Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-51-2024.pdf
PDF · 109.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/51/2024
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: A. B. C.¸ nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, D., proti žalovanej: C. C. E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, D., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu ako veriteľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 230 000 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 5 000 eur vzniknutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.11.2019, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., obec Bardejov G. Bardejov:
· parcela registra CKN č. 5559/16, trvalý trávny porast o výmere 837 m2, zapísaná na LV č. XXXX, · parcela registra CKN č. 5559/24, trvalý trávny porast o výmere 838 m2, zapísaná na LV č. XXXX, · parcela registra CKN č. 5559/25, trvalý trávny porast o výmere 838 m2, zapísaná na LV č. XXXX, · parcela registra CKN č. 4869/683, trvalý trávny porast o výmere 400 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, · parcela registra CKN č. 4869/684, trvalý trávny porast o výmere 400 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, · parcela registra CKN č. 2354/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 981 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, · parcela registra CKN č. 2355/1, trvalý trávny porast o výmere 1 746 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, · parcela registra CKN č. 2355/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, · stavba - Chata postavená na parcele registra CKN č. 2355/2, súpisné číslo XXXX, zapísaná na LV č. XXXXX, · parcela registra CKN č. 2358/1, záhrada o výmere 608 m2, zapísaná na LV č. XXXXX.
II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 11.09.2024 doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva na nasledovných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec Bardejov G. Bardejov:
- parcela registra CKN č. 5559/16, trvalý trávnatý porast o výmere 837 m2,
- parcela registra CKN č. 5559/24, trvalý trávnatý porast o výmere 838 m2,
- parcela registra CKN č. 5559/25, trvalý trávnatý porast o výmere 838 m2,
- parcela registra CKN č. 5559/16, trvalý trávnatý porast o výmere 837 m2,
- parcela registra CKN č. 2354/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 981 m2,
- parcela registra CKN č. 2355/1, trvalý trávnatý porast o výmere 1 746 m2,
- parcela registra CKN č. 2355/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2,
- chata postavená na parcele registra CKN č. 2355/2, súpisné číslo XXXX,
- parcela registra CKN č. 2358/1, záhrada o výmere 608 m2,
- rodinný dom postavený na parcele registra CKN č. 388, súpisné číslo 913.
2. Podaný návrh odôvodnil tým, že sa niekedy v roku 2019 spoznal s manželom žalovanej, p. H. E., ktorý je realitným maklérom. Následne sa s p. E. stretol u neho doma, kde mu povedal, že ide stavať bytový dom v D. I. J. K. L. a zháňa spoluinvestora. Dohodli sa, že žalobca zainvestuje do daného projektu svoje úspory. Dohoda bola taká, že peniaze bude žalovanej posielať na 3 etapy. Zmluvu o pôžičke uzatvoril s manželkou p. E. – žalovanou, ktorá bola vlastníkom pozemku na ktorom sa malo stavať. Prvú časť pôžičky mal p. E. použiť na výkopové práce, materiál, železo, základovú dosku, betón, inžinierske siete a iné. To sa nezrealizovalo. Druhá časť pôžičky sa mala použiť na kúpu stavebného materiálu, tvárnice, železo, betón, strecha, drevo, stavebné práce a iné. Materiál sa znova nezakúpil. S výstavou bytového domu sa nezačalo vraj kvôli jeho susedovi, ktorý výstavbu bytového domu napadol na stavebnom úrade v Bardejove. To sa ťahá až dodnes, kedy však podľa informácií žalobcu už rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (02/2024). Cca pred 2 rokmi si žalobca dohodol stretnutie s p. E.. Tam mu oznámil že nakoľko sa ten projekt už dosť dlho naťahuje, že by chcel vrátiť peniaze. On ho začal presviedčať a ubezpečovať. že sa oplatí počkať, že sa nemá čoho báť, lebo má predsa zábezpeku na pozemku. Vraj už čoskoro prebehne územné konanie a začne sa stavať a obaja na tom projekte zarobia. V priebehu mesiaca august 2024 žalobca cez katastreportal zistil, že na pozemkoch žalovanej je plomba, a tak sa rozhodol poslať žalovanej výzvu na uhradenie dlhu. List jej zaslal dňa 03.09.2024, prevzala ho dňa 06.09.2024. Dňa 09.09.2024 zavolal žalobcu p. Smelý - manžel žalovanej k nim domov kde bola prítomná aj žalovaná. Oznámili mu, že majú súkromné problémy a že sa budú pravdepodobne rozvádzať. Opäť žalobcu ubezpečovali, že sa nemá čoho obávať. Žalobca má vážne a odôvodnené obavy, že žalovaná prevedie nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na svojho manžela a dôjde tak k poškodzovaniu veriteľa – žalobcu, nakoľko podľa informácií žalobcu dňa 09.09.2024 žalovaná darovala bonitné nehnuteľnosti ktoré vlastnila svojmu manželovi p. E.. Na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 29.11.2019 (ďalej len „zmluva“) poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi finančné prostriedky v celkovej sume 230 000 eur s tým, že žalovaná uvedené finančné prostriedky vráti žalobcovi najneskôr do 31.12.2021. Súčasne sa strany konania v uvedenej zmluve dohodli na zmluvnom úroku vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy a na zmluvnej pokute vo výške 5 000 eur v prípade neuhradenia záväzku v dohodnutej lehote. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa strany konania uzatvorili dňa 29.11.2019 záložnú zmluvu na zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, a to k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., obec D., okres Bardejov: · parcela registra CKN č. 387/1, záhrada o výmere 150 m2, · parcela registra CKN č. 387/2, záhrada o výmere 333 m2, · parcela registra CKN č. 388, zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2. Žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy v dohodnutej lehote nesplnila, žalobcovi dlžnú sumu vo výške 230 000 eur nevrátila ani čiastočne. Z toho dôvodu žalobca kontaktoval žalovanú za účelom, aby žalovaná písomne uznala dlh čo do dôvodu a čo do výšky. Žalovaná svoj dlh odmietla písomne uznať napriek tomu, že si bola vedomá. že dlžnú sumu žalobcovi neuhradila ani čiastočne. Žalobca výzvou zo dňa 03.09.2024, ktorú si žalovaná prevzala dňa 06.09.2024, písomne vyzval žalovanú, aby svoj dlh vrátane príslušenstva v celkovej sume 380 106,44 eur zaplatila žalobcovi najneskôr v lehote 15 dní od doručenia písomnej výzvy. Celkovú dlžnú sumu vo výške 380 106,44 eur žalobca vyčíslil nasledovne: · istina vo výške 230 000 eur, · zmluvná pokuta vo výške 5 000 eur, · zmluvný úrok vo výške 10 % z dlžnej sumy 230 000 eur od 01.06.2020 do 03.09.2024 · úrok z omeškania vo výške 47 119,54 eur. Žalobca na základe voľne dostupných informácií v katastri nehnuteľností zistil, že žalovaná je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom značného množstva nehnuteľností v katastrálnom území D., ako aj v iných katastrálnych územiach. Strany sporu síce na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy uzatvorili záložnú zmluvu. ktorou zriadili záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti uvedené vyššie, avšak hodnota uvedených pozemkov predstavuje len zlomok hodnoty pohľadávky žalobcu vrátane príslušenstva. V prospech žalobcu bolo zriadené záložné právo k pozemkom o celkovej výmere 1 116 m2 čo pri aktuálnej cene obdobných pozemkov na trhu za 1 m2 (50 - 70 Eur/m2)
predstavuje sumu maximálne 78 120 eur, čo je cca 1/5 dlžnej sumy. Žalobca taktiež zistil, že žalovaná svoje nehnuteľnosti začala prevádzať iným osobám (zrejme svojmu manželovi), nakoľko pri viacerých nehnuteľnostiach v jej vlastníctve je na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností vyznačená plomba. Žalobca má vážne a odôvodnené obavy, že žalovaná nemá záujem vrátiť mu dlžnú sumu, nakoľko neustále dochádza z jej strany k rôznym výhovorkám, pričom žalovaná sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Žalobca síce má záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, ale hodnota uvedených nehnuteľností dosahuje len zlomok hodnoty pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Z týchto dôvodov má žalobca vážne obavy, že v budúcnosti by mohol byť výkon exekúcie v jeho prospech voči žalovanej ohrozený a je tu veľké riziko, že žalobca príde o značnú časť svojich peňazí, ktoré požičal žalovanej. Žalobca navrhuje zriadiť záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko má za to, že hodnota uvedených nehnuteľností, vo vlastníctve žalovanej v súlade s princípom proporcionality (primeranosť ujmy žalovanej, ktorá by týmto obmedzením vznikla, ako aj primeranosť zásahu, ktorým sa sleduje dosiahnutie cieľa - vymoženie pohľadávky) zodpovedá hodnote pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Dňom 31.12.2024 dôjde k premlčaniu nároku žalobcu k uvedenej pohľadávke, žalobca preto podal na upomínací súd voči žalovanej žalobu o zaplatenie sumy 230 000 eur s príslušenstvom.
3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 29.11.2019, Záložnú zmluvu zo dňa 29.11.2019, potvrdenie Tatra banky, a.s. zo dňa 29.11.2019.
4. Dňa 12.09.2024 doručil žalobca tunajšiemu súdu podanie, v ktorom upravil znenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia v časti označenia nehnuteľností uvedených pod bodmi IV. a V. tak, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhuje na parcele registra CKN č. 4869/683, trvalý trávny porast o výmere 400 m2 a na parcele registra CKN č. 4869/684, trvalý trávny porast o výmere 400 m2. K podaniu priložil potvrdenie pošty o doručení doporučeného listu podacie číslo RG891951671SK žalovanej dňa 06.09.2024, Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.09.2024, potvrdenie Tatra banky, a.s. zo dňa 29.11.2019, potvrdenie ING Bank Śląski S.A. zo dňa 31.03.2020, potvrdenie Fio banky, a.s. zo dňa 25.08.2020, výpisy z LV č. XXXXX, XXXX, XXXXX pre k.ú. D..
5. Žalobca v podaní zo dňa 13.09.2024 upravil označenie nehnuteľností, na ktorých sa domáha zriadenia sudcovského záložného práva, a to tak, že jeho zriadenie žiada na nasledovných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec Bardejov G. Bardejov:
- parcela registra CKN č. 5559/16, trvalý trávnatý porast o výmere 837 m2,
- parcela registra CKN č. 5559/24, trvalý trávnatý porast o výmere 838 m2,
- parcela registra CKN č. 5559/25, trvalý trávnatý porast o výmere 838 m2,
- parcela registra CKN č. 4869/683, trvalý trávnatý porast o výmere 400 m2,
- parcela registra CKN č. 4869/684, trvalý trávnatý porast o výmere 400 m2,
- parcela registra CKN č. 2354/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 981 m2,
- parcela registra CKN č. 2355/1, trvalý trávnatý porast o výmere 1746 m2,
- parcela registra CKN č. 2355/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2,
- chata postavená na parcele registra CKN č. 2355/2, súpisné číslo XXXX,
- parcela registra CKN č. 2358/1, záhrada o výmere 608 m2,
- parcela registra CKN č. 388, záhrada 633 m2,
- parcela registra CKN č. 387/1, záhrada 150 m2,
- parcela registra CKN č. 387/2, záhrada 333 m2.
6. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
8. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinným, týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).
15. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov, pričom spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.
16. Rovnako súd musí skúmať princíp proporcionality, a teda, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
17. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má byť zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 230 000 eur s príslušenstvom (dohodnutý úrok a zákonný úrok z omeškania) a zmluvnej pokuty vo výške 5 000 eur vzniknutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.11.2019. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom, ktorý možno nariadiť na návrh za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky, pričom spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. Nevyhnutným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, žalobcu teda zaťažuje dôkazné bremeno, aby osvedčil existenciu pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom a tiež, aby preukázal existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť pohľadávku dokiaľ sa stane pohľadávkou judikovanou a veriteľ získa exekučný titul, ktorý môže byť podkladom na vykonanie exekúcie.
18. Žalobca predložil súdu Zmluvu o pôžičke zo dňa 29.11.2019, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 300 000 eur v troch plneniach. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť v lehote do 31.12.2021 spolu s ročným úrokom vo výške 10 % z požičanej sumy. Strany sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 5 000 eur v prípade neuhradenia záväzku v dohodnutej dobe. Zmluvné strany si zároveň dohodli účel použitia požičaných peňažných prostriedkov.
19. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke strany dňa 29.11.2019 uzavreli záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. D., a to: parcela registra CKN č. 387/1, záhrada o výmere 150 m2, parcela registra CKN č. 387/2, záhrada o výmere 333 m2 a parcela registra CKN č. 388, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 633 m2.
20. Žalobca potvrdeniami z bánk osvedčil, že v prospech žalovanej uskutočnil na účet označený v Zmluve o pôžičke nasledovné platby: vklad zo dňa 29.11.2019 vo výške 100 000 eur, transakcia zo dňa 31.03.2020 vo výške 100 000 eur a platba zo dňa 25.08.2020 vo výške 30 000 eur.
21. Žalobca v konaní ďalej osvedčil, že listom zo dňa 03.09.2024, doručeným žalovanej dňa 06.09.2024 vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutej pôžičky spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou v sume 5 000 eur.
22. Predloženými výpismi z listov vlastníctva žalobca osvedčil, že žalovaná v súčasnosti prevádza nehnuteľnosti, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve, pričom na listoch vlastníctva č. XXXXX, XXXX, XXXXX sú aktuálne vyznačené plomby na podklade kúpnej a darovacej zmluvy.
23. Súd je na podklade žalobcom predložených listinných dôkazov toho názoru, že predložením uvedených dokladov žalobca v dostatočnej miere osvedčil danosť svojho peňažného nároku voči žalobkyni na podklade uzavretej zmluvy o pôžičke, i keď dôvodnosť nároku bude predmetom dokazovania vo veci samej, ktoré konanie žalobca podľa návrhu inicioval na upomínacom súde.
24. Ďalším predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacím opatrením sa tak má posilniť okrem iného vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd nevykonáva dokazovanie, ale žalobcom musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal teda žalobca, ktorý navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie, súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazoval na úkony žalovanej, ktoré smerujú k zmenšovaniu jej majetku. Žalobca po podaní návrhu doplnil svoje tvrdenia o relevantné listinné dôkazy a doložil súdu výpisy z listov vlastníctva pre k. ú. D. č. 14797, 10038 a 4122 vyhotovené dňa 12.09.2024, z ktorých vyplýva, že už len v tomto období bolo vykonaných zo strany žalovanej viacero úkonov, na základe ktorých došlo buď k odpredaju niektorých nehnuteľností, alebo k ich darovaniu.
25. Z nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D. zjavne došlo k odpredaju evidovaných pozemkov, kde na základe kúpnej zmluvy bola vyznačená plomba pod č. V-2002/2024. Z nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. D. zjavne došlo k odpredaju evidovaných pozemkov, kde na základe kúpnej zmluvy bola vyznačená plomba pod č. V-2134/2024. Z nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. D. zjavne došlo k darovaniu evidovaných pozemkov, kde na základe darovacích zmlúv boli vyznačené plomby pod č. V-1870/2024 a V-2151/2024.
26. Na základe uvedených tvrdení a predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil svoje tvrdenia o existencii obavy z budúceho zmarenia exekúcie, keď preukázal, že zo strany žalovanej došlo k viacerým úkonom, ktoré majú za následok zmenšenie jej majetku, o čom svedčia uzavreté kúpne a darovacie zmluvy, čo možno hodnotiť taktiež ako okolnosť, ktorá môže v budúcnosti viesť k zmareniu exekúcie, keďže žalovaná sa vplyvom týchto úkonov môže dostať do stavu platobnej neschopnosti voči žalobcovi. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, teda sú splnené všetky podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd bral tiež do úvahy osvedčenú nevôľu uhradiť svoj záväzok voči žalobcovi, a to napriek osvedčenej doručenej výzve na plnenie s pomerne rozsiahlym odstupom od dohodnutej doby splatnosti pôžičky. Súd ďalej k otázke obavy z budúceho zmarenia exekúcie poukazuje na to, že v predmetnej veci od žalobcu nemožno v tomto štádiu konania v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spravodlivo žiadať, aby preukazoval, resp. osvedčoval neexistenciu prípadného ďalšieho majetku žalovanej, z ktorého by pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. V súvislosti s uvedeným záverom súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/15/2017 zo 06.04.2017 a obdobne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/81/2010.
27. Súd vo vzťahu k posudzovaniu zachovania zásady proporcionality pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že pod primeranosťou nariaďovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k hodnote, ktorú má zabezpečovať, sa rozumie nielen samotná hodnota majetku, vo vzťahu ku ktorému súd obmedzuje žalovanú v nakladaní, ale primeranosť znamená širší pojem, teda či navrhovaný spôsob obmedzenia zabezpečovacím opatrením je adekvátny k uplatnenému právu žalobcu, ktoré má zabezpečovacie opatrenie zabezpečiť pre prípad ohrozenia budúcej exekúcie, napr. či nie je navrhovaný zabezpečovacím opatrením zákaz nakladať s akýmkoľvek majetkom žalovaného, v akejkoľvek hodnote, ak ide o majetok obežný, ktorý by mohol ohroziť bežnú činnosť žalovaného ako dlžníka. V prejednávanej veci však žalobca navrhol a súd prvej inštancie zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, ktorý nie je obežným majetkom, ide o nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby a ak je žalovaná nariadením zabezpečovacieho opatrenia obmedzená v nakladaní s nimi, toto obmedzenie je časovo obmedzené, a to tak, že bude trvať len do riadneho uspokojenia prípadne judikovanej zabezpečenej pohľadávky žalobcu.
28. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovanú vo výkone jej práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.
29. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/322/95 zo dňa 27.05.1996, kde najvyšší súd uviedol: „nariadeniu predbežného opatrenia nebráni, ak žalobca k návrhu na predbežné opatrenie nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť predbežným opatrením postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer.“.
30. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., obec Bardejov G. Bardejov: parcela registra CKN č. 388, záhrada 633 m2, zapísaná na LV č. XXXX, parcela registra CKN č. 387/1, záhrada o výmere 150 m2, zapísaná na LV č. XXXX, parcela registra CKN č. 387/2, záhrada o výmere 333 m2, zapísaná na LV č. XXXX, tú súd uvádza, že tieto nehnuteľnosti už sú predmetom zálohu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu voči žalovanej, čo vyplýva z predloženého výpisu z príslušného listu vlastníctva ako aj z predloženej záložnej zmluvy zo dňa 29.11.2019. Vzhľadom na túto skutočnosť súd považoval návrh vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, na ktorých už v prospech žalobcu je zriadené záložné právo, za nedôvodný a v tomto rozsahu ho zamietol.
31. V konaní bolo osvedčené, že pohľadávka žalobcu je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorých hodnotu odhadol nanajvýš na hodnotu 78 120 eur, pričom súčasná osvedčená výška jeho pohľadávky voči žalovanej predstavuje sumu 380 106,44 eur. Nezabezpečená tak v súčasnosti ostáva osvedčená pohľadávka žalobcu voči žalovanej v rozsahu 301 986,44 eur. Pokiaľ ide o dodržanie zásady proporcionality v predmetnom konaní, súd poukazuje na závery diskusného seminára, ktorý sa uskutočnil dňa 05.11.2018 na Justičnej akadémii SR. Zo záverov seminára k otázke dodržiavania zásady proporcionality vyplynulo o.i. aj to, že proporcionalita nariadeného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva už z jeho samotnej podstaty. Zabezpečovacím opatrením dochádza zo strany súdu k zriadeniu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky v určitej výške. Povinná osoba nariadením zabezpečovacieho opatrenia nestráca možnosť predmet zálohu ďalej previesť a prípadným výkonom záložného práva dôjde k uspokojeniu pohľadávky veriteľa len čo do rozsahu právoplatne judikovanej pohľadávky. S týmito závermi sa súd stotožňuje a navrhované zabezpečovacie opatrenie v rozsahu, v ktorom nebolo zamietnuté, považoval za primerané.
32. Nakoľko súd mal za to, že v predmetnej veci žalobca osvedčil všetky predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súd podanému návrhu vyhovel s výnimkou zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach, na ktorých už v prospech jeho pohľadávky voči žalovanej viazne záložné právo.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Aj keď bol návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v časti zamietnutý, súd vychádzal z toho, že úspech žalobcu v konaní spočíva v tom, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný dôvodne, teda boli splnené podmienky na jeho nariadenie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.