Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/1170/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 00 151 653, zast. Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti povinnému: Q. Š., R.. XX. XX. XXXX, D. J. R. J. XXX, XXX XX J. R. J. o vymoženie 1 632,44 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom S.. I. H. S., so sídlom exekútorského úradu C. T. XXX/X, XXX XX Ž., pod sp.zn. XXXEX XXX/XX o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 46,56 EUR, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20. 04. 2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 632,44 EUR s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je európsky platobný rozkaz Okresného súdu Čadca, sp. zn. zo dňa 14. 05. 2014, právoplatný a vykonateľný dňa 11. 06. 2014.

2. Poverením zo dňa 30.04.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora S.. I. H. S., so sídlom exekútorského úradu C. T. XXX/X, XXX XX Ž., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp.zn. XXXEX XXX/XX.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 23. 06. 2021 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 28. 06. 2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14. 07. 2021 bol povinným odovzdaný na poštovú prepravu dňa 19. 07. 2021 a súdnemu exekútorovi doručený dňa 20. 07. 2021. Identický návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdu dňa 21. 07. 2021 a dňa 04. 08. 2021 bol súdom postúpený súdnemu exekútorovi. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že súd je povinný vysporiadať sa s tým, že vydal Rozhodnutie v rozpore so zákonom a únijnym právom, čo zapríčinil navrhovateľ, keď žiadal vymáhať plnenie bez právneho dôvodu a tiež s tým, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie Rozsudku a následne podkladom pre exekučný titul, ktoré nemožno považovať za zákonné a priečia sa dobrým mravom. Zmluva oprávneného Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava obsahuje množstvo neprijateľných podmienok a tým sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, o čom rozhodlo množstvo súdov a dôkazy sú na stránke MSSR. Zmluva neobsahuje dobu trvania o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neprimeraná odplata, ktorá prevyšuje prípustnú odplatu Súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s , b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie

je spoľahlivým spôsobom, c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, d) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pre ktoré je zmluva neplatná, e) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, f) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Citujúc paragraf 11 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že súd úradnej povinnosti preskúmava vyššie uvedené skutočnosti. Ďalej uvádza, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona Exekučný poriadok k ods.1 písm. a) d) pretože sú tu iné skutočnosti, ktorá bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a pre ktoré je exekúcia neprípustná. Po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to: návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie oprávnený porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie, postúpenie pohľadávky je neplatné. Povinný tiež cituje a 2 s tým, že odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu , podľa súčasne platnej právnej úpravy - - priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Povinný tiež namieta, že rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z toho dôvodu je exekúcia nezákonne a nesprávne vedená. Z vyššie uvedených dôvodov žiada exekúciu zastaviť. Povinný tiež žiada pre prípad porušovania svojich zákonných práv do konania pribrať prokurátora na ochranu jeho zákonných práv.

4. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení sa k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29. 07. 2021 v prvom rade poukázal na to, že platobný rozkaz Okresného súdu Čadca, sp. zn. zo dňa 14. 05. 2014 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 06. 2014, z čoho je zrejmé, že tvrdenie povinného o tom, že exekučný titul doposiaľ nenadobudol právoplatnosť je nepravdivé a značne zavádzajúce. Čo sa týka tvrdení povinného o údajnej neplatnosti a protizákonnosti zmluvy, ktorá bola podkladom na vydanie Platobného rozkazu, oprávnený uvádza, že tieto skutkové tvrdenia mal povinný právo uviesť v súdnom konaní, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Čadca pod sp.zn. , eventuálne mal povinný tieto uviesť v odpore, ktorý mal povinný možnosť podať proti Platobnému rozkazu. Nakoľko povinný toto zákonné právo nevyužil, nadobudol Platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 09. 2014 sa oprávnený domáhal, aby súdny exekútor S.. O. A. od povinného vymohol povinnosť uloženú Platobným rozkazom, nakoľko povinný si túto povinnosť neplnil dobrovoľne. Poverením na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX, ktorý vydal Okresný súd Čadca dňa 10. 10. 2014 bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor S.. O. A., ktorý exekučné konanie viedol pod sp.zn. E. XXXX/XX. Následne súdny exekútor JUDr. O. A. ukončil svoju exekučnú činnosť, pričom jej právnym nástupcom sa stal JUDr. W. J., ktorý predmetné exekučné konanie viedol pod sp.zn. E. XXXXX/XX. Nakoľko sa jednalo o tzv. starú exekúciu v zmysle ustanovenia o ukončení niektorých exekučných konaní, súdny exekútor S.. W. J. predmetné exekučné konanie ukončil. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, oprávnený dňa 20.04.2021 podal voči povinnému opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko oprávnený splnil všetky zákonom predpokladané náležitosti, Okresný súd Banská Bystrica vydal súdnemu exekútorovi S.. I. H. S. poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je oprávnený toho právneho názoru, že neexistujú zákonné dôvody na zastavenie exekučného konania, vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. . Záverom oprávnený uvádza, že podanie povinného považuje za zmätočné, zavádzajúce a majúce za cieľ vyhnúť sa splneniu povinnosti uloženej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd vydal nasledovné uznesenie Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. Súd priznáva oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Poverený súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu, pričom v podaní zo dňa 04. 08. 2021 súdu oznámil, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28. 06. 2021, návrh na zastavenie bol doručený do exekútorského úradu dňa 20. 07. 2021.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Ako vyplýva z ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ktorý musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť a až takto podaný návrh má odkladný účinok. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.

13. Súd uvádza, že z doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vyplýva, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28. 06. 2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol na poštovú prepravu podaný dňa 19. 07. 2021 (čo súd zistil z obálky k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Z uvedeného tak vyplýva, že návrh povinného bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinného).

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neoprávnene začatej exekúcii alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie tak skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je preto rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu

a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie tak zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.

15. Súd sa oboznámil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku a opätovne preskúmal exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Čadca, sp. zn. zo dňa 14. 05. 2014, právoplatný a vykonateľný dňa 11. 06. 2014.

16. Súd z listinných dôkazov považoval za preukázané, že platobným rozkazom bol povinný ako odporca zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako navrhovateľovi istinu 1 632,44 Eur s príslušenstvom.

17. Vo vzťahu k námietkam povinného týkajúcich sa základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul spočívajúcich okrem iného v tom, že súd je povinný vysporiadať sa s tým, že vydal Rozhodnutie v rozpore so zákonom a únijnym právom, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie Rozsudku a následne podkladom pre exekučný titul, že zmluva oprávneného Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava obsahuje množstvo neprijateľných podmienok a tým sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, neobsahuje dobu trvania o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neprimeranú odplatu, ktorá prevyšuje prípustnú odplatu, súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s , nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Citujúc paragraf 11 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť), teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pretože nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul, vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Obsahom exekučného titulu je tak exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom ani prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd zdôrazňuje, že cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky, vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil, a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie bolo predmetom základného konania. Exekučný titul totiž osvedčuje, že judikovaná pohľadávka, v čase jeho vzniku existuje. Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli objektívne dané už pred vydaním exekučného titulu, s ktorými sa, v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný už vysporiadal, resp. mal vysporiadať súd prvej inštancie. Ak povinný s vydaným rozhodnutím súdu prvej inštancie - s platobným rozkazom nesúhlasil, mal možnosť podať voči nemu odpor s cieľom pokračovať v riadnom súdnom konaní, v ktorom by súd jeho skutkové tvrdenia právne posúdil. Takto však povinný nepostupoval. Exekučný súd tak už môže iba konštatovať, že povinný svoje práva nebránil dostatočne, zanedbal ich a platobný rozkaz, ktorý je súdu predložený ako exekučný titul, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

19. K námietke povinného týkajúcej sa odňatia práva na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 SR súd uvádza, že je bez akéhokoľvek významu, keďže povinný nekonkretizoval v čom spočívalo odňatie jeho práva na súdnu ochranu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Čl. 46 SR.

20. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: : „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“

21. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: : „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti (potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“

22. Povinný tiež namieta, že rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z toho dôvodu je exekúcia nezákonne a nesprávne vedená. K predmetnému súd uvádza, že pokiaľ povinný namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t.j. jeho formálnu nevykonateľnosť, exekučný súd konštatuje, že potvrdenie (doložka) právoplatnosti a vykonateľnosti je verejná listina a na vyvrátenie pravdivosti skutočnosti v nej tvrdenej je potrebné dokázať opak, teda účastník, ktorý s vyznačením vykonateľnosti alebo dňa vykonateľnosti nesúhlasí, má možnosť domáhať sa na súde, ktorý doložku vydal, zrušenia tejto doložky. Povinný teda má možnosť obrátiť sa na Okresný súd Čadca s odôvodnenou žiadosťou o zrušenie doložky. Iba súd, ktorý doložku vydal, ju môže aj zrušiť, exekučný súd nemá prístup do súdneho registra jednotlivých súdov a vykonať tento úkon za súd, ktorý doložku vydal. Preto len vyhlásenie, že exekučný titul nie je právoplatný a (formálne) vykonateľný je nedostačujúce.

23. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinný žiadal aj o pribratie do konania prokurátora za účelom ochrany jeho zákonných práv. K danej žiadosti súd uvádza, že § 35 Exekučného poriadku definuje subjekty, ktoré môžu byť účastníkom konania. Exekučné konanie je nesporovým druhom konania, a preto vedľajší účastník v takom konaní nie je prípustný. Otázke vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní sa venoval aj Ústavný súd, a to v Uznesení sp. zn. zo dňa 22.11.2012, ktorým konštatoval, že: „Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov. ... Exekučné konanie je s prihliadnutím na predmet, ktorým je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, v zásade nesporovým konaním“. Nad rámec súd uvádza, že od 01.07.2016 došlo k účinnosti , ktorý upravuje sporové konania, a teda subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní a) ako osobitný subjekt v súlade s - do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasila; b) ako všeobecný zástupca v súlade s . S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že predmetnej žiadosti povinného súd nevyhovel.

24. Súd má za to, že vyššie uvedeným odôvodnením sa vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mali pre vec podstatný význam a dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov opakovane uvádzaných povinným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ( rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , a pod.)

25. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným dobrovoľne splnené pred začatím exekučného konania, keď opak zo strany povinného súdu preukázaný nebol, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

31. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.

32. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal.

33. Právny zástupca oprávneného si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia súvisiace s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a zaviazal povinného, aby nahradila oprávnenému

výdavky na zastupovanie v súvislosti s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 46,56 EUR t.j. jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 35,69 EUR a režijný paušál vo výške 10,87 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.