Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/6/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obvineného R. R. a spol., pre zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

, , Tr. zák. číslo v znení zákona číslo

o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne zo 16. júna 2011, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí

7. februára 2012 rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. , zo dňa 23. marca 2011

bol obžalovaný R. R. uznaný za vinného v bodoch 1/ až 4/ rozsudku zo zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. l písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že

1/ v letných mesiacoch roku 2008 a v januári 2009 v meste P. asi 6-krát poskytol S. S.

metamfetamín za cenu 200 Sk pri jednom predaji, pričom naposledy dňa 4. januára 2009

v čase okolo 04,45 hod. v meste P. odovzdal ako úhradu dlhu S. S. 0,19 gramov

hydrochioridu metamfetamínu s obsahom metamfetamínu 41,5 % hmotnostných – 79 mg

čistej látky, čo zodpovedalo 2 – 4 obvyklým jednorazovým dávkam pričom metamfetamín

2

je zaradený podľa o omamných látkach, psychotropných látkach

a prípravkoch v znení neskorších predpisov, do II. skupiny psychotropných látok,

2/ od presne nezistenej doby do mája 2009 v P. poskytol asi 6 – 7 krát V. S.

metamfetamín, ktorý je zaradený podľa o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, do II. skupiny

psychotropných látok,

3/ od presne nezisteného času do 21. mája 2009 mal v P. v sklenenom pohári

uskladnenú sušenú rastlinu rodu Cannabis (konope) o celkovej váhe 4,3 gramu S THC 0,3

až 0,4 % hmotnostných, čo predstavovalo 2 – 9 obvyklých jednorazových dávok, pričom

konope podľa o omamných látkach, psychotropných látkach

a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí do I. skupiny omamných látok, dňa 21. mája

2009 časť tejto rastliny o váhe 1,503 gramu odovzdal v byte V. S. v P. na ulici C. X. V. S.,

4/ dňa 21. mája 2009 v P., v byte, ktorý mala v nájme V. S. na C. 8C/105, vyrábal

metamfetamín, ktorý je zaradený podľa o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, do II. skupiny

psychotropných látok.

Za tento trestný čin Okresný súd v Prievidzi rozsudkom zo dňa 23. marca 2011, sp. zn.

, uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Na výkon trestu obžalovaného zaradil

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade odvolaní obvineného R. R. a okresného prokurátora Krajský súd

v Trenčíne uznesením zo 16. júna 2011, sp. zn. , rozhodol tak, že podľa § 319

odvolania obžalovaného a okresného prokurátora zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky písomným podaním 27. septembra 2011 (doručeným Okresnému súdu

v Prievidzi 3. októbra 2011) dovolanie.

3

Dovolateľ sa ním domáhal, aby dovolací súd podľa vyslovil,

že uznesením Krajského súdu Trenčín zo 16. júna 2011, sp. zn. , bol porušený

zákon v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera, podľa

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Pochybenie krajského súdu vidí v tom, že Okresný súd Prievidza, ako aj Krajský súd

v Trenčíne konanie R. R. posúdili len ako zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania podľa § 172

ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a nie ako obzvlášť závažný zločin podľa § 172

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.

Krajský súd v Trenčíne svoje rozhodnutie čo do neuznania právnej kvalifikácie

aj a ako obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. b/ Tr. zák. odôvodnil tým, že po formálnej stránke spáchanie skutku obžalovaným

naplnilo znaky páchania skutku po dlhší čas (od letných mesiacov v roku 2008 do mája 2009),

avšak samotná intenzita, resp. frekvencia, akou sa mal obžalovaný skutku dopustiť, nie je

v takom rozsahu, aby dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný po celý tento čas

túto trestnú činnosť páchal, aby naplnila znaky trvania po dlhší čas.

Poukázal na znenie § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,

podľa ktorého, kto neoprávnene vyrobí, kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo prechováva

po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú

činnosť sprostredkuje a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania, potrestá sa odňatím

slobody na desať rokov až pätnásť rokov.

Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého

závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“

trestného činu, to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom

4

ustanovenej trestnej s sadzby. Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas

sa považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší

čas“ kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podľa ustálenej praxe

sa všeobecne za dlhší čas považuje doba šiestich mesiacov.

