Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-65-2021.pdf
PDF · 104.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: HELP CAR s. r. o., Radlinského 1716, Dolný Kubín 026 01, IČO: 46 186 298, právne zastúpeného: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, Košice - mestská časť Juh 040 01, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 324 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k.: 31Cb/97/2019-100 zo dňa 13. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k.: 31Cb/97/2019-100 zo dňa 13. októbra 2020.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 324,00 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 324,00 eur od 27.10.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 324,00 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 324,00 eur od 27. 10. 2017 do zaplatenia. V žalobe žalobca uviedol, že ide o poistné plnenie (náhrada škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného), ktoré mal žalovaný uhradiť poškodenému C., s tým že poškodený neskôr svoju pohľadávku postúpil žalobcovi. Škoda vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 8.9.2017, pri ktorej poistenec žalovaného (povinné zmluvné poistenie titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) prevádzkou svojho vozidla spôsobil škodu na vozidle poškodeného Mazda CX5 s EČ KE 757KY. Uplatnený nárok konkrétne predstavuje sumu, ktorá zodpovedá neuhradenej časti nájmu za prenajatie náhradného motorového vozidla poškodeným na čas vykonania opravy.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko z identifikácie postupcu v zmluve nie je dostatočne zrejmé o ktorý subjekt ide (či ide o postupcu ako podnikateľa alebo nepodnikateľa). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť prenajatia náhradného vozidla na celú dobu prenájmu, pričom žalovaný považoval ním
priznaných 9 dní doby prenájmu za čas primeraný dobe opravy. Žalovaný zároveň poukázal na to, že uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania je neoprávnený, čo vyplýva zo znenia § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej aj zákon o PZP), podľa ktorých má žalovaný povinnosť plniť až po doručení rozsudku.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že za nesporné v spore možno považovať to, že poistenec žalovaného prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobil C.i škodu na jeho motorovom vozidle Mazda CX5 s EČ V. za ktorú nesie zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka, poškodený má voči žalovanému
- ako poisťovateľovi - priamy nárok na nahradenie spôsobenej škody a to podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalovaný ukončil poistné šetrenie dňa 9.10.2017, žalovaný titulom svojej povinnosti nahradiť škodu uhradil poškodenému uplatnenú škodu za opravu vozidla vo výške 324,- eur za prenájom náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla (t.j. za 9 dní prenájmu ) a nakoniec, že oprava poškodeného motorového vozidla trvala 18 dní.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP, § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa § 37 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 663 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku k žalovaným vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 2.9.2019 predložená žalobcom, je platná, nakoľko je v označení postupcu Róberta Kovalčíka dostatočne určitá a zrozumiteľná, jej obsah neodporuje zákonu a neprieči sa dobrým mravom. K námietke žalovaného, že nie je zrejmé, či zmluvu za postupcu podpísal C. ako podnikateľ alebo ako nepodnikateľ, súd prvej inštancie uviedol, že stále ide o rovnakú osobu a pre potrebu uzavretia zmluvy o postúpení nie je vôbec podstatné takéto rozlíšenie uvedené žalovaným. Žalovaný nepreukázal, žeby zmluva nebola uzavretá vážne a slobodne a tiež nepreukázal ani iný dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca je hmotnoprávne aktívne legitimovaný na podanie svojho žalobného návrhu.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku k samotnému nároku uplatnenému žalobcom v tomto spore uviedol, že obsahu zákazkového listu a tiež z obsahu faktúry žalobcu č. 620171038 súd prvej inštancie zistil, že oprava poškodeného motorového vozidla Mazda CX5 bola vykonaná v období od 11.9.2019 do 28.9.2019, t.j. oprava trvala 18 dní, náklady za užívanie náhradného vozidla za obdobie 18 dní boli vyúčtované faktúrou žalobcu č. 2017/217 a predstavujú hodnotu 648,00 eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 324,00 eur, neuhradil sumu 324,00 eur, s odôvodnením, že opodstatnená náhrada poškodenému patrí iba za 9 dní nájmu náhradného vozidla. Toto svoje stanovisko žalovaný odôvodnil iba svojim vlastným tvrdením, že pri oprave boli neopodstatnené prestoje. Žalovaný však toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní o opodstatnenosti dĺžky nájmu vychádzal z toho, že doba dĺžky opravy bola 18 dní. Na vyššie uvedených záverov mal súd prvej inštancie za to, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie 324,- eur titulom nároku na nahradenie škody. Toto právo zodpovedá doplatku nájmu za prenajatie náhradného vozidla poškodeným v čase vykonávania opravy na jeho motorovom vozidle za obdobie žalovaným neuznaných 9 dní. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj ním uplatnené úroky z omeškania z dlžnej sumy od 27.10.2017 do zaplatenia s odôvodnením, že z § 11 ods. 7 zákona o vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti, v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. povinnosť nahradiť škodu v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade je žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok,
proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený
- škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. Žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením pohľadávky žalobcu. Omeškanie vzniklo márnym uplynutím 15 dní od skončenia šetrenia, k čomu došlo dňa 9.10.2017, t.j. omeškanie vzniklo od 25.10.2017. Z dôvodu vzniku omeškania žalovaného s uhradením svojho peňažného záväzku vznikol žalobcovi voči žalovanému podľa znenia § 517 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to v celom jeho rozsahu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), h) C. s. p. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 31Cb/97/2019-100 zo dňa 13. októbra 2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.
11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, nakoľko zo zmluvy o postúpení pohľadávok, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu je ako postupca označený C.k - ako fyzická osoba - nepodnikateľ, s jeho označením obchodného mena, adresy, dátumu narodenia, keďže na konci zmluvy je uvedený iba podpis určitej osoby bez pečiatky postupcu ako podnikateľa. C. V. - ako nepodnikateľ - nebol nositeľom práva, preto nemohol postúpiť na žalobcu viac práv, ako sám mal. Jedine C. - CURES, ako fyzická osoba podnikateľ bol nositeľom práva a jedine C. V. - CURES platne uzavrieť so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný preto nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že pre potrebu posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nie je vôbec potrebné rozlíšenie, kto - ako postupca - podnikateľ, alebo nepodnikateľ - uzatváral zmluvu o postúpení pohľadávky. 11. 1. K samotného nároku, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť vypožičania motorového vozidla na dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú žalovaný poskytol plnenie. Aj s poukazom na ustálenú judikatúru bol žalovaný toho názoru, že skutočne účelné náklady sú iba náklady, ktoré predstavujú rozdiel medzi nákladmi, ktoré by mal žalobca na prevádzku svojho motorového vozidla a nákladmi za prenájom motorového vozidla. Žalobca dokonca ani nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla. 11. 2. Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, keďže povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. V danom konkrétnom prípade však žalovaný dňa 11.10.2007 poskytol žalobcovi plnenie vo výške 324,- eur a písomné vysvetlenie dôvodov krátenia poistného plnenia, t. j. pred uplynutím trojmesačnej zákonnej lehoty. Žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania tak, ako to uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie - ako vecne správny, neobsahujúci žiadne vady vytýkané žalovaným - potvrdil. 12. 1. V súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcimi sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/256/2012, podľa ktorého poškodení nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by inak bolo povinnosťou poisteného. K námietkami žalovaného týkajúcimi sa označenia postupcu C. v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 2.9.2019 žalobca vyslovil názor, že postupca bol v predmetnej zmluve označený dostatočným spôsobom a to aj s poukazom na ust. § 9 Obchodného zákonníka. 12. 2. Rovnako tvrdenia žalovaného v súvislosti s údajnou neúčelnosťou nájmu náhradného vozidla, považoval žalobca za nedôvodné, pretože práve poskytnutím náhradného vozidla poškodený odvracal následky, ktoré mu boli spôsobené vyššie uvedenou dopravnou nehodou, nakoľko nebolo objektívne možné, aby používal svoje vlastné poškodené motorové vozidlo (v období kedy bolo poškodené vozidlo
v oprave). K uvedenému záveru o neúčelnosti poskytnutia náhradného vozidlo pritom dospel žalovaný len na základe svojho subjektívneho pohľadu. Vozidlo bolo poškodeným pravidelne využívané počas celej doby jeho prenájmu.
13. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 12.3.2021.
14. Krajský súd v Košiciach - ako odvolací súd - prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), e) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
22. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu údajne nedostatočnej špecifikácii postupcu - poškodeného v spojení s podpisom určitej osoby bez pečiatky, vzbudzujúcej u žalovaného presvedčenie, že zmluvu uzavrel postupca- ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý však nebol nositeľom práva na postúpenie pohľadávky voči žalovanému. S týmto právnym názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov. Tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, táto zmluva je platná, nakoľko je v označení postupcu Róberta V. dostatočne určitá a zrozumiteľná, jej obsah neodporuje zákonu a neprieči sa dobrým mravom. Z uvedenej zmluvy pritom nepochybne vyplýva, že postupca je uvedený obchodným menom C. V. - CURES tak v záhlaví zmluvy, ako aj v časti určenej pre podpis postupcu. K samotnému označeniu fyzickej osoby - podnikateľa - odvolací súd uvádza, že na označenie fyzickej osoby - podnikateľa postačuje uvedenie mena a priezviska podnikateľa, avšak s fakultatívnou možnosťou doplnenia dodatku k menu a priezvisku fyzickej osoby- podnikateľa - odlišujúceho osobu podnikateľa alebo druh podnikania.
23. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I.ÚS 242/07, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Cdo/132/2007, odvolací súd konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.
24. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia pri danej poistnej udalosti bola žalovaným priznaná doba za zapožičanie náhradného vozidla 9 dní v sume 30 eur bez DPH/deň, krátenie o 9 dní, s ohľadom na počet 18,6 Nh potrebných na opravu + 100% na nevyhnutné technické prestoje pri oprave motorového vozidla + 2 dni počas víkendu + obhliadky. Odvolací súd poukazuje na správne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, že z listinných dôkazov predložených žalobcom je nepochybne preukázané, že oprava poškodeného motorového vozidla Mazda CX5 bola vykonaná v období od 11.9.2019 do 28.9.2019, t.j. oprava trvala 18 dní. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť takto stanoveného krátenia doby za požičanie motorového vozidla. Odvolací súd poukazuje na to, že doba prenájmu náhradného motorového vozidla nemôže byť stanovená iba dobou samotných úkonov opravy poškodeného motorového vozidla, ale aj inými nevyhnutnými okolnosťami spojenými s touto opravou, napríklad dobou čakania na náhradné diely.
25. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi skutočne účelné náklady za prenájom motorového vozidla, nakoľko samotný žalovaný priznal sumu za požičanie náhradného motorového vozidla vo výške 30 eur/deň, rovnako ako žalobca. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaného o žalobcom nepreukázanej účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla, pretože bolo dokazovaním nepochybne preukázané, že v dôsledku poškodenia motorového vozidla a jeho nutnou opravou, nemohol žalobca 18 dní používať svoje motorové vozidlo a bolo potrebné žalobcovi poskytnúť náhradné vozidlo po dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaného nájomného, mal v konaní pred súdom prvej inštancie predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
26. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
27. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní - zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti - žalovaný nesplnil. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje iba právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku ako moment pre začatie plynutia lehoty na plnenie a aj vzniku omeškania žalovaného s peňažným plnením by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalovaný nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
28. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení. V
tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. októbra 2021, č. k. III. ÚS 214/2020-29.
29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 324,00 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 324,00 eur od 27.10.2017 do zaplatenia - ako rozdiel medzi fakturovanou cenou prenájmu náhradného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.
30. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
31. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).