Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/135/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dedičstve po poručiteľke Ž. P., rodenej

M., narodenej X., naposledy bytom v L., zomrelej X., veci vedenej na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp.zn. D 1435/1987, o dovolaní dediča Ing. J. P., bytom v B.,

zastúpeného v dovolacom konaní JUDr. K. M., advokátkou v B., proti uzneseniu Krajského

súdu v Žiline z 16. januára 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dediča Ing. J. P. z a m i e t a .

Dedičovi V. P. náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 20. septembra 2004 č.k. D 1435/87

– 410 určil všeobecnú cenu majetku po poručiteľke sumou 113 284,90 Sk, výšku pasív sumou

0 Sk a čistú hodnotu dedičstva sumou 113 284,90 Sk. Potvrdil nadobudnutie dedičstva

dedičom podľa výšky ich zákonných podielov tak, že nadobúdateľmi predmetu dedičstva,

ktorý tvoria aktíva - hnuteľnosti : zariadenie do jednej izby, ktoré pozostávalo z dvoch skríň,

jednej postele, gauča, jedálenského rozťahovacieho stola, 4 ks čalúnených stoličiek, rádia

Philips, 2 ks perín, 2 ks spodných periniek, 3 ks hlavníc, 2 ks nočných stolíkov, veľkého

obrazu Ježiša, šijacieho stroja Minerva, koberca, záclony, v cene 3 000 Sk

a nehnuteľnosti : 2/10 – iny rod. domu č.s. X. v B. na parc.č. X., vedeného v súčasnosti na LV

č. X., pre obec a kat. územie B. B., v cene 90 000 Sk ako aj pozemku parc.č. X., zastavaná

2 2

plocha o výmere X. m, parc.č. X., záhrady o výmere X. m, vedených v súčasnosti na LV

č. X. pre obec a kat. územie B. B. v cene 1 212 Sk, v celosti pozemok v k.ú. L. T., parc.č. X.,

2

zastavaná plocha o výmere X. m, vedený na LV č. X., parc. reg. E, v NDP nesúlad druhu

pozemku, pozemok sa nachádza ako záhrada v intraviláne obce, pod B 1, 2, na mene

poručiteľky, v cene 3 652 Sk, sú deti poručiteľky : Ing. J. P., rod.č. X., bytom B. B.,

N. a V. P., rod.č. X., bytom L. M., N., každý v podiele po jednej polovici v pomere

k predmetu dedičstva. Nadobúdateľmi poľnohospodárskych nehnuteľností, zapísaných

v katastri nehnuteľnosti pre obec a kat. územie L. T., sú dedičia takto : LV č. X., parc. reg. E,

2 2

parc.č. X. orná pôda o výmere X. m, parc.č. X. orná pôda o výmere X. m, parc.č. X. orná

2

pôda o výmere X. m, pod B 3 v 4/9 - inách, sú deti poručiteľky Ing. J. P. a V. P., každý

v podiele po jednej polovici v pomere k predmetu dedičstva. LV č. X., parc. reg. E, parc. č. X.

2 2

orná pôda o výmere X. m, parc.č. X. orná pôda o výmere X. m, parc.č. X. ttp o výmere

2

X. mpod B 3 v 4/9 – inách na mene poručiteľky, je syn poručiteľky V. P., v celosti

2

na predmet dedičstva. LV č. X., parc. reg. E, parc.č. X., orná pôda o výmere X. m, parc.č. X.

2 2 2

ttp o výmere X. m, parc.č. X. ttp o výmere X. m, parc.č. X. ttp o výmere X. m, pod B 3

v 4/9 - inách, na mene poručiteľky, je syn poručiteľky Ing. J. P., v celosti na predmet

2

dedičstva. LV č. X., parc. reg. E, parc.č. X., záhrady o výmere X. m, pod B – inách

2

pod B – inách, Ing. J. P., LV č. X., parc. reg. E, parc.č. X. ttp o výmere X. m,

pod B 30 v 8/128 – inách na mene poručiteľky, je syn poručiteľky Ing. J. P., v celosti

