Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-30-2017.pdf
PDF · 192.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: BLUE Investment s.r.o. „v konkurze", Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 976 329, zastúpený: AK Pekár s.r.o., Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1014721//2016 zo dňa 06.06.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej ako „daňový úrad“ alebo aj ako „správca dane“), vykonal u obchodnej spoločnosti BLUE Investment s.r.o., Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 976 329 (ďalej ako daňový subjekt alebo aj ako „žalobca“), daňovú kontrolu na základe oznámenia č. 9104406/5/2303519/2014/DávL zo dňa 29.05.2014 za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „DPH“) alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2014 (ďalej len ako „daňová kontrola“).
2. Daňový úrad ako správca dane zistil na základe predložených dokladov, že v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2014, si uplatnil daňový subjekt na riadku č. 21 podaného daňového priznania DPH - odpočítanie dane vo výške XX XXX eur a to na základe dodávateľskej faktúry č. 14/ IN/003 zo dňa 31.03.2014, základ dane v sume XXX XXX eur, 20 % DPH v sume XX XXX eur, celkom v sume XXX XXX eur za kúpu stavieb a pozemkov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2013, ktorú uzatvoril ako kupujúci s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., Malookočská 356/11, 930 28 Okoč, IČO: 44 6460 97, DIČ: 2022771707, IČ DPH: SK2022771707, ktorej predmetom boli pozemky s parc. č. XXX/X o výmere 1 226 m2, č. XXX o výmere 1 711 m2 a č. XXX/ X o výmere 4 781 m2 a stavby - budovy skladu bez súpisného čísla, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradí predávajúcemu za uvedený predmet zmluvy, kúpnu cenu v siedmich splátkach, v období od januára 2014 do júla 2014 a to bankovým prevodom na základe vystavených faktúr.
3. Daňový úrad opakovane vyzýval daňový subjekt na predloženie daňových, účtovných dokladov a listín potrebných k výkonu daňovej kontroly preukazujúcich oprávnenosť nároku na vrátenie DPH uvedeného v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2014, a to hlavnú knihu, dodávateľské a odberateľské faktúry, objednávky, zmluvy s dodávateľmi a odberateľmi, doklady o preprave, doklady o uskutočnených úhradách a iné listiny. Daňový subjekt na výzvy daňového úradu nereagoval a požadované doklady mu nepredložil.
4. Dňa 23.09.2014 doručila daňovému úradu advokátska kancelária Detvai, Ludik, Malý, Udvaros, Cukrová 14, 813 39 Bratislava písomnosť zaevidovanú pod č. 4294849/2014, ktorej prílohou bolo plnomocenstvo udelené fyzickou osobou Q. T. advokátovi JUDr. Š. F..
5. Dňa 14.10.2014 doručil daňovému úradu konateľ daňového subjektu - Q. T., písomnosť zaevidovanú pod č. 4574933/2014, v ktorej správcovi dane oznamuje, že je od 24.06.2014 vo vyšetrovacej väzbe v Ústave pre výkon väzby v Banskej Bystrici a z tohto dôvodu žiadal doručovať písomnosti správcu dane na ním oznámenú adresu.
6. Daňový úrad zaslal Daňovému úradu Trnava dožiadanie č. 9104406/5/365717/2015/Dávl zo dňa 18.02.2015 ako miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu, ktorý ako predávajúci vystavil daňovému subjektu ako kupujúcemu dodávateľskú faktúru č. 14/IN/003 zo dňa 31.03.2014 za predaj stavieb a pozemkov v katastrálnom území Okoč, a z ktorej si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatnil nárok na odpočítanie DPH v mesiaci marec 2014. Z výsledku preverovania vyplynulo, že konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.. Ilona Ollé Ágh je v súčasnej dobe vo vyšetrovacej väzbe v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici a podľa vykonaného miestneho zisťovania v areáli, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, sa nikto nezdržiava, spoločnosť nevyvíja podnikateľskú činnosť.
7. Daňový úrad na základe skutočností zistených daňovou kontrolou vyhotovil protokol č. 20302795/2015/9104406/DávL zo dňa 01.06.2015 (ďalej aj ako „protokol“) a zaslal ho daňovému subjektu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole so stanovenou lehotou 15 pracovných dní.
8. Daňový úrad dňa 03.06.2015 doručil daňovému subjektu protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
9. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2014, bola ukončená v zmysle ust. § 46 ods.9 Daňového poriadku, doručením protokolu, t. j. dňa 03.06.2015.
10. Daňový subjekt sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku v zákonom určenej lehote, ale nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy.
11. Daňový úrad dane zaslal daňovému subjektu dve oznámenia, v ktorých navrhol termíny prerokovania pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu a to dňa 19.11.2015 alebo dňa 14.01.2016.
12. Daňový subjekt sa nedostavil k správcovi dane v určený deň na prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení daňového subjektu a svoju neprítomnosť neospravedlnil, čo vyplýva z úradného záznamu č. 21269285/2015 zo dňa 20.11.2015 a č. 101629786/2016 zo dňa 15.01.2016.
13. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), vydal rozhodnutie číslo 101630644/2016/9104406/DávL zo dňa 15.01.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhod-nutie“), ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“), nepriznal daňovému subjektu uplatnený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume XX XXX,XX eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX eur, t.j. určil daňovému subjektu rozdiel DPH v sume XX XXX eur. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51 zákona o DPH daňovým subjektom, mu neuznal odpočítanie DPH z faktúry č, 14/IN/003 zo dňa 31.03.2014, nakoľko z obsahu obchodných transakcií medzi daňovým subjektom ako kupujúcim a obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. ako predávajúcim vyplynulo, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane požadované doklady ktorými by preukázal uskutočnenú obchodnú transakciu, t.j. zdaniteľné plnenie medzi obomi zmluvnými stranami. Správca
dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že samotná existencia faktúry ešte nie je dôkazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia a predstavuje len splnenie jej formálnej náležitosti na uplatnenie odpočítania DPH.
14. Daňový subjekt (ďalej aj ako „odvolateľ“) podal v zákonnej lehote voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v ktorom namietal, že závery správcu dane uvedené v tomto rozhodnutí nie sú správne a zastával názor, že ako kupujúci splnil všetky formálne a materiálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH v zmysle ust. § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“), t.j. s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. platne uzatvoril kúpno-predajnú zmluvu na základe ktorej, zakúpil nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXXX a ktoré využíva na svoju podnikateľskú činnosť, o čom predložil správcovi dane ako dôkaz nájomné zmluvy. Ďalej odvolateľ namietal, že jeho konateľ je maďarský štátny občan neovládajúci slovenský jazyk a z tohto titulu si dokumenty zasielané správcom dane v slovenskom jazyku musel na svoje náklady dať preložiť. Taktiež namietal, že v čase vykonávania daňovej kontroly DPH za mesiac marec 2014, sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, t.j. od 24.06.2014 a z tohto dôvodu žiadal správcu dane o doručovanie všetkých písomnosti do Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici, avšak správca dane napriek tomu, naďalej doručoval písomnosti na adresu sídla jeho obchodnej spoločnosti, s tým, že mu zároveň vyrubil pokutu v sume X XXX eur za nepredkladanie dokladov. Daňový subjekt preto postup správcu dane ohľadom prijímania a odosielania poštových zásielok považoval za diskriminujúci a znevýhodňujúci. Zároveň daňový subjekt poukázal na to, že v uvedenom období mu boli skonfiškované daňové, účtovné a iné doklady nachádzajúce sa v sídle jeho obchodnej spoločnosti Národnou kriminálnou agentúrou a ktoré mu dodnes neboli vrátené. Uviedol, že správca dane o tejto skutočnosti mal vedomosť a tiež, že mu to oznámil prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolateľ namietal, že obchodná spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. vystavila faktúru č. 14/IN/003 zo dňa 31.03.2014, na základe ktorej si ako kupujúci uplatnil právo na odpočítanie DPH v sume XX XXX eur s prihliadnutím na skutočnosť, že oba daňové subjekty boli v tom čase platiteľmi DPH. Namietal, že Daňový úrad Trnava vo svojej odpovedi č. 903928/2015 zo dňa 20.03.2015 uviedol nesprávnu informáciu o účinnosti registrácie obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. na DPH, nakoľko osvedčenie o jej registrácii spoločnosti bolo vydané Daňovým úradom Veľký Meder dňa 05.06.2009, tzn. že v čase prevodu nehnuteľnosti bola obchodná spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. platiteľom dane. Mal za to, že daňová kontrola bola vykonaná nezákonne, pretože trpí neodstrániteľnou procesnou vadou. Na základe uvedených dôvodov, odvolateľ žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie a priznať nadmerný odpočet v sume XX XXX eur za zdaňovacie obdobie marec 2014.
15. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej len ako „druhostupňový orgán“), na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Daňového poriadku, rozhodnutím č. 1014721//2016 zo dňa 06.06.2016 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), podľa ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku, potvrdilo prvostupňové rozhodnutie číslo 101630644/2016/9104406/ DávL zo dňa 15.01.2016. Stotožnil sa s názorom správcu dane, ktorý na základe porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51 zákona o DPH neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z faktúry č. 14/IN/003 zo dňa 31.03.2014, nakoľko z obsahu obchodných transakcií medzi ním a obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. vyplynulo, že ich účelom bolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania DPH a tým, že nepredložil doklady a dôkazy nepreukázal opak. Samotná existencia faktúry ešte nie je dôkazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, pretože predloženie faktúry je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane. Druhostupňový orgán k tvrdeniu daňového subjektu, že splnil všetky podmienky na odpočítanie dane, uviedol, že bolo nesporné, že na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., okres F.Á. B., ktorých vlastníkom bola obchodná spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., došlo k zmene vlastníka na základe kúpnej zmluvy s tým, že ich vlastníkom sa dňa 13.12.2013 stal daňový subjekt. Uvedená skutočnosť však neznamená, že došlo aj k finančnému vyrovnaniu, pretože daňový subjekt úhradu a jej spôsob vykonania správcovi dane nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom. Uviedol, že z predchádzajúcich kontrol vykonaných u daňových subjektov BLUE investment s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. za iné zdaňovacie obdobia vyplynulo, že pohľadávky a záväzky uvedených daňových subjektov sú neustále vzájomne započítavané, nevykazujú žiadny ekonomický profit a k žiadnej reálnej platbe v skutočnosti nedochádzalo. Poukázal na to, že predložená zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzatvorená so spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD
DISTRIBUTION s.r.o., Malookočská 356/11, 930 28 Okoč, v ktorej konateľ a spoločník je jedna a tá istá osoba, t.j. Q. T. a splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti do 22.09.2014 bola J. Y. Á. - konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o..
16. Na základe všetkých zistených skutočností druhostupňový orgán dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že formálne došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, z obsahu obchodných transakcií vyplýva, že ich účelom bolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania dane, pričom k žiadnej reálnej platbe nedošlo. Zdôraznil, že ak platiteľ dane alebo skupina vzájomne prepojených platiteľov dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, na takéto plnenia sa nesmie prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že uvedenými transakciami bola vytvorená umelá konštrukcia s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej výsledkom malo byť vyplatenie nadmerného odpočtu v sume 19 780 eur. Dôvodil, že takýto spôsob usporiadania obchodných vzťahov napĺňa znaky zneužívajúceho konania, ktoré zadefinoval ESD v rozsudku C-255/02
- Halifax a z ktorého vyplýva, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74). Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (bod 75). Pre posúdenie subjektívneho prvku zneužitia práva je potrebné vychádzať z účelu takýchto plnení na základe ich obsahu. Predmetný rozsudok Halifax v bode 81 uvádza, že pre posúdenie tohto plnenia, ktorého cieľom má byť získanie daňovej výhody, je potrebné vziať do úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické a personálne prepojenie medzi podnikateľmi. Preukázanie zneužívania si na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v šiestej smernici a vo vnútroštátnej právnej úprave viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (Halifax, bod 86).
17. Druhostupňový orgán vychádzal zo skutočnosti, že správca dane nevykonal pri daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako fakty, pretože ak správca dane na základe informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. Zastával názor, že faktúra, ktorá bola vyhotovená v zmysle ust. § 71 až ust. § 74 zákona o DPH, je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru a služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt reálne uskutočnil zdaniteľný obchod a je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
18. Zdôraznil, že podľa platnej legislatívy v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či určitú skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo, či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte (ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť ich vierohodnosť. Podľa názoru druhostupňového orgánu, ktorý vychádzal zo spisového materiálu je evidentné, že v danom prípade správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ust. § 44 až 47 Daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa ust. § 24 ods. 2. ods. 3 a ods. 4 tohto zákona.
19. Záverom druhostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že správca dane sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných
zdaniteľných obchodov a uviedol zákonné ustanovenia na základe ktorých, dospel v predmetnej veci k správnemu právnemu záveru. V danom prípade, správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu, t.j. iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej DPH hodnoty za zdaniteľné obchody, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Druhostupňový orgán konštatoval, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom za kúpu predmetných nehnuteľností, aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok, viedlo k získaniu daňovej výhody. Podľa názoru druhostupňového orgánu, záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia a správca dane neuznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 v zmysle platných právnych predpisov. Druhostupňové rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 23.06.2016.
II.
Konkurzné konanie
20. Dňa 14.09.2016 bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K 47/2016-45 zo dňa 07.09.2016, právoplatným dňa 30.09.2016 a vykonateľným dňa 14.09.2016, vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - obchodnú spoločnosť BLUE Investment s.r.o., Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 976 329 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. R. K., so sídlom Q.. M. XX, XXX XX R..
21. V Obchodnom vestníku 109/2020, deň vydania 09.06.2020, bolo oznámené, že Okresný súd Banská Bystrica, uznesením č.k. 2K 47/2016-211 zo dňa 02.04.2020 zrušil konkurz a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2020.
22. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica Vložka č. 30466/S je obchodná spoločnosť BLUE Investment s.r.o., Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 976 329, zapísaná ešte pod obchodným menom - “BLUE Investment s.r.o. „v konkurze“.
III.
Žaloba
23. Včas podanou žalobou zo dňa 28.07.2016, doručenou na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 28.07.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1014721//2016 zo dňa 06.06.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 102969819/2016 zo dňa 19.04.2016, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a navrhoval, aby ich súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
24. Prípisom zo dňa 08.02.2017 Krajský súd v Banskej Bystrici postúpil predmetnú vec vedenú pod sp. zn. 24S/91/2016 na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/91/2016-20 z dôvodu vyslovenia miestnej nepríslušnosti podľa ust. § 13 ods. 1 SSP, Krajskému súdu v Bratislave ( ďalej aj ako „správny súd“ alebo aj ako „krajský súd“) a ktorá mu bola doručená dňa 10.02.2017 a zaevidovaná pod sp. zn. 1S/30/2017.
25. Žalobca v žalobe namietal, že bol na svojich subjektívnych právach ukrátený napadnutým rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
26. Poukázal na to, že v protokole o daňovej kontrole, správca dane zrejme omylom, uviedol nepravdivé informácie ohľadom predávajúceho - obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a to, že v čase podpisu kúpnej zmluvy a vystavenia faktúry č. 14/IN/003 nebola platiteľom DPH s tým, že tento daňový subjekt je registrovaný ako platiteľ DPH s súčinnosťou od 15.03.2015, pričom registrácia stále
trvá, čo preukazuje osvedčenie o registrácii pre DPH vydané dňa 05.06.2009 Daňovým úradom vo Veľkom Mederi.
27. Tvrdil, že zo strany dodávateľa v čase dodania tovaru v zmysle ust. § 19 ods. zákona o DPH došlo k vzniku daňovej povinnosti a v súlade s ust. § 8 zákona o DPH došlo teda k zdaniteľnému obchodu.
28. Žalobca argumentoval, že keďže pri predmetnom zdaniteľnom obchode vznikla dodávateľovi, t.j. obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. daňová povinnosť, podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniklo právo v tento deň aj odpočítať daň u príjemcu dodávky s tým, že pre odpočítanie dane boli splnené všetky podmienky, ktoré ukladá zákon o DPH a to tým, že nehnuteľnosti uvedené na EV č. XXXX, k. ú. Y. nadobudol do svojho vlastníctva za účelom uskutočňovania podnikateľskej činnosti o čom svedčí napr. aj uzatvorená nájomná zmluva zo dňa 31.03.2014 medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou CRYSPACK, s.r.o. ako nájomcom ako aj ďalšie nájomné zmluvy, čím boli splnené formálne aj materiálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 51 zákona o DPH.
29. Žalobca namietal spôsob, akým bola vykonávaná daňová kontrola, keďže v čase jej výkonu sa konateľ žalobcu nachádzal vo väzbe a to konkrétne odo dňa 24.06.2014 a v tomto období mu boli skonfiškované všetky daňové, účtovné a iné doklady, vrátane dokladov týkajúcich sa (nielen) mesiaca marec 2014, nachádzajúce sa v jeho sídle a to Národnou kriminálnou agentúrou. Uviedol, že tieto doklady neboli žalobcovi do dnešného dňa vrátené a sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014 Národnej kriminálnej agentúry. Správca dane mal o vyššie uvedených skutočnostiach vedomosť, nakoľko vo vzťahu k žalobcovi sa nejednalo o prvú daňovú kontrolu ale paralelne s touto kontrolou prebiehali aj ďalšie kontroly v ktorých boli oznámené daňovému úradu tieto skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že konateľ žalobcu nemal z objektívnych príčin prístup k dokladom obchodnej spoločnosti BLUE Investment s.r.o. a preto, bolo povinnosťou správcu dane požiadať Národnú kriminálnu agentúru o súčinnosť a predmetné doklady si vyžiadať. Uviedol, že právny zástupca žalobcu požiadal o prerušenie daňovej kontroly do doby, kým zistí, kde sa tieto nachádzajú uvedené účtovné doklady.
30. Žalobca poukázal na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku v zmysle ktorého, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ďalej odkázal na ust. § 26 ods. 7 Daňového poriadku každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
31. Zároveň žalobca uviedol, že prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 16.09.2014 oznámil daňovému úradu, že je voči konateľovi spoločnosti Q. T. vznesené obvinenie pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa ust. § 277 ods. 1, ods.4 Trestného zákona a skrátenia dane a poistného podľa ust. § 276 od. 1, ods. 4 Trestného zákona a že dňa 24.06.2014 bol Q. T. v súvislosti s uvedeným trestným stíhaním vzatý do väzby.
32. Namietal, že daňová kontrola trpí neodstrániteľnou procesnou vadou a nebola vykonaná v zmysle zákona, pretože žalobca bol v čase doručovania oznámenia o začatí daňovej kontroly a doručovania výziev daňového úradu na predloženie dokladov k daňovej kontrole vo vyšetrovacej väzbe v Ústave pre výkon väzby v Banskej Bystrici a o daňovej kontrole nebol informovaný a nebola mu doručená výzva na predloženie dokladov a teda nebol riadne vyrozumený o úkonoch správcu dane, resp. nebolo vyrozumenie riadne vykonané.
33. Zároveň žalobca namietal, že správca dane napriek vedomosti o tom, že mu boli policajnými orgánmi zabavené všetky doklady a tiež napriek oznámenej skutočnosti, že jeho konateľ sa nachádza vo výkone väzby v Ústave pre výkon väzby v Banskej Bystrici, daňový úrad naďalej doručoval výzvy na adresu daňového subjektu a vyrubil mu pokutu vo výške 1 000 eur rozhodnutím č. 9104406/5/4053548/2014DávL zo dňa 03.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2014.
34. Ďalej namietal, že jeho konateľ je maďarský štátny občan, ktorý neovláda slovenský jazyk a správca dane počas celého trvania daňovej kontroly mu zasielal všetky písomnosti (síce v zmysle ust. § 5 ods. 1 Daňového poriadku) v slovenskom jazyku, v dôsledku čoho si musel predmetné doručené dokumenty
správcom dane, dávať na svoje náklady prekladať, pričom sa nachádzal vo väzbe a takýto postup aj vzhľadom na prísne podmienky týkajúce sa prijímania a odosielania poštových zásielok, bol preňho v značnej miere diskriminujúci a znevýhodňujúci. Žalobca zdôraznil, že aj z tohto dôvodu jeho konateľ žiadal správcu dane, aby v prípade, ak príslušné orgány policajného zboru nedisponujú dokladmi o ktoré ich žiadal správca dane, upovedomil o tejto skutočnosti jeho konateľa, ktorý by sa následne pokúsil zistiť, kde sa dané doklady nachádzajú.
35. Správca dane však jeho žiadosti nevyhovel a daňovému subjektu doručil dňa 14.09.2015 protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu.
36. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti, nemal dostatok času na to, aby si jeho konateľ dal preložiť predmetný daňový protokol (a to aj z toho dôvodu, že mu v jeden deň boli z rôznych daňových úradov doručené štyri takéto protokoly) a zároveň, aby dokázal z Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici zabezpečiť ďalšie dôkazy.
37. Taktiež poukázal na to, že dôkazom uskutočnenia zdaniteľného plnenia sú okrem predloženej faktúry aj údaje z verejne dostupného katastra nehnuteľností, ktoré sú v zmysle zásady materiálnej publicity hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak.
38. Uviedol, že mu nie je zrejmé, čo myslel žalovaný tým, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pohľadávky daňových subjektov sú neustále vzájomne započítavané. Zastával názor, že sa jedná o príliš vágny záver, ktorý vyjadruje skôr subjektívny pocit žalovaného ako výsledok procesu dokazovania. Taktiež rovnako je neurčité konštatovanie, že vyššie uvedený záver vyplynul z predchádzajúcich kontrol. Žalovaný neuviedol o aké konkrétne kontroly sa malo jednať a aký je súvis medzi inými daňovými kontrolami a daňovou kontrolou, ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu považuje žalobca v tejto časti napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že pokiaľ ide o započítanie pohľadávok, žiadny právny predpis nezakazuje, aby došlo k úhrade protiplnenia za dodaný tovar, t.j. k zdaniteľnému obchodu započítaním vzájomnej pohľadávky. Uviedol, že ak medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. niekedy došlo k započítaniu pohľadávok, išlo o konanie právom aprobované, a preto pokiaľ správca dane neuznal z tohto dôvodu uplatnený nadmerný odpočet, konal nezákonne. Žalobca na poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v zmysle ktorého, každý môže konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zdôraznil, že nevidí súvislosť s tým, že v minulosti došlo k započítaniu pohľadávok medzi ním a obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a neuznaním nadmerného odpočtu.
39. Žalobca nesúhlasil s argumentmi žalovaného a to, že podľa vykonaného miestneho zisťovania sa v areáli, kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti sa nikto nezdržiava, nakoľko v čase miestneho zisťovania bol jeho konateľ vo výkone väzby a je logické predpokladať, že výroba, resp. obchodná činnosť žalobcu mohla v tomto období stagnovať a teda mohli nastať prekážky v práci na strane zamestnávateľa, v dôsledku ktorých sa v areáli v čase miestneho zisťovania nikto nezdržiaval.
40. Záverom žalobca uviedol, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a to, že medzi ním ako kupujúcim a obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. ako predávajúcim, boli platne uzatvorené kúpno-predajné zmluvy na nehnuteľnosti a vlastnícke právo bolo prevedené na jeho obchodnú spoločnosť, daňovému subjektu boli vystavené predávajúcim faktúry na časť kúpnej ceny nehnuteľností, v rámci ktorej daňový subjekt uhradil aj DPH. Zdôraznil, že obe zmluvné strany (kupujúci ako aj predávajúci), boli v čase predaja nehnuteľností a aj vystavenia faktúry predávajúcim, platcami DPH a že si právo na nadmerný odpočet DPH si uplatnil v sume XX XXX eur v súlade s ustanoveniami zákona o DPH. Závery správcu dane považoval za zámerne účelové bez podložených relevantných dôkazov. Mal za to, že si svoju zákonnú povinnosť tvrdiť a dôkaznú povinnosť splnil a to tak, že predložil správcovi dane všetky zákonom požadované náležitosti potrebné pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH.
41. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako prvostupňové rozhodnutie je nezákonné a preto z vyššie z uvedených dôvodov navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
42. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 17.04.2017, doručeným správnemu súdu dňa 31.01.2020 a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
43. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca v podanej žalobe uviedol tie isté dôvody ako v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, k jednotlivým bodom žaloby uviedol vyjadrenie zhodné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
IV.
Právne posúdenie veci
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 04.11.2021, nakoľko žalobca v podaní doručeným krajskému súdu dňa 28.09.2021 sa vyjadril, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1014721//2016 zo dňa 06.06.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie číslo 101630644/2016/9104406/DávL zo dňa 15.01.2016 na základe ktorého, správca dane nepriznal žalobcovi daňovému subjektu uplatnený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume XX XXX eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 220 eur a určil mu rozdiel na DPH v sume XX XXX eur. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť orgánu verejnej správy podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
45. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
46. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
47. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
48. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádza v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
49. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
50. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
51. Podľa § 24 ods. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
52. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
53. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej
kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnika-teľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).
54. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
55. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
56. Podľa § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).
57. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby, to znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.
58. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
59. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
60. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
61. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.
62. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).
63. Rámcovo je možné vymedziť, že žalovaný ako odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý po vykonanom dokazovaní ustálil, že sa stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z faktúry č. 14/IN/003 zo dňa 31.03.2014, nakoľko nepredložil hodnoverné relevantné doklady preukazujúce reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného plnenia.
64. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.
65. Daňový poriadok v ust § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.
66. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť či napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, či je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, či zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a či došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom, verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
67. K námietke žalobcu, že vykonávaná daňová kontrola v jeho spoločnosti bola v rozpore so zákonom, jednak preto, že konateľ žalobcu sa v tom čase nachádzal vo väzbe (od 24.06.2014) a z tohto dôvodu nemal z objektívnych príčin prístup k daňovým, účtovným a iným dokladom, vrátane dokladov týkajúcich sa (nielen) mesiaca marec 2014, keďže všetky doklady sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014 Národnej kriminálnej agentúry a jednak preto, že správca dane mal
o vyššie uvedených skutočnostiach vedomosť, pričom jeho právny zástupca požiadal správcu dane o prerušenie daňovej kontroly do doby zistenia, kde sa tieto nachádzajú uvedené účtovné doklady, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu mal preukázané, že správca dane zasielal žalobcovi všetky zásielky na adresu sídla jeho spoločnosti uvedenú v obchodnom registri v súlade s ust. § 30 ods. 5 Daňového poriadku v zmysle ktorého, správca dane, ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť právnickej osobe na adresu sídla. Ďalej mal správny súd v konaní preukázané, že právny zástupca žalobcu doručil správcovi dane oznámenie zo dňa 16.09.2014 (zaevidované pod č. 4574933/2014) s tým, že ho žiadal o doručovanie všetkých písomností žalobcovi na oznámenú adresu a čo správca dane aj od tejto doby učinil počnúc dňom od 14.10.2014. Správny súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalobca sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe v priebehu vykonávania daňovej kontroly, nie je dôvodom na jej nevykonanie a ani na jej prerušenie. Preto túto námietku žalobcu považuje správny súd za nedôvodnú.
68. K námietke žalobcu, že jeho konateľ je maďarský štátny občan, ktorý neovláda slovenský jazyk a že mu správca dane počas celého trvania daňovej kontroly zasielal všetky písomnosti (síce v zmysle § 5 ods. 1 daňového poriadku) v slovenskom jazyku, v dôsledku čoho si predmetné doručené dokumenty správcom dane, musel dávať na svoje náklady prekladať, pričom sa nachádzal vo väzbe a že takýto postup aj vzhľadom na prísne podmienky týkajúce sa prijímania a odosielania poštových zásielok, bol preňho v značnej miere diskriminujúci a znevýhodňujúci, lebo nemal možnosť dať si v lehote stanovenej správcom dane preložiť jednotlivé listiny a už vôbec nemal možnosť zabezpečiť si správcom dane požadované dôkazy, správny súd uvádza, že podľa ust. § 5 Daňového poriadku sa pri správe daní používa štátny jazyk. Preto skutočnosť, že žalobca neovláda štátny jazyk, nemôže byť kladené na ťarchu správcu dane. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že žalobca mohol využiť svoje právo podľa ust. § 9 Daňového poriadku a zvoliť si splnomocneného zástupcu v daňovom konaní, čím by predišiel jazykovej bariére. V konaní mal správny súd preukázané, že Q. T. splnomocnil právneho zástupcu JUDr. Štefana Detvaia len ako fyzická osoba v daňovom konaní. Preto túto námietku žalobcu považuje správny súd za nedôvodnú. K námietke žalobcu, že dôkazom uskutočnenia zdaniteľného plnenia sú okrem predloženej faktúry údaje z verejne dostupného katastra nehnuteľností, ktoré sú v zmysle zásady materiálnej publicity hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak, správny súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z faktúry č. 14/IN/003 zo dňa 31.03.2014, pretože mu nepredložil hodnoverné relevantné doklady preukazujúce reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného plnenia, t.j nepreukázal vecné plnenie a uvedené nevyplýva ani z obsahu vykonaných obchodných transakcií medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.. V konaní bolo nesporné, že na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. 2436, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Okoč, okres Dunajská Streda, ktorých vlastníkom bola obchodná spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., došlo k zmene vlastníka na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami - obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim a teda dňom 13.12.2013, sa vlastníkom týchto nehnuteľností stal žalobca, ktorý však úhradu kúpnej ceny za predmet zmluvy v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dokladom, t.j. správcovi dane nepredložil bankové výpisy z ktorých jednoznačne vyplýva úhrada kúpnej ceny a ani účtovný doklad o prípadnom vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov s obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.. Za takýto doklad správny súd nepovažoval predloženie faktúry, ktoré je len splnením formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane a nie je dôkazom o skutočnom reálnom plnení. Správny súd konštatuje, že formálne síce došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, avšak k žiadnej reálnej platbe nedošlo. Zároveň správny súd dodáva, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom o tom, že žalobca bude nehnuteľnosť reálne využívať na účely podnikania, t.j. na ekonomickú činnosť bez ohľadu na výsledok tejto činnosti.
69. Samotné preukázanie zdaniteľného obchodu len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz na základe ktorého, si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Skutočnosť, že žalobca má zaúčtovanú v účtovníctve faktúru od predávajúceho - obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ešte nedokazuje, že vecné plnenie (úhrada kúpnej ceny žalobcom predávajúcemu) bolo skutočne aj fakticky realizované. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúry v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho uskutočneného zdaniteľného plnenia medzi zmluvnými stranami, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
70. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
71. Podľa názoru správneho súdu, v danom prípade správca dane postupoval správne podľa platných právnych predpisov a judikatúry EÚ, keď žalobcovi nepriznal právo na odpočet DPH z deklarovanej faktúry č. 14/IN/003 zo dňa 31.03.2014, z dôvodu nepreukázania vzniku reálneho zdaniteľného plnenia.
72. Preto túto námietku žalobcu považuje správny súd za nedôvodnú.
73. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.
74. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd poukazuje na skutočnosť, že predloženie nájomnej zmluvy uzatvorenej zmluvnými stranami - žalobcom a obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., Malookočská 356/11, 930 28 Okoč zo dňa 21.02.2014, v ktorej konateľ a spoločník je tá istá osoba t. j. Q. T. a splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti do 22.09.2014 bola J. Y. Á. - konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., nie je dôkazom o využívaní predmetných nehnuteľností na jeho podnikateľskú činnosť, nakoľko z obsahu tejto zmluvy bolo jednoznačne preukázané, že za prenajímateľa nehnuteľností a za nájomcu konala jedna tá istá osoba a to Q. T., ktorý aj za obe strany podpísal túto zmluvu.
75. V konaní mal správny súd preukázané, že žalobca aj napriek uzatvoreniu nájomnej zmluvy predmetných nehnuteľností nepriznal a neodviedol DPH z poskytnutých služieb v danom zdaňovacom období.
76. Ďalej mal správny súd v konaní preukázané z dožiadania č. 9104406/5/365717/2015/Dávl zo dňa 18.02.2015 adresovanému Daňovému úradu Trnava ako miestne príslušnému správcovi dane obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ktorá vystavila ako predávajúci žalobcovi ako kupujúcemu faktúru č. 14/IN/003 zo dňa 31.03.2014 za predaj stavieb a pozemkov v katastrálnom území Y. a z ktorej si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH v mesiaci marec 2014, že konateľka obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Ilona Ollé Ágh sa nachádzala v tom čase vo vyšetrovacej väzbe v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici a že podľa vykonaného miestneho zisťovania v areáli, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, sa nikto nezdržiava a že táto spoločnosť nevyvíja podnikateľskú činnosť. Zároveň mal správny súd v konaní preukázané, že obchodná spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. je so žalobcom personálne prepojená prostredníctvom fyzickej osoby - Q. T. - konateľom žalobcu a zároveň majiteľ siete spoločností SOVEREIGN, do ktorej patrí aj obchodná spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a v ktorej bol do 31.01.2014 Q. T. aj obchodným manažérom a že J. Y. P., konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bola od 25.02.2009 do 04.10.2014 aj konateľkou žalobcu a to od 28.08.2013 do 18.09.2013.
77. Z uvedeného je nesporné, že kúpa a prenájom nehnuteľnosti sa uskutočnili medzi prepojenými osobami s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej výsledkom malo byť vyplatenie nadmerného odpočtu v sume XX XXX,XX eur.
78. V nadväznosti na uvedené, správny súd konštatuje, že žiaden dôkaz nenasvedčuje, že žalobca nemal úmysel získať daňovú výhodu vo forme uplatnenia odpočítania DPH a teda nepreukázal opak. Správny súd zdôrazňuje že ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Takýto spôsob usporiadania obchodných vzťahov napĺňa znaky zneužívajúceho konania, ktoré zadefinoval ESD v rozsudku C-255/02 - Halifax zo 07.12.2010 Z rozsudku vyplýva, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74). Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (bod 75). Predmetný rozsudok Halifax v bode 81 uvádza, že pre posúdenie tohto plnenia, ktorého cieľom má byť získanie daňovej výhody, je potrebné vziať do úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické a personálne prepojenie medzi podnikateľmi. Preukázanie zneužívania si na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v šiestej smernici a vo vnútroštátnej právnej úprave viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (Halifax, bod 86).
79. Správny súd dodáva, že aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Súdny dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (viď najmä rozsudky - C-285/09, ako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10). V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (viď najmä rozsudok z 03.03.2005 Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, ako aj Kittel a Recolta Recycling ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10).
80. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.
78. Správny súd zdôrazňuje, že vnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 04.07.2006, Zb. s. I-6057) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Vnútroštátne ustanovenia je potrebné vykladať eurokonformným spôsobom v súlade so smernicou v zásade až po uplynutí transpozičnej lehoty smernice (Adeneler, C-212/04, 04.07.2006, Zb. s. I-6057), teda pri predmetnej smernici od 01.01.2008.
79. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Naopak, nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797; Netto Supermarkt, ako aj z 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10).Navyše v súlade s článkom 273 prvým odsekom smernice 2006/112 členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Napriek tomu, že tieto ustanovenia priznávajú členským štátom určitú mieru voľnej úvahy (viď rozsudok z 26.01.2012, Kraft Foods Polska, C-588/10), táto možnosť sa v zmysle druhého odseku uvedeného článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole 3 s názvom „Fakturácia“ hlavy XI s názvom „Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb“ uvedenej smernice a najmä v jej článku 226. Okrem toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku 273 smernice 2006/112 s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné
na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Gabalfrisa a i., Halifax a i.; z 21.10.2010, Nidera Handelscompagnie, C-385/09, , ako aj Dankowski).
80. Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (viď rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
81. Záverom správny súd poznamenáva, že obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Pre posúdenie subjektívneho prvku zneužitia práva je potrebné vychádzať z účelu takýchto plnení na základe ich obsahu.
82. Podľa názoru správneho súdu sa orgány verejnej správy vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Obe rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom orgánov verejnej správy taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa Daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu.
83. Správny súd zhrnul, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o realizácii predmetného obchodu, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Nárok na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušnými zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Daňový subjekt ako platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH preukáže.
84. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie predmetného obchodu, a teda reálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné .
85. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci.
86. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10 Sžo/3/2012).
87. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).
88. Zároveň správny súd poukazuje na to, že žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, I ÚS 141/09-12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie ÚS SR č. k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27.08.2003).
89. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
90. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.