jeden z prítomných zamestnancov mal neplatný zdravotný preukaz. S obsahom Inšpekčného záznamu, ako vyplýva zo záznamu, bola oboznámená vedúca prevádzky T. W., ktorá potvrdila, že mu porozumela a ktorá vlastnou rukou napísala vysvetlivku, a to že „....nesúhlasí so zistenými skutočnosťami, pretože pani kontrolórky opustili prevádzku na cca 2 hodiny po vykonaní kontroly.“ Inšpekčný záznam, ako ďalej vyplýva z Inšpekčného záznamu a Opatrenie už bolo spísané v kontrolovanej prevádzkarni, bolo prerokované a podpísané a odovzdané vedúcej kontrolovanej prevádzky T. W.. V závere je uvedené, že kontrola bola ukončená 17.07.2019 o 15:03 hod. a je tam vlastnoručný podpis vedúcej predajne. Zároveň bolo vydané dňa 17.07.2019 Opatrenie, ktorým podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 128/2002 Z. z. bolo zakázané žalobcovi používanie neoverených meradiel alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom do doby vykonania nápravy a odstránenia zistených nedostatkov, ktoré opatrenie sa dotýkalo prevádzkovej jednotky Italian pizza bistro Zazza, Mlynská 27, 040 01 Košice, ktorú prevádzkoval v čase kontroly žalobca (kontrolovaná osoba). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že dňa 17.07.2019 pri kontrole v uvedenej prevádzkarni bolo zistené používanie 1 ks určeného meradla hmotnosti - digitálna váha T-Scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktoré nespĺňa podmienky na jeho používanie z dôvodu, že nebola opatrená platnou overovacou značkou - bola označená prvotným označením M a CE 150122. Z uvedeného dôvodu muselo byť zakázané jeho používanie a podkladom pre vydanie opatrenia bol zistený skutkový stav tak ako je zaznamenaný v Inšpekčnom zázname, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je toto opatrenie. Odvolávajúc sa na ust. § 7 ods. 3 zák. zákona č. 128/2002 Z. z. bola uložená povinnosť žalobcovi, aby v lehote 1 dňa odstránil, alebo vykonal nápravu na ich odstránenie a v lehote 5 dní po odstránení nedostatkov, prijatí opatrení podal o tom správu na Inšpektorát SOI. Zároveň bol poučený o možnosti podať proti tomuto opatreniu písomné námietky v lehote do 3 dní od doručenia. Jeden rovnopis opatrenia bol ponechaný v kontrolovanej prevádzkarni a druhý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto Inšpekčného záznamu, tento bol prevzatý vedúcou predajne, čo potvrdila vlastnoručným podpisom na tomto opatrení. Ďalej bolo zistené, že bol vydaný dodatok Inšpekčného záznamu, ktorý je pripojený k Inšpekčnému záznamu, a z ktorého obsahu vyplýva, že počas tejto kontroly bolo začaté s písaním Inšpekčného záznamu v kontrolovanej prevádzkarni. Vzhľadom k tomu, že v čase obeda sa prevádzkareň zapĺňala spotrebiteľmi tak z priestorových dôvodov bol inšpekčný záznam dokončený a vytlačený na Inšpektoráte Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Košice, pre Košický kraj, Vrátna 3, Košice, o čom bola aj oboznámená inšpektormi ústne vedúca prevádzky T. W.. Inšpekčný záznam bol prerokovaný, podpísaný a odovzdaný v popoludňajších hodinách v kontrolovanej prevádzkarni predavačke N. U. dňa 18. 07. 2019 o 09:05 hod. s tým, že táto ho má odovzdať vedúcej prevádzkarne T. W.Ň..
48. Voči tomuto Opatreniu zo dňa 17.07.2019 podal žalobca (kontrolovaná osoba) námietky a podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Inšpekčnom zázname zo dňa 17.07.2019 a námietky voči Opatreniu uloženému dňa 17.07.2019 v časti opatrenia Inšpekčného záznamu a opatreniu vydanému na samostatnom liste zo dňa 17.07.2019. V týchto námietkach kontrolovaná osoba namietala opatrenia nariadené v Inšpekčnom zázname zo dňa 17.07.2019, ako aj Opatrenie vydané dňa 17.07.2019 na samostatnom liste. Namietala, že opatrenie na samostatnom liste nie je v súlade s Inšpekčným záznamom, pretože v je v ňom uvedené, že meradlo malo byť používané a v inšpekčnom zázname je uvedené, že uvedené meradlo sa malo len nachádzať v kontrolovanej prevádzke, preto je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Namietala, že nie je zrejmé aký stav inšpektori zistili t.j., či sa predmetné meradlo teda používalo alebo resp. či sa len nachádzalo v kontrolovanej prevádzke, čo je pre podstatu veci dôležité najmä, ak vedúca prevádzky so zisteným stavom nesúhlasila, čo uviedla aj do Inšpekčného záznamu. Kontrolovaná osoba z časti uznala vydanie Opatrenia na zákaz používania predmetného meradla, pretože nepopierala, že nebolo v čase kontroly riadne úradne overené a preto aj bolo potrebné používanie zakázať, avšak poukázala na dôležitú skutočnosť a to, že v kontrolovanej prevádzke sa nachádzalo a hlavne aj používalo aj platne overené meradlo hmotnosti a to digitálna váha TST28-15D do 15 kg, výrobné číslo 02019058111, ktoré bolo opatrené platnou overovacou značkou z roku 2018, a ku ktorej aj disponuje kontrolovaná osoba aj EN vyhlásením zhody. Ako dôkaz označila doklad o kúpe tejto váhy a EN vyhlásenie na túto váhu. Vzhľadom na túto nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť Opatrenia na samostatnom liste zo dňa 17.07.2019 je teda toho názoru kontrolovaná osoba, že je potrebné toto Opatrenie zrušiť. Ďalej považovala za neobjektívne, nespoľahlivé, nedostatočné zistenie skutkového stavu inšpektormi, ktorí len konštatovali skutočnosť, ktorú si riadne neoverili, vôbec nekontrolovali všetky priestory kontrolovanej prevádzky a len formálne uviedli do inšpekčného záznamu, že sa iné meradlo v kuchyni v čase kontroly nenachádzalo, z čoho vyplýva, že v kontrolovanej prevádzkarni sa v čase kontroly nenachádzalo platne overené určené meradlo hmotnosti, čím bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa. Namietala, že ani toto nemohli, lebo v kontrolovanej prevádzke sa zdržali len pár minút, potom odišli bez vysvetlenia kde idú a preto je kontrolovaná osoba presvedčená, že časť kontroly uvedenej v Inšpekčnom zázname, ako je začiatok o 09:30 hod. a ukončenie o 15:03 hod. je nepresné, lebo to je len čas príchodu inšpektorov a čas, kedy odišli z prevádzky po odovzdaní Inšpekčného záznamu vedúcej prevádzky, ale v skutočnosti čas vykonania samotnej kontroly trval cca 20 až 30 minút, ostatný čas strávili inšpektori mimo kontrolovanej prevádzky na jej neznámom mieste. Namietala, že inšpektori mohli v čase kontroly vykonávať aj inú činnosť, ktorá nesúvisí s činnosťou kontrolovanej prevádzky. Ďalej namietala, že dodatok Inšpekčného záznamu je nepreskúmateľný a nezákonný, lebo žiadny právny predpis neumožňoval inšpektorom vyhotoviť aj dodatok k Inšpekčnému záznamu a kontrolovaná osoba nepozná ani dôvod vyhotovenia dodatkov k Inšpekčnému záznamu a navyše tento neobsahuje uvedenie konkrétneho ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý by mal byť porušený. Uviedla, že pokiaľ postup orgánu dozoru ohľadom výstupu z kontroly a jeho náležitosti nie je upravený zákonom, potom kontrolovaná osoba považuje takýto postup za nepreskúmateľný a nezákonný a orgán dozoru nemá na to ani dostatok právnych dôvodov. Ide potom o svojvoľné konanie a postup