2

na predmet dedičstva. LV č. X., parc. reg. E, parc.č. X., ttp o výmere X. m, pod B 79

v 318/15360 – inách, na mene poručiteľky je syn poručiteľky V. P. v celosti na predmet

2

dedičstva. LV č. X., parc. reg. E, parc. č. X., ttp o výmere X. m, pod B – inách

na mene poručiteľky, je syn poručiteľky Ing. J. P., v celosti na predmet dedičstva. LV č. X.,

parc.č. reg. E, parc.č X. ttp X., pod B – inách, na mene poručiteľky, je syn

poručiteľky V. P., v celosti na predmet dedičstva. Súd priznal odmenu a náhradu hotových

výdavkov poverenému súdnemu komisárovi JUDr. M. M., notárke so sídlom v R. vo výške

1 200 Sk, ktoré zaviazal uhradiť dedičov v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia každého

po 600 Sk.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oboch dedičov uznesením zo dňa 16. januára 2007,

sp.zn. , zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku o určení všeobecnej

ceny majetku poručiteľky a čistej hodnoty dedičstva tak, že tieto určil sumou 115 311,50 Sk.

Potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku o určení výšky dlhov a vo výroku

o nadobudnutí predmetu dedenia v časti hnuteľných vecí, 2/10 - ín rodinného domu, č.

súpisné X. v B., na pozemku KN parc.č. X., 2/10 - ín pozemkov KN parc.č. X., X. kat.úz. B.

B. a pozemku KN parc.č. X. (LV č. X.), 4/9 - ín pozemkov KN parc.č. X., X., X. (LV č. X.),

všetko kat.úz. L. T.. Zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku o nadobudnutí dedičstva

pozemku KN parc.č. X. (LV č. X.) kat.úz. L. T. tak, že tento nadobúdajú Ing. J. P. v ½ a V. P.

v ½. Zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku o nadobudnutí dedičstva pozemkov KN

parc.č. X., X., X., X., X., X., X. (LV č. X.); X. (LV č. X.) a X. (LV č. X.), všetko kat.úz. L. T.

tak, že spoluvlastnícky podiel 4/9 k pozemkom KN parc.č. X., X. a X. nadobúda V. P.,

spoluvlastnícky podiel 4/9 k pozemkom KN parc.č. X., X., X., X., spoluvlastnícky podiel

8/128 k pozemku KN parc.č. X. a spoluvlastnícky podiel 318/15360 k pozemku KN parc.č. X.

nadobúda Ing. J. P.. Potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania.

Poukázal na dôvody uvedené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (uznesenie Krajského

súdu Žilina sp.zn. zo dňa 14.9.1998), v ktorom bol jednoznačne a právne

konkrétne vyslovený záver o nutnosti zaradenia 2/10 domu č. súpisné X. v B. a 2/10

súvisiacich pozemkov KN parc.č. X. a X. do dedičstva po poručiteľke. Na tomto

právoplatnom určení, že spoluvlastnícky podiel k označeným nehnuteľnostiam patrí

do dedičstva, sa nič nezmenilo. Z dokladov predložených Ing. J. P. bolo zrejmé, že sa snažil

dosiahnuť zmenu právoplatných výrokov prostredníctvom mimoriadnych opravných

prostriedkov (sťažnosť pre porušenie zákona, obnova konania), ale k žiadnej zmene nedošlo.

I pre súd, prejednávajúci dedičstvo, z princípu právneho štátu ( Slovenskej

republiky), ktorý o.i. v rámci inštitútu právnej istoty znamená i záväznosť právoplatných

súdnych rozhodnutí ( ), sú právoplatné výroky o určení, čo do dedičstva

patrí, smerodajné a tento nie je oprávnený preskúmavať ich vecnú správnosť. V otázke

určenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu poručiteľky k rodinnému domu v B. správne

okresný súd postupoval podľa Z obsahu spisu vyplynulo, že Ing. J. P. dlhodobo

odmietal umožniť vykonanie znaleckého ocenenia domu pre účely prebiehajúceho konania.

Navyše suma 90 000 Sk vychádzala z ním uvedenej hodnoty domu ku dňu smrti poručiteľky

450 000 Sk (č.l. 355 spisu). Dodatočné vyjadrenia, v ktorých sa menovaný snažil popierať

vierohodnosť tohto (vlastného) údaju, vyznievali podľa názoru odvolacieho súdu len účelovo.

Predmetná čiastka korešpondovala aj s investíciami do výstavby, ktorých výšku udával taktiež

bezprostredne Ing. J. P.. Odvolací súd neprihliadol na znalecký posudok Ing. H.. Poukázal

na to, že tento nebol vypracovaný pre účely súdneho konania, neobsahoval takmer nijaký

preskúmateľný a presvedčivý opis nehnuteľností, bol vyhotovený cca 4 roky pred úmrtím

poručiteľky a hlavne bol spracovaný na základe vyhlášky č. , zatiaľ čo ku dňu

smrti poručiteľky bola účinným predpisom Požiadavku Ing. J. P.

zahrnúť do dedičstva po poručiteľke pôžičky poskytnuté na stavbu rodinného domu v B.

nepovažoval za opodstatnenú. Z vyjadrení Ing. J. P., vrátane ním doložených listinných

dokladov, bolo zrejmé, že pôžičky boli poskytnuté priamo a výlučne Ing. J. P. a manželke A.

P.. Mal za to, že pôžička je inštitútom záväzkového práva a jej účastníkmi sú veriteľ a dlžník

(dlžníci). Ani v prípade, že je pôžička poskytnutá za účelom financovania stavby, ktorej

spoluvlastníkom je okrem dlžníkov i ďalší subjekt, nedochádza k zmene jej charakteru v tom

smere, že spoludlžníkom by sa stal aj tento (ďalší) spoluvlastník. Z uvedeného vyplynulo, že

dlh Ing. J. P. a jeho manželky, vzniknutý pri stavbe rodinného domu, nebol dlhom

poručiteľky. Správne postupoval okresný súd aj v otázke sporných aktív (niektoré hnuteľné

veci) a pasív dedičstva (pohrebné výdavky). Dedičské konanie je konaním nesporovým, čo sa

vo vzťahu k predmetu dedičstva prejavuje tiež v tom, že pokiaľ medzi dedičmi vznikne spor

o aktíva a pasíva, súd sa obmedzí len na konštatovanie spornosti a na sporné aktíva a pasíva

neprihliada ( ) t.j., nezaraďuje ich do dedičstva. Vyjadrenia oboch dedičov

v predmetných otázkach boli jednoznačne skutkovo rozporné. Okresný súd správne preto

poučil účastníkov, že svoje práva môžu uplatniť samostatnou sporovou žalobou mimo

dedičského konania ( ). Krajský súd sa stotožnil s postupom okresného

súdu tiež v otázke vymedzenia predmetu dedičstva, ktorý je tvorený nehnuteľným majetkom.

Hoci dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( ), pri jeho

prejednávaní je súd povinný prihliadnuť na stav v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení

). Uvedené je osobitne významné vo vzťahu k nehnuteľnému majetku.

V predmetnej veci bol tento prístup znásobený ešte tým, že v období od úmrtia poručiteľky

do aktuálneho rozhodnutia súdu došlo k podstatným a zásadným zmenám v evidovaní

pozemkov. Rozhodujúcimi údajmi o nehnuteľnom majetku, vrátane údajov o vlastníckom

práve, sú údaje katastra nehnuteľností, ktoré sú v zmysle a

hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ak je právoplatným rozhodnutím súdu

konštituovaný alebo deklarovaný iný vlastnícky režim, ako vyplýva z údajov katastra, je

prioritný výrok súdneho rozhodnutia, v predmetnej veci vo vzťahu k rodinnému domu

a súvisiacim pozemkom v B.. Vlastnícke právo poručiteľky k nehnuteľnému majetku v kat.úz.

L. T. bolo preukázané výpismi z listov vlastníctva č. X., X., X., X. a X.. Vzhľadom na dĺžku

odvolacieho konania krajský súd bezprostredne pred rozhodnutím veci vykonal

prostredníctvom katastrálneho portálu verifikáciu údajov katastra nehnuteľnosti. Pri určení

hodnoty pozemkov správne okresný súd vychádzal z prepočtu výmery pripadajúcej na podiel

2 2

poručiteľky hodnotou mpozemku. Hodnota 0,40 Sk za mextraviálnych pozemkov vyplýva

z vyhlášky č. Oproti rozhodnutiu okresného súdu došlo k zmene

v rozsahu nehnuteľného majetku poručiteľky. List vlastníctva č. X., kat.úz. L. T. (KN parc.č.

X. a X.) v dôsledku prác ROEP zanikol a boli vytvorené nové LV č. X., X. a X., avšak

poručiteľka ani na jednom z nich nie je vedená ako spoluvlastníčka. Z uvedeného dôvodu

spoluvlastnícky podiel 3/1792 k nehnuteľnostiam KN parc.č. X. a X. nebolo možné zaradiť

2

do dedičstva. Dotknutý ideálny podiel zodpovedal výmere X. m; vo finančnom vyjadrení

39,80 Sk, o ktorú sumu bolo potrebné znížiť všeobecnú cenu majetku poručiteľky. Krajský

súd odlišne posúdil hodnotu pozemku KN parc.č. X. – záhrada v intraviláne, v zastavanej

časti obce (LV č. X.), keď tento pozemok, s prihliadnutím i na produkované dôkazy,

považoval za pozemok určený na zriadenie samostatnej záhrady (§ 14 ods. 2 vyhlášky č.

2

), vo vzťahu ku ktorému hodnota mpodľa označeného právneho

predpisu činil v obci L. T. 4 Sk. V dôsledku uvedeného došlo k (čiastočnej) zmene v určení

všeobecnej ceny majetku poručiteľky, keď táto vzrástla o 2 066,40 Sk (rozdiel medzi sumou

2 2

2 296,-- Sk pri hodnote m4 Sk a čiastkou 229,60 Sk pri hodnote m0,40 Sk). Po následnom

odpočte sumy 39,80 Sk (hodnota nehnuteľností pôvodne vedených na LV č. X.) všeobecná

cena majetku poručiteľky predstavovala sumu 115 311,50 Sk. Do dedičstva nebolo možné

zahrnúť nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo poručiteľkou nebolo preukázané výpismi

z katastra nehnuteľností alebo právoplatnými výrokmi rozhodnutí štátnych orgánov. Jednalo

sa predovšetkým o spoluvlastnícke podiely patriace strýkovi dedičov J. P., ktorý sa

odsťahoval do U., prípadne vedené na otca dedičov (napr. LV č. X., spoluvlastnícke podiely

pod B 45 – 47). Zároveň z aktuálneho výpisu z LV č. X. vyplynul dôvodný predpoklad, že

Ing. J. P. na základe osvedčenia o vydržaní nadobudol spoluvlastnícky podiel po nebohom

strýkovi J.. Na druhej strane do dedičstva boli v celom rozsahu zahrnuté pozemky KN parc.č.

X. a X. kat.úz. L. T., keďže z podkladov katastra jednoznačne vyplynulo výlučné vlastnícke

právo poručiteľky k týmto nehnuteľnostiam. Ing. J. P. kvalifikovane nepreukázal opak

(nesprávnosť) údajov katastra nehnuteľností, osobitne ohľadne pozemku KN parc.č. X.. Ním

produkované dôkazy osvedčili maximálne užívací vzťah k dotknutej nehnuteľnosti, rozhodne

však nie vzťah vlastnícky. Ani eventuálne preukázanie nadobudnutia vlastníctva k stavbe

rekreačnej chaty, nachádzajúcej sa na tomto pozemku, by nič na uvedenom závere nezmenilo,

keďže vlastníctvo pozemku nie je možné nadobudnúť len jeho zastavaním. Ako nedôvodnú

vyhodnotil krajský súd požiadavku Ing. J. P., započítať na podiel spoludediča V. P. to, čo

tento nadobudol dedením po otcovi a starej mame, resp. finančnú hodnotu, ktorú údajne získal

predajom takto nadobudnutého majetku. Započítanie na dedičský podiel po poručiteľke Ž. P.

sa totiž mohol spájať len s neobvyklým obdarovaním niektorého dediča za jej života (§ 484

.). Z vymedzenia plnenia, ktoré malo tvoriť „zápočet“ priamo Ing. J.

P. bolo zrejmé, že nešlo o darovanie a ani subjektom od ktorého „nadobudol“ V. P. určité

vlastnícke práva nebola poručiteľka Ž. P.. Vo všeobecnosti platí, že na dedičský podiel

nemožno započítať v jednom dedičskom konaní to, čo niektorý z dedičov nadobudol dedením

v konaní po inom poručiteľovi. Nadobudnutie vlastníctva dedením nie je prípustné

stotožňovať s (neobvyklým) darovaním. Vzhľadom na to, že medzi dedičmi k dohode

o nadobudnutí dedičstva nedošlo, krajský súd potvrdil podľa

nadobudnutie dedičstva obom dedičom v zhodných podieloch (obaja sú zákonnými dedičmi

v prvej skupine t.j. s rovnakým podielom ( ). Výnimku

z nadobúdania rovnakého podielu ku každej veci zaradenej do dedičstva tvoria len

nehnuteľnosti, ktoré podliehajú obmedzujúcemu režimu podľa Ing. J.

P. a V. P. sa v rovnakých podieloch k predmetu dedenia stali nadobúdateľmi hnuteľných vecí,

2/10 rodinného domu v B. a s ním súvisiacich pozemkov a intraviálnych pozemkov KN

parc.č. X., X. kat.úz. L. T., vo vzťahu k posledne uvedenému došlo k zmene rozhodnutia

okresného súdu. V rovnakom podiele dedičia nadobudli aj spoluvlastnícke podiely

k pozemkom KN parc.č. X., X. a X. (LV č. X.) kat.úz. L. T., ktoré sa síce nachádzajú mimo

zastavaného územia obce, ale výmery pripadajúce na prejednávaný spoluvlastnícky podiel 4/9

umožňujú ich nadobudnutie dvomi dedičmi. Vo vzťahu k ostatným pozemkom z LV č. X.

a k pozemkom vedeným na LV č. X. a X. aplikoval krajský súd ustanovenia § 21 a nasl.

a preto čiastočne zmenil dotknutú časť rozhodnutia. Keďže ani jeden

z dedičov nebýva v bezprostrednej blízkosti predmetných nehnuteľností a taktiež ani jeden

z nich (a to ani sprostredkovane) nevykonáva „poľnohospodársku činnosť“, za prioritné

považoval také rozdelenie „nedrobiteľných“ pozemkov, ktoré najviac zodpovedalo rovnakej

veľkosti podielov dedičov. Potvrdil nadobudnutie dedením Ing. J. P. spoluvlastníckych

podielov k pozemkom KN parc.č. X., X., X., X. (LV č. X.), X. (LV č. X.) a X. kat.úz. L. T. –

2

celková výmera pripadajúca na príslušné spoluvlastnícke podiely bola X. m. V. P. nadobudol

spoluvlastnícke podiely k pozemkom KN parc.č. X., X. a X. (LV č. X.) o celkovej výmere

2

X. m. Rozdiel v nadobudnutých výmerách vo finančnom vyjadrení nedosiahol ani 30 Sk

a keďže sa jednalo o tzv. „halierové vyrovnanie“, ktorého ustálenie navyše zohľadnilo

výlučne jednoduché fiškálne hľadisko, s poukazom i na hodnotu prejednávaného dedičstva,

nebolo potrebne osobitným výrokom ukladať povinnosť výplatku na absolútne vyrovnanie

dedičských podielov, v záujme prehľadnosti a jednoznačnosti odvolací súd celý (čiastkový)

výrok týkajúci sa pozemkov podliehajúcich sa režimu označil ako

zmeňujúci, hoci v niektorých dielčích častiach bol zhodný s pôvodným výrokom okresného

súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal dedič Ing. J. P. dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Navrhoval zmeniť uznesenie krajského

súdu vo výrokovej časti tak, že k nehnuteľnostiam KN parc.č. X. a X. bude potvrdený

existujúci stav ich užívania v zmysle dohody medzi užívateľmi a 2/10 – iny rodinného domu

č. X. v B. nepatria do dedičstva po nebohej Ž. P.. Vo svojom dovolaní, ktoré právne

odôvodňoval s poukazom na a nasl. , vytýkal odvolaciemu súdu „vecné najmä,

ale i procesné vady konania“ a namietal, že vo vzťahu k „novopostavenému domu č. X.

v kat.úz. B. B.“ bolo napadnutým uznesením krajského súdu hrubo porušené jeho vlastnícke

právo ako aj právo jeho manželky. Konanie bolo podľa dovolateľa postihnuté vadami

uvedenými v , a tiež vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä v tom, že LV č. X. z 23.11.1987, upravovaný a pozmeňovaný bol napriek

týmto svojím vadám východiskovým podkladom, ktorého následkom bolo nesprávne

rozhodnutie vo veci, rozhodnutie, ktoré napadol, vychádzalo z povrchného, nedbanlivého

skutkového zistenia, a ako účastníkovi konania, ktorý nebol prítomný pri prerokovaní veci,

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vo svojich podaniach opakovane rozoberal

skutkový a právny stav veci.

K odvolaniu sa vyjadril dedič V. P.. Poukázal na to, že o tom, že podiel k rodinnému

domu v B. je predmetom dedičstva, bolo rozhodnuté v predchádzajúcich uzneseniach.

Namietal, že ohľadom ostatných nehnuteľností, ktoré patria do dedičstva, žiadnu dohodu

s druhým dedičom neuzavrel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 vykonaným ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) v rozsahu podľa a dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu, alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska, okrem dovolania, proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1

), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239

ods. 2 písm. a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 písm. c/ ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v , a tiež tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľ všetky vady konania v zmysle namietal, bez toho aby ich

konkretizoval, avšak v dovolacom konaní žiadna z týchto vád nevyšla najavo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom

ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou

z vád uvedených v ustanovení skutočne postihnuté.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom, pretože ako účastník nebol riadne zastúpený, a vec bola prerokovaná v jeho

neprítomnosti, treba uviesť, že odňatím možnosti konať sa v zmysle

rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých

jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov (viď napr. , , ).

V predmetnej veci odvolací súd rozhodoval v súlade s

v znení účinnom do 15. októbra 2008, kedy na prejednanie odvolania proti uzneseniu súdu

prvého stupňa netreba nariadiť pojednávanie. Tým, že odvolací súd prerokoval vec a rozhodol

bez prítomnosti dovolateľa, konal v súlade s procesným predpisom a neznemožnil svojim

postupom dovolateľovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom jeho práv a právom chránených záujmov.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý dovolateľ v dovolaní uplatňuje,

vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami dovolateľom

nenamietanými. Dospel k záveru, že obsah dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov, výslovne v ňom

uvedených.

Z obsahu dovolania dediča Ing. J. P. ďalej vyplýva, že tento ako ďalší dovolací dôvod

uplatňuje ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná.

V zmysle , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

V zmysle , , ak je viac dedičov, vyporiadajú sa

na súde medzi sebou o dedičstvo dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým

mravom, súd ju schváli.

V zmysel ak nedôjde k dohode, súd potvrdí

nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

V zmysle , súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa

dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo

za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie, ak ide

o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa aj to, čo od poručiteľa bezplatne

dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal

poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému

v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

vychádza pri úprave dedičského práva zo základnej zásady, že

dedičstvo prechádza na dediča (dedičov) ipso iure, t.j. podľa samého práva okamihom

poručiteľovej smrti. Napriek tomu však zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí

dedičstva, čo je odôvodnené požiadavkou právnej istoty pri zmene vlastníckych vzťahov

alebo iných oprávnení v dôsledku smrti, záujmom na čo najúplnejšom zistení rozsahu majetku

a práv patriacich do dedičstva, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv tretích osôb, predovšetkým

veriteľov. Aj keď osvedčenia ako aj právoplatné uznesenia o dedičstve majú iba deklaratórnu

povahu, pretože k nadobudnutiu dedičstva dochádza ipso iure smrťou poručiteľa, ich hlavný

hmotnoprávny význam spočíva v tom, že je nimi bezpečne ustálené, na ktorého z dedičov

prešiel poručiteľov majetok, prípadne ktorí dedičia a v akom rozsahu zodpovedajú za dlhy

poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve a uznesenie o dedičstve sú podkladom pre zápis

vlastníckeho práva.

V zmysle súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív

a pasív. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 175k ods. 3, v zmysle ktorého, ak sú aktíva

a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti, pri výpočte

čistého majetku na ne neprihliada.

Ak nedôjde k vyporiadaniu dedičstva dohodou, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva

tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané a to podľa ich dedičských podielov. V takom

prípade je súd povinný pri dedení zo zákona započítať dedičovi do jeho podielu to, čo

za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Postup

pri vyporiadaní poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo

zastavaného územia obce upravuje osobitne o opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, a pri dedení

poľnohospodárskych a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev

o pozemkových spoločenstvách.

Osvedčením alebo právoplatným uznesením o dedičstve je prejednanie dedičstva

skončené.

Dovolací súd sa po prejednaní veci v rozsahu podaného dovolania stotožnil so závermi

odvolacieho súdu, ktorý pri svojom rozhodnutí vychádzal dôsledne z hore uvedených

právnych predpisov. Dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a doplnené odvolacím súdom,

na rozdiel od názoru dovolateľa, považoval dovolací súd za presvedčivé a vyhodnotené

v súlade s Námietka, že uznesenie odvolacieho súdu vychádzalo z povrchného,

„nedbanlivého“ skutkového zistenia, nebola dôvodná. So závermi odvolacieho súdu, ktoré

nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom ( ) a ktoré sú v súlade

s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu

stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne a presvedčivé dôvody spĺňajúce

zákonné podmienky vyjadrené v , a

K námietkam dovolateľa spochybňujúcim správnosť skutkových záverov odvolacieho

súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle tieto nemôžu

byť samy osebe dôvodom dovolania. Dovolanie nie je totiž „ďalším odvolaním“, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných (, ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je

v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne

korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213

). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať

akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových

zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho

dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože

na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní.

Pokiaľ dovolateľ opätovne spochybnil zaradenie 2/10 – ín rodinného domu, č. súpisné

X. v B., vrátane 2/10 – ín pozemku KN parc.č. X., X., do dedičstva po poručiteľke odvolací

súd presvedčivo odôvodnil svoj právny názor na túto skutočnosť už vo svojom

predchádzajúcom zrušujúcom uznesením zo dňa 14. septembra 1998 sp.zn. (č.l.

217 a nasl. spisu). O tom, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po Ž. P., bolo právoplatne

rozhodnuté uznesením bývalého Štátneho notárstva L. M. zo 16. marca 1990 č.k. D 1435/87 –

113 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. mája

1990 sp.zn. . Rozhodnutia vydané v konaní o určení, či nejaká vec patrí alebo

nepatrí do dedičstva sú pre konajúci súd v zmysle záväzné. Uvedené

ustanovenie (, ) je procesným vyjadrením zásady právnej istoty ako

súčasti právneho štátu podľa č. 1 ods. 1 . Opätovné

spochybňovania dovolateľa s uvádzaním vlastných hodnotiacich úsudkov o „sfalšovaných

údajoch z katastra nehnuteľností“ nemajú právnu relevanciu a dovolací súd na ne nemohol

prihliadať.

Spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle nie je ani nesúhlas

dovolateľa s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom (porovnaj R 42/1993). Legislatívna

úprava dovolania plne rešpektuje to, že tento mimoriadny opravný prostriedok bol

ustanovený ako výnimka z pravidla stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho

právoplatnosťou.

Takisto správne postupoval odvolací súd pri dovolateľom namietanom určení podielu

k nehnuteľnostiam v kat.úz. L. T., KN parc.č. X. a parc.č. X., keď dovolateľom, v dovolaní

uvádzaná dohoda o potvrdení existujúceho stavu ich užívania, nebola v celom konaní

dosiahnutá, a ani navrhovaná zo strany dovolateľa, a druhý oprávnený dedič k takejto dohode

ani nepristúpil.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dediča Ing. J. P. podľa

zamietol.

Úspešnému dedičovi V. P. ( v spojení s a ) dovolací

súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková