Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 583/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

15. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Pavlom Jurekom, Jurek, advokátska kancelária, s. r. o., Páričkova 15, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia „základných práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 až 5,

“ a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného úradu

Bratislava – katastrálneho odboru v konaní vedenom pod sp. zn. Z-27040/16 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

26. mája 2017 doručená sťažnosť (ďalej

len ,sťažovateľ), v ktorej namietal porušenie svojich základných práv podľa „čl. 1 ods. 1

a 2, až 5, “ (ďalej len ,a“) a práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného úradu Bratislava –

katastrálneho odboru (ďalej len ,,okresný úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. Z-27040/16.

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľ

je správcom majetku štátu – nehnuteľnosti (prevádzkovej administratívnej budovy, pozn.),

ktorá bola predmetom zmluvy o nájme nebytového priestoru medzi sťažovateľom

a spoločnosťou , uzatvorenej do 31. decembra 2016.

Táto spoločnosť neskôr odmietla podpísať zmluvné vecné bremeno, preto ju sťažovateľ

4. apríla 2017 vyzval, aby odstránila technické zariadenie „základňovú stanicu“

na nehnuteľnosti.

3. Sťažovateľovi bolo 2. mája 2017 doručené oznámenie okresného úradu, v ktorom

bolo uvedené, že 25. apríla 2017 bol vykonaný „zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam

do operátu katastra nehnuteľnosti na základe listiny č. Z-27040-16 v katastrálnych

územiach – , LV č. “. Okresný úrad „mal... zo zákona 60 dňovú lehotu,

ktorá uplynula dňa 20. 02. 2017 (teda bol v omeškaní viac ako 2 mesiace)“.

4. Oznámenie okresného úradu „vyvolalo právne účinky prejavujúce sa v zápise

navrhovaného vecného bremena do katastra nehnuteľností. Treba upriamiť pozornosť na to,

že verejnoprávne aspekty zákonného vecného bremena majú povahu núteného obmedzenia

vlastníckeho práva, a zapísať ich možno len výnimočne, a to vtedy ak vznikajú vo verejnom

záujme, sú nevyhnutné a za primeranú náhradu. Vznik vecného bremena si vynútil

bez súhlasu sťažovateľa a v zmysle SR () a judikatúry nemôže vecné

bremeno vznikať zo zákona, ale na základe zákona - musí sa o ňom riadne rozhodnúť.

To znamená, že takéto rozhodnutie musí mať všetky náležitosti rozhodnutia, teda aj výrok...

odôvodnenie a poučenie...“.

5. Sťažovateľ tvrdí, že nemá v tejto veci iný prostriedok nápravy, pretože oznámenie

okresného úradu nie je rozhodnutím a bolo vydané bez ďalšieho a svojvoľne.

6. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného úradu opísaným v bodoch 3 až 5 došlo k porušeniu ním v záhlaví označených

práv podľa a dohovoru. Súčasne žiada, aby ústavný súd „postup Okresného úradu

Bratislava..., ktorý vykonal zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra

nehnuteľností..., ktorej správcom majetku je sťažovateľ zrušuje a ukladá, aby vo veci

opätovne rozhodol a to tak, že návrh na zápis vecného bremena zamietne – vecné bremeno

v prospech oprávneného spoločnosti ... nezapíše“. Súčasne

žiada náhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu,

koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd opakovane pripomína, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo (pozri

– „ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Ústavný súd

je k ochrane základných práv a slobôd povolaný až subsidiárne. Ústavné súdnictvo

a právomoc ústavného súdu sú totiž vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí

právoplatne skončených, u ktorých protiústavnosť nie je možné napraviť iným spôsobom,

teda najmä prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov zaručených

príslušnými procesnými normami. Vyčerpaním opravných alebo iných právnych

prostriedkov v zmysle sa má na mysli nielen

ich podanie, ale aj rozhodnutie o nich.

10. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej

správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou

orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Ústavný súd tiež dodáva, že podľa v správnom súdnictve

poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby

a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených

týmto zákonom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo

právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej

správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným

zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom

domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným

zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí

jeho opakovanie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia žalobca sa môže žalobou domáhať

aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho

trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu

je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

13. Z citovanej právnej normy vyplýva, že vo veci sťažovateľa je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o jeho správnej žalobe. Túto

právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. Ústavný

súd súčasne zistil, že sťažovateľ v tejto veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu

v podaní z 5. januára 2017 adresovanom okresnému úradu označenom ako „Stanovisko

k návrhu na zápis vecného bremena“ na s. 4 výslovne tiež uviedol: „V danom prípade...

okrem iného budeme nútení pristúpiť aj k správnej žalobe: V zmysle Rozhodnutia NS SR

č. k. zo dňa 10. 10. 2012.“

14. Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľ síce v sťažnosti tvrdí, že využil všetky

prostriedky nápravy, ale z obsahu príloh tiež vyplýva, že chcel podať aj správnu žalobu

(pozri bod 13). Ústavný súd na Krajskom súde v Bratislave súčasne zistil, že túto žalobu

skutočne aj podal 24. mája 2017 a konanie proti rozhodnutiu okresného úradu (zápisu

údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľnosti na základe listiny

č. Z-27040/16 z 25. apríla 2017, ktoré namietal aj na ústavnom súde) sa vedie na tomto súde

pod sp. zn. .

15. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

fyzickú osobu alebo právnickú osobu namietajúcu porušenie svojho základného práva. Preto

každý musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému

súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu ().

16. Ústavný súd opakovane a stabilne vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že predstavuje

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci iných orgánov verejnej moci (najmä súdov).

17. Pokiaľ sa sťažovateľ za definovanej situácie domáhal ochrany svojich práv

na ústavnom súde, a to skôr, ako ochranu týmto právam mohli reálne poskytnúť správne

súdy v konaní nimi iniciovanom ( a nasl. ), ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

je podaná predčasne. Existencia právomoci správneho súdu poskytnúť ochranu

sťažovateľovi pred tvrdeným zásahom do jeho označených práv vylučuje právomoc

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

a rozhodnutie.

18. Bolo už preto bez právneho významu zaoberať sa aj prípadnými nedostatkami

tejto sťažnosti: navrhovaný petit je nevykonateľný z hľadiska nedostatočne označených

a pomenovaných základných práv, ktoré mali byť porušené vo vzťahu k čl. 46 (má viac

odsekov), nezakotvuje základné právo a postup okresného úradu sa tiež nedá

zrušiť (keď tak záznam) a podobne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017