Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/145/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2022, v trestnej veci obžalovaného E. F., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. zo dňa 08.11.2021, takto

rozhodol:

Podľa odvolania obžalovaného E. F. a okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom sp.zn. zo dňa 08.11.2021 obžalovaného E. F. uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 27.06.2020 v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Z. nad K., vybral svojho maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na M., následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, páchateľ nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako unikala pred páchateľom, pošmykla a spadla, čo využil pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na K. sú väčšie zákruty, tam to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná a následne sa vrátili domov.

Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Rimavská Sobota uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa Tr. zák. okresný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa okresný súd poškodenú Y. F. odkázal s celým nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas ako osoba oprávnená, odvolanie obžalovaný a tiež okresný prokurátor.

Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu, v ktorom uviedol, že nemôže súhlasiť so záverom okresného súdu, že udalosť, ktorá sa mala odohrať medzi ním a poškodenou dňa 27.06.2020, sa vôbec stala a túto je potrebné kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný poprel, že by sa poškodenej v uvedený deň akýmkoľvek spôsobom vyhrážal a poukázal na otcovskú lásku k synovi, o ktorého sa počas neprítomnosti poškodenej takmer rok vzorne staral a vytvoril si k nemu veľmi silnú citovú väzbu. Zdôraznil, že prvostupňový súd vo vzťahu k žalovanému skutku veľmi citlivo, vo vzájomných súvislostiach a nanajvýš objektívne

vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v rámci hlavného pojednávania a správne dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by sa bol v období roku 2016 do 30.06.2020 správal k poškodenej spôsobom popísaným vo výrokovej časti obžaloby a teda tak, že by jeho konanie mohlo byť kvalifikované ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. Uviedol, že rozhodne by to nebol schopný ani len v myšlienkach, nie to ešte vysloviť vetu o spoločnom ukončení života. K takejto udalosti ako ju popisuje poškodená totiž dňa 27.06.2020 vôbec nedošlo a dôkaz o tom (okrem zlomyseľnej výpovede poškodenej) neexistuje. Poukázal na frekventovanú komunikáciu medzi ním a poškodenou, ktorá jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvracia tvrdenia poškodenej, že by ju mal od roku 2016 až do 30.06.2020 sústavne výslovne urážať, nadávať jej, fyzicky na ňu útočiť, kopať ju, ťahať za vlasy, dávať jej facky, budiť ju v noci a podobne. Celá predložená komunikácia je za celé obdobie rokov 2016 až 2020 vedená vo vzájomnej úcte, neskutočného množstva prejavov lásky oboch aktérov komunikácie. Z komunikácie nie je možné vydedukovať žiadnu obavu poškodenej z neho a rodinnú nepohodu, ale ani výčitky, že by sa mal k nej nevhodne a už rozhodne nie agresívne správať. Vyznieva potom nanajvýš nepresvedčivo a nelogicky záver súdu, že by sa mal zrazu práve dňa 27.06.2020 správať tak, ako to ustálil súd v napadnutom rozsudku a tým vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu. Uviedol, že dodatočne sa mu podarilo dohľadať videozáznam zo dňa 28.06.2020, t.j. zhotovený deň po tom, ako sa mal údajne dopustiť skutku uvedeného v napadnutom rozsudku a ten nahratý na USB kľúč spolu s odvolaním, ako aj dôkaz k odvolaciemu konaniu priložil. Zo správania sa poškodenej zachyteného na tomto videozázname ani len v náznakoch nevyplýva, že by deň predtým, t.j. 27.06.2020, bola zažila traumatizujúcu udalosť tvoriacu výrokovú časť napadnutého rozsudku. Bola to práve poškodená, ktorá sa v domácnosti správala dominantne a v každom smere si vyžadovala rešpekt. Dominantné postavenie poškodenej v konečnom dôsledku preukazuje aj znalecký posudok z odboru psychiatrie a psychológie, vypracovaný na poškodenú, ktorý na strane 31 konštatuje, že u poškodenej ,,v oblasti interpersonálneho správania dominujú kooperatívne postoje, prejavuje sa sklon k egocentrizmu s potrebami získať pozornosť a uznanie. V snahe dosiahnuť svoje ciele dokáže vyvinúť vlastnú aktivitu, v prípade potreby aj presadzujúco až agresívne trvať na svojich požiadavkách.“ Záverom obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste z dôvodov podľa zrušil sám a vo veci rozhodol tak, že obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodí.