orgánu dozoru, resp. jeho aparátu, ktorý je možné považovať zo svojvoľný, pričom svojvoľnosť orgánu verejnej správy je neprípustná. Ďalej kontrolovaná osoba namietala aj výrokovú časť opatrenia, a tvrdila, že výrok je nepreskúmateľný, keď uvádzala, že používanie neoverených meradiel alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom je pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť nakoľko nepostačuje ani odkaz na Inšpekčný záznam. Nie je zrejmý tak z výroku opatrenia, ani z jeho odôvodnenia konkrétny predpis, ktorému predmetnému meradlu nemalo zodpovedať a ani odôvodnenie tohto opatrenia neobsahuje konkrétny osobitný predpis, ktorému predmetné meradlo nemalo zodpovedať a dokonca ani Inšpekčný záznam, na ktoré sa opatrenie odvoláva to neobsahuje. Preto je všeobecné a neurčité a považuje opatrenie za nevykonateľné, nespĺňajúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia. Ďalej kontrolovaná osoba poukázala na skutočnosť, že čo sa týka podkladu pre vydanie opatrenia na mieste a to je Inšpekčný záznam, že tento neobsahuje určité zrozumiteľné a preskúmateľné skutočnosti a právne ustanovenia, neobsahuje tvrdenie, že inšpektor ústne oznámil kontrolovanej osobe opatrenia na mieste a najmä, že opatrenia boli doručené kontrolovanej osobe. Žiadala o predloženie dôkazu, že inšpektor ústne oznámil kontrolovanej osobe opatrenie na mieste tvrdiac, že orgán dozoru nedodržal ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 128/2000 Z. z. Podľa nej vydané opatrenie na mieste nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a to najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Pri výklade právnej normy kontrolný orgán nevychádzal z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Podľa jej názoru opatrenie vo vzťahu k
nemu má povahu tzv. sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré ako také môže byť dôvodom na postihovanie kontrolovanej osoby a tieto aby boli vynútiteľné musia byť aj náležite identifikované, špecifikované, čo v danom prípade nebolo splnené. Na záver kontrolovaná osoba poukázala na celkovú nepreskúmateľnosť Inšpekčného záznamu z dôvodu, že kontrolovaná osoba nemá vedomosť, či inšpekčný záznam má zákonné opodstatnenie, resp. či ide o poznámky inšpektorov. Nie je jej zo žiadneho právneho predpisu zrejmé aké náležitosti má Inšpekčný záznam obsahovať, kedy sa má spisovať, kde sa má spisovať, s kým sa má prerokovať, kedy sa považuje za prerokovaný, či inšpektor môže opustiť kontrolovanú prevádzku, či sa má doručovať, resp. či sa opatrenia na mieste uložené formou záväzných pokynov majú tiež doručovať, nakoľko podľa správneho poriadku je stanovený spôsob doručovania dôležitých listín. Kontrolovaná osoba považuje Inšpekčný záznam za súkromnú listinu orgánu dozoru, lebo nie je opatrený úradnou pečiatkou orgánu dozoru a ani žiadnym evidenčným číslom. Je toho názoru, že pokiaľ nie sú zákonom stanovené náležitosti Inšpekčného záznamu, resp. že žiadny zákon nedefinuje pojem Inšpekčný záznam, potom tento Inšpekčný záznam sú len poznámky inšpektorov orgánu dozoru, ktoré sú navyše nepreskúmateľné pre nemožnosť porovnať ich obsah s povinnými náležitosťami a preto sú len nezáväznými poznámkami, pokiaľ však v týchto poznámkach orgánu dozoru ako orgán verejnej správy zasahuje do právom chránených záujmov, práv kontrolovanej osoby, nakoľko jej ukladá povinnosti, tak aj tieto poznámky majú povahu rozhodnutia a potom už tieto poznámky musia byť aj náležite určité, zrozumiteľné a preskúmateľné, čo v tomto prípade značne absentuje. Vzhľadom na tieto námietky preto kontrolovaná osoba žiadala, aby riaditeľ inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj jej námietkam vyhovel a zrušil opatrenie zo dňa 17.07.2019 na samostatnom liste, ako aj v inšpekčnom zázname zo dňa 17.07.2019.
