Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/44/2021

Potvrdené rozhodnutím 3To/145/2021
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2022, v trestnej veci obžalovaného E. F., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 4T/44/2021 zo dňa 08.11.2021, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného E. F. a okresného prokurátora z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Petrom Zacharom v trestnej veci obžalovaného E. F., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. novembra 2021, takto

rozhodol:

Obžalovaný: E. F. C. H. S. Ď. C., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., trvale bytom K. B. XXX, okres Rimavská Sobota, adresa na doručovanie písomností: P., R. XX, okres Rimavská Sobota, bez pracovného pomeru,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 27.06.2020 v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Lom nad Rimavicou, vybral svojho maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na Chorepu, následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, páchateľ nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako unikala pred páchateľom, pošmykla a spadla, čo využil pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty, tam to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná a následne sa vrátili domov,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe (blízkej osobe),

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , .

Z a t o s a

o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa súd poškodenú Y. F., nar. XX.XX.XXXX Y. P., trvale bytom K. B. XXX, okres Rimavská Sobota, právne zastúpenú JUDr. Ing. Miroslavom Ďurajom, ATTORNEYS GROUP s.r.o. so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, s celým nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 26.05.2021 pod č. konania -69, obžalobu na obvineného E. F., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní uviedla, že v danom prípade sa jedná a typický prípad domáceho násilia. Obžalovaný je presne taký typ tyrana, ktorý sa domáceho násilia voči svojej manželke dopúšťal bez svedkov. Obžalovaný sa snažil, aby poškodená trpela, psychicky aj fyzicky, bez toho, aby to niekto videl. Poškodená dňa 30.06.2020 po dlhšej zrelej konzultácii v rodine to už dlhšie nevydržala a podala trestné oznámenie, kde podrobne v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, akým spôsobom, čo všetko sa dialo, ako sa voči nej správal obžalovaný. Poškodená lekárov nenavštívila ako typická týraná žena. Tvrdenie obžalovaného, že zranenia mohol poškodenej spôsobiť pes, resp. jej maloletý syn bolo jednoznačne vyvrátené. Okrem výpovede samotnej poškodenej sú tam výpovede jej rodinných príslušníkov, kde sami rodinní príslušníci vypovedali, že od roku 2016 sa poškodená izolovala od svojej rodiny, nakoľko to spôsoboval priamo aj nepriamo obžalovaný. Sestra poškodenej o nej veľké časové obdobie nevedela nič, nevedela, že poškodená otehotnela, čo nie sú znaky normálneho správania sa. To, ako poškodená trpela je podrobne uvedené aj v znaleckom posudku vypracovanom na poškodenú. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že agresivita u poškodenej nie je jej dominantnou črtou, čo sa snažil tvrdiť samotný obžalovaný, ako aj jeho matka a jeho teta. Poškodená nemá sklon k vedomej nepravde a je u nej potvrdená všeobecná vierohodnosť ako aj špecifiká vierohodnosť v plnom rozsahu. Znalkyňa však u poškodenej skonštatovala znaky psychickej ujmy. Od doby, čo poškodená nežije v jednej domácnosti s obžalovaným jej psychický stav sa zlepšil, čo potvrdila aj samotná znalkyňa. Naproti tomu bol vypracovaný znalecký posudok na osobu obžalovaného, kde znalec skonštatoval, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou ani chorobou. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v plnom rozsahu zachované a obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Prokurátorka ďalej uviedla, že obžalovaný konal úmyselne a priamo, presne vedel, čo robí. Poukazujúc na všetky tieto dôkazy je preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin a prokurátorka navrhla, aby bol obžalovaný uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby a vzhľadom na charakteristiky obžalovaného navrhla uložiť obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečne na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný k veci vypovedal, že poškodenú dňa 11.09.2018 fyzicky nenapadol. Obžalovaný sa telefonicky kontaktoval so svojím otcom, počas ktorého jeho otec požadoval od neho a poškodenej vrátenie určitej finančnej sumy do určitého termínu. Z tohto pramenia nezhody medzi obžalovaným a jeho bývalou manželkou, teda poškodenou Y. F.. Rozvedení sú od 16.04.2021. Obžalovaný na ich spoločné dieťa platí výživné. Na otázku samosudcu, či poškodenú kopol do rebier a či jej dal facku obžalovaný vypovedal, že nie. Obžalovaný uviedol, že došlo k verbálnemu útoku zo strany poškodenej a potom aj zo strany obžalovaného. Vzájomne sa obviňovali. Fyzicky poškodenú nenapadol. Na ďalšiu otázku samosudcu, že či v mesiaci február 2020 v rodinnom dome v Rimavských Zalužanoch zamkol vchodové dvere na dome, prišiel ku poškodenej, chytil ju pod krk a začal ju škrtiť, obžalovaný uviedol, že nie, to sú nezmysly. On na svoju bývalú manželku