Krajský súd v Trenčíne svoje rozhodnutie čo do neuznania právnej kvalifikácie ako

obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na § 138

písm. b/ Tr. zák. odôvodnil práve tou skutočnosťou, že po formálnej stránke by páchanie

skutku obžalovaným naplnilo znaky páchania skutku po dlhší čas (od letných mesiacov roku

2008 do mája 2009), avšak samotná intenzita, respektíve frekvencia, akou sa mal obžalovaný

skutku dopustiť, nie je v takom rozsahu, aby naplnila znaky trvania po dlhší čas, teda krajský

súd posudzoval konanie páchateľa pri zločine z hľadiska materiálnej závažnosti.

Tento postup však nebol na mieste, pretože výnimka z formálneho chápania kategórie

trestného činu je podľa Tr. zák. stanovená len pri prečinoch a u mladistvých páchateľov.

Z tohto dôvodu sa pri zločinoch aplikuje výslovne formálne ponímanie kategórie trestného

činu.

Skutky, pre ktoré bol R. R. právoplatne odsúdený spáchal v letných mesiacoch roku

2008 až do januára roku 2009 a to šiestimi konaniami voči S. S. predajom metamfetamínu, do

mája roku 2009 šiestimi až siedmymi konaniami voči V. S. zadovážením a poskytnutím

metamfetamínu, ďalej výrobou metamfetamínu, jeho priebežným zadovažovaním počas

daného obdobia a tiež prechovávaním rastliny konope.

Z uvedeného je zrejmé, že u R. R. nešlo o ojedinelú záležitosť, či krátkodobé

prechovávanie psychotropných a omamných látok. Svoje opodstatnenie v tejto súvislosti má

aj druh a kvalita týchto látok, predovšetkým metamfetamínu, ktorého dopady na zdravie

užívateľov sú vyššie ako u niektorých iných omamných a psychotropných látok.

Vyhodnotením týchto skutočností generálny prokurátor dospel k záveru, že aj intenzita

konania obvineného, na nedostatok ktorej poukazuje krajský súd vo svojom rozhodnutí, bola

v dostatočnej miere spôsobilá na to, aby konanie obvineného bolo možné posúdiť ako konanie

páchané po dlhší čas. Obvinený sa konania, súvisiaceho so zadovažovaním, prechovávaním

a distribúciou drog dopustil z časového hľadiska po dobu takmer jedného roka a z hľadiska

5

rozsahu išlo minimálne o 14 čiastkových skutkov, pričom v danom prípade je potrebné

poukázať aj na druh a kvalitu týchto látok.

Tieto skutkové zistenia nasvedčujú tomu, že Okresný súd Prievidza i Krajský súd

v Trenčíne konanie obvineného nesprávne posúdili len ako zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a nie ako obzvlášť závažný

zločin podľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. – po dlhší

čas.

Takéto právne posúdenie konania obvineného má následne vplyv aj na použitie

ustanovení pri ukladaní trestu.

Z uvedeného vyplýva, že obvinený R. R. svojím konaním naplnil zákonné znaky

skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom

na § 138 písm. b/ Tr. zák. Krajský súd v Trenčíne založil svoje rozhodnutie na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, čím vznikol zákonný dôvod na podanie dovolania

v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. zák.

K neuznaniu právnej kvalifikácie konania obžalovaného pre obzvlášť závažný zločin

aj podľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. – na viacerých

osobách, že obvinený mal poskytovať metamfetamín aj bližšie nestotožnenej osobe menom

D. generálny prokurátor dospel k názoru, že v tejto časti dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ nie je daný, pretože dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku

nemôže skúmať a meniť.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie obvinenému R. R..

Obvinený R. R. v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom obhajcu uviedol,

že dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné a jeho odôvodnenie je v priamom

6

rozpore so skutkovou vetou rozsudku Okresného súdu Prievidza z 23. marec 2011, sp. zn.

.

Poukázal na to, že podľa skutkovej vety citovaného rozsudku okresného súdu mal

trestný čin páchať v letných mesiacoch roku 2008 a v januári roku 2009 (bod 1/), od presne

nezistenej doby do mája 2009 (body 2/ a 3/). Podľa jeho názoru preto nemohlo ísť o naplnenie

znaku „po dlhší čas“ ako uvádza generálny prokurátor v podanom dovolaní. V bode 1/ išlo

o letné mesiace roku 2008 a o mesiac január 2009 (teda s prestávkou v jesenných mesiacov

roku 2008) a v bodoch 2/ a 3/ navyše časové hľadisko nemožno ani určiť pretože nebola

presne zistená doba spáchania skutku, čo súd konštatoval i v enunciáte svojho rozhodnutia.

Ďalej namietol, že osoba menom D., na ktorej obžaloba založila právne posúdenie

skutku aj podľa odseku 2 § 172 Tr. zák. nebola v konaní žiadnym spôsobom stotožnená,

označená priezviskom a nebola ani vypočutá. Z tohto dôvodu nemôže byť naplnený zákonný

znak „na viacerých osobách“. Poukázal i na to, že správnosť a úplnosť zisteného skutku

pri dovolacom dôvode podľa dovolací súd nemôže skúmať ani meniť

a v posudzovanej veci bol skutok preukázaný v nepresných črtách a detailoch, čo však

nemôže byť na ťarchu obžalovaného.

Poznamenal, že v predmetnej veci skôr do úvahy pripadá podanie dovolanie v jeho

prospech.

Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

generálneho prokurátora odmietol.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. a/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v , ako aj obsahové náležitosti uvedené

v

7

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v

v posudzovanom prípade naplnený nebol.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah

konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci

v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

Treba uviesť, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok v zmysle tohto

ustanovenia, je určené k náprave právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia

spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva,

nie však z hľadiska procesných predpisov. V praxi to znamená, že s odkazom na uvedený

dovolací dôvod sa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené

napadnuté rozhodnutie. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa teda týka nesprávnosti

právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom trestného konania a ktorý je v meritórnom

súdnom rozhodnutí spravidla vyjadrený v tzv. skutkovej vete výrokovej časti rozhodnutia.

Z obsahu predloženého dovolania vyplýva, že generálny prokurátor v podanom

dovolaní uvádzal skutočnosti, ktoré zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu nevyplývajú.

Trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto

neoprávnene a/ vyrobí, b/ dovezie, vyvezie alebo dá prepraviť, c/ kúpi, predá, vymení,

zadováži, alebo d/ prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed

alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje.

8

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia spácha čin uvedený v odseku 1 ten,

kto a/ a už bol za taký čin odsúdený, b/ pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,

c/ závažnejším spôsobom konania, d/ na chránenej osobe, alebo e/ vo väčšom rozsahu.

Podľa § 138 Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa podľa písm. b/ rozumie

aj páchanie trestného činu po dlhší čas a podľa písm. j/ na viacerých osobách.

Zo skutkovej vety rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že obvinený mal skutky

spáchať v letných mesiacoch roku 2008 a v januári roku 2009 (čiastkový skutok č. 1/),

od presne nezistenej doby do mája 2009 (čiastkový skutok č. 2/), od presne nezisteného času

do 21. mája 2009 (čiastkový skutok č. 3/) a 21. mája 2009 (čiastkový skutok č. 4/) teda skutky

1/ až 4/ mal páchať v podstate od letných mesiacov roku 2008 do mája 2009. Z časového

hľadiska páchania skutkov obvineným, generálny prokurátor v podanom dovolaní správne

v súlade s ustanovením § 138 Tr. zák. a ustálenou súdnou praxou poukázal na to, že „dlhším

časom“ sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu,

to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej

sadzby a že všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť aký čas sa považuje za dlhší.

V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší,

ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou a všeobecne sa za dlhší čas považuje doba

šesť mesiacov. Na naplnenie tohto zákonného znaku možno po formálnej stránke preto

usudzovať aj vtedy, ak ide aj o čas kratší ako šesť mesiacov.

Na túto zákonnú podmienku reflektoval aj krajský súd v dovolaním napadnutom

uznesení, keď v odôvodnení konštatoval, že pokiaľ ide o páchanie skutku obvineným

pod bodmi 1/ až 4/ prvostupňového rozsudku tieto by z časového hľadiska napĺňali znaky

páchania skutku po dlhší čas (od letných mesiacov roku 2008 do mája 2009).