49. Kontrolovaná osoba, teda žalobca, sa vyjadril k skutočnostiam uvedeným v Inšpekčnom zázname zo dňa 17.07.2019 a to písomne listom zo dňa 19.07.2019 označeným ako „Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Inšpekčnom zázname zo dňa 17.07.2019“, v ktorom namietala zistený skutkový stav na jej prevádzke Italian Pizza Bistro Zazza vykonanou kontrolou 17.07.2019. Nesúhlasila s takto zisteným a opísaným skutkovým stavom z dôvodu, že tvrdila, že nebol zistený spoľahlivo a dostatočne tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že stav kontrolovanej prevádzky mohol byť iný, ako je uvedený v tomto Inšpekčnom zázname, ktorý bol vyhotovený mimo kontrolovanej prevádzky. Tvrdila, že tieto zistenia a opis stavu v prevádzke v čase kontroly namietala a nesúhlasila s ním už aj pri samotnej kontrole vedúca prevádzky T. W., čo údajne vlastnoručne uviedla do záznamu. Uviedla, že inšpektori sa ani v nepreskúmateľnom a nezrozumiteľnom dodatku zo dňa 18.07.2019 nevysporiadali s vyjadrením vedúcej prevádzky T. W. o jej nesúhlase s obsahom záznamu. Venovali sa len námietke, že inšpektori opustili kontrolovanú prevádzku počas kontroly a vrátili sa s už vyhotoveným Inšpekčným záznamom. Ďalej uviedla, že ako náhle sa jej dostal Inšpekčný záznam do jej dispozičnej sféry, po konzultácii s vedúcou prevádzky a kontrolou všetkých meradiel v kontrolovanej prevádzke zistila, že stav je naozaj zistený a opísaný nedostatočne, nespoľahlivo, pretože v kontrolovanej prevádzke sa skutočne v čase kontroly nachádzalo aj meradlo, ktoré bolo riadne úradne overené a bolo opatrené platnou overovacou značkou. Išlo o meradlo - digitálna váha TST 28-15D do 15 kg, výrobné číslo 0201905811 a kontrolovaná osoba predložila ako dôkaz aj faktúru, na základe ktorej bola zakúpená, ako aj EN vyhlásenie zhody. Uviedla, že neporušila žiadne platné právne ustanovenie, ak sa nachádzalo v prevádzke meradlo, ktoré nebolo platne overené, pretože zákonnou požiadavkou je používanie platne overených meradiel v súvislosti s platbami a keďže bola vybavená prevádzka aj meradlom s platným úradným overením, tak bolo povinnosťou orgánu dozoru zistiť a najmä dokázať, ktorá váha sa mala používať v súvislosti s platbami najmä, ak kontrolovaná osoba tvrdí, že práve len platne overená váha bola používaná v súvislosti s platbami. Preto žiada orgán dozoru o preukázanie tejto skutočnosti. Uviedla ďalej, že orgán dozoru je povinný zistiť stav spoľahlivo, dostatočne, hlavne nespochybniteľne, k čomu však nedošlo, pretože z Inšpekčného záznamu nie je zrejmý dôkaz o tvrdeniach inšpektorov, že sa nenachádzalo v kuchyni v čase kontroly iné meradlo, a že teda v čase kontroly sa nenachádzalo platne overené určené meradlo hmotnosti a tým bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa, pretože tento stav je nezrozumiteľný, nepreskúmateľný, nie je zrejmé prečo neuviedli inšpektori, ktoré priestory kuchyne kontrolovali, či kontrolovali všetky priestory kontrolovanej prevádzky. Tvrdila, že ako náhle inšpektori zistili, že sa v kuchyni nachádza len meradlo opatrené neplatnou overovacou značkou, okamžite prestali s kontrolou priestorov prevádzky, neopýtali sa vedúcej prevádzky, či je ešte iné meradlo v prevádzke a ukončili kontrolu meradiel a len formálne napísali do inšpekčného záznamu tieto skutočnosti. Kontrolovaná osoba namietala, že je nepreskúmateľné aj opustenie inšpektorov počas kontroly prevádzky a ich vrátenie sa už s vyhotoveným inšpekčným záznamom, do ktorého sa písomne vlastnoručne vyjadrila vedúca prevádzky a takisto je aj nepreskúmateľné z akých dôvodov z vykonanej kontroly a hlavne
