Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Ek-23-2021.pdf
PDF · 104.95 KB
Case nature
Subarea
54Ek/23/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: F. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX R., práv. zast.: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42312230 proti povinnému: A. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX C. C., na vymoženie pohľadávky vo výške X XXX,XX eura a iných trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/23/2021 zo dňa 12. marca 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/23/2021 zo dňa 12. marca 2021, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 153,42 eura a iných trov exekúcie. Ako exekučný titul pripojil Trestný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T 34/08 zo dňa 28. 04. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 12. 2008 (ďalej aj ako len „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z“, resp. „ZoUNEK“).
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. 54Ek/23/2021 zo dňa 12. marca 2021 vyšší súdny úradník výrovou vetou I. rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia iného nároku vo výške 58,50 eura podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 142,92 eura podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamieta. Pokiaľ ide o výrok I. uznesenia v odôvodnení konštatoval, že bol zistený rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia, považoval uplatnenie nároku zo strany oprávneného na náhradu trov exekučného konania za právne zastúpenie vo výške 142,92 eura za nedôvodné, v rozpore s § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z.. Zároveň podrobne rozpísal dôvody, ktoré ho k danému právnemu posúdeniu veci a následnému rozhodnutiu (pri obidvoch výrokoch uznesenia), viedli.
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, právny zástupca oprávneného, v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, ktorú odôvodnil rozsiahlo v podstate tým, cit.: „Čo sa týka nepriznania paušálnych trov starej exekúcie 42 €, resp. aj sumy 16,50 € ako súdneho poplatku za pôvodne podaný návrh na vykonanie exekúcie v tzv. starej exekúcii, k tomu oprávnený uvádza, s odkazom na ust. § 121 ods. 3 OZ by sa mohlo jednať aj o príslušenstvo vymáhanej pohľadávky v tomto exekučnom konaní, kde na tieto sumy, keďže zdieľajú osud hlavnej veci - pohľadávky nie je potrebné disponovať samostatne vydaným exekučným titulom.“, a tiež cit.: „Ak sa však bližšie pozrieme na už toľko spomínané ust. § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., tak v tomto zákonnom ustanovení sa uvádza, že okrem náhrady súdneho
poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Výkladom a contrario dospejeme k tomu, že náhradu trov spojených s pôvodne podaným návrhom na vykonanie exekúcie v tzv. starej exekúcii, ako napr. pôvodne zaplatený súdny poplatok 16,50 €, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii, zákon č. 233/2019 Z.z.
4. Sudca k veci udáva nasledovné:
5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
10. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
11. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
12. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
13. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Skutkový stav v napadnutom uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného.
14. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 58,50 eura /ktoré vo svojej podstate tvoria trovy (exekúcie) oprávneného vzniknuté v starej exekúcii pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v starej exekúcie vo výške 16,50 eura a za úhradu trov súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie vo výške 42,00 eur/ a tiež uplatnený nárok vo výške 142,92 eura, (ktoré tvoria trovy exekúcie oprávneného za zastúpenie advokátom pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie). Pokiaľ ide o sumu 58,50 eura, ktorá predstavuje trovy starej exekúcie oprávneného ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený
exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie trov exekúcie oprávneného vzniknutých v zastavenej („starej“) exekúcii. Tvrdenie oprávneného v sťažnosti, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom je tak len čiastočne dôvodné, keď je exekučným titulom v prospech súdneho exekútora ako oprávneného z exekučného titulu a oprávneného ako povinného z exekučného titulu, no nie je exekučným titulom v prospech oprávneného ako oprávneného z exekučného titulu a povinného ako povinného z exekučného titulu. K tvrdeniu oprávneného v sťažnosti, že príslušenstvo nemusí byť priznané exekučným titulom súd uvádza, že ním uvedené príklady sa dotýkajú vždy náhrady trov exekučného konania, na ktoré „exekučný titul“ vydáva od 01. 04. 2017 exekučný súd, keď vyčíslenie trov exekúcie oprávneného je od 01. 04. 2017 súčasťou poverenia na vykonanie exekúcie udeleného súdnemu exekútorovi. Pred uvedeným dátumom bol „exekučný titul“ na vymáhanie trov exekúcie oprávneného Upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie oprávneného (súd v Poverení súdneho exekútora iba všeobecne poveroval aj na „vymoženie trov exekúcie oprávneného“) a povinný mal možnosť opravného prostriedku v podobe „Námietok proti trovám exekúcie“. Exekučný titul na trovy exekúcie oprávneného sa nevyžadoval a ani nevyžaduje z dôvodu, že exekučný titul na tento nárok oprávnený bol „vytvorený“ v priebehu exekúcie a ide o trovy konania (exekučného) a nie o príslušenstvo pohľadávky. Pokiaľ konanie (exekučné) bolo zastavené pre neúspech oprávneného (nepodarilo sa vymôcť sumu priznanú mu exekučným titulom), potom niet toho, kto by oprávnenému tieto trovy nahradil a ani konanie, v ktorom by ich mal mať nahradené. Účinky Upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., v konaní vedenom pod sp. zn. EX 619/2009 zanikli zastavením exekúcie a zanikol tak aj „exekučný titul“ na vymáhanie trov exekúcie oprávneného (v zastavenej starej exekúcii). V tomto exekučnom konaní bráni „vytvoreniu exekučného titulu“ na vymáhanie trov exekúcie oprávneného v podobe Poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi tak ustanovenie § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., ako aj skutočnosť, že ide o trovy zastaveného konania, v ktorom nebol oprávnený úspešný a preto nedošlo k vymoženiu trov exekúcie oprávneného a s istou dávkou abstrakcie možno konštatovať že tieto trovy zdieľajú osud konania, ktoré bolo ako neúspešné zastavené. Zastavením exekúcie a exekučného konania došlo k strate účinkov viažúcich sa na Upovedomenie o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom. Ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 58,50 eura od povinného (účinky Upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., v konaní vedenom pod sp. zn. EX 619/2009 zanikli zastavením exekúcie) a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 15. Súd k nároku na náhradu trov exekúcie oprávneného vzniknutých v zastavenej exekúcii od povinného uvádza, že zákonom 233/2019 Z.z. došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s opakovaným vedením exekúcie (na vymoženie toho istého exekučného titulu) a teda nákladov vzniknutých v neúspešnej exekúcii ktorá bola zastavená z dôvodu že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov
starej exekúcie (porovnaj § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z.) z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani v základnom konaní, keď je strana v spore úspešná, nezakladá to jej to ústavné právo aj na skutočnú náhradu trov konania. Pokiaľ bola predchádzajúca exekúcia zastavená z dôvodu absencie majetku povinného, potom nemožno v tejto vzniknuté náklady oprávneného prenášať do nového exekučného konania. Oprávnený mal nárok na vymoženie týchto trov v pôvodne vedenej exekúcii, ktorá však bola zastavená (pre nedostatok majetku povinného). Uvedené trovy ale nie je možné prenášať do ďalšieho exekučného konania. Pokiaľ bola predchádzajúca exekúcia zastavená z dôvodu absencie majetku povinného (po takmer jedenástich rokoch vedenia exekúcie bolo vymožených 0,00 eura), potom nemožno v tejto vzniknuté náklady oprávneného prenášať do nového exekučného konania. Ak má oprávnený legitímne očakávania, že v tomto exekučnom konaní bude úspešný, má možnosť podať „nový“ návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom ale nie je možné uvažovať (pre absenciu exekučného titulu a pre skutočnosť, že oprávnený bol (v poradí s prvým) návrhom na vykonanie exekúcie neúspešný) o tom, že by sa mali vymáhať trovy už zastaveného konania pre nemajetnosť povinného vymáhať v poradí v druhom exekučnom konaní vedenom proti povinnému. Trovy exekúcie oprávneného v poradí druhom návrhu na vykonanie exekúcie (vyčíslené vo výške 142,92 eura za zastúpenie oprávneného advokátom) sú limitované bez pochybností ustanovení § 9 zákona č. 233/2019 Z.z. a exekučný súd tak nemôže priznať trovy exekúcie prevyšujúce uhradený súdny poplatok (16,50 eura). 16. K poukazu oprávneného na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad č.k. III.ÚS 239/2020-18 zo dňa 23. 06. 2020 (a iné) súd predovšetkým uvádza, že rozhodnutia súdov, nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje oprávnený je rozhodnutím, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená a jeho podstatou bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. Predmetom skúmania nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., pričom ústavný súd v predposlednej vete odôvodnenia uviedol aj oprávneným citovanú vetu. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že je predovšetkým sporné, či uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 239/2020-18 zo dňa 23. 06. 2020 (a iné) je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a ktorej predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie (ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí je následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného obmedzí na konštatovanie, že podľa jeho názoru nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keď uvedená otázka nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku (odsek 7. odôvodnenia), z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona (odsek 8. odôvodnenia), z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 42,00 eur od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, čo ale neznamená, že si ich nemôže uplatniť. 17. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku, z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona a z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 58,50 eura (trov exekúcie oprávneného zastavenej ex-lege podľa zákona č. 233/2019 Z.z.). O uvedených vynaložených nákladoch oprávneného nie je možné uvažovať ako o príslušenstve pohľadávky z dôvodu, že na tieto nemá oprávnený k dispozícii exekučný titul. Z ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku bez pochybností vyplýva, že pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie sa vyžaduje exekučný titul (ktorým oprávnený na vymoženie 58,50 eura + 142,92 eura nedisponuje), pričom ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. vylučuje použitie ustanovenia § 199a ods. 1 Exekučného poriadku s výnimkou výdavkov na zaplatený súdny poplatok. Pokiaľ súd zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 58,50 eura, iba aplikoval účinné
právne normy, o ktorých súlade s Ústavou nemá pochybnosti. Obdobne pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 142,92 eura ako trov exekúcie oprávneného za podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným ktorý je zastúpený advokátom, v tomto exekučnom konaní, ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. výslovne priznáva oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie oprávneného za podanie návrhu na vykonanie exekúcie v prípadoch, ak po zastavení starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. je podaný opätovne návrh na vykonanie exekúcie iba v rozsahu zaplateného súdneho poplatku. 18. V danej problematike nie je možné v celom rozsahu vychádzať z dôvodovej správy. Táto nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nezodpovedá prijatému normatívnemu textu zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k § 5 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Taktiež podľa dôvodovej správy k § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z.z., cit.: Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z.z. (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z.z. a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý sa má mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu.
19. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného odvolávajúcim sa na predmetnú Dôvodovú správu už iba dodať, že súd musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK, či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov. Rešpektujúc očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného súd poukazuje aj na to, že už aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje trvanie exekúcie voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku (§ 9 ods. 3 ZoUNEK). Exekučný súd preto nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu zákona uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR) nezahrnul do ustanovení samotného zákona, a rovnako tak exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul oprávneného voči povinnému, upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému, iba na základe toho, že došlo k osobitnej úprave zastavenia starých exekúcií. Ak by mal zákonodarca taký úmysel, bol by ho zahrnul do ustanovení samotného zákona ZoUNEK, čo však neurobil. Preto, ak by exekučný súd postupoval v exekučnom konaní vedenom voči povinnému, aj v časti paušálnych trov starej exekúcie, t.j. bez spôsobilého exekučného titulu svedčiaceho v prospech oprávneného, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so ZoUNEK a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.
20. Uvedené nároky si preto oprávnený nemôže pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému uplatňovať nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie.
21. K návrhu oprávneného na podanie návrhu na napadnutie nesúladnosti textu právnej normy s ústavou súd uvádza, že nemá pochybnosti o jej ústavnosti. Iba v skratke súd uvedie, že pokiaľ je imanentnou súčasťou právnych noriem, ktoré ju odlišujú od iných noriem v ľudskom spoločenstve, aj znak „vynútiteľnosti“, potom je plne na rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v Slovenskej republike, aby pretavil „volonté générale“ podľa de Montesquieu, alebo inak povedané vôľu spoločenstva ľudí uzatvárajúceho spoločenskú zmluvu so „štátom“ efektivitu vynútiteľnosti právnych noriem vtedy, ak ich subjekty nerešpektujú dobrovoľne. V ponímaní verejného práva si ponechal štát právo vynútenia vo svojej výlučnej kompetencii (výkon trestných rozsudkov, daňová exekúcia a podobne), v ponímaní súkromného práva ponechal donútenie na jednotlivé subjekty práva a výkon zveril osobám odlišným od štátu (súdnym exekútorom). Pokiaľ stanovil limity smerujúce k obmedzeniu bezbrehého cyklenia vedenia opakovaných exekučných konaní obmedzením trov exekúcie oprávneného, súd v tom nevidí znak protiústavnosti či diskriminácie. Oprávnený mal možnosť domôcť sa svojho práva, ktorý aj využil. Súd zdôrazňuje, že za takmer jedenásť rokov vedenia exekúcie sa podarilo súdnemu exekútorovi vymôcť od povinného 0,00 eura. Pokiaľ má oprávnený za to, že je takýto výkon rozhodnutia dostatočne efektívny, nie je mu obmedzená možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie. Obmedzené je len prenášanie jeho trov, ktoré mu s podaním vzniknú z oprávneného na povinného ako trov exekúcie oprávneného. Obdobne môže vznik týchto trov oprávnený minimalizovať napríklad tým, že pokiaľ nevie sám podať návrh na vykonanie exekúcie, môže využiť služby súdneho exekútora, prostredníctvom ktorého je možné podať návrh za odmenu 16,50 eura + DPH, a teda oprávnený má možnosť voľby či podá návrh prostredníctvom exekútora, pri nákladoch cca 21 eur (aj s vykonaním zaručenej konverzie exekučného titulu a podobne), alebo využije služby advokáta za v tomto prípade 142,92 eura. Má v takomto prípade náklady za voľbu spôsobu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie znášať povinný? Má byť povinný „sankcionovaný“ za to, že návrh nie je oprávneným podaný prostredníctvom súdneho exekútora za rádovo nižšie náklady ale že je podaný prostredníctvom advokáta? Záverom už súd len poukazuje na jeho informácie o výkone civilných rozhodnutí vo Švajčiarskej konfederácii, ktorý je obmedzený na cca 6 mesiacov, pričom ak nepríde k vymoženiu výkonu rozhodnutia, je zastavený a to bez možnosti jeho opätovného podania. 22. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/23/2021 zo dňa 12. marca 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že návrh na vykonanie exekúcie je v časti vymoženia 58,50 eura a 142,92 eura od povinného nedôvodný, keď oprávnený nedisponuje exekučným titulom na ich vymáhanie a iné trovy ako zaplatený súdny poplatok nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. od povinného vymáhať, nejde teda ani o trovy exekúcie oprávneného, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v tejto časti.
23. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2009, sp. zn. II. ÚS 200/09, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.