Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-160-2020.pdf
PDF · 131.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/160/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábr. Arm. Gen. L. Svobodu 5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850, zastúpený: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o , Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 253 983, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: BG Partners, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 47 249 561, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z - 27040 zo dňa 25.04.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté opatrenie žalovaného Okresného úradu Bratislava č. Z-27040 zo dňa 25.04.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Ďalšiemu účastníkovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. O výške trov rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania I. Spoločnosť Orange Slovensko, a.s., návrhom na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností doručeného Okresnému úradu Bratislava dňa 20.12.2016 navrhla, aby Okresný úrad Bratislava - katastrálny odbor vykonal záznam vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena spoločnosti Orange Slovensko a.s. a to v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, t.j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti - na streche nehnuteľnosti - stavby súpisné č. XXXX, umiestnenej na parc. č. XXXXX/XX, do katastra nehnuteľností v časti „C“ v okrese Bratislava I. v obci BA - m.č. K. Z., k.ú. K. Z.. Návrh odôvodnila tým, že na základe licencie na zriadenie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie telekomunikačných služieb na území SR v zmysle zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z.z., ktorá sa v zmysle § 76 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách považuje za všeobecné povolenie podľa § 13 a za splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 14 citovaného zákona, je spoločnosť Orange Slovensko a.s., ako podnik podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v spojení s § 78 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách aj podľa § 69 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách) oprávnená vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu: zriaďovať a prevádzkovať verejné siete (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o elektronických komuni- káciách) a stavať ich vedenia (ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách) na cudzej nehnuteľnosti.
Poukázal, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách sú v zmysle § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zákonnými vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach, a preto podľa § 35 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) s poukazom na § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách navrhol vykonať záznam predmetného vecného bremena. 2. Žalobca k návrhu na zápis vecného bremena podal dňa 11.01.2017 stanovisko, v ktorom nesúhlasil s predmetným návrhom spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a žiadal, aby žalovaný jeho návrhu nevyhovel a vecné bremeno nezapísal. V stanovisku uviedol dôvody takmer obsahovo totožné s dôvodmi uvedenými v podanej žalobe. 3. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor oznámením č. Z-27040/16 zo dňa 25.04.2017 oznámil žalobcovi, že dňa 25.04.2017 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. Z-27040/16 v katastrálnych územiach: k.ú. K. Z., list vlastníctva XXXX č. zmeny 2512/17. 4. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor záznamom č. Z-27040/16 zapísal do katastra nehnuteľností na predmetnom pozemku vecné bremeno v prospech Orange Slovensko, a.s. v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, spočívajúce v práve zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na nehnuteľnosti - streche stavby Prevádzková budova súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX.
II.
Žaloba
5. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2017 domáhal zrušenia záznamu (opatrenia) žalovaného označeného ako „Oznámenie“ č.k. Z-27040 zo dňa 25.04.2017. 6. Uviedol, že je správcom majetku štátu - nehnuteľnosti, prevádzkovej (administratívnej) budovy nachádzajúcej sa na H.. B.Q.. O.. F.. K. X, XXX XX C., okres C. X, obec C. - m.č. K. Z., k.ú. K.É. Z., na parc. č. XXXXX/XX, súpisné číslo budovy XXXX, zapísanej na LV č. XXXX ako vlastníctvo Slovenskej republiky. 7. Predmetná nehnuteľnosť bola predmetom nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 28.04.2003 uzatvorenej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., so sídlom: Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 do 31.12.2016 (ďalej aj „Orange"). Žalobca so spoločnosťou Orange opakovane rokoval v priebehu rokov 2016 a 2017, no k dohode nedošlo. Spol. Orange v súčasnosti užíva predmetnú nehnuteľnosť, a preto bol opakovane písomne vyzvaný, aby od neoprávneného užívania nehnuteľnosti upustil a zabezpečil odstránenie predmetných technických zariadení. 8. Žalobcovi bolo dňa 02.05.2017 doručené oznámenie žalovaného, ktorým žalovaný oznamuje žalobcovi, že dňa 25.04.2017 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. Z-27040-16 v katastrálnych územiach - K. Z., LV č. XXXX. Poukázal, že v predmetnom oznámení absentuje skutkový a právny stav, na základe ktorého žalovaný zápis k nehnuteľnosti vykonal. Žalovaný mal na vydanie rozhodnutia zákonnú 60 dňovú lehotu, ktorá uplynula dňa 20.02.2017 (teda bol v omeškaní viac ako 2 mesiace). 9. Oznámenie podľa žalobcu možno označiť za rozhodnutie, nakoľko ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie, alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje, alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Predmetným rozhodnutím boli práva ako aj právom chránené záujmy žalovaného porušené, ako aj priamo dotknuté. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/174/2011 zo dňa 10.10.2012 a 1Sžr/13/2012 zo dňa 18.07.2012. 10. Ďalším žalobným dôvodom žalobcu bolo tvrdenie, že naviac k návrhu na záznam absentovali potrebné prílohy (ako opis nehnuteľnosti a pod.). 11. V danom prípade tak „oznámenie" žalovaného vyvolalo právne účinky prejavujúce sa v zápise navrhovaného vecného bremena do katastra nehnuteľnosti. Verejnoprávne aspekty zákonného vecného bremena majú povahu núteného obmedzenia vlastníckeho práva a zapísať ich možno len výnimočne, ak vznikajú vo verejnom záujme, sú nevyhnutné. Vznik vecného bremena si vynútil Orange bez súhlasu žalobcu a v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR čl. 20 a judikatúry, nemôže vecné bremeno vznikať zo zákona, ale na základe zákona - musí sa o ňom riadne rozhodnúť. To znamená, že takéto rozhodnutie musí mať všetky náležitosti rozhodnutia, teda aj výrok, rozhodnutie, odôvodnenie a poučenie.
12. Vzhľadom na uvedené je žalobca názoru, že rozhodnutie a postup žalovaného odporuje právnemu poriadku SR, v dôsledku čoho zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Je nepochybné, že záujem na ochrane vlastníckeho práva je nadradený záujmom podnikateľského subjektu - súkromnej obchodnej spoločnosti bez účasti štátu. Spoločnosti Orange nič nebráni, aby si zriadil svoje zariadenia niekde inde, keď je mu preukázateľne známe, že žalobca nemá záujem na tom, aby jeho nehnuteľnosť užíval. Postup Orange tak hodnotí ako šikanózny. 13. Poukázal i na právny názor Ústavného súdu SR, ktorý opakovane dáva v súvislosti s obmedzením vlastníckeho práva do pozornosti inštitút právneho štátu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/95) a aj ústavnoprávny rámec ochrany vlastníckeho práva, ako aj judikatúru Ústavného súdu SR v otázke núteného obmedzenia vlastníckeho práva. V právnom štáte je neprípustné, aby zákonné obmedzenie vlastníckeho práva - zákonné vecné bremeno bolo možné zriadiť - vzniklo len „dňom oznámenia" povinnému. Podľa § 13a ods. 1 a 2 zákona o správe majetku štátu možno zriadiť inžiniersku stavbu uvedenú v § 43a ods. 2 písm. f), g), h) a i) zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku na základe nájomnej zmluvy alebo vecného bremena podľa § 13a ods. 3 zákona o správe majetku štátu. Diaľkovú a miestnu elektronickú komunikačnú sieť a vedenie možno podľa zákona o správe majetku štátu prevádzkovať (prípadne aj zriadiť) na základe vecného bremena uzatvoreného podľa § 13a ods. 3 zákona o správe majetku štátu. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka 14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.06.2018 uviedol, že katastrálny odbor pri zápise záznamom na základe verejnej listiny alebo inej listiny neposudzuje splnenie podmienok pre vznik práv uvedených v zákone, nakoľko záznam má len evidenčnú funkciu, čoho dôsledok je, že katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať vo veci, ale len formálne posúdi predloženú listinu v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Na záznamové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, a preto katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať o vykonaní zápisu, ale vykoná zápis záznamom v zmysle návrhu navrhovateľa.
15. Povinnosť vyznačiť predmet vecného bremena do katastra nehnuteľností je uložená v § 151 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Spôsob vyznačenia je následne špecifikovaný v § 28 ods. 1 vyhlášky s odkazom na § 1 ods. 1 katastrálneho zákona a § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. 16. Práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, tak aj povinnosti podniku, ktorý poskytuje verejnú sieť, upravuje ustanovenie § 66 ods. 3, 4 ZEK. Splnenie povinnosti podniku, katastrálny odbor nie je oprávnený skúmať. 17. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR za účelom stanovenia jednotných pravidiel pre správy katastra pri zápisoch vecného bremena do katastra nehnuteľností v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vydal dňa 31.07.2013 Stanovisko k zápisu zákonných vecných bremien do katastra nehnuteľností pod č. KO- 3908/2013-712, kde je uvedené: „ Podľa § 66 ods. 2 ZEK, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. Vecné bremeno, ktoré vzniká zo ZEK viazne na dotknutých nehnuteľnostiach, nie na častiach nehnuteľností. Správa katastra nerozhoduje o rozsahu vecného bremena, jeho rozsah je iba právom účastníkov a v právomoci správy katastra je ho len zapísať. Z uvedeného vyplýva, že požiadavka na predloženie geometrického plánu je neopodstatnená. " 18. Na základe vyššie uvedeného katastrálny odbor posúdil predložený návrh na zápis vecného bremena v konaní pod č. Z-27040/16 za spôsobilý na vykonanie záznamu do operátu katastra nehnuteľností a dňa 25.04.2017 vykonal zápis vecného bremena do listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. Z. pod číslom zmeny 2512/17, nasledovne: „ Vecné bremeno v prospech oprávneného Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270 v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, spočívajúce v práve zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na nehnuteľnosti - streche stavby Prevádzková budova súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX, Z-27040/2016”. Katastrálny odbor po vykonaní zápisu záznamom predloženej listiny, oznámil tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonal zápis do katastra záznamom a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra v zmysle ustanovenia § 37 katastrálneho zákona. 19. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca ako správca majetku štátu sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.04.2017 proti žalovanému domáha zrušenia záznamu označeného ako „Oznámenie“ č.k.: Z-27040 zo dňa 25.04.2017, ktorým bol vykonaný zápis vecného bremena v prospech spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. - ďalšieho účastníka na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu - prevádzkovú (administratívnu) budovu nachádzajúcu sa na H.. B.. O.. F.. K. X, XXX XX C., okres: C. P., obec: C. - m.č. K. Z., k. ú.: K.É. Z., na parc. č.: XXXXX/XX, súpisné číslo XXXX, vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „nehnuteľnosť"). 20. Vyššie uvedená nehnuteľnosť bola predmetom nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 28.04.2003 uzatvorenej podľa § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník") a jej Dodatkov medzi Výskumným ústavom vodného hospodárstva - žalobcom a spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. - ďalším účastníkom do 31.12.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca do 30 dní po skončení nájmu (31.12.2016) nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na príslušný súd a žalobu podal až dňa 11.04.2017, teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, nájomná zmluva sa obnovila za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná, a to o dobu jedného roka, t.j. do 31.12.2017. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ďalší účastník - spoločnosť Orange Slovensko, a.s. neužíval nehnuteľnosť neoprávnene, ako sa žalobca mylne domnieva, túto nehnuteľnosť užíva v súlade so zákonom. 21. Ďalší účastník sa snažil vec riešiť mimosúdnou dohodou priamo, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý rokoval s právnym zástupcom žalobcu, avšak neúspešne, nakoľko závery právneho zástupcu žalobcu (osôb zúčastnených na rokovaní) neboli jednotné, a ani postup dohodnutý ohľadne ďalšieho možného riešenia medzi právnymi zástupcami nebol zo strany žalobcu dodržaný, keď po spoločnom stretnutí a dohode o ďalších krokoch, zaslal dňa 04.04.2017 ďalšiemu účastníkovi opätovnú výzvu na odstránenie technologického zariadenia. Ďalší účastník teda v zmysle uvedeného výsledky mimosúdneho rokovania hodnotil ako neúspešné. Ďalší účastník počas celej doby mimosúdnych rokovaní objasnil žalobcovi režim vzniku a existencie zákonného vecného bremena, žalobcovi riadne preukázal existenciu zákonného vecného bremena, avšak žalobca túto skutočnosť neakceptoval. 22. V čase zriadenia základňovej stanice verejnej telekomunikačnej siete GSM - inžinierskej stavby na nehnuteľnosti žalobcu, ďalší účastník nehnuteľnosť užíval na základe platnej nájomnej zmluvy a jej dodatkov a súčasne zriadenie uvedenej základňovej stanice bolo vykonané v súlade s rozhodnutiami a povoleniami príslušných orgánov, teda v súlade s právnymi predpismi. 