po jej ukončení vyhotovili druhý inšpekčný záznam inšpektori, v ktorom už uvádzajú ako dodatok len dôvod opustenia kontrolovanej prevádzky v deň kontroly. Takisto je pre ňu nepreskúmateľné, podľa ktorého právneho predpisu hlavne, v ktorých prípadoch je orgán dozoru oprávnený alebo povinný po riadnom a celkovom ukončení kontroly spísať ešte aj druhý Inšpekčný záznam s iným obsahom, ako je obsah pôvodného inšpekčného záznamu a najmä, či je právne dôvodné, aby sa inšpektori vyjadrovali k vyjadreniu vedúcej prevádzky. Kontrolovaná osoba namietala aj nesúlad inšpekčného záznamu s Opatrením zo dňa 07.07.2019 z dôvodu, že ak podkladom pre vydanie opatrenia bol zistený skutkový stav tak ako je zaznamenaný v Inšpekčnom zázname, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je toto opatrenie, tak je nezrozumiteľné z akých dôvodov v opatrení na samostatnom liste sú uvádzané skutočnosti týkajúce sa zistenia používania meradla, pričom v bode 2/ je uvedené, že sa nachádzalo v kontrolovanej prevádzkarni určené meradlo, ktoré nemalo žiadnu platnú overovaciu značku ani nálepku. Preto je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné aký stav vlastne inšpektori zistili, t.j. či predmetné meradlo sa používalo alebo či sa len nachádzalo v kontrolovanej prevádzke, čo je pre podstatu veci dôležité najmä, ak nesúhlasila vedúca prevádzky so zisteným stavom, čo aj uviedla do Inšpekčného záznamu. Ďalej namietala kontrolovaná osoba, že inšpektori nemohli zistiť úplne dostatočný stav, pretože sa zdržali v kontrolovanej prevádzke len pár minút, potom odišli bez vysvetlenia. Namietala, že dodatok k inšpekčnému záznamu je nepreskúmateľný a nezákonný, lebo žiadny právny predpis neumožňuje inšpektorom vyhotoviť aj dodatok k inšpekčnému záznamu a kontrolovaná osoba nepozná ani dôvod vyhotovenia dodatku k inšpekčnému záznamu. Navyše Inšpekčný záznam neobsahuje uvedenie konkrétneho ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý by mal byť porušený. Na záver v tomto vyjadrení poukázala kontrolná osoba na celkovú nepreskúmateľnosť Inšpekčného záznamu z dôvodu, že nemá vedomosti, či Inšpekčný záznam má zákonné opodstatnenie, resp. či ide len o poznámky inšpektorov. Nie je zrejmé zo žiadneho právneho predpisu, aké náležitosti má Inšpekčný záznam obsahovať, kedy sa má spisovať, kde, s kým sa má prerokovať, kedy sa považuje za prerokovaný, či inšpektor môže opustiť kontrolovanú prevádzku, či sa má doručovať, resp. či sa opatrenia na mieste uložené formou záväzných pokynov majú tiež doručovať, pretože podľa správneho poriadku je stanovený spôsob doručovania dôležitých listín. Uviedla, že považuje tento Inšpekčný záznam za súkromnú listinu orgánu dozoru, lebo nie je opatrený úradnou pečiatkou orgánu dozoru a ani žiadnym evidenčným číslom, ako už uviedol. Je toho názoru, že pokiaľ nie sú zákonom stanovené náležitosti inšpekčného záznamu, resp. že žiadny zákon nedefinuje pojem inšpekčný záznam, ani nie je zákonom stanovený postup inšpektorov orgánu dozoru pri vyhotovovaní podkladov a výstupu z kontroly, potom tento Inšpekčný záznam a postup inšpektorov pre kontrolovanú osobu je nejasný, nepreskúmateľný aj pre nemožnosť porovnať ich obsah s povinnými náležitosťami a práve sú len nezáväznými poznámkami a najmä nie je preskúmateľné, z akých dôvodov sú z jednej kontroly vyhotovené dva Inšpekčné záznamy s rôznym obsahom a rôznymi dátumami vyhotovenia. Vzhľadom na to, považovala kontrolovaná osoba stav veci zistený za nedostatočne, neobjektívne, nespoľahlivo, pretože kontrolovaná osoba tvrdí, že v čase kontroly mala v kontrolovanej prevádzke k dispozícii aj meradlo hmotnosti, ktoré spĺňa požiadavky tak zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii, ako aj zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, a ktoré sa aj používalo v súvislosti s platbami.
50. Následne bolo rozhodnuté o týchto námietkach riaditeľom inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.07.2019 č. j. 1622/2019 tak, že námietkam nebolo vyhovené z vyššie uvedených dôvodov.
51. Správny súd poukazuje na to, že vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. Keďže prijatými opatreniami môže dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníka konania, musí byť splnená požiadavka zistenia skutkového stavu v rozsahu odôvodňujúcom postup pre vyvodenie opatrení. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených návrhom na preskúmanie rozhodnutia rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
52. Kontrolou vykonanou inšpektormi SOI dňa 17.07.2019 vo vyššie uvedenej prevádzkarni kontrolovanej osoby bolo preukázateľne zistené porušenie zákazu predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v čase kontroly sa v prevádzkarni nachádzalo meradlo - digitálna váha T-scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktorá bola opatrená neplatnou overovacou značkou (prvotným označením M a CE 15 0122), čím nebolo spotrebiteľom (inšpektorom
SOI) umožnené overiť si správnosť údajov o hmotnosti jedla - crostada (vajíčko, dusená šunka, eidam, baby špenát, oregano) á 2,90 €/210g, odpredaného vo vykonanom kontrolnom nákupe účtovanom v celkovej hodnote 6,40 €. Túto skutočnosť žalobca nespochybnil, takže potvrdil dôvodnosť a správnosť uloženého opatrenia ale tvrdil, že v čase vykonania kontroly na prevádzke sa nachádzalo aj ďalšie meradlo riadne overené, avšak toto tvrdenie nepreukázal. Pri takomto zistení boli inšpektori SOI oprávnení a povinní postupovať v záujme ochrany spotrebiteľa a v súlade s § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu zakázať používanie určeného meradla - digitálnej váhy T-scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, a to až do doby uskutočnenia nápravy a odstránenia kontrolou zistených nedostatkov.
53. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa určitosti a zrozumiteľnosti uloženého opatrenia na mieste súd ju nepovažuje za dôvodnú. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne s touto námietkou vysporiadal a to, že v opatrení je jasne špecifikované, ktoré určené meradlo nespĺňalo podmienky na jeho používanie a aj z akého dôvodu. Nezrozumiteľnosť uloženého opatrenia v časti zákazu používania neoverených meradiel alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom rovnako tak nespôsobuje ani neuvedenie osobitného predpisu, ktorému určené meradlá nezodpovedajú, nakoľko z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že „v kontrolovanej prevádzkarni sa v čase kontroly nenachádzalo platne overené určené meradlo hmotnosti, čím bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa.“ V ust. § 6 ods. 1 písm. a) bodu 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu „inšpektor na základe výsledkov kontroly predaja výrobkov alebo poskytovania služieb zakáže do vykonania nápravy používanie neoverených určených meradiel, ak overenie podliehajú, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom (bez uvedenia odkazu na konkrétne znenie zákona), technickým normám alebo schváleného typu.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že inšpektori vykonávajúci kontrolu v Opatrení zakázali používanie neovereného meradla - digitálnej váhy T-scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktoré nespĺňalo podmienky na jeho používanie z dôvodu, že nebola opatrená platnou overovacou značkou, ale iba prvotným označením CE 15 0122. Používanie meradlá z tohto dôvodu muselo byť zakázané. Z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z., pričom ust.§ 2 písm. e) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu stanovuje, že „kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či bolo spotrebiteľovi umožnené prekontrolovať si tovar v správnom množstve alebo miere na overenom určenom meradle s odkazom na bod 4), ktorý uvádza osobitný predpis zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Námietka žalobcu ohľadom nezrozumiteľnosti uloženého Opatrenia z dôvodu neuvedenia osobitného predpisu, ktorému určené meradlo nemalo zodpovedať je tiež nedôvodná a nezakladá na skutkovom základe, nakoľko zo samotného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že poznal osobitný predpis, ktorý upravuje uvedenú problematiku, keď uviedol: „že v čase kontroly mala v kontrolovanej prevádzke k dispozícií aj meradlo hmotnosti, ktoré spínalo požiadavky zákona o metrológií č. 157/2018 Z. z...“
54. V zmysle § 12 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na konanie podľa tohto zákona použije všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ak tento zákon neustanovuje inak. Opatrenie uložené inšpektormi SOI na základe výsledkov kontroly nie je rozhodnutím vydávaným v správnom konaní zmysle § 46 Správneho poriadku, ktoré by malo mať zákonom predpísané náležitosti. Pre účely dosiahnutia predpokladaného účinku uloženého opatrenia, ktorého cieľom je dosiahnutie zosúladenia zisteného protiprávneho stavu so stavom predpísaným, resp. eliminácia jeho možných škodlivých následkov, je podľa názoru správneho orgánu podstatné, aby opatrenie vydávané ešte v štádiu kontroly a v nadväznosti na skutočnosti obsiahnuté v písomnom inšpekčnom zázname, ktorého je neoddeliteľnou súčasťou, spĺňalo všeobecné požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti, ktoré sú kladené na právny úkon. Správny orgán mal za to, že predmetné opatrenie na mieste takúto požiadavku spĺňa. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/3/2018 zo dňa 07.02.2019.
55. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že Inšpekčný záznam a uložené opatrenia majú povahu, ktoré priamo zasahujú do práv alebo záujmov žalobcu, nakoľko uložené opatrenie svojou funkciou malo pôsobiť voči kontrolovanej osobe nápravne, t.j. aby došlo k zosúladeniu skutkového stavu so stavom vyžadovanými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/156/2017 zo dňa 29.03.2018, v ktorom súd konštatoval: „Rozhodnutie o námietkach ale ani samotný inšpekčný záznam nemožno považovať za rozhodnutie/ opatrenie poriadkovej povahy, nakoľko uložené konkrétne vynútiteľné opatrenia boli spôsobilé zasiahnuť
do subjektívnych práv kontrolovanej osoby (žalobcu). Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca podal žalobu vo veciach správneho trestania, pričom uložené opatrenie nemalo povahu sankcie. Inšpekčný záznam, ktorého boli opatrenia súčasťou, ani rozhodnutie žalovaného nekonštatovali deliktuálnu zodpovednosť žalobcu. Takýto obsah v zmysle zákona č. 128/2002 Z. z. ani fakticky nemali. Opatrenia uložené na mieste, ktoré boli súčasťou inšpekčného záznamu nemali povahu sankcie alebo trestu, nakoľko nemali represívny charakter, naopak mali charakter reparačný, pretože smerovali k nastoleniu zákonného stavu a k odstráneniu zistených nedostatkov. Účelom opatrení teda nebolo sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy a napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o námietkach proti týmto opatreniam.“
56. Inšpekčný záznam obsahuje podrobné zaznamenanie skutkového stavu, pričom jeho následným vyhodnotením stavu je jeho právne zakvalifikovanie, ktoré tvorí súčasť oznámenia o začatí správneho konania a nie je obligatórnou náležitosťou inšpekčného záznamu. Správny orgán sa preto nestotožnil s námietkou kontrolovanej osoby, že opatrenie je nezákonné, nepreskúmateľné, nakoľko žiaden právny predpis neustanovuje orgánu dozoru uvádzať v opatrení konkrétne znenia príslušného zákonného ustanovenia porušenia, ktorého sa dopustil kontrolovaný subjekt. Navyše na strane č. 2 Inšpekčného záznamu je citované presné znenie príslušného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého porušenie bolo kontrolovanej osobe vytýkané ako aj presné označenie príslušného právneho predpisu. Rozsah povinností, ktorých dodržiavanie bolo predmetom kontroly je riadne zdokumentovaný v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly (ktorého neoddeliteľnou súčasťou je i písomné vyhotovenie uloženého opatrenia), pričom tento inšpekčný záznam rovnako tak obsahuje i špecifikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich podmienky predaja. V rámci inšpekčného záznamu je zdokumentované i uloženie opatrenia uloženého podľa § 6 ods.1 písm. a) bod 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu. Správny orgán má teda za to, že inšpekčný záznam podrobne dokumentujúci kontrolné zistenia a dôvody ich nesúladu so stavom vyžadovaným všeobecne záväzným právnym predpisom napĺňa požiadavku dostatočnej zrozumiteľnosti a určitosti podkladu pre uloženie opatrenia a taktiež samotného zákazu vyjadreného v uloženom opatrení. Vo vzťahu k uvedenému správny orgán opakovane poukazuje aj na skutočnosť, že uloženie opatrenia podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu bolo zaznamenané v inšpekčnom zázname (str. 5), pričom z textu opatrenia je obsah tohto opatrenia resp. zákazu, taktiež jednoznačne zrozumiteľný a zrejmý, pritom vecné, časové ani miestne vymedzenie skutku, za ktoré sa uložilo predmetné Opatrenie tam neabsentuje. Žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí o námietkach č. 1622/2019 zo dňa 29.07.2019 konštatoval, že kontrolou vykonanou inšpektormi SOI dňa 17.07.2019 v kontrolovanej prevádzkarni: Italian pizza bistro Zazza, Mlynská 27, Košice, prevádzkovanej kontrolovanou osobou (žalobcom) bolo preukázateľne zistené porušenie zákazu predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v čase kontroly sa v prevádzkarni nachádzalo meradlo - digitálna váha T-scale, model: T28-15MR(D), sériové číslo: 8823066063, ktorá bola opatrená neplatnou overovacou značkou (prvotným označením M a CE 15 0122), čím nebolo spotrebiteľom (inšpektorom SOI) umožnené overiť si správnosť údajov o hmotnosti jedla - crostada (vajíčko, dusená šunka, eidam, baby špenát, oregáno) á 2,90 €/210g, odpredaného vo vykonanom kontrolnom nákupe , účtovanom v celkovej hodnote 6,40 €. Námietky voči uloženému opatreniu boli žalovaným posúdené ako neopodstatnené. Žalovaný správny orgán sa stotožnil s kontrolnými zisteniami tak, ako sú uvedené v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly a opatrenie uložené v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu, vyhodnotil ako dôvodné. Na základe uvedeného žalovaný správny orgán námietkam žalobcu nevyhovel.
57. Súd považuje aj námietky žalobcu, že rozhodnutie žalovaného o námietkach je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je výsledkom nesprávneho právneho a vecného posúdenia veci za nedôvodné. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia opätovne zhrnul výsledky kontroly, na základe ktorých bolo uložené opatrenie na mieste. Jednoznačne vymedzil opatrenie, ktorého sa rozhodnutie týka, označením kontrolovanej osoby, ustanoveniami právnych predpisov, na základe ktorého bolo opatrenie na mieste inšpektormi SOI uložené ako aj označením kontrolovanej osoby, ktorej bolo predmetné opatrenie na mieste uložené, čím je vylúčená akákoľvek zámena s iným skutkom. Žalovaný sa vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu, pričom treba uviesť, že žalobca v námietkach žiadnym spôsobom nenamietal samotný kontrolou zistený protiprávny stav, teda nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré boli zistené pri výkone kontroly inšpektormi SOI (okrem tvrdenia, že v kontrolovanej prevádzke sa v čase vykonania kontroly okrem kontrolou zisteného neovereného meradla nachádzalo aj ďalšie meradlo s platnou overovacou značkou, avšak toto tvrdenie nepreukázal). Žalobca teda žiadnym hodnoverným spôsobom
nenamietal zistený protiprávny stav, preto jeho námietka ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu je neopodstatnená.
58. Správny súd poukazuje na to, že postup správneho orgánu bol v súlade so zák. č. 128/2002 Z. z. a zák. č. 71/1967 Zb. a žalobca žiadnym spôsobom nebol ukrátený, resp. poškodený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správne orgány postupovali nielen v súlade s uvedenými zákonmi, ale aj v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Skutkový stav vo veci bol zistený úplne a presne, napokon žalobca ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistený skutkový stav a ani v konaní nenamietal kontrolou zistený protiprávny stav, preto správny súd po preskúmaní rozhodnutia nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že podaná správna žaloba je nedôvodná a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol. 59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
60. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).