Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_54Ek-23-2021.pdf
PDF · 90.54 KB
No categories available
54Ek/23/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: F. L., M. H.: XX.XX.XXXX, R. C.: R. XXXX/ XX, XXX XX R., zast.: Mgr. Martin Jankovič, IČO: 42312230, Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti povinnému: A. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K. XXXX/XX, XXX XX C. C., o vymoženie 3.153,42 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia iného nároku vo výške 58,50 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 142,92 EUR podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 05.01.2021 domáhal od povinného vymoženia 3.153,42 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - Trestný rozkaz Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 2T 34/08 zo dňa 28.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2008 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
6. Podľa 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
7. Podľa 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
8. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z. resp. ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
9. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
11. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
12. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
13. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
14. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom.
15. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie v časti E) uplatnil vymáhaný nárok, ktorý pozostával z istiny vo výške 3.153,42 EUR, iného nároku predstavujúceho súdny poplatok vo výške 16,50 EUR a iného nároku predstavujúceho paušálne trovy
- exekúcia vo výške 42,00 EUR.
16. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že jeho výrokom bola obvinenému (povinnému v exekučnom konaní) uložená povinnosť nahradiť poškodenému (oprávnenému v exekučnom konaní) škodu vo výške 3.153,42 EUR (95.000,00 Sk).
17. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 619/2009 vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota,
(ďalej len „súdny exekútor“) v rámci exekučného konania vedeného príslušným súdom pod sp. zn. 3Er/464/2009 (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“). Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané dňa 28.04.2020. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie zistil, že v rámci predmetnej starej exekúcie bola vymožená pohľadávka oprávneného vo výške 0 EUR, a vymožené trovy súdneho exekútora vo výške 0 EUR. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 17.12.2020. Súd jeho preskúmaním zistil, že exekučné konanie, v ktorom bola vedená stará exekúcia bola ukončená ku dňu 21.09.2020.
18. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že súdny exekútor ním uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 7 EUR.
19. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie mal za preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil nárok ktorý pozostával z istiny vo výške 3.153,42 EUR, iného nároku predstavujúceho súdny poplatok vo výške 16,50 EUR a iného nároku predstavujúceho paušálne trovy - exekúcia vo výške 42,00 EUR. Súd po preskúmaní exekučného titulu mal za preukázané, že exekučný titul stanovuje povinnosť zaplatiť oprávnenému len istinu vo výške 3.153,42 EUR (95.000,00 Sk). Súd po preskúmaní exekučného titulu mal za preukázané, že exekučný titul nestanovuje ďalšiu osobitnú peňažnú povinnosť zaplatiť oprávnenému súdny poplatok vo výške 16,50 EUR ani paušálne trovy exekúcie vo výške 42,00 EUR, v čoho dôsledku súd konštatoval, že na základe predloženého exekučného titulu nebol oprávnenému priznaný iný nárok vo výške 58,50 EUR. Vzhľadom na tento vzniknutý rozpor súd vyzval dňa 26.01.2021 právneho zástupcu oprávneného, aby: 1/ v časti E) Vymáhaný nárok - Iné - vykonal opravu návrhu na vykonanie exekúcie s prihliadnutím na § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a to tak, že z návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) Vymáhaný nárok odstráni Súdny poplatok vo výške 16,50 eur a paušálne trovy - exekúcia vo výške 42,00 eur; 2/ v časti F) Trovy exekúcie - oprávnený vykonal opravu návrhu na vykonanie exekúcie s prihliadnutím na § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., podľa ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi oprávneného do elektronickej schránky dňa 10.02.2021 o 07:59 hod. Dňa 16.02.2021 bolo súdu doručené podanie, v rámci ktorého právny zástupca oprávneného uviedol, že s predloženou výzvou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú a nemieni upravovať návrh na vykonanie exekúcie v intenciách zaslanej výzvy konajúceho súdu.
20. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, a teda v exekučnom konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Exekučný titul nestanovuje povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému nárok prevyšujúci nárok, ktorý je uvedený v bode 16. odôvodnenia tohto uznesenia, a ani nestanovuje ďalšiu osobitnú peňažnú povinnosť zaplatiť sumu vo výške 58,50 EUR. Oprávnený doručil súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 619/2009 zo dňa 28.04.2020 a Oznámenie o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 619/2009 zo dňa 17.12.2020, ale súd preskúmaním uvedených dokumentov zistil, že nimi nebola povinnému uložená povinnosť, ktorú s prihliadnutím na § 48 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený mohol požadovať návrhom na vykonanie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať ani za špecifický titul na vymoženie týchto paušálnych trov v prospech oprávneného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, keďže upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 16,50 EUR alebo sumu vo výške 42,00 EUR od povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42 EUR len oprávnenému v rámci pôvodnej starej exekúcie, v čoho dôsledku upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej exekúcii za účelom vymoženia trov starej exekúcie. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní považoval uplatnenie nároku zo strany oprávneného na iné nároky vo výške 58,50 EUR za nedôvodné a v rozpore s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie, a trov starej exekúcie za súdny poplatok vo výške 16,50 Eur. Nedisponuje totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov síce je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy
zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený preto nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou trov súdnemu exekútorovi nedochádza k prechodu nároku na úhradu týchto trov na oprávneného voči povinnému na základe toho istého exekučného titulu, nakoľko to zákonodarca v žiadnej norme ZoUNEK neuviedol. Pohľadávku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie po jej uhradení oprávneným nie je možné považovať ani za príslušenstvo podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ opätovne vymáhanej pohľadávky oprávneného. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva v (súdnom) konaní sa v zmysle § 121 ods. 3 OZ nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Ak strane (účastníkovi) konania príslušný orgán nárok na náhradu trov konania v určenej výške v konkrétnom konaní neprizná, nie je možné tieto trovy následne vymáhať ani v exekučnom konaní pre absenciu exekučného titulu ako materiálneho predpokladu vedenia exekúcie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok, musel aj na vymoženie jej ďalšieho hmotnoprávneho príslušenstva (iných nárokov vo výške 58,50 EUR) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok v exekučnom konaní. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 16,50 EUR a sumy 42,00 EUR od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej (zastavenej) exekúcii je aj dôvodová správa k ustanoveniu § 9 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy, izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zistil, že v tomto exekučnom konaní je prítomný rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia iného nároku vo výške 58,50 EUR zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
23. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie mal za preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 142,92 EUR, ktorý pozostával z trov právneho zastúpenia vo výške 142,92 EUR. Súd v tomto bode dáva do pozornosti § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. V tomto exekučnom konaní bol zo strany oprávneného uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,92 EUR, v čoho dôsledku podľa
§ 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. oprávnený má len nárok na náhradu trov exekučného konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR.
24. Súd v tomto bode dáva do pozornosti § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý stanovuje subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), a preto zákon č. 233/2019 Z. z. predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise a to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie všeobecne prijímaného právneho princípu Lex specialis derogat legi generali. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. má prednosť pred všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku trovy právneho zastúpenia vo výške 142,92 EUR nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dáva do pozornosti, že zákon č. 233/2019 Z. z. neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu trov právneho zastúpenia výške 142,92 EUR ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. vylúčené, a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený.
25. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní považoval uplatnenie nároku zo strany oprávneného na náhradu trov exekučného konania za právne zastúpenie vo výške 142,92 EUR za nedôvodné, v rozpore s § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., a preto súd podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 142,92 EUR zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.