Okresný prokurátor písomne v doplnených dôvodoch podaného odvolania uviedol, že súd po skončení dokazovania na hlavnom pojednávaní pri vynesení rozsudku za skutok popísaný v obžalobe za zločin na obžalovaného E. F. nevyhovel záverečnému návrhu dozorujúcej prokurátorky a protiprávne konanie menovaného prekvalifikoval len ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Pri zachovaní totožnosti konania a následku, pri úprave skutkovej vety, súd obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v odvolaním napadnutom rozsudku. Prokurátor považuje rozhodnutie súdu za nedôvodné a nezákonné. Poukázal pritom na znenie a ods. 12 Má za to, že v priebehu vyšetrovania bolo podstatnými zadováženými dôkazmi, ako aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde jednoznačne preukázané, že obžalovaný E. F. naplnil svojím dlhodobým protiprávnym konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , Tr. zák. s poukazom na ust. Tr. zák. tak po stránke subjektívnej i objektívnej, ako to je uvedené v obžalobe. Obžalovaného z tejto trestnej činnosti v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní usvedčujú dôkazy, ktoré súd ale v súhrne nesprávne vyhodnotil. Konanie obžalovaného proti jeho manželke bolo typické dlhodobé fyzické a psychické domáce násilie páchané na poškodenej bez priamych svedkov, pokiaľ neberieme do úvahy maloletého syna obžalovaného a poškodenej, pričom obžalovaný páchal skutok tak, že už bol schopný ublížiť aj svojmu maloletému dieťaťu. Samotná poškodená v celom trestnom konaní vypovedala zhodne a súvisle, podrobne popisovala, ako ju manžel dlhodobo týral slovne a aj fyzicky. Súd nesprávne vyhodnotil jej výpovede, keď žalovaný skutok oklieštil a právne kvalifikoval len na prečin a zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zák. zostalo len nebezpečné vyhrážanie podľa , Tr. zák. Na záver prokurátor okresnej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí uviedol, že podľa jeho názoru sa okresný súd nedostatočne vysporiadal s výpoveďami svedkov, nedostatočne vyhodnotil závery znaleckého posudku na poškodeného, z ktorých vyplýva, že poškodená mohla prežiť útrapy. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby znovu vo veci konal a rozhodol. Čo sa týka podaného odvolania obžalovaného, toto považoval za nedôvodné, a preto navrhol, aby bolo zamietnuté.

Obhajca obžalovaného prítomný na verejnom zasadnutí poukázal na to, že samotná poškodená pracovala dlhé obdobie v zahraničí, pričom na R. sa vracala len na krátke obdobie, teda skutok tak, ako bol popísaný v obžalobe, sa nemohol stať. Poukázal tiež na to, že poškodená a obžalovaný v roku 2018 splodili syna, čo tiež vyvracia to, že by nežili riadnym partnerským životom. Navrhol, aby odvolanie okresného prokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté. Čo sa týka podaného odvolania obžalovaného, tomuto navrhol vyhovieť a obžalovaného spod obžaloby podľa oslobodiť.

Splnomocnený zástupca poškodenej, vzhľadom na skutočnosť, že poškodená si proti rozsudku odvolanie nepodala, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Verejné zasadnutie odvolací súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Dospel však k záveru, že tak odvolanie okresného prokurátora, ako aj odvolanie obžalovaného, nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či skutok, spáchanie ktorého bolo obžalovanému kladené za vinu, sa stal tak, ako je popísané v obžalobe. Vykonaným dokazovaním pred prvostupňovým súdom nebolo preukázané u obžalovaného naplnenie zákonných znakov zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že počas obdobia roku 2016 do roku 2020 sa poškodená väčšinou času nezdržiavala v spoločnej domácnosti s obžalovaným, pretože pracovala v zahraničí, kde sa zdržiavala po veľmi dlhé obdobie. Žiadny dôkaz o tom, že by počas tohto obdobia došlo k nejakým fyzickým útokom, nebol. Okresný súd správne poukázal na komunikáciu medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá spochybnila tvrdenia a výpovede poškodenej. Pri zachovaní totožnosti konania a následku, pri úprave skutkovej vety, okresný súd správne obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 27.06.2020 v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil nad obcou Z. nad K., vybral svojho maloletého syna zo sedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal ,,teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom“ a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na M., následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako pred ním utekala, pošmykla a spadla, čo využil, pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej, ,,teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na K. sú väčšie zákruty, tam to už dáme“ a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná. Obžalovaný sa k tomuto skutku čiastočne priznáva, keď nepopiera jazdu autom v predmetný deň. Výpoveď poškodenej je nepriamo potvrdená svedkyňou P..

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení, uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a ním je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný E. F., v kritickom období,

za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, sa dopustil trestného činu tak, že obžalovaný E. F. dňa 27.06.2020 v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil za obcou Z. nad K., vybral svojho maloletého syna z autosedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal: „teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na M., následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, páchateľ nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako unikala pred páchateľom, pošmykla a spadla, čo využil pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej: „Teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na K. sú väčšie zákruty, tam to už dáme" a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná a následne sa vrátili domov, teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe (blízkej osobe), čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Správne preto postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a správne mu uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i na právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozsudku ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis Mutandis ).

K nosnej odvolacej námietke okresného prokurátora, že obžalovaný E. F. naplnil svojím dlhodobým protiprávnym konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. tak po stránke subjektívnej i objektívnej, ako to je uvedené v obžalobe, odvolací súd uvádza, že žiadny dôkaz o tom, že by počas predmetného obdobia došlo k nejakým fyzickým útokom na poškodenú, nebol. Poškodená nikdy nevyhľadala v tejto súvislosti lekárske ošetrenie. Na druhej strane rozsiahla komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou, pochádzajúca z predmetného obdobia, spochybnila tvrdenia a výpovede poškodenej.

K nosnej námietke obžalovaného, že nemal byť uznaným vinným ani z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák, odvolací súd uvádza, že obžalovaný nespochybnil, že dňa 27.06.2020 spoločne s poškodenou a ich maloletým synom išiel od obce Z. nad K. smerom na M. a následne mali pokračovať smerom na K.. Poškodená celý priebeh tejto jazdy opísala vo svojej výpovedi, ktorá bola nepriamo podporená výpoveďou svedkyne P.. Pri zachovaní totožnosti konania a následku, pri úprave skutkovej vety, okresný súd správne obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 27.06.2020 v priebehu dňa počas jazdy na motorovom vozidle zastavil nad obcou Z. nad K., vybral svojho maloletého syna zo sedačky, podal ho poškodenej do rúk a povedal ,,teraz to roztúrujem a skončíme všetci so životom“ a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou smerom na M., následne zastavil na kopci, kde on aj poškodená z auta vystúpili a potom on vykrikoval poškodenej, že ju zabije, na čo sa poškodená zľakla a kričala o pomoc, nasadol do svojho motorového vozidla a išiel smerom ku poškodenej a povedal jej, že ju prejde, kde sa poškodená ako pred ním utekala, pošmykla a spadla, čo využil, pribehol ku nej, vtiahol ju do motorového vozidla a povedal poškodenej, ,,teraz sa ideme voziť, domov už nejdeme, na K. sú väčšie zákruty, tam to už dáme“ a pokračoval v jazde vysokou rýchlosťou, až kým mu poškodená nepovedala, že je tehotná.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd tak odvolanie obžalovaného ako aj odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné, preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol a odvolanie obžalovaného ako aj okresného prokurátora podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.