Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/16/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XXX, XXX XX C. B. D., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanému 1/ Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, Mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava a žalovanému 2/ 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -126 zo dňa 13. októbra 2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. -126 zo dňa 13. októbra 2023, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. súd rozhodol, že žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2022 domáhal, aby súd vylúčil z konkurznej podstaty dlžníka E. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. mája 120/67, 024 01 Kysucké Nové Mesto (ďalej len „Dlžník“), nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX k.ú. C. B. D., ako stavba: rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavenú na parcele KNC XXX/X, v podiele 1/8 k celku, a aby zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov konania.

3. Žalobca na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. B. D., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba: súpisné číslo XXX, postavenej na parcele KNC XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 154 m2, v podiele 1/8 k celku (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Okresný súd Žilina uznesením, č.k. zo dňa 30.03.2020, právoplatným dňa 07.04.2020 vyhlásil na majetok Dlžníka konkurz. Do funkcie správcu ustanovil JUDr. Ing. Gabrielu Ďurmanovú. Podaním zo dňa 07.01.2022 správca žalobcovi oznámil, že

zapísal Nehnuteľnosť do súpisu konkurznej podstaty Dlžníka. Podaním zo dňa 31.01.2022 podal žalobca námietku proti zápisu. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že k uzavretiu darovacej zmluvy medzi ním a Dlžníkom došlo po vyhlásení konkurzu, dňa 24.07.2020. K vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností V 1342/2020 došlo dňa 13.08.2020. Nehnuteľnosť žalobcovi darovala ešte za svojho života matka Dlžníka, no z dôvodu jej úmrtia nedošlo k vykonaniu vkladu do katastra a listina o darovacej zmluve sa v následných súdnych sporoch so spoločníčkami Nehnuteľnosti stratila. Tiež uviedol, že Dlžník Nehnuteľnosť nadobudol až po vyhlásení konkurzu a nie 04.10.2011, ako tvrdia žalovaní. Žalovaní 1/ a 2/ napriek jeho námietke trvali na zapísaní Nehnuteľnosti do súpisu.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v čase vyhlásenia konkurzu bol vlastníkom Nehnuteľnosti Dlžník. Majetok bol ako majetok podliehajúci konkurzu zapísaný správcom do súpisu majetku. Dlžník v rozpore so zákonom darovacou zmluvou zo dňa 24.07.2020 Nehnuteľnosť previedol na žalobcu. Žalobca podľa žalovaného 1/ nepreukázal, že by mu Nehnuteľnosť patrila už v dávnej minulosti, na základe darovania matkou Dlžníka. Žalovaný 1/ tiež poukázal na to, že toto tvrdenie žalobcu je bez opory v práve, nakoľko podľa , ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, vlastníctvo k nej sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností. Dlžník nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti už ku dňu 04.10.2011. Právny úkon, ktorým Dlžník previedol nehnuteľnosť na žalobcu, ukracuje majetok podliehajúci konkurzu.

5. Žalovaný 1/ navrhol, aby súd do konania pripojil správcovský spis správkyne JUDr. Ing. Gabriely Ďurmanovej, sp.zn. , týkajúci sa Dlžníka.

6. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prihláškou zo dňa 11. mája 2020 si do konkurzu vyhláseného na majetok Dlžníka prihlásil pohľadávku v sume 187,02 Eur. Žalovaný 2/ tvrdí, že žalobca ohľadom svojho tvrdenia o darovacej zmluve uzavretej medzi ním a matkou Dlžníka nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaný 2/ tiež poukázal na o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého jediným spôsobom vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prípade darovania je vklad vykonaný príslušným okresným úradom, ku ktorému nedošlo. Tvrdenia žalobcu o strate darovacej zmluvy v súdnych sporoch považuje žalovaný 2/ za účelové. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že Dlžník sa stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe uznesenia zo dňa 17.06.2022, vydaného notárom Mgr. Katarínou Borák Valušovou v dedičskej veci po poručiteľke G. H., ku dňu smrti poručiteľky, t.j. k 04.10.2011. Tiež poukázal na , podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa žalovaného 2/ Nehnuteľnosť teda bola v čase vyhlásenia konkurzu majetkom dlžníka, preto podlieha konkurzu. Následným právnym úkonom Dlžník postupoval v rozpore so zákonom a ukrátil ním majetok podliehajúci konkurzu.

7. Žalovaný 2/ ako dôkazy navrhol oboznámiť z dedičského spisu po poručiteľke G. H., sp.zn. uznesenia o dedičstve zo dňa 17.06. 2022 a dátum jej úmrtia .

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ, ktorý podal námietku proti zapísaniu Nehnuteľnosti do súpisu, a ktorý bol vyzvaný správcom na podanie vylučovacej žaloby, mal v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Zároveň žalovaní 1/ a 2/, ako veritelia prihlásených pohľadávok, ktorí trvali na zapísanie majetku do súpisu, sú v konaní pasívne vecne legitimovaní.

9. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom Nehnuteľnosti. Rovnako nebolo sporné, že vlastníctvo k Nehnuteľnosti nadobudol titulom darovacej zmluvy uzavretej na začiatku s Dlžníkom po vyhlásení konkurzu, dňa 24.07.2020, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.08.2020. Sporným bol v konaní okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti Dlžníkom. Podľa súdu táto otázka bola relevantná pre posúdenie, či Nehnuteľnosť podliehala konkurzu.

10. Súd konštatoval, že žalobca svoje tvrdenie, že mu Nehnuteľnosť už skôr darovala právna predchodkyňa (matka) Dlžníka - G. H., nepreukázal. Podľa súdu toto skutkové tvrdenie bolo však bez právneho významu, keďže k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom vtedy nedošlo.

11. Súd z pripojeného dedičského spisu spisová značka zistil, že G. H. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z uznesenia spisová značka - 41 zo dňa 17.06.2020 súd zistil, že poverená notárka D. C. I. J. schválila dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej Nehnuteľnosť

nadobudol do vlastníctva Dlžník. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.06.2020. Súd poukázal na , podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Súd uviedol, že zákon tak jasne stanovuje, k akému časovému momentu prechádza majetok poručiteľa na dedičov. K tejto otázke súd poukázal aj na uznesenie NS SR, spisová značka zo dňa 23.05.2012. Podľa názoru Okresného súdu Dlžník nadobudol vlastnícke právo k Nehnuteľnosti ku dňu smrti poručiteľa, teda ku dňu 04.10.2011. Keďže podľa podlieha konkurzu majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, podľa názoru Okresného súdu možno konštatovať, že v prípade Nehnuteľnosti ide o majetok, ktorý podlieha konkurzu. Ak potom Dlžník Nehnuteľnosť daroval žalobcovi darovacou zmluvou zo dňa 24.07.2020, t.j. po vyhlásení konkurzu, išlo o právny úkon, ktorý sa týkal majetku podliehajúceho konkurzu. Keďže išlo o darovaciu zmluvu, ktorej podstatným znakom je bezodplatnosť, došlo právnym úkonom Dlžníka k ukráteniu majetku podliehajúceho konkurzu. Takýto ukracujúci právny úkon je v zmysle platný, avšak voči veriteľom neúčinný. Neúčinnosť pritom nastupuje voči veriteľom dlžníka ex lege (zo zákona), a teda takémuto právnemu úkonu nie je potrebné odporovať.

12. Súd ešte uviedol, že nakoľko v prípade Nehnuteľnosti išlo o majetok podliehajúci konkurzu a darovacia zmluva, na základe ktorej vlastnícke právo k Nehnuteľnosti nadobudol žalobca, je zo zákona voči veriteľom Dlžníka právne neúčinná, a preto bol správca oprávnený tento majetok zapísať do súpisu konkurznej podstaty. Žalobca nie je nositeľom takého práva, ktoré by zapísanie Nehnuteľnosti do súpisu majetku Dlžníka vylučovalo. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

13. Súd doplnil, že zamietol návrh žalovaného 1/ na vykonanie dokazovania oboznámením sa so správcovským spisom Dlžníka, nakoľko žalovaný 1/ neuviedol , ktoré jeho konkrétne skutkové tvrdenia sa majú uvedeným dôkazom preukázať a tieto ani na dodatočnú výzvu súdu v stanovenej lehote nešpecifikoval a neoznačil ani konkrétne listiny, ktoré navrhuje zo spisu oboznámiť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní v celom rozsahu úspešní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že súd vylučuje z konkurznej podstaty úpadcu

- dlžníka E. F. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom XX. XXXX XXX/67, XXX XX Kysucké Nové Mesto nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXX k.ú. C. B. D. ako stavba rodinný dom súp. č. 120 na C. XXX/X v podiele 1/8 k celku. Zároveň navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania prvej inštancie, ako aj druhej inštancie v rozsahu 100 %.

15. Žalobca podal odvolanie voči celému rozsudku z dôvodov podľa , a

16. Uviedol, že s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku nesúhlasí a nestotožňuje sa s ním. Má za to, že v dostatočnom rozsahu preukázal, že dôvody na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty sú dané, a to s poukazom, že Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 30.03.2002, č.k. - 22 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - dlžníka E. F. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX C. B. D.. Do funkcie správcu ustanovil JUDr. Ing. Gabrielu Ďurmanovú, Predmestská 8537/2B, 010 01 Žilina a vyhlásením konkurzu súd oddlžil dlžníka E. F. A. tak, že ho súd zbavil všetkých dlhov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07.04.2020.

17. Z uznesenia, č. k. - 41 zo dňa 17.06.2020 vyplýva, že poverená notárka magister C. I. J. schválila dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva dlžník E. F. A.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.06.2020. K uzavretiu darovacej zmluvy medzi žalobcom a dlžníkom došlo po vyhlásení konkurzu, t.j. dňa 24.07.2020, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.08.2020. Podľa žalobcu už z jeho námietok zo dňa 31.01.2022 je nesporné, že majetok, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy zo dňa 24.07.2020, V1342/2020 zo dňa 13.08.2020 nepodliehajú konkurzu dlžníka E. F. A., pretože dlžník ho nadobudol až po vyhlásení konkurzu a nie 04.10.2011 ako tvrdia žalovaní. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právna úprava dedičského práva vychádza zo zásady ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, ktorá predpokladá okrem iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Potvrdenie dedičstva súdom (notárom ako súdnym komisárom) má z hľadiska

nadobudnutia dedičstva ako celku iba deklaratórny význam. Tak je tomu vždy, ak dedičstvo nadobúda iba 1 dedič, ktorému notár potvrdzuje nadobudnutie dedičstva ( ). Ak je však dedičov viac, dochádza k vysporiadaniu medzi dedičmi o dedičstve dohodou ( ) a ak k dohode nedôjde, vykoná vysporiadanie medzi dedičmi dedičský súd ( ).

18. V tomto konkrétnom prípade mala poručiteľka viacero dedičov. Preto ku dňu právoplatnosti dedičského rozhodnutia tu nebola istota, ktorí z dedičov predmetnú nehnuteľnosť nadobudne do svojho vlastníctva, respektíve až do právoplatnosti dedičského rozhodnutia dlžník E. F. A. nevedel a nemal právnu istotu, či túto nehnuteľnosť zdedí práve on. Žalobca poukázal na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, t.j. v tomto prípade ku dňu 07.04.2020, avšak z dedičského konania č. k. jednoznačne vyplýva, že dlžník sa stal dedičom predmetnej nehnuteľnosti až dňom 17.06.2020, t.j. dňom kedy sa toto uznesenie o dedičstve stalo právoplatné a vykonateľné, na základe čoho mohol byť záznamom vykonaný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľky na dediča. Je pravdou, že tento zápis do katastra nehnuteľností záznamom má deklaratórne účinky, avšak treba si podľa žalobcu uvedomiť skutočnosť, že tento zápis bol a mohol byť vykonaný až po právoplatnosti uznesenia, ktorým skončilo dedičské konanie po poručiteľke, v rámci ktorého došlo k vyporiadaniu dedičstva dedičskou dohodou tak, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol dlžník, pričom táto skutočnosť nastala až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - E. F. A..

19. Žalobca má za to, že predmetná nehnuteľnosť má byť vylúčená zo súpisu majetku konkurznej podstaty dlžníka.

20. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že Dlžník v čase kedy podával návrh na vyhlásenie konkurzu neoznačil v návrhu na vyhlásenie konkurzu predmetnú nehnuteľnosť ako svoje obydlie, na ktorú by si uplatnil nepostihnuteľnú hodnotu obydlia ( pretože dlžník nebol ako vlastník predmetného spoluvlastníckeho podielu zapísaný v katastri nehnuteľností, nemohol tento podiel k nehnuteľnosti previesť na inú osobu, nemohol s ním nijakým spôsobom disponovať, až do doby kým ho nenadobudol právoplatným dedičským rozhodnutím) a zároveň treba prihliadať aj na skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti má Dlžník trvalý pobyt.

21. Žalobca poukázal na ustanovenia , , a a tvrdí, že na základe uvedeného by mala byť predmetná nehnuteľnosť vylúčená zo súpisu majetku konkurznej podstaty Dlžníka.

22. Žalobca tiež tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Tvrdí, že súd v rozpore so zákonom nedostatočne uviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalobca preto považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, na základe čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie, pričom poukázal v tejto súvislosti na judikatúru súdov.

23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 30.11.2023, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Žalovaný 2/ uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne/ dostatočné zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Zároveň sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami strán sporu a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Žalovaný 2/ tvrdí, že súd prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, teda rozsudok je zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený.

25. Pokiaľ žalobca v odvolaní napadol odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , a , žalovaný 2/ tvrdí, že žiadny z označených odvolacích dôvodov nie je daný a odvolanie žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné.

26. Žalovaný 2/ trval na tom, že Dlžník nadobudol nehnuteľnosť s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa, teda ku dňu 04.10.2011 a nie až dňom 13.08.2020.

27. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že Dlžník pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačil v návrhu na vyhlásenie Nehnuteľnosť ako svoje obydlie, na ktorú by si zmysle uplatnil nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, podľa názoru žalovaného 2/ takúto pasivitu/neznalosť právneho predpisu nie je možné relevantne použiť ako jeden z dôvodov na spochybnenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozsudku.

28. Námietku žalobcu ohľadne porušenia práva na spravodlivý proces považuje žalovaný 2/ za nedôvodnú.

29. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

30. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného 2/ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 17.01.2024, v ktorom uviedol, že s vyjadrením žalovaného 2/ sa nestotožňuje a nesúhlasí s ním. Uviedol, že má za to, že v dostatočnom rozsahu preukázal, že dôvody na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty sú dané. Zopakoval skutočnosti už uvedené v podanom odvolaní a trval na tom, že predmetná nehnuteľnosť má byť vylúčená zo súpisu konkurznej podstaty Dlžníka, a preto trvá v celom rozsahu na podanom odvolaní, ako aj na návrhu, ako má odvolací súd rozhodnúť.

31. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa písomne k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, , ), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa , potvrdil.

33. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

34. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

35. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

36. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalobca ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalobcovi nebolo odňaté žiadne právo, ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalobca mal umožnené uplatňovať svoje oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesného útoku.

37. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1

a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

38. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty dlžníka E. F. A. zamietol.

39. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku.

40. Podľa , správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis. Ak sa dozvie o novom majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní. Každé doplnenie alebo zmenu súpisu správca zverejní v Obchodnom vestníku.

41. Podľa , kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku, ktorú správca zverejní v Obchodnom vestníku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom vestníku žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči.

42. Podľa , oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka.

43. Podľa , právne úkony dlžníka urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

44. Podľa (ďalej len „“), ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

45. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

46. Podľa , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

47. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta porušenia práva na spravodlivý proces z dôvodu, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený a je podľa neho arbitrárny, odvolací súd s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí.

48. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. ), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. ). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia aj v Náleze sp.zn. -30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (sp.zn. ). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (sp. zn. , sp.zn. , sp.zn. ).

49. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v odôvodnení rozsudku dostatočným spôsobom uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil

a ako vec právne posúdil s odkazom na rozhodovaciu súdnu prax. Z uvedených dôvodov odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa zákonné požiadavky normované v . Odvolacia námietka žalobcu ohľadne arbitrárnosti a ohľadne riadneho neodôvodnenia napadnutého rozsudku je preto nedôvodná.

50. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je skutočnosť, že dlžník sa stal dedičom nehnuteľnosti, ktorej sa žalobca domáha vylúčenia zo súpisu konkurznej podstaty dlžníka až dňom 17.06.2020, t.j. dňom, kedy sa toto uznesenie o dedičstve stalo právoplatné a vykonateľné a nie ku dňu smrti poručiteľa, teda ku dňu 04.10.2011, ako ustálil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke žalobcu uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci a ustálení dňa vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vychádzal z konštantnej a ustálenej judikatúry súdov, pričom v rozsudku riadne odôvodnil, akým spôsobom dospel k záveru, že dlžník nadobudol nehnuteľnosť ku dňu smrti poručiteľa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tomto smere a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní sp.zn. , z ktorého vyplýva, že: „Vlastnícke právo z titulu dedenia sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa a prejednanie dedičstva a rozhodnutie o dedení je len určením spôsobu zdedenia majetku poručiteľa jednotlivými dedičmi. ...“.

51. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR, sp.zn. , z ktorého vyplýva, že „ pri úprave dedičského práva vychádza zo základnej zásady, že dedičstvo prechádza na dediča (dedičov) ipso iure, t.j. podľa samého práva okamihom poručiteľovej smrti. Napriek tomu však zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva, čo je odôvodnené požiadavkou právnej istoty pri zmene vlastníckych vzťahov alebo iných oprávnení v dôsledku smrti, záujmom na čo najúplnejšom zistení rozsahu majetku a práv patriacich do dedičstva, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv tretích osôb, predovšetkým veriteľov. Aj keď osvedčenia, ako aj právoplatné uznesenia o dedičstve majú iba deklaratórnu povahu, pretože k nadobudnutiu dedičstva dochádza ipso iure smrťou poručiteľa, ich hlavný hmotnoprávny význam spočíva v tom, že je nimi bezpečne ustálené, na ktorého z dedičov prešiel poručiteľov majetok, prípadne ktorí dedičia a v akom rozsahu zodpovedajú za dlhy poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve a uznesenie o dedičstve sú podkladom pre zápis vlastníckeho práva“.

52. Z obidvoch vyššie uvedených právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že dedič vždy nadobúda vlastnícke právo po poručiteľovi ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ustálenej judikatúry súdov, od ktorej záverov sa v napadnutom rozhodnutí neodklonil, odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom žalobcu, že dlžník nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva až momentom právoplatnosti osvedčenia o nadobudnutí dedičstva. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že dlžník má v nehnuteľnosti, ktorej vydania sa žalobca domáha zo súpisu konkurznej podstaty dlžníka týmto konaním trvalé bydlisko, teda obydlie. Táto skutočnosť, že si dlžník neoznačil v návrhu na vyhlásenie konkurzu predmetnú nehnuteľnosť ako svoje obydlie, teda že si neuplatnil nepostihnuteľnú hodnotu obydlia nemôže mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s a a žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.

55. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).