23. Vo vzťahu k žalobcovým tvrdeniam týkajúcich sa vykonania záznamu a skutočnosti, keď žalobca považuje oznámenie žalovaného o vykonaní záznamu vecného bremena za rozhodnutie správneho orgánu, uviedol, že sa nejedná o rozhodnutie správneho orgánu a v zmysle § 34 katastrálneho zákona: (1) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín a (3) na vykonanie záznamu sa nevyťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. IV. Replika žalobcu a ďalšieho účastníka 24. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike doručenej súdu dňa 02.07.2018 upriamil pozornosť na to, že záznam žalovaného možno označiť za rozhodnutie, nakoľko ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie, alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Predmetným rozhodnutím boli práva ako aj právom chránené záujmy žalovaného porušené ako aj priamo dotknuté. 25. Podľa žalobcu „oznámenie“ žalovaného vyvolalo právne účinky prejavujúce sa v zápise navrhovaného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vznik vecného bremena si vynútil Orange bez súhlasu žalobcu a v zmysle Ústavy SR (čl. 20 ods. 4) a judikatúry nemôže vecné bremeno vznikať zo zákona, ale na základe zákona - musí sa o ňom riadne rozhodnúť. To znamená, že takéto rozhodnutie musí mať všetky náležitosti rozhodnutia. Naviac k návrhu na záznam absentovali potrebné prílohy, ako opis nehnuteľnosti a pod. Je názoru, že postup žalovaného odporuje právnemu poriadku SR, v dôsledku čoho zasiahol do práv a oprávnených záujmov sťažovateľa. Je nepochybné, že záujem na ochrane vlastníckeho práva je nadradený záujmom podnikateľského subjektu - súkromnej obchodnej spoločnosti bez účasti štátu a je absolútne neprípustné, aby žalovaný rozhodol o vecnom bremene, pričom odplatou sa nikto nezaoberal. Taktiež nejde o verejný záujem, nakoľko služby spoločnosti Orange nie sú pre bežný život občana SR nevyhnutné, nenahraditeľné a ani nepostrádateľné, ako je to v prípade elektrickej energie alebo vody. 26. V súvislosti s ústavnoprávnym rámcom ochrany vlastníckeho práva v otázke núteného obmedzenia vlastníckeho práva poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.05.1995.
27. Poukázal, že v danej veci podal ústavnú sťažnosť, na podklade ktorej Ústavný súd SR vo svojom Uznesení I. ÚS 583/2017-23 zo dňa 15.11.2017 uviedol, že v danej veci je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve a to s poukazom na ustanovenie § 252 ods. 1 SSP.
28. Ďalší účastník v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.07.2018 (ďalší účastník mal zrejme na mysli žalobcu, ktorý podal repliku dňa 02.07.2018, žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 14.02.2018) doručenej súdu dňa 12.10.2018 uviedol, že katastrálny odbor pri zápise záznamom na základe verejnej listiny alebo inej listiny neposudzuje splnenie podmienok pre vznik práv uvedených v zákone, nakoľko záznam má len evidenčnú funkciu, čoho dôsledok je, že katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať vo veci, ale len formálne posúdi predloženú listinu v zmysle vyššie uvedeného. Na záznamové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ako sa žalobca mylne domnieva, a preto katastrálny odbor nie je príslušný rozhodovať o vykonaní zápisu, ale po splnení zákonných podmienok, vykoná zápis záznamom v zmysle návrhu navrhovateľa. 29. Z tohto dôvodu, keďže sa na uvedené záznamové konanie nevzťahuje zákon o správnom konaní, nejde o rozhodnutie (akt správneho orgánu) ako také v zmysle správneho poriadku, keďže aplikácia týchto predpisov je vylúčená. 30. Povinnosť vyznačiť predmet vecného bremena do katastra nehnuteľností je uložená v § 151 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Spôsob vyznačenia je ďalej špecifikovaný v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. 31. Ďalší účastník poukázal na § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorého je ďalší účastník oprávnený zriaďovať a prevádzkovať siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom povinnosti zodpovedajúce uvedeným oprávneniam sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik, teda ďalší účastník, pričom kataster nehnuteľností vykoná zápis záznamom. 32. Zápis v katastri nehnuteľností má teda deklaratórnu povahu. Zo znenia zákona o elektronických komunikáciách, pre vznik vecného bremena nie je podstatná ani jeho evidencia v katastri nehnuteľností, nakoľko vzniká zo zákona a jeho záznam (nie konštitutívny vklad) v katastri je len deklaratórny. Záznam vecného bremena podniku do katastra nehnuteľností nevyplýva zo zákona ako povinnosť (aj vzhľadom na jeho deklaratórnu povahu), ale v prípade návrhu na jeho záznam je povinnosťou príslušnej správy katastra uvedené vecné bremeno zapísať. 33. Katastrálny odbor posúdil predložený návrh na zápis vecného bremena v konaní pod č. Z-27040/16 za spôsobilý na vykonanie záznamu do operátu katastra nehnuteľností a dňa 25.04.2017 vykonal zápis vecného bremena do listu vlastníctva č. 2634, katastrálne územie Staré Mesto. 34. Poukázal, že z ústavnej sťažnosti podanej žalobcom vyplýva, že táto bola ÚS SR odmietnutá pre nedostatok právomoci ÚS SR, a súčasne zo záveru Uznesenia vyplýva, že aj ÚS SR potvrdil, že petit navrhovaný žalobcom, je nevykonateľný. 35. Zdôraznil, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď vykonal záznam vecného bremena v prospech ďalšieho účastníka, keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, Občianskeho zákonníka ako i katastrálneho zákona na vykonanie záznamu vecného bremena. Je názoru, že preukázal, že je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, pričom povinnosti zodpovedajúce uvedeným oprávneniam sú zákonnými vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach, a preto žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu trovy konania. V. Konania na Krajskom súde v Bratislave
36. V predmetnej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/113/2017-149 zo dňa 25.10.2018 tak, že žalobu zamietol, žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania súd priznal voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. 37. Voči tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 3Sžrk/6/2019-205 zo dňa 18.06.2020 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/113/2017-149 zo dňa 25.10.2018 a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie s odôvodnením, že zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností má písomnú podobu oznámenia a v dôsledku toho podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti formou opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ide teda o písomný správny akt, ktorým môžu byť práva a právom chránené záujmy
fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní preskúmať zákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného. 38. Vec bola ďalej vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/160/2020. VI. Právne posúdenie 39. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13 ods. 1 SSP opätovne preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v súlade správnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku č.k. 3Sžrk/6/2019-205 zo dňa l8.06.2020 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP. 40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 3 odsek 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 42. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 44. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§119 veta prvá SSP). 45. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 46. Podľa § 1 ods. 1, zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“): (1) Kataster nehnuteľností (ďalej lem „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). 47. Podľa § 4 katastrálneho zákona,
1) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad”), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). 2) zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. 3) zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. 48. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 49. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, okresný úrad spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operám; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi. 50. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 51. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 52. Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. 53. Podľa § 3 5 ods. 2 katastrálneho zákona, návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh. 54. Podľa § 36 ods. 1 a 2, katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Podľa ods. 2, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 55. Podľa § 37 katastrálneho zákona, okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknute, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. 56. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 57. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách), podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme
a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku. 58. Podľa § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. 59. Podľa § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobuje podnikaním. 60. Podľa § 2 odsek 1 zákona o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. 61. Podľa § 2 odsek 2 zákona o elektronických komunikáciách, verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. 62. Z administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalovaný vykonal záznam na základe návrhu spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktorá navrhla vykonať záznam vecného bremena v prospech seba ako oprávneného z vecného bremena, a to v rozsahu podľa § 66 odsek 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách na streche cudzej nehnuteľnosti. K návrhu navrhovateľ záznamu priložil:
poverenie zo dňa 23.12.2015 na zastupovanie v konaní a kópiu Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. Z., obstaranú z internetovej stránky Y..E..sk dňa 15.12.2016. 63. Žalobca namieta nezákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného z nasledovných žalobných dôvodov - vecné bremeno vzniklo bez súhlasu žalobcu, vecné bremeno malo vzniknúť na základe zákona a nie zo zákona, o vecnom bremene sa malo riadne rozhodnúť formou rozhodnutia, k návrhu na záznam absentovali potrebné prílohy, záujem na ochrane vlastníckeho práva je nadradený záujmom podnikateľského subjektu. 64. V prejednávanom prípade sa jedná o vznik vecného bremena zo zákona, pričom aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžrk/7/2019 z 26.01.2021 (bod 47) je potrebné dôsledne rozlišovať medzi zriadením a zapísaním vecného bremena. Podľa cit. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžrk/7/2019 z 26.01.2021 (bod 43) z obsahu ustanovenia § 34 ods. 1 ako aj § 35 ods. 1 a § 36 katastrálneho zákona vyplýva, že aj v preskúmavanej veci verejná alebo iná listina osvedčuje vznik vecného bremena. Uvedená verejná listina musí najmä vychádzať zo zákonom vymedzeného rozsahu vecného bremena, či obsahovať rozhodnutie štátneho orgánu, štátom poverenej úradnej osoby alebo z iných relevantných skutočností. Úlohou žalovaného bolo posúdiť právnu dôvodnosť návrhom požadovaného záznamu v rozsahu predpísaných náležitostí. 65. Na vznik vecného bremena zo zákona podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách sa predpokladá, že podnik v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme môže zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Úlohou žalovaného je posúdiť právnu dôvodnosť návrhom požadovaného záznamu v rozsahu predpísaných náležitostí. Žalovaný je povinný z návrhu a priložených listín posúdiť, či osoba oprávnená z vecného bremena (navrhovateľ záznamu) je podnikom v zmysle zákonnej definície podľa § 5 odsek 1 zákona o elektronických komunikáciách, či sa vecné bremeno vzťahuje k zriadeniu a prevádzkovaniu verejných sietí vychádzajúc zo zákonnej definície verejnej siete uvedenej v § 2 odsek 2 zákona o elektronických komunikáciách, a či vznik takéhoto vecného bremena je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách. 66. Podľa § 35 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Správny súd konštatuje, že navrhovateľ na vykonanie záznamu žalovanému nepredložil k návrhu žiadnu verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ktorou by bol osvedčený vznik vecného bremena zo zákona v nadväznosti na splnenie všetkých zákonných podmienok podľa § 66 ods. 1 písm. a) a § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. 67. Správnemu orgánu nebola v konaní o zázname predložená žiadna listina preukazujúca, že navrhovateľ záznamu je podnikom podľa § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, ktorý zriaďuje a prevádzkuje verejné siete tak ako sú definované v § 2 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách a stavia ich vedenia v nevyhnutnom rozsahu vo verejnom záujme na streche budovy žalobcu. 68. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 69. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť žalobnému dôvodu žalobcu v tom, že k návrhu na záznam absentovali potrebné prílohy. Zo skutkových zistení spočívajúcich v predložených dokladoch navrhovateľom záznamu tak žalovaný vyvodil nesprávny právny záver a opatrenie žalovaného v tomto štádiu konania bolo predčasné. 70. K žalobným dôvodom žalobcu založeným na tom, že vecné bremeno vzniklo bez súhlasu žalobcu a že vecné bremeno nemôže vznikať zo zákona, ale na základe zákona, správny súd uvádza, že v prejednávanom prípade sa jedná o vznik vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) a § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Zo znenia § 66 ods. 1 písm. a) a § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že na vznik vecného bremena sa súhlas žalobcu nevyžaduje a že vecné bremeno vzniká z cit. ustanovení zákona za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Preto tieto žalobné dôvody správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. 71. K žalobným dôvodom žalobcu spočívajúcim v tom, že oznámenie o vykonaní záznamu neobsahuje skutkový a právny stav, a že o vecnom bremene sa musí riadne rozhodnúť formou rozhodnutia so všetkými jeho náležitosťami, správny súd dodáva, že režim vzniku vecného bremena zo zákona sa
spravuje zákonom o elektronických komunikáciách a katastrálnym zákonom. Na vykonanie záznamu sa podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Vzhľadom k tomu, že zákon neustanovuje pre oznámenie formálne náležitosti rozhodnutia, ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade k vzniku vecného bremena nedochádza rozhodnutím orgánu verejnej moci, ale vzniká za predpokladu splnenia zákonných podmienok podľa § 66 ods. 1 písm. a) a § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, ktorých existenciu musí pri návrhu na záznam navrhovateľ osvedčiť a žalovaný posúdiť podľa § 36 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, nemožno prisvedčiť vyššie uvedeným žalobným dôvodom žalobcu. 72. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 73. Správny orgán v ďalšom konaní, ktoré predchádza vydaniu oznámenia o vykonaní zápisu do katastra záznamom, preverí, či vecné bremeno podľa § 66 ods. 1 písm. a) a § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách na základe týchto ustanovení zákona vzniklo. Za účelom vyššie uvedeného správny orgán vyžiada od navrhovateľa záznamu Orange Slovensko, a.s. verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Žalovaný je povinný z návrhu a priložených listín posúdiť, či osoba oprávnená z vecného bremena (navrhovateľ záznamu) je podnikom v zmysle zákonnej definície podľa § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, či sa vecné bremeno vzťahuje k zriadeniu a prevádzkovaniu verejných sietí vychádzajúc zo zákonnej definície verejnej siete uvedenej v § 2 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, a či vznik takéhoto vecného bremena je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách. 74. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vrátane kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia (§ 175 ods. 2 SSP). O trovách konania ďalšieho účastníka súd rozhodol podľa § 169 SSP. 75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.