nikdy fyzicky neútočil. Na ďalšiu otázku, či v mesiaci máj 2020, po tom ako sa poškodená vrátila domov, ju fyzicky napadol a trhal jej vlasy obžalovaný uviedol, že to je ďalší obrovský nezmysel. Obžalovaný uviedol, že je to klamstvo. Na ďalšiu otázku, či dňa 27.06.2020 zastavil za obcou Lom nad Rimavicou, vybral svojho mal. syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom“, a pokračoval veľkou rýchlosťou na Chorepu, následne zastavil na kopci, kde spolu s poškodenou vystúpili z auta a vykrikoval poškodenej, že ju zabije, pričom poškodená kričala o pomoc, obžalovaný uviedol, že sú tam uvedené polopravdy a sú to nezmysly. Obžalovaný uviedol, že jeho syn bol v jeho prítomnosti vždy pripútaný k autosedačke, čo vie obžalovaný aj preukázať na základe fotodokumentácie. Na ďalšiu otázku, či je pravda, že poškodenej povedal, že „teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty, tam to už dáme“, a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná, kedy sa obžalovaný ukľudnil, obžalovaný uviedol, že hádky s poškodenou mával už odvtedy ako došlo k útoku jeho bývalej manželky na obžalovaného, kedy došlo k zlyhaniu aj pudu sebazáchovy zo strany jeho bývalej manželky. Odvtedy mali častejšie slovné výmeny. Obžalovaný ďalej uviedol, že neohrozoval život a zdravie ich maloletého syna. Na otázku, z čoho vznikli podliatiny na bruchu a nohách poškodenej obžalovaný uviedol, že nie od neho. Obžalovaný ďalej uviedol, že jeho bývalá manželka od roku 2016 pracovala sústavne v zahraničí na turnusy, domov sa vracala len každé dva týždne. Na otázku, kedy sa im narodil syn obžalovaný uviedol, že 06.07.2019. Na ďalšiu otázku, že kedy po narodení ich syna odišla poškodená opäť za prácou do zahraničia obžalovaný uviedol, že približne po dvoch mesiacoch po narodení ich syna, konkrétne 13.09.2019. Išlo o 1-2 mesačné turnusy. Na otázku, prečo na neho jeho bývalá manželka podala trestné oznámenie obžalovaný uviedol, že v rodine majú dlhoročné problémy a celé sa to spustilo po tom, ako ho telefonicky kontaktoval jeho otec, ktorý od nich žiadal vrátanie finančnej sumy. Na otázku prokurátorky, či od roku 2016 do júna 2020 pracoval, obžalovaný uviedol, že len na ústnu dohodu, najprv to bola ťažba dreva, potom taxislužba. Na ďalšiu otázku prokurátorky, či popiera aj psychické útoky voči svojej bývalej manželke obžalovaný uviedol, že boli medzi nimi len slovné výmeny, ale tie neboli v takých intenciách ako tvrdila jeho bývalá manželka. Obžalovaný uviedol, že svoju bývalú manželku neponižoval, skôr ju podporoval. Na otázku obhajcu, že ako sa správala jeho bývalá manželka voči nemu v záťažových situáciách obžalovaný uviedol, že ho upozorňovali ich spoloční známi na správanie jeho bývalej manželky, ktoré obžalovaný zásadne popieral. Ohľadom krvných podliatín a modrín obžalovaný uviedol, že v tom čase mali doma dvoch veľkých psov, ktorí keď skočia na človeka, môžu spôsobiť krvné podliatiny, vzhľadom na ich veľkosť. Obžalovaný sa bránil tým, že zranenia poškodenej spôsobili práve psy.

Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní argumentoval, že je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 208 Tr. zákona, pretože musí ísť o takú formu konania páchateľa, ktoré spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie, ide o zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a má prvky trvanlivosti. Počas obdobia od roku 2016 do roku 2020 sa poškodená väčšinu času nezdržiavala v spoločnej domácnosti s obžalovaným, pretože pracovala v zahraničí, kde sa zdržiavala po veľmi dlhé obdobie a pokiaľ bola doma spolu s obžalovaným, žiadny relevantný dôkaz o tom, že by počas tohto obdobia došlo k nejakým fyzickým útokom produkované zo strany obžaloby neboli. Obhajca poukázal na to, že s komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou ako aj medzi poškodenou a matkou obžalovaného, ktorá je podľa obhajoby rozhodná pre posúdenie tejto veci, ktorú obhajoba predložila súdu, je evidentné, že poškodená od roku 2016 až do vzatia obžalovaného do väzby, vyvracia tvrdenia poškodenej a teda aj výrokovú časť obžaloby, ako aj výpoveď poškodenej. V tejto súvislosti obhajoba uviedla, že vzhľadom na predmetnú komunikáciu možno výpoveď poškodenej hodnotiť ako zavádzajúcu a smerujúcu k poškodeniu povesti obžalovaného. Obhajca ďalej uviedol, že celá rozsiahla a frekventovaná komunikácia, vrátane fotodokumentácie medzi obžalovaným a poškodenou jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvracia, že obžalovaný poškodenú od roku 2016 až do 30.06.2020 sústavne slovne urážal, nadával jej, fyzicky na poškodenú útočil, kopal ju, ťahal za vlasy, dával jej facky, budil ju v noci a podobne. Takéto konanie ani len v náznakoch v tejto komunikácii nie je a absentuje. Celá komunikácia bola vedená vo vzájomnej úcte, prejavov lásky oboch aktérov komunikácie, vzájomného porozumenia, povzbudzovania a pomoci. Zo strany obžalovaného sa v tejto komunikácii nevyskytol ani len jediný vulgarizmus na adresu poškodenej. Obžalovaný nepoužil ani len jedinú výčitku na poškodenú. Nedá sa z nej vyvodiť ani len náznak toho, že by dochádzalo k situáciám, ktoré popisuje obžaloba. Z komunikácie sa nedá vyvodiť ani žiadna obava poškodenej o svoj život. Obhajoba ďalej poukázala na to, že snaha oboch aktérov počas tohto obdobia viedla o splodenie dieťaťa, čo by evidentne nebolo v takej situácii ako popisuje obžaloba. Z uvedenej komunikácie nie je zrejmé ani to, že by poškodená mala z obžalovaného strach, nehovoriac o tom, že poškodená sa na

dlhšie obdobia vzďaľovala do zahraničia. Obhajoba poukázala na znalecký posudok č. 87/2020, ktorý ako dôkaz je absolútne nepoužiteľný. V znaleckom posudku absentuje podrobný popis podliatín na tele poškodenej, a to ich početnosť, veľkosť, sfarbenie, doba, kedy jednotlivé údajné podliatiny mohli vzniknúť, porovnanie každej jednej údajnej podliatiny s predmetom, ktorý tieto podliatiny mohol vytvoriť a znalec sa vôbec nevyjadril k tvrdeniam obžalovaného, či tieto mohli vzniknúť tak, ako to popísal obžalovaný, resp. iným spôsobom. Zo znaleckého posudku vôbec nie je zrejmé, či znalec mal k dispozícii fotografie, ktoré sa nachádzajú v spise a na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že ich nemal. Obhajoba tiež poukázala na výpoveď MUDr. Makó, ktorý vo svojej lekárskej správe konštatoval modriny na dolných končatinách staršieho dáta a iný popis k týmto zraneniam neexistuje. Obhajoba ďalej poukázala na znalecký posudok č. 23/2020 na samotnú poškodenú, kde na strane 31 znaleckého posudku uvádza, že v oblasti interpersonálneho správania dominuje u poškodenej kooperatívny postoj, prejavuje sa však aj sklon k egocentrizmu s potrebou získať pozornosť a uznanie v snahe dosiahnuť svoje ciele. Dokáže vyvinúť vlastnú aktivitu, v prípade potreby aj presadzujúcu až agresívnu. Celá aktivita poškodenej sa rozvinula až po tom, ako sa obžalovaný vzorne staral o ich dieťa, obžalovaný bol na materskej, keď sa im narodilo dieťa. Samotná poškodená potvrdila, že obžalovaný sa vzorne staral o ich dieťa. Obhajoba tiež poukázala na stranu 37 znaleckého posudku č. 23/2020, kde je uvedené, že poškodená sa nejaví ako zvýšene manipulovateľná. Aj zo znaleckého posudku na obžalovaného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nemá sklony k agresívnemu správaniu. Taktiež znalec u obžalovaného nezistil snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obhajoba ďalej namietala vykonanie dôkazu výsluchom svedka H., nakoľko absolútne nepoučil poškodenú o jej právach a povinnostiach, pričom podľa obhajoby sa mal vzdať tohto prípadu, pretože osobne pozná veľmi dôverne obžalovaného. Svedok H. nahováral poškodenú, aby podala trestné oznámenie, on kvalifikoval, že ide o týranie. Obhajoba ďalej uviedla, že absolútne nie je pravdivé tvrdenie, že by obžalovaný chodil do Rakúska za poškodenou, aby ju špehoval. Práve poškodená volala obžalovaného do Rakúska, aby jej prišiel pomáhať. Obhajoba ďalej poukázala na rok 2020, kedy celý rok až do zadržania obžalovaného, komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou zase prebehla len vo vzájomnej úcte. Ešte 06.06.2020 poškodená písala obžalovanému erotické správy. Takúto komunikáciu by osoba, ktorá je týraná a ktorá vyvolala tú komunikáciu neviedla. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je obhajoba jednoznačne presvedčená, že skutok tak, ako je formulovaný v obžalobe sa nestal. Z uvedeného obhajoba navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť v zmysle .

Právny zástupca poškodenej na hlavnom pojednávaní navrhol uznať náhradu škody tak, ako si ju poškodená uplatnila v prípravnom konaní a uznať obžalovaného vinným v zmysle obžaloby a podľa návrhu prokurátorky.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu H.. B. F., matku obžalovaného, ktorá po zákonnom poučení k veci vypovedala, že poškodená hovorila ako obžalovaného nenávidí, že ho dá do basy. Na otázku samosudcu, či vie o nezhodách medzi obžalovaným a poškodenou svedkyňa uviedla, že mali požičané peniaze od jej sestry a to bol ich najväčší problém. Svedkyňa vypovedala, že poškodená ju hrýzla a útočila na obžalovaného. Na otázku samosudcu, či videla nejaké zranenia na poškodenej svedkyňa uviedla, že nie. Keď mala konflikt s poškodenou, tak ju udrela po chrbte, vytrhala jej vlasy. Na otázku, obhajcu, že kto dominoval vo vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou svedkyňa uviedla, že to bola poškodená.

Svedok A.. J. K., sused matky obžalovaného, ktorý v súčasnosti pracuje na Mestskej polícii vypovedal, že asi dňa 03.06.2020 v čase okolo 21.30 hod. mu volala matka obžalovaného, aby prišiel k nej domov. V dome sa v tom čase nachádzala ona ako aj poškodená Y. F.. Rozprávať začala matka obžalovaného, ktorá mu začala hovoriť, čo robí jej syn poškodenej a dopĺňala to poškodená. Jednalo sa o odopieranie jedla a spánku, ponižovanie, fyzické napádanie a vyhrážanie sa. Svedok uviedol, že nezhody mali kvôli dieťaťu. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaného pozná ako slušného človeka.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu R. P., sestru poškodenej Y. F., ktorá k veci uviedla, že so sestrou mala dobrý vzťah. Svedkyňa ďalej uviedla, že asi pred dvomi rokmi za ňou prišla poškodená a zrútila sa, vtedy skryli jej auto a bývala u nich približne 2 mesiace a potom odišla do Rakúska opatrovať. Následne s poškodenou prerušila kontakt, dozvedela sa, že poškodená sa vrátila k obžalovanému a neskôr sa dozvedela, že majú spolu dieťa. Poškodená jej následne volala, že jej ide o život a prosila o pomoc. Poškodená jej povedala, že cez víkend boli niekde 3 hodiny v aute, že ich obžalovaný vozil a že povedal, „že to roztočíme“ a že ich zabije. Svedkyňa ďalej

uviedla, že jej poškodená rozprávala, že obžalovaný raz popíjal s kamarátom a že poškodenú zobudil, aby kamaráta zobrala domov a keď sa vrátila, tak ju dobil pri kontajneroch, lebo že bola dlho preč a isto s tým kamarátom niečo mala. Svedkyňa uviedla, že poškodená, keď bola na toalete musela mať otvorené dvere. Poškodená chodila pracovať do zahraničia, domov chodila maximálne na 3-4 dni. Svedkyňa uviedla, že v dome mali dvoch dobermanov a poškodená s malým dieťaťom s nimi musela byť dnu. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný zakazoval poškodenej kontaktovať sa so svojou rodinou. Poškodenú videla dobitú len jeden krát a vtedy nevedela ani stáť. Na otázku, prečo nezavolala rýchlu zdravotnú pomoc svedkyňa uviedla, že nevie, že to nevyzeralo tak akútne a poškodená nechcela ísť na pohotovosť. Všetko, čo vypovedala sa dozvedela od svojej sestry Y. F.. Na otázku obhajcu, či vedela o tom, že jej sestra mala vzťah s iným mužom svedkyňa uviedla, že nie. Na otázku ako často chodila poškodená domov svedkyňa uviedla, že väčšinou chodila domov na 4 dni.

Svedkyňa Y. R., teta obžalovaného vypovedala, že obžalovaný býval s poškodenou v jej dome na ulici O. od roku 2012, kde sa venoval chovu domácich zvierat. Svedkyňa spolu s manželom dali obžalovanému a poškodenej peniaze na štúdium práva. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej poškodená povedala, že mala pomer s iným mužom, na čo obžalovaný reagoval, že aj on mal pomer s kolegyňou a že si to vydiskutovali a odpustili. Svedkyňa uviedla, že poškodená je dosť žiarlivá a že obžalovaného napadla. Dňa 03.05.2020 jej obžalovaný povedal, že poškodená mu roztrhala darovanú bibliu, pričom obžalovaný reagoval tak, že odišiel za synom do izby. Poškodená prišla za jej sestrou s plačom a povedala jej, že obžalovaného nenávidí a že ho chce udať na polícii, že by ho najradšej zabila, dá ho zavrieť, že ho nemôže cítiť. Poškodená povedala, že ich syn reve, že ona je zbytočná, že obžalovaný všetko zvláda. Svedkyňa ďalej uviedla, že asi o týždeň na to poškodená zase prišla k jej sestre, kde bola aj ona a povedala, že ona a obžalovaný sa majú radi, že ona ten výstup ľutuje. Svedkyňa uviedla, že nikdy nebola svedkom ich konfliktu, správali sa k sebe veľmi pekne.

Svedok Š. P., manžel sestry poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že asi približne 3-4 roky dozadu prišla poškodená k nim domov, že ju obžalovaný zbil, bolo to na nej aj vidno. Bola celá modrá na boku, nevedela ležať. On povedal poškodenej, aby išla k lekárovi, ale ona nechcela ísť, lebo sa bála. Poškodená sa bála, nebolo to prvý krát, čo ju obžalovaný zbil. Na otázku, či vedel, že poškodená mala inú známosť svedok uviedol, že nevedel. Svedok uviedol, že obžalovaný zakazoval poškodenej stretávať sa s jej sestrou a zakazoval jej aj chodiť na cintorín.

Poškodená Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nezhody s manželom začali v roku 2016. Išlo o fyzické a verbálne útoky. Nezhody pramenili z jej nevery. Obžalovaný jej nadával, fyzicky ju napádal, trhal ju za vlasy, vyhrážal sa jej v aute, že ju zabije. Na otázku samosudcu, prečo to nikdy nenahlásila, keď má právnické vzdelanie, poškodená uviedla, že nechcela, aby ich manželstvo takto skončilo. Poškodená nikdy nebola na ošetrení, keď ju manžel zbil. Na otázku prokurátorky, či napadla poškodeného uviedla, že nie. Na otázku, že keď bola doma, že ako často ju obžalovaný fyzicky napádal poškodená uviedla, že niekedy raz za deň a niekedy viackrát. Obžalovaný jej nadával aj cez telefón, kopal ju a trhal jej vlasy. Kopol ju aj do rebier. Obžalovaný jej stále vyčítal neveru. Podozrieval ju skoro s každým mužom aj so smetiarom, so susedom. Poškodená uviedla, že po 3 mesiacoch po pôrode musela odísť do Nemecka za prácou nakoľko nemali žiadny príjem. Poškodená uviedla, že obžalovaný jej zakazoval stýkať sa s jej rodinou. Na otázku prokurátorky, či fyzicky napadla svoju bývalú svokru poškodená uviedla, že ju kopla do zadku. Nikdy nemala so svokrou dobrý vzťah. Na otázku obhajcu, že či nepopiera písomnú komunikáciu medzi ňou a obžalovaným poškodená uviedla, že nepopiera. Na ďalšiu otázku obhajcu, že ako sa staral obžalovaný o ich syna, keď bola v zahraničí poškodená uviedla, že sa staral veľmi dobre.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa obsahu spisu, a to prečítaním lekárskej správy z chirurgie a zo všeobecného lekárstva ohľadom zranení poškodenej Y. F., prečítaním fotodokumentácie ohľadom zranení poškodenej Y. F., prečítaním lekárskej správy z hematológie ohľadom poškodenej Y. F., prečítaním e- mailovej komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou, prečítaním posudku z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica ohľadom obžalovaného, prečítaním správy o povesti z miesta trvalého bydliska, prečítaním výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR a prečítaním odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR. Podľa súd so súhlasom prokurátorky a obžalovaného vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej zápisnice o výsluchu svedka H. H. a podstatné časti znaleckého posudku č. 100/2020 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetia psychiatria ohľadom obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátorky a obžalovaného vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu svedka H. H.Ľ., ktorý pracuje na odbore kriminálnej polície v Rimavskej Sobote. Svedok počas výsluchu uviedol, že to bolo asi v mesiaci máj alebo jún 2020, keď za ním v práci prišiel riaditeľ s tým, že mu volal A.. J. K., náčelník Mestskej polície v Hnúšti, že majú nejaké podozrenie z týrania nahlásené na Mestskú políciu. Následne sa spojil s A.. J. K. a zistil o čo sa jedná. Keď prišiel pred dom F., tak pred dverami na verande bola poškodená Y. F., pozdravili sa a išli do vnútra. Všetko, čo mu poškodená hovorila si písal na papier. Vyťažoval ju ku všetkému, čo sa medzi nimi deje. Keď mu poškodená rozprávala, čo sa deje, tak sa vlastne počas toho aj tri krát rozplakala. Na záver jej povedal, že to vyzerá na týranie. Veril poškodenej, že to čo mu porozprávala je pravda. Podľa neho hovorila úprimne. Po tomto rozhovore mu poškodená volala asi 29.06.2020 s tým, že ju obžalovaný zase bije, že je to horšie ako to bolo, že ona to už nevydrží, že už to chce riešiť trestným oznámením.

V predmetnej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 23/2020 znalcom MUDr. Andreou Tyborovou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých a znalecký posudok č. 68/2020 znalcom MUDr. Zitou Shinwariovou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria na poškodenú Y. F.. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že poškodená Y. F. je mentálne priemerná, psychastenická, so zníženou toleranciou frustrácie a stresu. Nejaví sa ako zvýšene manipulovateľná a ovplyvniteľná. Uzatvára sa do náučných šablón, drží sa stereotypne svojich postojov. Citovo je nezrelá s potrebou závislosti vo vzťahoch. Agresivita nie je jej dominantnou črtou. U poškodenej sa prejavujú symptómy depresie. Záťažové situácie môžu viesť k neurotickým adaptačným poruchám so symptómami úzkosti a depresie aj s možným suicidálnym rizikom. U poškodenej nebol zistený sklon ku skresľovaniu výpovedí a nebol zistený sklon ku konfabulácii. Z psychologického hľadiska možno považovať jej výpovede za vierohodné. Z forenzného hľadiska možno u poškodenej konštatovať známky psychickej ujmy v súvise s prežitými udalosťami. V oblasti interpersonálneho správania u poškodenej dominujú kooperatívne postoje, prejavuje sa však aj sklon k egocentrickosti s potrebou získať pozornosť a uznanie. V snahe o dosiahnutie svojich cieľov poškodená dokáže vyvinúť vlastnú aktivitu, v prípade potreby aj presadzujúco až agresívne trvať na svojich požiadavkách. Agresivita však nie je dominantou črtou poškodenej.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu MUDr. Andreu Tyborovú, ktorá k veci vypovedala, že znalecký posudok bol vypracovaný v súčinnosti so znalcom z odboru Psychiatria. Znalkyňa uviedla, že pri vyšetrení zistili u poškodenej adaptačnú poruchu, ktorá sa prejavovala v psychodiagnostických testoch ako aj v klinickom obraze úzkostným prežívaním. Znalkyňa uviedla, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku. Na otázku samosudcu, či poškodená v jej veku môže byť citovo nezrelá znalkyňa uviedla, že áno, sú osobnosti, ktoré po citovej stránke ostávajú na takom stupni vyššej potreby závislosti viazania sa. Na ďalšiu otázku samosudcu, že či je možné konštatovať u poškodenej týranie zo strany obžalovaného, keď obžalovaná bola často v zahraničí kvôli práci a domov sa vracala sporadicky len na pár dní, znalkyňa uviedla, že to týranie u poškodenej eskalovalo práve v období, keď bola doma. Znalkyňa ďalej uviedla, že v roku 2016 hovorila poškodená o incidentoch. Znalkyňa tiež konštatovala, že poškodená môže v určitých situáciách reagovať aj agresívne.

V predmetnej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 87/2020 znalcom MUDr. Alexandrom Köröczom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia ohľadom posúdenia zranení poškodenej Y. F.. Na základe objektívneho nálezu bolo zistené, že dňa 30.06.2020 sa na tele poškodenej našli mnohopočetné krvné podliatiny a pomliaždenia na bruchu, na stehnách a predkoleniach staršieho dáta bez poškodenia hlbších štruktúr. Znalec konštatoval, že z hľadiska úrazovej chirurgie ide o úraz ľahký, život neohrozujúci. Z forenzného hľadiska ide o úraz ľahký s liečbou a PN do 7 dní. Znalec ďalej uviedol, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie bola poškodená údajne kopnutá v roku 2018 do hrudníka, ale k lekárovi s týmto zranením nešla. Podľa následného priebehu liečby a záznamov nemohlo ísť o zlomeninu rebier. Znalec ďalej konštatoval, že mechanizmom vzniku popisovaných zranení zo dňa 30.06.2020 je opakované tupé násilie, teda údery rukou alebo nejakým predmetom. Podľa popisu známok vonkajšieho násilia, všetky zranenia nevznikli v rovnakom čase, pričom použité násilie bolo skôr strednej intenzity. Znalec ďalej uviedol, že ani pri jednom z uvedených zranení nedošlo k zasiahnutiu životne dôležitých orgánov poškodenej a pri takto vedených útokoch a predpokladanej intenzite, k nim ani dôjsť nemohlo. Popisované zranenia poškodenej sa vyhojili bez trvalých následkov a tieto ani v budúcnosti neovplyvnia jej doterajšiu práceneschopnosť a ani jej doterajší spôsob života. Znalec konštatoval aj to, že poškodená bola v detstve liečená pre poruchu zrážania krvi,

asi trombocytopenia. Znalec záverom konštatoval, že ani jedno zo zranení nie je závažným sťažením obvyklého spôsobu života.

Znalec MUDr. Alexander Köröcz na hlavnom pojednávaní vypovedal, že uvedené zranenia zo dňa 30.06.2020 nesťažili obvyklý spôsob život poškodenej, pričom znalec uviedol, že poškodená s uvedenými zraneniami u lekára nebola. Na otázku samosudcu, či uvedené zranenia mohol spôsobiť obžalovaný alebo by mohlo ísť aj o labu psa znalec uviedol, že útok psa, či už škrabnutím alebo hryznutím by spôsobili rany. Rany na koži neboli, v danom prípade išlo o tupé násilie. Teoreticky, náraz hlavy psa môže vyvolať tupé násilie, lenže brucho, stehno a predkolenie je trošku mnohopočetné. Znalec ďalej uviedol, že nemožno vylúčiť, že minimálne časť týchto zranení mohlo vzniknúť týmto spôsobom. To znalec vylúčiť nevie, ale ani potvrdiť, že tie hematómy boli spôsobené päsťou útočníka. Znalec ďalej uviedol, že poškodená bola liečená pre zvýšenú krvácivosť, ale jej pôvodná lekárka znalcovi potvrdila, že v čase vypracovania znaleckého posudku sa krvný nález poškodenej upravil. Znalec tiež uviedol, že u každého človeka je porucha zrážanlivosti krvi individuálna, že do akej miery sú u toho konkrétneho človeka poškodené kapilárne siete. Na otázku obhajcu, či pri vypracovaní znaleckého posudku osobne videl poškodenú znalec uviedol, že nie.

V predmetnej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 100/2020 znalcom MUDr. Jánom Vongrejom z odvetia Psychiatria a sexuológia na osobu obžalovaného. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou v pravom zmysle slova, t. j. psychózou. Znalec u obžalovaného zistil abnormne štruktúrovanú, hlavne s rysmi emočnej lability a impulzivity, čo sa považuje za trvalú poruchu osobnosti, čo však neznižuje ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti a nevyžaduje liečbu. Znalec u obžalovaného nezistil ani prechodnú duševnú poruchu a teda, že obžalovaný bol schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Znalec u obžalovaného nezistil závislosť od alkoholu a od iných návykových a omamných látok. Znalec záverom uviedol, že pobyt obžalovaného na slobode nepovažuje za nebezpečný a nezistil dôvod odporučiť obžalovanému akúkoľvek ochrannú formu liečby.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sa týmito základnými zásadami riadil pri hodnotení všetkých dôkazov a na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Prokurátorka v podanej obžalobe kládla obžalovanému za vinu, že:

od presne nezisteného dňa v roku 2016 do 08.50 h 30.06.2020 v byte na adrese Hnúšťa, Ul. Francisciho č. 143, okres Rimavská Sobota a naposledy v obci Rimavské Zalužany č. 164, okres Rimavská Sobota, opakovane, najmenej dvakrát v mesiaci napádal svoju manželku Y. F., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., trvalým bydliskom K. B. Č.. XXX, okres Rimavská Sobota, najskôr slovne nadávkami, urážkami, ponižovaním, neskôr slovné urážky prešli do fyzických útokov spôsobom, že ju kopal, ťahal za vlasy, dával jej facky, počas čoho jej nadával, že je „piča, kurva pojebaná, neschopná", opľúval ju do tváre, približne raz do týždňa v nočných hodinách s krikom budil poškodenú s tým, že má neporiadok v kuchyni, aby si išla upratať, pričom 11.09.2018 fyzicky napadol poškodenú Y. F. v rodinnom dome č. 164, v obci Rimavské Zalužany tak, že keď sa poškodená nachádzala v rodinnom dome, rozbehol sa smerom ku nej a dvakrát ju odzadu kopol do pravej strany tela do oblasti rebier, následne jej dal jednu facku, v dôsledku čoho sa poškodenej pustila krv z nosa a približne dva týždne mala silné bolesti v oblasti rebier po kopnutí, od fyzických útokov upustil len v období tehotenstva poškodenej, z ktorého sa im narodilo dieťa mal. E.. F.., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., avšak po pôrode ju opätovne začal fyzicky napádať a to fackami,

kopancami, ťahaním za vlasy, škrtením, v presne nezistený deň v mesiaci február 2020 počas dňa v rodinnom dome č. 164 v obci Rimavské Zalužany zamkol vchodové dvere na dome, prišiel ku poškodenej Y. F., chytil ju pod krk a začal ju škrtiť, ťahal ju pri tom po dome, potom ju pustil, odmontoval kľučku na terasových dverách a išiel sa osprchovať, v presne nezistený deň v mesiaci máj 2020, po tom, ako sa poškodená vrátila domov, nakoľko niekoľko dní nebývala doma, ju fyzicky napadol pričom jej vytrhal vlasy, 27.06.2020 v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Lom nad Rimavicou, vybral svojho maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na Chorepu, následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, páchateľ nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako unikala pred páchateľom, pošmykla a spadla, čo využil pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty, tam to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná, naposledy 29.06.2020 v čase okolo 10.00 h. v kuchyni rodinného domu, kde poškodená býva, ju páchateľ fyzicky napadol tak, že ako poškodená varila kávu, podišiel ku nej a odzadu ju jedenkrát kopol do pravej nohy v oblasti stehna a následne odišiel preč, čím poškodenej Y. F. podľa lekárskej správy službukonajúceho lekára chirurgického oddelenia Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota spôsobil zranenia a to mnohopočetné modriny s pomliaždením na bruchu, stehnách a predlaktiach a opakovanú psychickú traumu.

Týmto konaním mal podľa prokurátorky obžalovaný spáchať zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie .

Obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a to, čo na neho uviedla jeho bývalá manželka je šialenstvo a nie je to pravda. Obžalovaný uviedol, že svoju bývalú manželku sústavne slovne neurážal, nenadával jej, fyzicky na ňu neútočil, nekopal ju, neťahal ju za vlasy, nedával jej facky, nebudil ju v noci a podobne. Obžalovaný uviedol, že všetko sú to nezmysly. Obžalovaný tiež uviedol, že sa s bývalou manželkou vzájomne obviňovali. Ich vzájomné nehody pramenili z finančných problémov, keď otec obžalovaného požadoval od nich vrátenie peňažnej čiastky. Obžalovaný uviedol, že sa vzorne staral o ich dieťa, bol na materskej, keď sa im narodilo dieťa. Jeho bývalá manželka sama potvrdila, že sa vzorne staral o ich dieťa.

Na tomto mieste považuje súd za potrebné zdôrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich. No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť a teda do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej trestnej činnosti.

Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, či skutok, spáchanie ktorého je obžalovanému kladený za vinu, sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a/ bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b/ bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Týraním sa vo všeobecnosti podľa Tr. zákona rozumie také zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v §208 ods.1 písm. a/ až e/ Tr. zákona. Fyzické alebo psychické utrpenie má byť pritom také, že sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Dlhodobosť, sústavnosť a opakovanosť je ako znak týrania ustálený tak v odbornej verejnosti, ako aj v súdnej praxi. Hlavným a zároveň typickým znakom trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je to, že má chronický, stupňujúci sa charakter, objavuje sa v cykloch a pretrváva dlhodobo. Týranie je konanie, ktoré má svoj vývoj a opakovane dochádza k jeho prejavom aj po dlhšiu dobu, a teda sa nejedná o jednorazový a ojedinelý incident, a preto sa o ňom hovorí ako o pokračovacom trestnom čine (Najvyšší súd SR , ).

Výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali u obžalovaného naplnenie zákonných znakov zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Obhajoval sa tvrdením, že žiadneho fyzického či psychického násilia alebo týrania sa voči poškodenej nedopustil. Počas obdobia od roku 2016 do roku 2020 sa poškodená väčšinu času nezdržiavala v spoločnej domácnosti s obžalovaným, pretože pracovala v zahraničí, kde sa zdržiavala po veľmi dlhé obdobie a pokiaľ bola doma spolu s obžalovaným, žiadny dôkaz o tom, že by počas tohto obdobia došlo k nejakým fyzickým útokom nebol. Súd poukazuje predovšetkým na komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou ako aj medzi poškodenou a matkou obžalovaného, ktorá vyvracia tvrdenia poškodenej. Aj na základe znaleckého posudku na osobu poškodenej bolo zistené, že poškodená je mentálne priemerná, psychastenická, so zníženou toleranciou frustrácie a stresu. Uzatvára sa do náučných šablón, drží sa stereotypne svojich postojov. Citovo je nezrelá s potrebou závislosti vo vzťahoch. Agresivita nie je jej dominantnou črtou. U poškodenej sa prejavujú symptómy depresie. Záťažové situácie môžu viesť k neurotickým adaptačným poruchám so symptómami úzkosti a depresie aj s možným suicidálnym rizikom. U poškodenej dominujú kooperatívne postoje, prejavuje sa však aj sklon k egocentrickosti s potrebou získať pozornosť a uznanie. V snahe o dosiahnutie svojich cieľov poškodená dokáže vyvinúť vlastnú aktivitu, v prípade potreby aj presadzujúco až agresívne trvať na svojich požiadavkách. V znaleckom posudku na poškodenú absentuje podrobný popis podliatín na tele poškodenej, doba, kedy jednotlivé údajné podliatiny mohli vzniknúť, porovnanie každej jednej údajnej podliatiny s predmetom, ktorý tieto podliatiny mohol vytvoriť a znalec sa nevedel nevyjadriť, či tieto mohli vzniknúť tak, ako to popísal obžalovaný, resp. iným spôsobom. Znalec skonštatoval, že nemožno vylúčiť, že minimálne časť týchto zranení mohli vzniknúť labou psa. To znalec však vylúčiť nevedel, ale ani potvrdiť. Ak by bola poškodená zo strany obžalovaného týraná, ako to tvrdila vo svojej výpovedi, nesnažila by sa splodiť dieťa s obžalovaným. Z komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou nebolo preukázané, že by obžalovaný poškodenú urážal a vyvolával v nej strach. Obžalovaný čiastočne priznal len incident dňa 27.06.2020, kedy v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Lom nad Rimavicou, vybral svojho maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na Chorepu, následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako unikala, pošmykla a spadla, čo využil pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty, tam to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná. V tejto súvislosti obžalovaný uviedol, že sú tam uvedené polopravdy. Obžalovaný nepoprel ani občasné hádky medzi ním a poškodenou. Všetci svedkovia sa vyjadrili v tom smere, že neboli priamymi bezprostrednými svedkami toho, že by sa obžalovaný voči poškodenej správal nevhodne, že by ju fyzicky či psychicky týral.

Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci inter alia nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie alebo obmedzilo jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas tak, ako to predpokladá ustanovenie § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona. Aj so zreteľom na dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, považuje súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že ak má byť konkrétne protiprávne konanie trestným činom, toto musí napĺňať formálne znaky uvedené v , ktorých prítomnosť musí byť v súlade so zásadou „ in dubio pro reo“ nepochybná.

Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že vina obžalovaného, pokiaľ ide o skutok obžalobou prokurátorky kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Naopak to, že súd obžalovaného neuznal vinným zo žalovaného trestného činu neznamená, že sa žiadneho protiprávneho činu nedopustil. Pri zachovaní totožnosti konania a následku, pri úprave skutkovej vety, súd obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 27.06.2020 v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Lom nad Rimavicou, vybral svojho maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na Chorepu, následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako pred ním utekala, pošmykla a spadla, čo využil pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na Ratkovej sú väčšie zákruty, tam to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná. Obžalovaný bol zo súdom uznaného skutku, okrem svojho čiastočného priznania, usvedčovaný aj výpoveďou poškodenej, ktorá popísala okolnosti a spôsob konania obžalovaného, ako aj výpoveďami svedkyne R. P..

Po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe (blízkej osobe).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný nie je v mieste bydliska negatívne hodnotený. Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica mal súd za preukázané, že obžalovaný zachovával zásady slušného správania, dodržiaval príkazy a nariadenia personálu plnil bez pripomienok. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ tri krát priestupkovo postihnutý a to na úseku dopravy. Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný. Súd u obžalovaného nezistil okolnosti, ktoré by ho v zmysle § 22 a nasl. Tr. zákona zbavovali trestnej zodpovednosti, resp. ktoré by vylučovali protiprávnosť jeho činu podľa § 24 a nasl. Tr. zákona. Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Tr. zákona a rovnako ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zákona. U obžalovaného súd považoval za primeraný a povahe veci zodpovedajúci trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody a preto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Súd pripomína, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy, vychádzajúc zo zásady punitur, ne pecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 16. apríla 2013).

Tento trest podľa názoru súdu zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného postačujúci na to, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe (blízkej osobe),

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ), a to len vo svoj prospech (/2 ). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 ). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (/1 ). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d a /1 ).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.