Splnenie zákonnej podmienky „po dlhší čas“ však samo osobe ešte pre záver

o spáchaní trestného činu nepostačuje. Pre vyvodenie takého záveru je tiež potrebné,

aby v tomto časovom období obvinený konal určitou intenzitou, ktorej objasnenie a následné

ustálenie v skutkovej vete je nevyhnutné. Táto podmienka vyplýva aj zo samotného pojmu

„po dlhší čas“, pretože je zrejmé, že v tomto časovom období musí byť páchaná pokračovacia,

opakovacia alebo trvajúca vymedzená protispoločenská činnosť.

9

Vymedzenie tohto pojmu v zmysle § 138 Tr. zák. vyžaduje, aby počet jednotlivých

útokov bol ustálený spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti. Nemožno vychádzať z počtu

útokov vyjadrených slovom „približne“ ani „asi“, ale ak sa nedá zistiť presný počet týchto

útokov musí sa ustáliť počtom „najmenej“, ktorých počet sa nepochybne preukázal. Len tak

možno v súlade so zákonom posúdiť intenzitu konania páchateľa v súlade so zákonným

znakom „po dlhší čas“ odôvodňujúcim použitie prísnejšej trestnej sadzby.

V posudzovanom prípade sa tak nestalo. V skutkovej vete intenzita konania

obvineného, ktorú mal obvinený páchať po dlhší čas je ustálená len približne. Znenie

skutkovej vety v bodoch 1/ a 2/ „...asi 6 – krát poskytol S. S.“, „...asi 6 – 7 krát V. S....“

relevantným spôsobom nevyjadruje koľkokrát mal obvinený konať nezákonným spôsobom po

dlhší čas a tak znemožňuje prijatie záveru o naplnení zákonných znakov obzvlášť závažného

zločinu, na ktorý v podanom dovolaní poukazuje generálny prokurátor. Navyše v bodoch 3/

a 4/ prvostupňového rozsudku obvinený 21. mája 2009 odovzdal V. S. tam uvedenú drogu

(bod 3/), vyrábal metamfetamín (bod 4/), čo svedčí o jednorazovom konaní obvineného a nie

o páchaní trestnej činnosti po „dlhší čas“, ktorého dĺžku z formulácie skutkovej vety v bode 3/

(od presne nezisteného času do 21. mája 2009) nemožno zistiť.

Rovnako tak ani prvá časť skutkovej vety čiastkového skutku v bode 3/ uvádzaného

rozsudku nie je vymedzená tak, aby zodpovedala zákonným znakom obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2

písm. c/ Tr. zák. Vyplýva z nej, že obvinený sa v nej popísaného konania dopustil od presne

nezisteného času do 21. mája 2009 teda v čase, z vymedzenia ktorého nemožno zistiť či túto

časť skutku páchal „po dlhší čas“.

Za toho stavu ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil zákonné podmienky

pre iné právne posúdenie konania obvineného ako bol uznaný za vinného v pôvodnom

konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že z

možno vyvodiť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené

napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení,

ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy

10

vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že trestné konanie

je založené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho

dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky,

ktorých uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav

je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná

okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované

v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho

dôvodu, teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu

v zmysle , ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť

hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa , pretože to sú otázky upravené

normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd,

kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu

rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude dokazovanie

vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané

výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní ( ).

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera

o dôvod dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok,

z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak,

aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Vychádzajúc z tejto právnej úpravy dovolací súd skúmal, či zistený skutkový stav bol

správne právne posúdený, teda či skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty uvádzaných

trestných činov a či nedošlo k porušeniu iných ustanovení trestnoprávneho charakteru

(napr. či neexistujú dôvody vylučujúce protiprávnosť skutku, zánik trestnosti a pod.).

Dovolací súd preto konštatuje, že skutková veta tak, ako bola ustálená, neobsahuje

zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu posúdenia ktorého sa generálny prokurátor

podaným dovolaním domáha, a preto konanie obvineného bolo správne právne posúdené

v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva len ako zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

11

s nimi podľa ods. l písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. číslo v znení

zákona číslo

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že dovolací dôvod podľa v posudzovanom prípade splnený

nebol, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 7. februára 2002

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková