Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-156-2017.pdf
PDF · 140.76 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/156/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: KABÁT SECURITY SYSTEM, s.r.o., Mlýnská 326/1, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 048 00 273, zastúpená advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Riaditeľ Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, so sídlom Dolná 46, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 02052/06/2017 zo 4. októbra 2017, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (ďalej len „Inšpektorát SOI“) dňa 26.09.2017 vykonal kontrolu v prevádzke Kabát Technologies, s.r.o., Balkán 2081/49, Zvolen. O výsledkoch kontroly bol spísaný Inšpekčný záznam z 26.09.2017 (ďalej len „inšpekčný záznam“). Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 397/2008 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.“) a zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Inšpektori Inšpektorátu SOI vykonali v pozícii bežného spotrebiteľa kontrolný nákup, v rámci ktorého zakúpili v uvedenej prevádzke výrobok, ktorý bol v inšpekčnom zázname označený ako „antiradar ESCORT RedLine“ v celkovej hodnote 605,00 Eur. Výrobok bol inšpektorom predvedený a odskúšaný obsluhujúcim servisným technikom p. T. G.. Po odskúšaní a predvedení prenosného „antiradaru“ účtujúca p. T. W. vystavila inšpektorom Inšpektorátu SOI na predmetný výrobok faktúru, kde bola ako predávajúci uvedená spoločnosť KABÁT SECURITY SYSTEM, s.r.o., Mlýnská 326/13, Brno, Česká republika (ďalej len „žalobca“). Inšpektorát SOI zabezpečil fotodokumentáciu všetkých predložených dokladov vrátane faktúry, ako aj obalu s užívateľskými informáciami k predmetnému výrobku. V inšpekčnom zázname Inšpektorát SOI skonštatoval, že predajom výrobku prenosného „antiradaru“ ESCORT RedLine došlo k porušeniu platných všeobecne záväzných právnych predpisov, nakoľko na území Slovenskej republiky platí zákaz uvádzať na trh a sprístupňovať trhu alebo ponúkať na trhu technické prostriedky a zariadenia určené do cestných motorových vozidiel, ktoré nie sú súčasťou výbavy motorového vozidla a ktoré umožňujú odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Inšpektorát SOI uzavrel, že za zistený nedostatok zodpovedal žalobca. Podľa inšpekčného
záznamu bol po prekontrolovaní predmetného výrobku tento výrobok nepoškodený vrátený so súhlasom konateľa spoločnosti pána O. W. a finančná hotovosť bola inšpektorom vrátená. Inšpektori požadovali od žalobcu predložiť nadobúdacie doklady k predmetnému výrobku, ktoré predložené neboli, nakoľko účtovná evidencia bola vedená v sídle spoločnosti v Českej republike. S obsahom inšpekčného záznamu bol oboznámený pán O. W., konateľ žalobcu, ktorý do inšpekčného záznamu uviedol, že s jeho obsahom v plnom rozsahu nesúhlasí a podá písomné vyjadrenie do troch dní. Inšpektorát SOI uložil tri záväzné pokyny, resp. opatrenia spočívajúce v zabezpečení, (1/) aby neboli uvádzané na trh Slovenskej republiky sprístupňované na trh alebo ponúkané technické prostriedky a zariadenia určené do cestných motorových vozidiel, ktoré nie sú súčasťou výbavy motorového vozidla, a ktoré umožňujú odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v zmysle ustanovenia § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z. (2/) Ďalej bolo žalobcovi uložené zaslať na adresu Inšpektorátu SOI nadobúdacie doklady k predmetnému výrobku - prenosný „antiradar“ ESCORT RedLine a (3/) podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“) Inšpektorát SOI vydal opatrenie na mieste spočívajúce v zákaze predaja jedného druhu výrobku v celkovej čiastke 605,- Eur, z dôvodu zákazu uvádzania na trh Slovenskej republiky, sprístupňovania alebo ponuky v zmysle § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z. Opatrenie (1/), ktorým sa ihneď nariadilo vykonať opatrenia zamedzujúce ďalšiemu uvádzaniu a sprístupňovaniu alebo ponuke technických prostriedkov a zariadení určených do cestných motorových vozidiel, ktoré nie sú súčasťou výbavy motorových vozidiel a ktoré umožňujú odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky bolo vydané aj na samostatnom liste a bolo prílohou inšpekčného záznamu s podpisom konateľa žalobcu, ktorý ho vlastnoručne prevzal. 2. Proti opatreniam Inšpektorátu SOI boli žalobcom podané námietky, o ktorých rozhodol Riaditeľ Inšpektorátu SOI v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 02052/06/2017 zo 04.10.2017 tak, že námietky žalobcu zamietol a opatrenia uložené na mieste dňa 26.09.2017 potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Rozhodnutie žalovaného obsahovalo podrobný popis priebehu inšpekcie a inšpekčných zistení v súlade s inšpekčným záznamom, špecifikovalo obsah podaných námietok, ku ktorým sa žalovaný vyjadril. Žalovaný poukázal na ust. § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z., podľa ktorého je zakázané mimo iného ponúkať technické prostriedky a zariadenia, ktoré nie sú súčasťou výbavy motorového vozidla a ktoré umožňujú odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Zdôraznil, že tento zákaz sa do slovenskej legislatívy dostal novelou zákona vykonanou zákonom č. 412/2015 Z.z., dôvodová správa ktorého reaguje práve na používanie tzv. „antiradarov“, ich uvádzanie, sprístupňovanie alebo ponúkanie na trhu a používa vyslovene terminológiu „antiradar“. Či už je tento výrobok nazývaný skrátene „antiradar“ alebo technický prostriedok, alebo zariadenie určené do vozidiel, ktoré nie je jeho súčasťou a ktoré umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, podľa neho nebolo až tak významné. Poukázal tiež na to, že podľa prílohy k inšpekčnému záznamu (fotodokumentácia balenia predaného výrobku tvorí prílohu inšpekčného záznamu) je priamo na tomto balení uvedená informácia v cudzom jazyku, podľa ktorej ide o zariadenie umožňujúce odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcie technických prostriedkov. Z inšpekčného záznamu mal za preukázané, že žalobca na trhu Slovenskej republiky ponúkal, aj reálne predal „antiradar“, resp. takéto technické zariadenie, čo bolo v rozpore s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Na základe toho boli inšpektori pri kontrole povinní na základe jej výsledkov uložiť opatrenia. Inšpektori nevytýkali protiprávne používanie pojmu „antiradar“, ale protiprávne ponúkanie a predaj technického zariadenia umožňujúceho odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Upozornenie spotrebiteľa na to, že používanie môže byť upravené právnymi predpismi alebo podliehať regulácii nemožno považovať podľa žalovaného za okolnosť, ktorá by zmenila pohľad na predmetné konanie žalobcu. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že na účely kontroly dodržiavania zákonov nebolo nevyhnutné, aby mal kontrolovaný subjekt
- žalobca sídlo na území Slovenskej republiky, taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku týkajúcu sa na nekompletnosti inšpekčného záznamu z dôvodu chýbajúcich príloh, pretože tieto prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou inšpekčného záznamu. Konateľ žalobcu prevzal inšpekčný záznam bez takýchto námietok. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku týkajúcu sa výzvy na predloženie nadobúdacích dokladov výrobku, ktorú výzvu považoval za opodstatnenú, nakoľko išlo o doklady
súvisiace s výrobkom, ktorý bol predmetom kontroly. Záverom žalovaný konštatoval, že po preskúmaní inšpekčného záznamu a jeho príloh zistil, že skutkový stav bol Inšpektorátom SOI zistený riadne a úplne a uložené opatrenia boli, vzhľadom na zistený skutkový stav dôvodné. Skutočnosti zistené a zachytené v inšpekčnom zázname žalovaný považoval za správne a dostatočne presvedčivo podložené zisteným skutkovým stavom, na základe čoho neakceptoval námietky žalobcu a opatrenia uložené na mieste pri kontrole dňa 26.09.2017 ponechal v platnosti bez zmien. 3. Dňa 01.12.2017, to znamená v zákonom stanovenej lehote, podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú označil ako „Žaloba vo veciach správneho trestania v zmysle ustanovenia § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku“. Žalobca namietal, že výrok opatrenia Inšpektorátu SOI z 26. 09.2017 neobsahuje uvedenie žiadneho konkrétneho výrobku, ale len všeobecnú deklaráciu, ktorá je neurčitá a obmedzujúca, na základe čoho už žalobca podal námietky aj sa vyjadril k inšpekčnému záznamu. Podľa neho sa v opatrení len všeobecne uvádza zamedziť ďalšiemu uvádzaniu technických prostriedkov do vozidiel, ktoré nie sú súčasťou vozidla a umožňujú odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií prostriedkov pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou cestnej premávky. Podľa žalobcovej mienky sa jedná len o blanketové opatrenie bez konkrétneho obsahu a väzby na relevantné zistenia konkrétneho výrobku, preto ho poprel v celom rozsahu ako tendenčné a nepodložené. Opatrenie podľa neho nemá oporu v žiadnych zisteniach, neuvádza žiadny výrobok, ktorý mal byť jeho podkladom, jeho výrok je nevykonateľný a je kopírovaním zákonnej povinnosti. Odôvodnenie nie je o nič konkrétnejšie, neuvádza žiadne výrobky - nešpecifikuje ich a neuvádza žiadne zistenia. Opatrenie podľa žalobcu prejudikuje porušovanie zákona, je úplne abstraktné a absolútne abstrahuje od povinnosti zistiť skutkový stav a najmä preukázať tvrdenia porušenia zákona. Za hrubé porušenie základných zásad správneho konania považoval žalobca konštatovanie, že prenosný „antiradar“ je výrobkom, ktorého predajom došlo k porušeniu zákona a tiež namietal, že na uvedený výrobok bolo vydané opatrenie na mieste spočívajúce v zákaze uvádzania na trh. Všetky tvrdenia a závery Inšpektorátu SOI boli podľa neho bez konkrétneho skutkového stavu, ktorý by bol výsledkom zistení inšpektorov a bez akejkoľvek väzby na výrobok ESCORT RedLine, preto žalobca poprel v celom rozsahu odôvodnenie ako tendenčné, nepodložené a zjavne potvrdzujúce predpojatosť inšpektorov SOI. Žalobca ďalej konštatoval, že pojem „antiradar“ nie je uvedený v žiadnom zákone Slovenskej ani Českej republiky, preto kriminalizovanie tohto pojmu odmietol, rovnako ako spájanie tohto pojmu s výrobkom na ťarchou žalobcu. Právne predpisy môžu definovať, aj definujú niektoré výrobky, ktorých uvádzanie na trh je zakázané, avšak výrobok ESCORT RedLine takým výrobkom nie je. Pojem „antiradar“ považoval za pojem fyzikálny a pokiaľ nebude existovať legálna definícia, že je zakázané používanie zariadenia „antiradar“, potom označenie „antiradar“ musí byť vnímané ako neutrálne. Ďalej namietal, že žalovaný nemal prevádzku na adrese, kde bola vykonaná kontrola inšpektormi Inšpektorátu SOI, konateľ spoločnosti bol len náhodne prítomný. Doteraz neobdržal kompletný inšpekčný záznam, pretože prevzal len 4 strany bez príloh. Rozhodnutie žalovaného považoval za nedôvodné, pretože skutkové závery nemali oporu v žiadnych zisteniach. Predmetný výrobok nenapĺňal prezumpciu inšpektorátu, že ide o výrobok zakázaný podľa § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z., resp. to nebolo ničím podložené, ani nijako zistené. Z tohto dôvodu bol irelevantný blanketový pokyn a taktiež považoval za nedôvodné predložiť nadobúdacie doklady k výrobku, čo mal za závažný zásah do obchodného a daňového tajomstva, ktorý musí byť riadne odôvodnený. Nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu videl v tom, že predmetné zariadenie neodhaľuje, ani neumožňuje žiadnu činnosť na úseku dopravy. Namietal porušenie zásad správneho konania, pričom citujúc judikatúru Najvyššieho súdu SR uviedol, že v rozhodnutí samom sa musí správny orgán vysporiadať aj s námietkami účastníkov konania a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní. Právny ani skutkový stav zistený žalovaným podľa jeho názoru neobstojí, výroky rozhodnutí sú neurčité a nezrozumiteľné a sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, preto žalobca navrhol žalované rozhodnutie, a s ním aj opatrenie prvého stupňa zrušiť. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca podal žalobu vo veci správneho trestania, pričom uložené opatrenie nemá povahu sankcie, pretože opatrenia ukladané inšpektormi pri kontrolách vykonávaných Inšpektorátom SOI na vnútornom trhu v zásade nemajú povahu sankcie, ale ide o opatrenia orgánu verejnej správy, prípadne o iný zásah orgánu verejnej moci. Ich uložením sa sleduje výlučne odstránenie poruchového, resp. protiprávneho stavu a jeho predchádzanie do budúcnosti, t.j. zabezpečenie dodržiavania minimálneho štandardu pri uvádzaní výrobkov na trh ustanoveného právnym poriadkom. Uviedol, že v danom prípade bolo zistené, že žalobca v postavení kontrolovaného subjektu, resp. predávajúceho dňa 26.09.2017 ponúkal, predviedol, odskúšal a odpredal výrobok ESCORT RedLine, ktorý je prenosným radarovým detektorom, inak povedané „antiradarom“. Vzhľadom
na jeho funkcie deklarované na obale, ako aj na webovom sídle výrobcu (www.Q..com/redline) je evidentné, že ide o zariadenie určené do cestných motorových vozidiel, ktoré nie je súčasťou výbavy motorového vozidla, a ktoré umožňuje odhalenie technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, pričom uvádzanie, či sprístupňovanie na trh alebo ponuka takýchto zariadení sú podľa § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z. zakázané. Podporne poukázal na prílohu k inšpekčnému záznamu, ktorú tvorí fotodokumentácia balenia predaného výrobku. Nesplnenie zákazu ponuky takéhoto výrobku znamenalo nedodržanie minimálneho štandardu pri uvádzaní či sprístupňovaní systémov alebo technických jednotiek do cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel na trhu. Podľa názoru žalovaného je tiež na mieste otázka splnenia procesných podmienok konania, to znamená, či je preskúmanie opatrení uložených inšpektormi podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákon č. 128/2002 Z.z., ktorými sa v podstate len vyžaduje plnenie povinností vyplývajúcich predávajúcemu z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, to znamená udržanie poriadku na verejnom trhu, v právomoci správnych súdov, nakoľko podľa § 7 písm. e/ zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správne súdy preskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy predbežnej procesnej alebo poriadkovej povahy len vtedy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. K záväznému pokynu do 02.10.2017 zaslať na adresu žalobcu nadobúdacie doklady k predmetnému výrobku uviedol, že tento záväzný pokyn nebol opatrením, ale išlo o realizáciu zákonného oprávnenia, ktoré Inšpektorátu SOI vyplýva z § 4 ods. 3 písm. b/ resp. § 5 ods. 6 písm. c/ zákon č. 128/2002 Z.z. K ďalším žalobným námietkam dôvodil, že uložené opatrenie na mieste nebolo rozhodnutím v správnom konaní, preto sa naň nevzťahovali kritériá ustanovené zákonom pre rozhodnutie. Pokiaľ inšpektori zistili, že žalobca ako kontrolovaný subjekt ponúkal na predaj takéto zariadenie, bolo uloženie opatrení dôvodné a malo oporu v zákone. Napadnuté rozhodnutie obsahuje podľa neho všetky zákonom ustanovené náležitosti a žalovaný pri jeho vydaní vychádzal z dôkazového materiálu, ktorým bol inšpekčný záznam napísaný pri kontrole, ako aj skutočnosti uvedené v námietkach. Výrobok, ktorý bol zakúpený pri kontrolnom nákupe inšpektori v inšpekčnom zázname podrobne popísali názvom, typom, sériovým číslom. Nazvali ho „antiradar“, napriek tomu, že tento termín nie je v žiadnom predpise uvedený ako legálna definícia, ale obsah tohto pojmu je všeobecne známy a pracuje s ním tak kontrolovaný subjekt, pri ponuke výrobkov na svojom webovom sídle, napríklad (www.H..eu <http://www.H..eu>), ale tiež aj dôvodová správa k zákonu č. 412/2015 Z.z. Tvrdenie žalobcu, že predmetné zariadenie neodhaľuje, ani neznemožňuje žiadnu činnosť na úseku dopravy považoval za nepravdivé, nakoľko predmetné zariadenie je radarovým detektorom, ktorý má upozorniť na radarové meranie. Nemal pochybnosť o tom, že predmetné zariadenie slúži na odhalenie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, nakoľko zmyslom zakúpenia a montáže do vozidla je upozornenie vodiča na meranie rýchlosti radarmi, či lasermi, ktoré za účelom udržiavania bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vykonáva policajný zbor. Vzhľadom na bežne dostupné informácie o výrobku ESCORT RedLine nemal za potrebné na účely kontroly osobitne dokazovať funkcie zariadenia. Poukázal tiež na oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky podľa § 16 a § 69 ods. 1 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Pokiaľ výrobok ESCOR RedLine má deklarované funkcie, to znamená je radarovým detektorom, ktorého účelom je odhalenie použitia radaru pri meraní rýchlosti, žalovaný nemal pochybnosť o tom, že jeho uvádzanie, či sprístupňovanie na trh v Slovenskej republike alebo ponúkanie je podľa § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z. zakázané. 5. Žalobca na nariadenom pojednávaní zotrval na dôvodoch písomne podanej žaloby, doplnil, že konanie o správnom delikte bolo prerušené, pretože je vedené toto súdne konanie, kde sa podľa žalovaného rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Zdôraznil, že žalobca nemá zariadenie, ktoré by spĺňalo požiadavky podľa § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z. V inšpekčnom zázname, ani v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, aké zariadenie má byť predmetom tohto opatrenia, tak len dedukuje z obsahu inšpekčného záznamu, že ide o zariadenie, ktoré malo byť kúpené. Toto zariadenie neznemožňuje meranie radarom, ktoré vykonáva polícia pri cestnej kontrole, ani neovplyvňuje výsledok takéhoto merania. Žalovaný svoje názory a konštatovania uvedené v inšpekčnom zázname a v rozhodnutí ničím nepreukázal, pričom je úlohou správneho orgánu, pokiaľ chce zakázať predaj nejakého výrobku, aby preukázal, že tento výrobok je zakázaný. Takýmto postupom by podľa neho mohli byť zakázané aj autorádiá, pretože aj v nich sa objavujú informácie, kde stojí policajná hliadka a kde vykonáva meranie. Na otázku súdu, na aký účel slúži kúpené zariadenie žalobca uvádza, že ide o bezpečnostné zariadenie, ktoré detekuje, že v okolí je nejaké vysielanie signálu, napríklad bezpečnostnej brány a na otázku, či to môže byť aj policajný radar uvádza áno, ale nevie to rozoznať, či je to policajný radar. On vie len rozoznať, že na nejakej frekvencii je vysielaný nejaký signál.
Na otázku, či ide o zariadenie, ktoré možno použiť aj vo vozidle uvádza, že zariadenie na elektrickú zástrčku, ktorá sa môže zaviesť aj do zástrčky zapaľovača, takže odpoveď je áno, ale je na zákazníkovi ako ho využije, pričom zákazníci sú upozorňovaní na to aké konzekvencie to môže mať pri použití v aute. Na otázku súdu ako poučuje kupujúcich pri predaji tohto zariadenia uviedol, že ich poučuje tak, že ak to chce zákazník používať v štátoch kde je to zakázané tam to používať nemôže. Právny zástupca doplnil, že zariadenie žalobcu má čisto preventívny charakter, pretože nejde o zariadenie, ktoré by dokázalo odhaliť technické zariadenie používané pri plnení úloh dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, teda radar, ktorým sa meria rýchlosť. Na to aby toto zariadenie odhalilo radar, ktorým sa meria rýchlosť, museli by byť použité tri takéto zariadenia rozostavené v okolí policajného radaru, nie jedno, ktoré nemá takúto funkciu. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 7. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
8. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
9. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 128/2002 Z.z. tento zákon upravuje štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len "kontrola vnútorného trhu"), štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných predpisov 1) a dohľad nad trhom podľa osobitného predpisu, 1aa)
10. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 128/2002 Z.z. kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, 1a) najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite.
11. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákon č. 128/2002 Z.z. (1) slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. 1a) (2) Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len "kontrolované osoby") a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1, b) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na ich odstránenie, c) kontroluje plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, (3) Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená a) vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov, b) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady, c) požadovať, aby výrobky boli označené vhodným upozornením na riziká, ktoré môžu vyplývať z použitia výrobkov, 11) d) zakázať dodávku a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb (§ 6), e) nariadiť účinné a okamžité stiahnutie výrobku z trhu, a ak treba, aj jeho zničenie na náklady kontrolovanej osoby, nariadiť zverejnenie upozornení na riziká výrobkov v prípade ohrozenia života alebo zdravia, alebo majetku spotrebiteľov, f) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov, g) vykonávať kontrolné nákupy.
12. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákon č. 128/2002 Z.z. (1) inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb a) zakáže do vykonania nápravy 1. dodávku, predaj alebo použitie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom, 1a) 2. výkon prevádzkovej alebo obchodnej činnosti až na dva prevádzkové alebo predajné dni, 3. používanie neoverených určených meradiel, ak overeniu podliehajú, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom, technickým normám alebo schválenému typu, 5)
b) nariadi znehodnotenie výrobkov, ak je zjavné, že nie sú bezpečné; 15) ak ide o potravinárske výrobky, ich výskyt oznámi bezodkladne orgánu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy 16) a príslušnému orgánu na ochranu zdravia, 17) c) nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, d) zakáže uskutočnenie predajnej akcie 10aa) alebo jej pokračovanie, ak je dôvodná obava, že sú ohrozené alebo porušované práva spotrebiteľa. (2) Opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich písomný záznam. Ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa odseku 1 nesúhlasí, môže proti nim podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní od ich doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné.
13. Podľa § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z. je zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, sprístupniť na trh Slovenskej republiky alebo ponúkať technické prostriedky a zariadenia určené do cestných motorových vozidiel, ktoré nie sú súčasťou výbavy motorového vozidla a ktoré umožňujú odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.
14. Žalobca namietal používanie názvu výrobku ESCORT RedLine ako „antiradar“. Táto námietka nemá právnu relevanciu, pretože je právne bezvýznamné aký názov alebo označenie tohto výrobku Inšpektorát SOI v inšpekčnom zázname a žalovaný v napadnutom rozhodnutí zvolili. Rozhodujúci význam pre zistenie skutkového stavu veci a právne posúdenie má skutočnosť, či tento výrobok má alebo nemá funkcie, ktoré sú zakázané. 15. Žalobca tvrdil, že výrobok ESCORT RedLine nemá vlastnosti, ktoré sú pre uvádzanie, sprístupňovanie a ponúkanie na slovenskom trhu zakázané, výrobok tak nenapĺňa prezumpciu inšpektorátu a žalovaný ani Inšpektorát SOI nepreukázali opak, čím nedostatočne zistili skutkový stav veci. Odmietnutie skutočností zistených vykonanou kontrolou Inšpektorátu SOI týkajúcich sa vlastností a funkcií výrobku ESCORT RedLine a konštatovanie žalobcu, že ponúkanie tohto výrobku nie je zakázané, pretože nemá vlastnosti zariadení, ktoré sú predmetom zákazu uvedeného v ust. § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z. nestačí. Obsahom takto formulovaných tvrdení a námietok žalobca v podstate len o vyjadril nesúhlas so závermi vyjadrenými v inšpekčnom zázname, resp. v napadnutom rozhodnutí. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca nenavrhol vykonanie dokazovania. Správy súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať dokazovanie vo veci alebo hodnotenie dôkazov a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie alebo opatrenie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. Inšpektorát SOI dostatočne zistil skutkový stav veci keď zistil vlastnosti a funkcie výrobku ESCORT RedLine v rámci výkonu kontroly, konkrétne z predvedenia a odskúšania výrobku ako aj z informácií uvedených na obale výrobku. Zistený skutkový stav veci tak má oporu a podklad v samotnej vykonanej kontrole a inšpekčnom zázname z nej vyhotoveného. Takto zistený skutkový stav veci by nebolo možné považovať za správny iba v prípade, ak by predávajúci (žalobca) pri kontrolnom nákupe uviedol inšpektorov do omylu v otázke funkcií výrobku, čo tvrdené nebolo. Správne zistený skutkový stav prevzal na účely vydania rozhodnutia o námietkach aj žalovaný. 16. Žalobná námietka spočívajúca v tom, že žalobcom ponúkaný výrobok nie je technickým prostriedkom výrobkom, ktorého ponúkanie je zakázané, t.zn., že nemôže odhaliť „policajný radar“ používaný pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky - meraní dodržiavania povolenej rýchlosti, neobstojí. Z predvedenia a popisu funkcií technického zariadenia ESCORT RedLine vyplýva, že funkcia tohto zariadenia umožňuje odhaliť signál „policajného radaru“, pričom nie je dôležité kde sa tento radar nachádza. Právne významná je technická funkcia zariadenia umožňujúca získať pre používateľa informáciu, že sa nachádza v dosahu signálu technického zariadenia, napríklad policajného radaru, ktorý môže merať rýchlosť vozidla. Tým je splnená podmienka, že umožňuje odhalenie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Nie je podstatné, že zariadenie nemá schopnosť identifikovať či ide o policajné technické zariadenie a určiť jeho presnú polohu. Takúto funkciu zariadenia ESCORT RedLine potvrdil aj žalobca na nariadenom pojednávaní. Technické vyhotovenie výrobku umožňujúce (ak nie predurčujúce) jeho použitie vo vozidle bežne používanom
v cestnej premávke ako i do úvahy prichádzajúci najčastejší účel použitia (informačná hodnota napr. prítomnosti bezpečnostnej brány v blízkosti zariadenia je pre radového používateľa z povahy veci neprimeraná obstarávacej cene výrobku) takýto záver potvrdzujú rovnako, ako poučenie, ktoré žalobca dáva zákazníkom pri kúpe výrobku. Akékoľvek poučenie pre zákazníka/spotrebiteľa pri predaji tovaru nemá žiadny význam, nakoľko opatrenie bolo Inšpektorátom SOI vydané z dôvodu zákazu uvádzania takýchto výrokov na trh, resp. ich ponúkania (nie používania). Žalovaný poukázal v tejto súvislosti vo vyjadrení k žalobe aj na verejne dostupné informácie na internete (webová stránka výrobcu), ktoré preukazujú funkcie tohto výrobku. 17. Účelom štátnej kontroly výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu je zabezpečenie dodržiavania Zákona o ochrane spotrebiteľa a iných právnych predpisov (§ 1 ods. 1 písm. a/, 2 zákona č. 128/2002 Z.z.). V rámci výkonu kontroly sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah inšpekčného záznamu, ktorého nosnou časťou je opis zistených porušení zákona. Výkon kontroly predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti u konkrétnej kontrolovanej osoby v určenom období, tak ako ich inšpektori vnímali svojimi zmyslami, a ich porovnávanie s požiadavkami platných právnych predpisov (zisťovane skutkového stavu). Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu kontroly ani vo vzťahu k jej výsledku v podobe inšpekčného záznamu zistené nebolo (§ 134 ods. 2 SSP), nakoľko Inšpektorát SOI bol oprávneným na vykonanie kontroly, ako aj na uloženie opatrení na mieste (§ 3, § 4, § 6 ods. 1, 2 zákona č. 128/2002 Z.z.). Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho postupu Inšpektorátu SOI nebola zistená svojvôľa alebo iné zjavné zneužitie práva, pred ktorým správny súd poskytuje ochranu. Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom a preto žalovaný uložené opatrenia potvrdil. Inšpektorát SOI nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť neukladá. Dokazovanie sa v rámci kontroly podľa zákona č. 128/2002 Z.z. nevykonáva, nakoľko výkon kontroly nemá charakter rozhodovacieho procesu orgánu verejnej správy, teda správneho konania tak, ako ho má na mysli Správny poriadok. Ani z platnej právnej úpravy kontroly výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu nevyplýva Inšpektorátu SOI povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia inšpekčného záznamu dokazovať. To znamená skutkové zistenia uvedené v inšpekčnom zázname neboli založené na hodnotení dôkazov, vychádzali len zo zistených skutočností na mieste samom a z vyjadrení počas výkonu kontroly. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci Inšpektorátom SOI, resp. nesprávne hodnotenie dôkazov, takéto námietky neobstoja, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave. Žalovaný pri rozhodovaní o námietkach proti opatreniam dokazovanie vykonával len posúdením obsahu administratívneho spisu, t.j. najmä inšpekčného záznamu a uložených opatrení, čo je zreteľné z obsahu preskúmavaného rozhodnutia.
18. Žalobca namietal abstraktnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú odôvodnil abstrahovaním od povinnosti zistiť skutkový stav a najmä preukázať tvrdenia a porušenia zákona. Z tejto námietky dôvody abstraktného charakteru rozhodnutia zrejmé nie sú a nie je zrejmé ani ku ktorému dôvodu nezákonnosti má „úplne abstraktné“ rozhodnutie smerovať (§ 191 ods. 1 SSP). Z takto formulovanej námietky nemožno, bez domnienok správneho súdu, dostatočne zrozumiteľne určiť jej obsah a preto s poukázaním na § 134 ods. 1 SSP nie je možné na ňu prihliadať. K zisteniu skutkového stavu smerujú prechádzajúce časti tohto rozsudku. Rovnako všeobecnú a nekonkrétnu povahu mali námietky žalobcu, že všetky závery a tvrdenia sú bez konkrétneho skutkového stavu a bez akejkoľvek väzby na výrobok ESCORT RedLine, odôvodnenie rozhodnutia je tendenčné, nepodložené a zjavne potvrdzujúce predpojatosť inšpektorov, že v konaní správny orgán nepostupoval v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, právny a skutkový stav z obsahu rozhodnutia neobstojí, nemá oporu v právnej úprave a dokazovaní a pod. Takto formulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. Nie je úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.
19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.
20. Žalobca ďalej namietal, že výrok opatrenia obsahuje len neurčitú všeobecnú deklaráciu, bez uvedenia konkrétneho výrobku, ukladajúcu zamedziť ďalšie uvádzanie zakázaných technických prostriedkov do vozidiel, opatrenie je blanketové, bez konkrétneho obsahu a nevykonateľné, pretože len kopíruje zákonnú povinnosť, bez konkrétneho odôvodnenia. Opatrenia uvedené v časti inšpekčného záznamu označenom ako „Záväzné pokyny - opatrenia“ pod bodmi 1 až 3 zrozumiteľne obsahovo nadväzujú na časť inšpekčného záznamu označenú ako „Zistený skutkový stav“, kde Inšpektorát SOI popisuje kontrolné zistenia vrátane úplného označenia výrobku (obchodným názvom, výrobným a sériovým číslom, popisom obsahu balenia a fotodokumentáciou), ktorý bol predmetom kontrolného nákupu, napriek tomu, že jeho ponuka bola zakázaná. Inšpekčný záznam tvorí jeden celok, ktorý v špecifickej forme obsahuje kontrolné zistenia - porušenia zákona aj prijaté opatrenia. Keďže výkon kontroly výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu nemožno stotožňovať s vedením správneho konania, na vyhotovenie inšpekčného záznamu sa nevzťahovali kritériá stanovené zákonom pre rozhodnutie (§ 46, § 47 Správneho poriadku). Medzi obsahové náležitosti inšpekčného záznamu teda odôvodnenie nepatrí, preto ani námietka jeho nekonkrétnosti neobstojí. Napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa žalovaný dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami tvoriacimi jeho podklad ako aj s námietkami žalobcu. Správny súd zobral v úvahu aj tú skutočnosť, že len špecifická vnútorná systematika, resp. štruktúra inšpekčného záznamu, ako správneho aktu sui generis, ktorá je diametrálne odlišná od zaužívanej formy rozhodnutí s obvyklými obsahovými náležitosťami (výrok, odôvodnenie, poučenie), sama o sebe nemôže znamenať jeho nezrozumiteľnosť, t.j. aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť opatrení nadväzujúcich na jednotlivé kontrolné zistenia. Teda pri posudzovaní obsahu opatrení je potrebné vychádzať z celého obsahu inšpekčného záznamu, ktorý nepripúšťa pochybnosť o tom, aké boli žalobcovi uložené opatrenia a na akom skutkovom základe. Ak Inšpektorát SOI zistil, že žalovaný ponúkal na predaj zakázané technické zariadenie, tak bolo v súlade s jeho oprávneniami, keď opatrením predaj takýchto výrobkov zakázal ako aj do budúcnosti uložil žalobcovi povinnosť zabezpečiť dodržiavanie zákona (§ 6 zákona č. 128/2002 Z.z. v nadväznosti na § 23b ods. 2 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z.z.).
21. Námietka žalobcu založená na skutočnosti, že kontrola Inšpektorátu SOI bola vykonaná v prevádzke, ktorá nebola prevádzkou žalobcu nespôsobuje nezákonnosť postupu ani uložených opatrení, pretože podľa § 6 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb prijíma/ukladá opatrenia. Výkon kontroly ani uloženie opatrení tak nie sú viazané len na prevádzkovateľa konkrétnej prevádzky, v ktorej bola kontrola vykonaná. Preto Inšpektorátu SOI nič nebránilo vykonať kontrolu u žalobcu. 22. Namietaný záväzný pokyn na predloženie nadobúdacích dokladov nemal charakter opatrenia, pretože išlo o uplatnenie oprávnenia Inšpektorátu SOI podľa § 4 ods. 3 písm. b/ a § 5 ods. 6 písm. c/ zákona č. 128/2002 Z.z., ktorého využitie nemal povinnosť odôvodňovať. Vzhľadom na súvis s kontrolovaným výrobkom, nemožno takýto postup v snahe o čo najpresnejšiu identifikáciu výrobku, napríklad na účely konania o správnom delikte, považovať za šikanózny výkon oprávnení Inšpektorátu SOI. Naopak ide úkon na zabezpečenie podkladov ďalšieho nadväzujúceho konania o správnom delikte (§ 32 a nasl. Správneho poriadku), ktorý je zákonom predpokladaný. 23. Prevzatie inšpekčného záznamu ako aj opatrenia, ktoré bolo jeho súčasťou, potvrdil dňa 26.09.2017 osobne konateľ žalobcu svojim podpisom na týchto dokumentoch. V administratívnom spise sa nachádza inšpekčný záznam, ktorého prílohy (okrem spomenutého opatrenia) tvorí: faktúra č. 201710107 z 26.09.2017, príjmový pokladničný doklad z 26.09.2017, fotokópia obalu výrobku s popisnými informáciami, fotografia samotného výrobku, fotografia označenia prevádzky a výpis z živnostenského rejstříku žalobcu. Z povahy príloh je zjavné, že ich tvoria informácie, ktoré pochádzajú od žalobcu, resp. sa ho týkajú a ktoré mal k dispozícii. Ak teda žalobca prevzal inšpekčný záznam a opatrenie, nevyhotovenie uvedených príloh inšpekčného záznamu osobitne pre neho, odhliadnuc od zásady hospodárnosti konania, nespôsobilo ujmu na jeho právach. 24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal otázku splnenia procesných podmienok konania, konkrétne či je preskúmanie opatrení uložených inšpektormi podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákon č. 128/2002
Z.z., ktorými sa v podstate len vyžaduje plnenie povinností vyplývajúcich predávajúcemu z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, to znamená udržanie poriadku na verejnom trhu, v právomoci správnych súdov, nakoľko podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy preskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy predbežnej procesnej alebo poriadkovej povahy len vtedy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Potrebné je upriamiť pozornosť žalovaného na to, že žalobca požadoval preskúmať rozhodnutie žalovaného o námietkach, nie inšpekčný záznam a z tohto dôvodu nebolo možné prihliadnuť na námietku nedostatku prieskumnej právomoci správneho súdu podľa § 7 písm. e/ SSP. Rozhodnutie o námietkach ale ani samotný inšpekčný záznam nemožno považovať za rozhodnutie/opatrenie poriadkovej povahy, nakoľko uložené konkrétne vynútiteľné opatrenia boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv kontrolovanej osoby (žalobcu). 25. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca podal žalobu vo veciach správneho trestania, pričom uložené opatrenie nemalo povahu sankcie. Inšpekčný záznam, ktorého boli opatrenia súčasťou, ani rozhodnutie žalovaného nekonštatovali deliktuálnu zodpovednosť žalobcu. Takýto obsah v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z. ani fakticky nemali. Opatrenia uložené namieste, ktoré boli súčasťou inšpekčného záznamu nemali povahu sankcie alebo trestu, nakoľko nemali represívny charakter, naopak mali charakter reparačný, pretože smerovali k nastoleniu zákonného stavu a k odstráneniu zistených nedostatkov. Účelom opatrení teda nebolo sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy a napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o námietkach proti týmto opatreniam. Konanie o správnom delikte bolo začaté osobitne a bude ukončené samostatným rozhodnutím preskúmateľným správnym súdom. Vzhľadom na to správny súd postupoval podľa ustanovení o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 SSP a nasl.), súčasne však neaplikoval ust. § 195 až § 198 SSP, ktoré by bolo možné použiť len v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí alebo opatrení vo veciach správneho trestania.
26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného zo žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Žaloba preto nebola dôvodná a správny súd ju podľa § 190 SSP zamietol.
27. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP (a contrario) tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
28. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.