Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: JUDr. Vladimír Babin, správca, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, správca úpadcu Poľana, s.r.o. v konkurze, so sídlom 090 05 Krajná Poľana, Krajná Poľana 62, IČO: 31663559, proti žalovanej: X. J. (I.), nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42227534, v konaní o zaplatenie 3.960,- eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 3.3.2021 na tunajšom súde návrh na vydanie platobného rozkazu, s tým, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3.960,- eur. K žalobe pripojil rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. -1005 zo dňa 26.10.2018. Na výzvu súdu zo dňa 18.3.2021 doplnil dôvody žaloby, v ktorých uviedol, že žalobcovi ako správcovi úpadcu bol doručený rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. , z ktorého vyplýva, že žalovaná ako bývalá riaditeľka a konateľka úpadcu spôsobila na majetku úpadcu škodu vo výške 3.960,- eur. Žalobca ako správca konkurznej podstaty bol odkázaný vo veci náhrady škody na civilný proces. Správca konkurznej podstaty je povinný uplatniť tento nárok v zmysle vyššie citovaného rozsudku v občianskoprávnom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní bol vypracovaný znalecký posudok Ing. Kataríny Krajkovičovej, znalkyne z odboru ekonómie č. 22/2000 a dodatky č. 1, 2 k tomuto posudku. Žalobca nemá k dispozícii tento posudok a dodatky, ktoré sú súčasťou spisového materiálu , preto navrhol pripojiť spis Okresného súdu Svidník .

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, podanom prostredníctvom právneho zástupcu, poukázala na to, že rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. , od výroku ktorého si žalobca uplatňuje náhradu škody, bol vydaný dňa 26.10.2018 a nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2018. Po citácii zákonných ustanovení a konštatoval, že od 14.11.2018 začala žalobcovi podľa bežať premlčacia dvojročná lehota. Táto žalobcovi uplynula 14.11.2020.

3. Vyjadrenie žalovanej bolo zaslané žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Súdna zásielka bola zaslaná žalobcovi na adresu sídla jeho kancelárie, pričom dňa 9.7.2021 bolo súdu doručené oznámenie, že zásielka bola doručená dňa 9.7.2021 uplynutím úložnej doby s fikciou doručenia.

4. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 8.11.2021 s tým, že žalobcovi opätovne zaslal vyjadrenie žalovanej spolu s výzvou na vyjadrenie. Na výzvu súdu reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 11.10.2021, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovanej, na podanej žalobe trvá, pričom poukázal na to, že škoda bola uplatnená v rámci trestného konania. Dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2008 sp. zn. , z ktorého plynie, že ak (podľa okolnosti prípadu) poškodený v konaní riadne pokračuje podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohto (nadväzujúceho) konania.

5. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané právnemu zástupcovi žalovanej dňa 5.11.2021s tým, že právny zástupca žalovanej bol dotazovaný, či požaduje poskytnúť mu lehotu na oboznámenie sa s týmto vyjadrením. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nepožaduje lehotu, pretože má dostatočný priestor na oboznámenie sa s vyjadrením a na pojednávanie dňa 8.112021 sa dostaví.

6. Na pojednávaní dňa 8.11.2021 žalobca zotrval na podanej žalobe, v záverečnej reči uviedol, že pokiaľ ide o právo domáhať sa náhrady škody, podľa jeho názoru prichádza do úvahy premlčacia doba podľa , t.j. 10-ročná a nie 2-ročná, na ktorú poukazuje žalovaná. Pokiaľ ide o ostatné skutočnosti najmä o výšku škody, má za to, že výška škody nebola žalovanou namietaná, preto považuje toto tvrdenie za nesporné. Žiadal podanej žalobe vyhovieť a priznať mu trovy konania.

7. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že hneď po obdržaní žaloby vzniesli námietku premlčania a v žalobe nebolo rozpísané, kedy škoda vznikla, kto ju spôsobil, lebo všetko bolo odkázané len na rozsudok, preto ani na iné veci nereagovali. Reagovali na ne až po obdržaní vyjadrenia zo strany žalobcu. Zotrval na tvrdení, že nárok je premlčaný a žiadal žalobu zamietnuť.

8. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že všetko bola konšpirácia zo strany spolukonateľky a bola to určitá forma pomsty. Za 18 rokov chodenia po súdoch sa jej zhoršil zdravotný stav, čím jej bol uznaný aj čiastočný invalidný dôchodok. Trvá na tom, že je nevinná.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov, z nich oboznámil najmä rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. , úradný záznam zo dňa 8.11.2021, návratku doručenky súdnej zásielky, obsahom ktorej bol rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. zasielaný žalobcovi a ustálil tento skutkový stav:

10. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. -1005 zo dňa 26.10.2018 mal súd preukázané, že žalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa , Tr. zák. účinného do 31.12.2005, podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo upustené od potrestania obžalovanej. Podľa súd poškodenú stranu obchodnú spoločnosť Poľana s.r.o. Hunkovce s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2018.

11. Z návratky doručenky, ktorou bol zasielaný rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. -1005 zo dňa 26.10.2018 je zrejmé, že tento rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 19.11.2018.

12. Žalobca zaslal žalovanej list datovaný dňom 14.1.2021, v ktorom, s poukazom na rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. zo dňa 26.10.2018, konštatoval, že úpadcovi vznikla škoda vo výške najmenej 3.960,- eur a vyzval ju, aby uhradila škodu v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy.

13. Žalovaná žalobcom požadovanú sumu neuhradila, preto sa žalobca domáha svojho práva na súde teraz podanou žalobou.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

17. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právne posúdenie vecí:

18. upravuje premlčateľnosť práv v ustanovení . Podľa odseku 1 tohto ustanovenia sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Súd je povinný na vznesenú námietku premlčania vždy prihliadať.

19. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( tretia veta ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (porovnaj napr. R 29/1983).

20. Pri právach na náhradu škody ustanovuje premlčaciu dobu v , a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá ( ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. (R 16/2014

- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. Zbierka 2/2014).

21. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2008 sp zn. “citované ustanovenie § 106 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniklej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá“.

22. V prejednávanej sa žalobca domáha svojho nároku voči žalovanej na podklade rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. -1005 zo dňa 26.10.2018. Vo veci sp. zn. -1005 Okresného súdu Svidník žiadne právo na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Žalobca bol odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces, čo priamo vyplýva z rozsudku Okresného

súdu Svidník zo dňa 26.10.2018 č.k. -1005. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2018.

23. Žalobca si nárok na náhradu škody, s ktorým bol odkázaný na občianskoprávne konanie uplatnil na súde návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou) dňa 3.3.2021. Je možné súhlasiť so žalobcom, že otázku premlčania nároku na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa , avšak nie je možné súhlasiť s jeho tvrdením, že na daný prípad je potrebné aplikovať výlučne ustanovenie , teda 10-ročnú premlčaciu dobu. V tejto súvislosti súd opätovne konštatuje, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( ) a objektívna ( ). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia je vždy potrebné rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

24. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 19.11.2018, kedy mu bol doručený rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 26.10.2018 č.k. -1005. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2018. Dňom nasledujúcim po doručení rozsudku, t.j. dňa 20.11.2018 začala plynúť žalobcovi 2-ročná subjektívna premlčacia doba a táto mu uplynula dňa 19.11.2020.

25. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáha voči žalovanej náhrady škody, až dňa 3.3.2021, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia .

26. Súd tak uzatvára, že premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby na súd, a preto nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je premlčaný.

27. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vznesená námietka premlčania je primárnou otázkou, ktorou sa musí súd zaoberať a ak dospeje k záveru, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný, žalobu zamietne a následne sa už sporom po vecnej stránke nezaoberá. S poukazom na uvedené súd po zistení, že nárok žalobcu je premlčaný, žalobu zamietol a vec ďalej meritórne nepreskúmaval.

28. Napokon súd pre úplnosť dodáva, že súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním a pripojením spisu Okresného súdu Svidník a výsluchom znalkyne Ing. Kataríny Krajkovičovej, z dôvodu, že za situácie, že žalovanou vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú a z uvedeného dôvodu bolo potrebné žalobu, bez ďalšieho preskúmavania veci samej, zamietnuť, bolo by neúčelné a nehospodárne vykonávať vo veci ďalšie dokazovanie.

29. Z dôvodu premlčania súd nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. V prejednávanej veci bola žaloba zamietnutá, plný úspech v konaní mala žalovaná, preto jej súd podľa priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).