Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: Alžbetina s.r.o., Krivá 1053/3, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 44 401 001, zastúp. spoločnosťou Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Krivá 3, 040 01 Košice - mestská časť Košice Juh, proti žalovaným: 1. Bazcom, a.s., Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 273 97 050, 2. RE Košice s. r. o., Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 966 704, 3. BHS RECEIVABLES COMPANY s.r.o., Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 084 28 808, všetci žalovaní zastúpení spoločnosťou BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. až 3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 07.07.2020 žalobca žiadal, aby súd určil, že: a) vlastníkom nehnuteľnosti: k. ú. J. E., Z. P. -J. E., okres P. O., list vlastníctva č. XXXXX: pozemok registra „C“, parc. č. 410, výmera 1704 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. 411, výmera 153 m2, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. 755, na parcele č. 410, popis stavby: budova, je žalobca, b) záložné právo k nehnuteľnostiam: k. ú. J. E., obec P. - J. E., okres P. O., list vlastníctva č. XXXXX: pozemok registra „C“, parc. č. 410, výmera 1704 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. 411, výmera 153 m2, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. 755, na parcele č. 410, popis stavby: budova, v prospech žalovaného v 3. rade, nevzniklo. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania. . 1A.Žalobca tiež žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží: a) žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, b) žalovanému v 3. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 3. rade na predmetných nehnuteľnostiach, c) žalovanému v 3. rade povinnosť zdrať sa nakladanie s pohľadávkou zo Zmluvy o úvere zo dňa 28.02.2020 uzatvorenou medzi žalovaným v 3. rade a žalovaným v 2. rade, zabezpečenou záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam.

2.Žalobca uviedol, že v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podal žalobu na osobitne miestne príslušný súd. V prípade, ak sa spor týka vecného práva k nehnuteľnosti je príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ktorým je Okresný súd Košice I. Uvedený záver je v súlade aj s čl. 24 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a

výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis), ktoré uvádza, že bez ohľadu na bydlisko účastníkov, majú v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, výlučnú právomoc súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. 2A.Dňa 14.03.2012 uzavrel žalobca ako záložca so spoločnosťou Metropolitní spořitelní družstvo, so sídlom Jezuitská 14/13, 602 00 Brno, IČ: 255 71 150, zapísané v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn.: Dr 7890 (ďalej len „MSD“) ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (ďalej len „Záložná zmluva“) na zabezpečenie pohľadávok MSD ako veriteľa zo Zmluvy o úvere (Smlouva o úvěru) č. 506243034 (ďalej len „Zmluva o úvere“) uzatvorenej so spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o., so sídlom Revoluční 1082/2, 110 00 Praha 1 - Nové Město, IČ: 241 55 179, zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn. C 183726 (ďalej len „TARESTOZA“), ako dlžníkom. Na základe Záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo k nasledovným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcim sa v k. ú. J. E., Z. P. - J. E., okres P. O., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX (ďalej len LV ): pozemok registra „C“, parc. č. 410, výmera 1704 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. 411, výmera 153 m2, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. 755, na parcele č. 410, popis stavby: budova (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Záložné právo bolo riadne zavkladované do katastra nehnuteľností na základe Rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva V-2050/2012 zo dňa 15.05.2012. 2B.Pohľadávka zo Zmluvy o úvere zabezpečená záložným právom k Nehnuteľnostiam sa stala splatnou k 01.11.2013, a to v zmysle Oznámení zástavci o sesplatnění úvěru zo dňa 11.11.2013. 2C.Dňa 19.03.2015 uzatvorili MSD a spoločnosť AB - CREDIT a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, Nusle, 140 00 Praha 4 (teraz Opletalova 1603/57, Nové Město, 110 00 Praha 1), IČO: 405 22 610, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe sp. zn. B 5250 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej MSD postúpilo na AB - CREDIT pohľadávky MSD voči TARESTOZA zo Zmluvy o úvere. Dňa 31.08.2015 uzatvorili AB -CREDIT a žalovaný v 1. rade zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej AB - CREDIT postúpil na žalovaného v 1. rade pohľadávky zo Zmluvy o úvere, čim sa žalovaný v 1. rade stal aj záložným veriteľom. 2D.Žalovaný v 1. rade Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.01.2020 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam. Žalobca prevzal Oznámenie dňa 20.01.2020. Následne došlo k výkonu záložného práva a predaju Nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola priamym predajom na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 18.03.2020 (ďalej len „Kúpna zmluva“) a na základe Rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor o povolení vkladu Kúpnej zmluvy V - 2556/2020 zo dňa 18.03.2020 - 210/2020, prevedená na žalovaného v 2. rade a na Nehnuteľnosť bolo takisto Zmluvou o zriadení záložného práva a Rozhodnutím o povolení vkladu V-3532/2020 zo dňa 06.05.2020

- č. z. 319/20 zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 3. rade. 2E.V zmysle ustanovenia c) (ďalej len „“) „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“ Podľa ustálenej judikatúry platí, že určovacia žaloba podľa ustanovenia je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia alebo porušenia práva či právnej neistoty v právnom vzťahu. 2F.Žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva k Nehnuteľnosti priamym predajom, postupoval v rozpore so zákonom a so Záložnou zmluvou. Žalovaný v 1. rade porušil viacero zákonných povinností, ktoré (ďalej len „“) spája s výkonom záložného práva. Ustanovenie v súvislosti s výkonom záložného práva uvádza: ods. 7 „Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.“ ods. 8 „Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.„ ods. 9 „Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.“ Predmetné ustanovenia vymedzujú vzťah medzi záložným veriteľom a záložcom pri výkone záložného práva. Ustanovenie zakotvuje povinnosť (príkaz) pre žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa postupovať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou. Uvedený príkaz vymedzuje kvalitatívnu stránku konania žalovaného v 1. rade

ako záložného veriteľa pri výkone záložného práva. Pri posudzovaní, či došlo k naplneniu požiadaviek na kvalitatívnu stránku konania, konať s náležitou starostlivosťou, je potrebné skúmať dosiahnutý výsledok. Náležitá starostlivosť teda predstavuje také konanie, aké by vynaložil riadny hospodár pri nakladaní s vlastným majetkom. Povinnosť žalovaného v 1. rade konať pri výkone záložného práva s náležitou starostlivosťou, by sa považovala za splnenú len v prípade, ak by žalovaný v 1. rade predal Nehnuteľnosť za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja Nehnuteľnosti. Len v prípade dosiahnutia výsledku uvedeného v zákone dochádza k splneniu povinnosti konať s náležitou odbornou starostlivosťou. 2G.Záložná zmluva v ustanovení bodu 4 článku V. uvádza: „V prípade výkonu záložného práva podľa odseku 2 tohto článku (pozn. predaj zálohu priamo kupujúcemu) je záložný veriteľ povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Pri výkone záložného práva podľa odseku 2 tohto článku záložný veriteľ musí zabezpečiť ocenenie zálohu znaleckým posudkom spracovaným nezávislým znalcom a nesmie záloh predať pod uvedenú znaleckú cenu.“ 2H.Žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade Kúpnu zmluvu, pričom nepostupoval s náležitou starostlivosťou a Nehnuteľnosti previedol za cenu, ktorá nezodpovedá cene, za ktorú sa porovnateľná nehnuteľnosť zvyčajne predáva v čase a mieste predaja Nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade predal Nehnuteľnosti za podhodnotenú cenu. Žalovaný v 1. rade navyše neposkytol žalobcovi znalecký posudok, v ktorom je vyčíslená cena Nehnuteľnosti a takisto ani písomnú správu o výkone záložného práva, v ktorej by žalobcovi uviedol údaje o predaji Nehnuteľnosti, v súlade . Navrhol, aby žalovaný v 1. rade predložil do konania znalecký posudok, a aby konajúci súd vypočul znalca k záverom predmetného znaleckého posudku. Žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva konal v rozpore s jeho zákonnými a zmluvnými povinnosťami, pričom predajom Nehnuteľnosti pod jej trhovou cenou sa dopustil konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie , ktoré uvádza: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ V nadväznosti na ustanovenie , ustanovenie uvádza: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že Kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, je neplatná. 2I.Z dôvodu, že Kúpna zmluva je absolútne neplatná od počiatku (ex tunc), žalovaný v 2. rade sa nestal vlastníkom Nehnuteľnosti, a preto nemohol platne uzavrieť záložnú zmluvu na Nehnuteľnosť ako záloh v prospech žalovaného v 3. rade. Uvedené je vyjadrením zásady Nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet, pričom uzavretie záložnej zmluvy na Nehnuteľnosť medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade je nutné považovať za neplatný právny úkon, nakoľko predstavuje rozpor so zákonom podľa ustanovenia . Takisto navrhol vykonať dôkaz vyžiadaním a posúdením zmluvnej dokumentácie k založeniu Nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3. rade, zo zbierky listín katastrálneho operátu vedeného Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom. Mal za to, že založenie Nehnuteľnosti bolo len účelové, aby mohlo dôjsť k ďalším prevodom Nehnuteľnosti, aby sa Nehnuteľnosti dostali čo najďalej zo sféry žalobcu. 2J.Účelový prevod Nehnuteľnosti za podhodnotenú cenu, ako aj účelové založenie Nehnuteľnosti je zrejmé aj vzhľadom na prepojenosť osôb v štatutárnom orgáne žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, či vzhľadom na totožnosť sídla žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade. Pán Mgr. D. E., ktorý je jediným akcionárom a štatutárnym riaditeľom žalovaného v 1. rade, a Q. U., ktorý je jediným spoločníkom a konateľom u žalovaného v 2. rade, sú personálne prepojení v týchto spoločnostiach. Takisto navrhol, aby žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade preukázali, ako evidujú transakcie s Nehnuteľnosťami v účtovníctve svojej spoločnosti. Navyše žalovaný v 3. rade nedisponuje podnikateľským oprávnením na poskytovanie úverov, a preto sa poskytnutím úveru dopustil neoprávneného podnikania. Z dôvodu, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo sa prieči dobrým mravom, považujeme zmluvu o úvere zo dňa 28.02.2020, ako aj zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou sa úver zabezpečil, za neplatné. 2K.Neštandardné a v rozpore s dobrými mravmi je aj konanie žalovaného v 1. rade, ktorý so žalobcom od februára 2020 jednal o prípadnom zmieri bez toho, aby žalobcu o svojom pláne predať Nehnuteľnosti bez akejkoľvek zaangažovanosti žalobcu, informoval. Konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že podľa ustanovenia bodu 4.4 Kúpnej zmluvy sa so žalovaným v 2. rade dohodol, že kúpna cena za Nehnuteľnosti je splatná až do 40 pracovných dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k Nehnuteľnostiam, pričom úhradu kúpnej ceny žiadnym spôsobom nezabezpečil. Aj na základe obsahu Kúpnej zmluvy je celkom zrejmá účelovosť prevodu

medzi vzájomne prepojenými osobami. Mal za to, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený previesť Nehnuteľnosť s odloženou splatnosťou kúpnej ceny. 2L.Z vyššie uvedených dôvodov sú Kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ako aj záložná zmluva medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade, absolútne neplatné. Na základe týchto skutočností je nevyhnutné konštatovať, že vlastníkom Nehnuteľnosti je žalobca a záložné právo na Nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3. rade nevzniklo a neexistuje. 2M.Žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý je daný zmenou zápisu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa vo všeobecnosti, a podľa žalobcu aj v tomto konaní, viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Žalobca mal za to, že podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho vlastníckeho práva, keďže konanie a následné rozhodnutie v tomto konaní nevyvoláva stav, po ktorom by muselo nasledovať ešte iné konanie.

3.Okresný súd Košice I návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 31.07.2020 zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 08.09.2020 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4.Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 13.07.2020 uviedol, že v celom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, nesúhlasí so žalobcom vznesenými nárokmi a žalobu považuje za právne neopodstatnenú a šikanóznu. Žalovaný v 1. rade je obeťou už tretieho súdneho konania vyvolaného špekulatívnymi aktivitami žalobcu, ktorých cieľom bolo zbaviť sa platného záložného práva žalovaného v 1. rade k Nehnuteľnostiam tak, aby pohľadávky žalovaného v 1. rade voči spriaznenej osobe žalobcu zabezpečené týmto záložným právom nemuseli byť nikdy uspokojené. Poukázal na to, že predchádzajúce dve súdne konania, v ktorých sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti alebo neexistencie záložného práva žalovaného v 1. rade boli právoplatne ukončené, a to rozhodnutiami v celom rozsahu v prospech žalovaného v 1. rade. Po výkone predmetného záložného práva žalovaného v 1. rade, realizovaným v súlade so zákonom a príslušnou záložnou zmluvou, podáva žalobca žalobu opäť - tentokrát na určenie vlastníckeho práva a neplatnosti záložného práva tretieho subjektu, ktorý akvizíciu Nehnuteľnosti zjavne financoval. Takýto postup sa nedá označiť inak, ako za šikanózny. V súvislosti so žalobou si tak žalovaný v 1. rade dovolil súdu dať do pozornosti najmä právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 05.02.2019, sp. zn. , potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2019, sp. zn. (ďalej len „Rozsudky“). Uvedené rozsudky boli vydané v konaní vedenom medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako sporovými stranami, o určenie záložného práva žalovaného v 1. rade (v konaní vedúcom k vydaní Rozsudkov vystupujúceho v postavení žalobcu) k Nehnuteľnostiam. Rozsudkami bolo právoplatne určené, že žalovaný v 1. rade mal platné záložné právo k Nehnuteľnostiam v prvom rade. Vydaním Rozsudkov sa teda žalovaný po vyše tri a pol roku od podania svojej žaloby domohol určenia existencie a platnosti svojho záložného práva, ktoré žalobca rôznymi argumentmi spochybňoval, a ktoré žalobca dokonca protiprávne vymazal z katastra nehnuteľností. 4A.Napriek dlhotrvajúcemu súdnemu konaniu o určenie záložného práva k Nehnuteľnostiam, ktoré bolo po rokoch v roku 2019 právoplatne ukončené v prospech žalovaného v 1. rade, podal žalobca proti žalovanému v 1. rade dňa 27.01.2020 opätovný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nerešpektujúc zásadu res iudicata a zneužívajúc svoje procesné práva sa predmetným návrhom žalobca opätovne domáhal uloženia zákazu dispozície s Nehnuteľnosťami spochybňujúc riadne a právoplatne judikované záložné právo žalovaného v 1. rade. Uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol tunajším súdom zamietnutý uznesením zo dňa 19.02.2020, č.k. -23, ktoré bolo po podanom odvolaní žalobcu potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.05.2020, sp. zn. . V Uzneseniach súdy prvého a druhého stupňa skonštatovali, že: a) v danom prípade nebolo žalobcom nepochybne preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a v zmysle ust. uložiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (odsek 24. Uznesenia OS); b) neboli splnené ani podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. - t.j. že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia uvedené v Návrhu (odsek 25. Uznesenia OS); c) žalobcom nebola osvedčená danosť práva (nároku), v dôsledku čoho mal súd vážne pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy (odsek 29.

Uznesenia OS). Ako je teda zjavné z predložených Rozsudkov a Uznesení, žalobca sa opakovane a šikanózne domáhal svojich neexistujúcich práv k Nehnuteľnostiam, v čom podaním žaloby pokračuje, pričom teraz dokonca požaduje, aby im súd poskytol predbežnú ochranu, čo s ohľadom na okolnosti nemôže byť akceptovateľné. 4B.Žalovaný v 1. rade uviedol, že dňa 21.02.2012 uzatvorilo české Metropolitní spořitelní družstvo (ďalej len „MSD“), ako veriteľ, s českou spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o. (ďalej len „TARESTOZA“), ako dlžníkom, Zmluvu o úvere (Smlouva o úvěru) č. 506243034 (Zmluva o úvere v znení dodatkov ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o úvere bol zo strany MSD poskytnutý spoločnosti TARESTOZA úver vo výške istiny 44 000 000,- Kč. Na zabezpečenie záväzkov spoločnosti TARESTOZA zo Zmluvy o úvere bolo o.i. zriadené záložné právo k Nehnuteľnostiam. Žalobca až do začatia súdneho konania o určenie záložného práva k Nehnuteľnostiam jeho platnosť nikdy nespochybňoval, rovnako ako nespochybňoval platnosť Zmluvy o úvere. Navyše, žalobca nikdy nespochybňoval ani to, že peňažné prostriedky predstavujúce úver boli zo strany MSD spoločnosti TARESTOZA skutočne poskytnuté a MSD (ako právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade) tak vznikla pohľadávka na ich vrátenie. Dňa 19.03.2015 uzatvorili MSD (zastúpené Mgr. O. U. ako vtedajším správcom konkurznej podstaty MSD) a česká spoločnosť AB - CREDIT a.s. (ďalej len „AB-CREDIT“) Zmluvu o postúpení pohľadávok (Smlouva o postoupení pohledávek), na základe ktorej MSD postúpilo na AB-CREDIT pohľadávky MSD voči TARESTOZA zo Zmluvy o úvere. Dňa 31.08.2015 uzatvorili AB-CREDIT a žalovaný v 1. rade Zmluvu o postúpení pohľadávky (Smlouva o postoupení pohledávky), na základe ktorej boli pohľadávky zo Zmluvy o úvere postúpené z AB-CREDIT na žalovaného v 1. rade (ďalej len „Zmluva o postúpení ABC“). Na základe uvedených dokumentov prešli všetky pohľadávky zo Zmluvy o úvere a taktiež všetko zabezpečenie týchto pohľadávok na žalovaného v 1. rade. V dôsledku uvedených postúpení sa preto žalovaný v 1. rade stal o.i. veriteľom všetkých pohľadávok zo Zmluvy o úvere a oprávnenou osobou, t.j. záložným veriteľom, vo vzťahu k záložnému právu k Nehnuteľnostiam. Po prevzatí úverovej dokumentácie od predchádzajúcich veriteľov však žalovaný v 1. rade zistil, že záložné právo k Nehnuteľnostiam bolo na základe žiadosti žalobcu z katastra nehnuteľností nezákonne vymazané. K takémuto výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností neexistoval žiadny právny dôvod. Žalovaný v 1. rade preto nemal inú možnosť, ako sa určenia tohto záložného práva domáhať žalobou na určenie, o ktorej bolo nakoniec rozhodnuté vyššie uvedenými Rozsudkami - t.j. záložné právo žalovaného v 1. rade bolo právoplatne určené a opäť zapísané do katastra nehnuteľností. V predmetnom súdnom konaní vedúcom k vydaniu Rozsudkov už však žalobca naplno rozbehol svoj kolotoč špekulatívnych argumentov, kedy vo vzťahu k platnosti a existencii záložného práva napadol prakticky všetko, čo sa napadnúť dalo - platnosť Zmluvy o úvere, platnosť záložnej zmluvy, platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, atď. Ako už bolo uvedené, žalovanému v 1. rade a súdom trvalo roky, kým sa so špekulatívnou argumentáciou žalobcu vysporiadali, dosiahli vydanie právoplatných Rozsudkov a záložné právo zapísali späť do katastra nehnuteľností. 4C.Po tomto procese však žalobca napadol záložné právo opäť s nezmyselným argumentom o jeho premlčaní a na tomto základe žiadal súdy, aby žalovanému v 1. rade zakázali výkon záložného práva neodkladným opatrením. Predmetný návrh bol súdmi v zmysle vyššie uvedených Uznesení odmietnutý, pričom odvolací súd v tejto súvislosti výslovne uviedol, že „Za tejto situácie, keď sa spoločnosť Bazcom a.s. domáhala žalobou určenia existencie záložného práva, na základe ktorého má dôjsť k výkonu rozhodnutia (keď jeho samotná existencia bola sporná) nemožno dôjsť k záveru, že by premlčacia doba záložného práva uplynula ku dňu 1.11.2016.“ Po vysporiadaní uvedených špekulatívnych žalôb a návrhov žalobcu bol teda žalovaný v 1. rade v marci 2020 konečne schopný svoje záložné právo k Nehnuteľnostiam vykonať, a prostredníctvom tohto výkonu aspoň čiastočne uspokojiť svoju zabezpečenú roky nesplácanú pohľadávku voči spoločnosti TARESTOZA. Pri výkone záložného práva postupoval žalovaný v 1. rade s odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom a záložnou zmluvou. Aby o správnosti jeho postupu nebolo akýchkoľvek pochýb, pred výkonom záložného práva nechal Nehnuteľnosti oceniť znalcom a následne trval na tom, aby kúpna cena bola vo výške 100% znaleckej hodnoty Nehnuteľností. Žalobca napriek tomu platnosť tohto výkonu žalobou spochybňuje a žalovaného v 1. rade - ako dobromyseľného a štandardne postupujúceho veriteľa z úverovej pohľadávky

- tak proti jeho vôli vťahuje už do tretieho súdneho konania o prakticky rovnakej otázke. 4D.Už z prvej analýzy žaloby jednoznačne vyplýva, že táto nemôže byť úspešná, nakoľko neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by mohli spochybniť existenciu a platnosť vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade alebo záložného práva žalovaného v 3. rade k Nehnuteľnostiam. Žalobca celú svoju argumentáciu postavil na údajom rozpore kúpnej zmluvy, ktorou bolo záložné právo k Nehnuteľnostiam vykonané, s dobrými mravmi. Navyše, žalovaný v 1. rade, ako záložný veriteľ pri výkone záložného práva údajne porušil niektoré svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a zo záložnej

zmluvy. Žalovaný v 1. rade s týmito tvrdeniami žalobcu nesúhlasil a kúpnu zmluvu považuje za platnú, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy sa žalovaný v 2. rade stal riadnym vlastníkom Nehnuteľností. Žiadna zo žalobcom vytýkaných údajných vád kúpnej zmluvy nemá takú váhu alebo intenzitu, aby mohla čo i len teoreticky spôsobiť jej neplatnosť. V tomto smere pripomenul ustálenú judikatúru podporenú právnou doktrínou v zmysle ktorej má byť v súkromnoprávnych zmluvných vzťahoch vždy preferovaný taký ich výklad, ktorý nezakladá ich neplatnosť. Ak vznikne v konaní pred súdom pochybnosť, či je právny úkon platný alebo nie, treba dať prednosť výkladu, že právny úkon je platný (favorem negotii). (1 Fekete, I., , Veľký komentár, 1. zväzok, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, komentár k ust. ). Konzistentný je v tejto otázke Ústavný súd SR, podľa ktorého „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“ (, podobne tiež .) Podobne Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. zo dňa 06.04.2005 uviedol, že „V soukromoprávní sféře ne každý rozpor se zákonem má za následek absolutní neplatnost právního úkonu. Smyslem ochrany legality v soukromoprávní sféře není jen ochrana zájmů státu, ale především ochrana soukromoprávních vztahů, tedy především ochrana smluvních vztahů podle zásady „pacta sunt servadna“ (smlouvy se musí dodržovat). V soukromoprávní sféře platí zásada, že co není zakázáno, je dovoleno. Proto každý zákonný zásah do této sféry je třeba vnímat jako omezení lidské svobody a proto je nutno vykládat ustanovení o neplatnosti právních úkonů pro rozpor se zákonem restriktivně a nikoli extenzivně.“ Zohľadňujúc citovanú judikatúru týkajúcu sa princípu preferencie platnosti právneho úkonu v súkromnoprávnych vzťahoch je potom zrejmé, že žalobcom vytýkané dôvody údajnej neplatnosti kúpnej zmluvy nemajú potenciál na to, aby na ich základe bola kúpna zmluva skutočne určená za neplatnú. 4E.Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva porušil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť postupovať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho finálna kúpna cena za Nehnuteľnosti nebola podľa jeho názoru dostatočne vysoká. Žalovaný v 1. rade toto tvrdenie poprel a trval na tom, že odborná starostlivosť bola z jeho strany po celý čas zachovaná, čo dokazuje aj skutočnosť, že kúpna cena za Nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 100% hodnoty Nehnuteľností určenej znaleckým posudkom. Ak by však aj výhrada žalobcu bola v akomkoľvek rozsahu pravdivá (čo žalovaný v 1. rade popiera), poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej „Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle (t.j. „postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu“) nie je neplatnosť právneho úkonu (v zmysle ), ktorým dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa a násl. .“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Cdo 222/2012z 30. septembra 2013. Obdobne potom tiež napr. Ro VS v Prahe z 26. 10. 1995, sp. zn. , podľa ktorého „Platnosť dojednanej kúpnej zmluvy nie je podmienená výškou ceny, za ktorú predávajúci obstaral predávanú vec“.) Aj táto judikatúra teda opätovne potvrdzuje, že žalobcom vytýkané údajné porušenia povinností záložného veriteľa ani teoreticky nemôžu spôsobiť neplatnosť výkonu záložného práva, a teda neexistenciu alebo neplatnosť vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k Nehnuteľnostiam. 4F.Ak je žalobca toho názoru, že pri výkone svojho záložného práva žalovaný v 1. rade predal Nehnuteľnosti za príliš nízku cenu alebo inak porušil svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti, a žalobcovi v dôsledku toho vznikla škoda, mal by si túto škodu od žalovaného v 1. rade vymáhať žalobou na plnenie, a nie určovacou žalobou spochybňovať vlastnícke právo tretej osoby. Takéto riešenie však pre žalobcu zjavne nie je zaujímavé, nakoľko s prípadným sporom o náhradu škody sa spájajú veľké náklady (najmä súdny poplatok a náhrada trov právneho zastúpenia), ktoré žalobca nechce niesť. Nákladovo oveľa zaujímavejšie je preto pre žalobcu zažalovať nového vlastníka Nehnuteľností, Nehnuteľnosti zablokovať neodkladným opatrením a bez akéhokoľvek relevantného rizika na svojej strane takýmto špekulatívnym spôsobom Nehnuteľnosti blokovať (a tým pádom znehodnocovať) niekoľko rokov, prípadne sa pokúsiť žalovaných dotlačiť do uzatvorenia pre nich nevýhodnej dohody

o urovnaní. Takémuto šikanóznemu postupu žalobcu však nemôže byť v právnom štáte poskytovaná právna ochrana. 4G.Poukázal aj na to, že žaloba má nesprávne formulovaný petit. Žalobca sa ním domáha určenia, že vlastníkom Nehnuteľností je žalobca, t.j. nie žalovaný v 2. rade, a že záložné právo žalovaného v 3. rade k Nehnuteľnostiam neexistuje. V petite však žalobca vôbec nepočíta so záložným právom žalovaného v 1. rade, ktorého výkonom boli Nehnuteľnosti prevedené na žalovaného v 2. rade. Ak by teda súd vyhovel takémuto žalobnému návrhu, nastala by absurdná situácia, kedy by žalovaný v 2. rade prišiel o svoje vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, avšak zároveň by nebolo obnovené právoplatne judikované záložné právo žalovaného v 1. rade, ktoré v dôsledku výkonu zaniklo (petit obnovu záložného práva nepredpokladá). Žalovaný v 1. rade by sa tak zrejme musel opätovne domáhať určenia svojho záložného práva novou žalobou na určenie. Mal za to, že takáto formulácia žalobného petitu zo strany žalobcu potvrdzuje špekulatívnosť jeho nárokov a šikanózny charakter žaloby. 4H.Mal tiež za to, že neboli splnené podmienky ani na nariadenie neodkladného opatrenia. 4I.V zmysle ust. „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ V zmysle ust. „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Nad rámec vyššie uvedenej argumentácie žalovaný v 1. rade uviedol, že podanie žaloby, ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zo strany žalobcu čisto šikanóznym krokom a zneužitím procesného práva. V právnom štáte nemôže byť prípustné sa v treťom súdnom konaní opätovne domáhať niečoho (práv žalobcu k Nehnuteľnostiam), čo už bolo súdmi predtým de facto dvakrát právoplatne judikované. Už vôbec potom nemôže byť prípustné priznávať takémuto špekulatívnemu „nároku“ akúkoľvek predbežnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V tejto situácii žalovaný v 1. rade nevidí dôvod na to, aby súd chránil akékoľvek práva uplatnené v tomto smere žalobcom voči žalovaným, nakoľko uplatnenie týchto práv je podľa názoru žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. 4J.Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie v tomto vyjadrení mal žalobca za preukázané, že: a) žaloba je právne neopodstatnená a zo strany žalobcu predstavuje iba špekulatívne a účelové zneužitie procesných práv; taktiež petit žaloby je formulovaný tak, aby poškodil žalovaného v 1. rade; b) žalobca v žalobe neosvedčil dôvodnosť svojho uplatneného nároku; c) žalobca v žalobe neosvedčil existenciu potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu; d) podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia preto bezpochyby neboli splnené.

5.Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 23.03.2021 uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného v 1. rade v tomto konaní. rámec argumentácie žalovaného v 1. rade poukázal na to, že žalovaný v 2. rade Nehnuteľnosti (tak, ako sú špecifikované v žalobe) nadobudol v dobrej viere, a mal by preto byť chránený ako dobromyseľný nadobúdateľ. Nehnuteľnosti nadobudol na základe platnej kúpnej zmluvy majúcej všetky náležitosti a za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom. V čase podpisu kúpnej zmluvy nebola v katastri nehnuteľností žiadna poznámka ani iná informácia, z ktorej by akokoľvek vyplývalo, že žalobca výkon záložného práva žalovaného v 1. rade k Nehnuteľnostiam a ich predaj žalovanému v 2. rade akokoľvek rozporuje. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy teda neexistovali žiadne pochybnosti alebo informácie, ktoré by platnosť kúpnej zmluvy (prípadne oprávnenie žalovaného v 1. rade ju za žalobcu uzatvoriť) mohli čo i len teoreticky spochybniť. 5B.V tomto smere poukázal na relevantnú judikatúru slovenských a českých súdov: a) „Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám" možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa ..., pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. ) b) „Ústavní soud zejména dospěl k závěru, že osobě, která učinila určitý právní úkon s důvěrou v daný, jí druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navíc potvrzený údaji z veřejné, státem vedené evidence, musí být v materiálním právním státě poskytována ochrana.“ (Nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. a ) c) „Nabyl-li stěžovatel na základě kupní smlouvy nemovitosti od prodávajícího, jenž v době jejího uzavření dovozoval své vlastnické právo k nim od neplatné smlouvy, bylo povinností obecných soudů

se v řízení o určení vlastnického práva k předmětným nemovitostem řádně zabývat otázkou dobré víry stěžovatele, a to s ohledem na všechny okolnosti, za nichž je nabyl. Důsledkem absence náležitého posouzení a přísného hodnocení dobré víry je porušení práva stěžovatele na spravedlivý proces podle čl. 36 odst. 1 Listiny.“ (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , zo dňa 28.11.2012) d) „Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.“ (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. ) e) „Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“ (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. ). 5C.Vzhľadom na skutočnosti uvedené vo vyjadreniach žalovaného v 1. rade a vyššie uvedené žalovaný v 2. rade mal za preukázané, že: a) žiadna zo žalobcom vytýkaných údajných vád kúpnej zmluvy nemá takú váhu alebo intenzitu, aby mohla čo i len teoreticky spôsobiť jej neplatnosť; b) žiadne zo žalobcom vytýkaných údajných porušení povinností žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa ani teoreticky nemôže spôsobiť neplatnosť výkonu záložného práva; c) žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva postupoval s odbornou spôsobilosťou a kúpna cena za Nehnuteľnosti bola primeraná; žalovaný v 2. rade pri uzatvorení kúpnej zmluvy konal v dobrej viere, a ako dobromyseľný nadobúdateľ musí byť preto chránený; d) petit žaloby je formulovaný nesprávne, a to pravdepodobne za účelom poškodenia žalovaného v 1. rade; e) žaloba je právne neopodstatnená a zo strany žalobcu predstavuje iba špekulatívne a účelové zneužitie procesných práv. Na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

6.Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 27.04.2021 nesúhlasil s tým, že žalovaný v 2. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v dobrej viere. Mal naďalej za to, že žalovaný v 2. rade nebol pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam dobromyseľný. Opätovne poukázal a zdôraznil vzájomnú prepojenosť jednotlivých žalovaných tak, ako to už uviedol v žalobe. Už len takáto prepojenosť jednotlivých žalovaných podľa jeho názoru objektívne nasvedčuje tomu, že konanie jednotlivých žalovaných pri výkone predmetného záložného práva a pri následnom zaťažení predmetných nehnuteľností bolo medzi žalovanými koordinované, následkom čoho nemôže byť žalovaný v 2. rade dobromyseľným nadobúdateľom. Navyše, aj vzhľadom na žalobcom v žalobe namietané nedostatky pri výkone predmetného záložného práva predajom založených nehnuteľností žalovanému v 2. rade, ktoré sú porušením právnych predpisov o výkone záložného práva, muselo byť žalovanému v 2. rade pri aplikácii nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti právnych predpisov objektívne minimálne podozrivé nesplnenie týchto povinností pri výkone záložného práva kúpou založených nehnuteľností, a teda sa žalovaný v 2. rade nemôže brániť tvrdením, že pri výkone predmetného záložného práva podľa jeho mienky postupoval žalovaný v 1. rade s odbornou starostlivosťou. Dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade v otázke nadobudnutia predmetu zálohu je aj na základe toho objektívne vyvrátená. Žalobca v celom rozsahu odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu a predložené, resp. navrhnuté dôkazy pre účely tohto súdneho konania.

7.Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade v podaní zo dňa 01.07.2021 uviedol, že žalobca vo vyjadrení opäť spomína údajné prepojenie žalovaných pri podpise kúpnej zmluvy. Ako však už uviedol v skorších podaniach, tieto tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, nepreukázané a najmä z pohľadu sporu

absolútne irelevantné. Zdôraznil, že v čase podpisu kúpnej zmluvy nebola v katastri nehnuteľností žiadna poznámka ani iná informácia, z ktorej by akokoľvek vyplývalo, že žalobca výkon záložného práva žalovaného v 1. rade k Nehnuteľnostiam a ich predaj žalovanému v 2. rade akokoľvek rozporuje. Žiadna zo žalobcom vytýkaných údajných vád kúpnej zmluvy nemá takú váhu alebo intenzitu, aby mohla čo i len teoreticky spôsobiť jej neplatnosť. To isté platí aj pre údajné porušenie povinností žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa pri výkone záložného práva. Aj po zmene právneho zastúpenia žalobcu je petit žaloby naďalej formulovaný nesprávne, a to pravdepodobne za účelom poškodenia žalovaného v 1. rade. Žalobu s ohľadom na vyššie uvedené stále považoval za právne neopodstatnenú, pričom zo strany žalobcu predstavuje iba špekulatívne a účelové zneužitie procesných práv.

8.Žalobca na pojednávaní dňa 03.09.2021 uviedol, že sa pridržiava sa doterajších písomných podaní ako aj svojich návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré uviedol v žalobe. Tvrdil, že konanie žalovaných týkajúce sa jednak zmeny vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a potom ich následného zaťaženia je konaním účelovým, koordinovaným s cieľom dostať tieto nehnuteľnosti čo najďalej zo sféry žalobcu. Poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol v tejto súvislosti v žalobe, ktoré sa týkajú jednak ceny, ktorá podľa jeho názoru je podhodnotená, na spôsob komunikácie a jednania medzi osobami, ktoré zastupovali žalobcu a žalovaným, prípadne aj na podozrivé okolnosti, ktoré tvoria obsah iných zmlúv resp. aj na prepojenosť jednotlivých žalovaných. Mal za to, že tieto skutočnosti jednoznačne nasvedčujú, že konanie žalovaných je účelové, koordinované a v tomto okrem iného žalobca taktiež vidí rozpor s dobrými mravmi. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaných, ktorý poukazoval na predložený judikát. Mal za to, že skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe spôsobujú, že konkrétna skutková situácia v tunajšom súdnom konaní je špecifická a že dané rozhodnutie Najvyššieho súdu nezohľadňuje tieto špecifiká. Vo vzťahu k prevodu predmetných nehnuteľností za podhodnotenú cenu, poukázal na skutočnosť, že zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Metropolitní spořitelní družstvo (to je tá prvotná zmluva, na základe ktorej vzniklo záložné právo, ktoré sa potom aj následne prejednávalo v konaní pod sp. zn. ), ktorá je minimálne žalovanému v 1. rade známa vyplývajú mnohé skutočnosti, z ktorých podľa žalobcu je objektívne zrejmé, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti je nepomerne vyššia, než tá, za ktorú sa predala táto nehnuteľnosť pri výkone záložného práva, ktoré žalobca napáda v tunajšom súdnom konaní. V ustanovení čl. III. ods. 3 tejto Zmluvy o zriadení záložného práva sa uvádza, že: „zmluvné strany sa dohodli, že touto zmluvou sa zabezpečuje pohľadávka najvyššej hodnoty vo výške 44 000 000,- Kč.“ Z toho jednoznačne vyplýva, že hodnota predmetných nehnuteľností minimálne takúto výšku dosahuje. V prepočte je to niečo vyššie 1,5 mil. EUR. Ak predmetná nehnuteľnosť sa predala za sumu 1 008 000 EUR tak podľa názoru žalobcu je toto taktiež nepochybný dôkaz o tom, že nehnuteľnosť bola podhodnotená. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva (čl. II. ods. 2), že nehnuteľnosti boli ohodnotené iným znaleckým posudkom. Konkrétne sa jedná o znalecký posudok č. 22/2012, ktorý bol vypracovaný znalcom O.. D. W. z Košíc. Podľa názoru žalobcu hodnota predmetných nehnuteľností vysoko presahuje sumu, ktorá bola kúpnou cenou a dosahuje hodnotu približne 2,5 mil. EUR. Čo sa týka otázky naliehavého právneho záujmu tak žalobca sa v tunajšom súdnom konaní domáha okrem iného určenia vlastníckeho práva tak, aby súd určil, že žalobca je naďalej vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a podľa žalobcu je jeho naliehavý právny záujem je vo veci daný.

9.Právny zástupca žalovaných v 1. až 3. rade na pojednávaní dňa 03.09.2021 uviedol, že žiadna zo žalobcom vytýkaných vád výkonu záložného práva nemôže ani v teoretickej rovine spôsobiť jeho neplatnosť. Vo svojom dnešnom prejave žalobca tiež nepredložil žiadnu takúto skutočnosť. Žalobca tvrdil, že vyššia hodnota zálohu ako bola dosiahnutá kúpna cena má vyplývať zo záložnej zmluvy konkrétne odkazuje na tam uvedenú výšku zabezpečenej pohľadávky. Výška zabezpečenej pohľadávky je zákonná náležitosť záložnej zmluvy a nemá žiadnu spojitosť s reálnou hodnotou zálohu v čase podpisu záložnej zmluvy. Ďalej žalobca tvrdí, že vysoká hodnota zálohu má vyplývať zo znaleckého posudku z roku 2012, ktorý avšak do konania nepredkladá a abstrahuje od skutočnosti, že od vyhotovenia tohto znaleckého posudku prešlo do predaja nehnuteľnosti (do výkonu záložného práva) 7 alebo 8 rokov, pričom z povahy zálohu vyplýva, že sa jedná o historickú budovu neudržovanú, že hodnota tejto nehnuteľnosti ako neudržovanej historickej budovy pravdepodobne klesla. Vo vzťahu ku kúpnej cene a hodnote nehnuteľnosti tak žalobca argumentuje primárne svojimi názormi, pričom tieto názory nepredkladá žiadnymi dôkazmi. Netreba pritom pripomínať, že dôkazné bremeno v tomto smere nesie žalobca. Vo svojich tvrdeniach teda žalovaní účinne popreli a vyvrátili tvrdenia žalobcu a poskytli súdu pravdivý popis skutkových okolností. Čo je však dôležitejšie, ak by aj všetky tvrdenia žalobcu boli v celom rozsahu pravdivé, neznamenalo by to v zmysle ustálenej judikatúry a právnej doktríny neplatnosť

výkonu záložného práva, ale maximálne vznik zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu spôsobenú žalobcovi, ak žalobcovi nejaká škoda vznikla. Na túto judikatúru poukázali vo vyjadrení k žalobe, avšak takýchto judikátov a odkazov k doktríne existuje viac. Rovnaký názor zastáva prof. Štefček vo svojom komentári k , rovnako JUDr. Fekete vo svojom komentári k , Najvyšší súd v ďalšom judikáte sp. zn. , alebo aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení . Z uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov v celom rozsahu.

10.Právny zástupca žalovaných v 1. až 3. rade v podaní zo dňa 09.09.2021 uviedol, že vo všeobecnosti platí, že správnosť, zákonnosť, či dokonca existencia znaleckého posudku nemá žiadny vplyv na platnosť výkonu záložného práva priamym predajom zálohu (t.j. platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa záložné právo vykonáva). Akékoľvek vady znaleckého posudku môžu spôsobiť len vznik nárokov na náhradu škody voči záložnému veriteľovi, prípadne príslušnému znalcovi, nikdy však nie neplatnosť výkonu záložného práva ako takého. Uplatnenie týchto nárokov potom nie je vecou konania o určenie vlastníckeho práva, ale vecou konania o žalobe na plnenie (žalobe na náhrady škody podanej poškodeným záložcom voči záložnému veriteľovi/znalcovi, ktorí porušili svoje právne povinnosti). 10A.Vo svojich vyjadreniach predložených v rámci tohto súdneho konania žalovaný v 1. rade vysvetlil, že pri výkone svojho záložného práva k Nehnuteľnostiam postupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom a záložnou zmluvou. Aby o správnosti jeho postupu nebolo akýchkoľvek pochýb, pred výkonom záložného práva nechal žalovaný v 1. rade Nehnuteľnosti oceniť znalcom a následne trval na tom, aby kúpna cena bola vo výške 100% znaleckej hodnoty Nehnuteľností. Kúpna cena teda bola stanovená na základe znaleckého posudku č. 17/2020 zo dňa 03.02.2020 vyhotoveného znalcom O.. E. R., Č.. I. XX, XXX XX Q.. Všeobecná hodnota Nehnuteľností bola Znaleckým posudkom stanovená vo výške 1 210 000 EUR vrátane DPH (viď strana 18 Znaleckého posudku) a k otázke DPH viď definícia pojmu „všeobecná hodnota“ na strane 3 Znaleckého posudku, podľa ktorej „výsledkom stanovenia je všeobecná hodnota na úrovni s daňou pridanej hodnoty.“ Keďže všeobecná hodnota Nehnuteľností stanovená Znaleckým posudkom bola vo výške 1 210 000 EUR vrátane DPH, je táto všeobecná hodnota Nehnuteľností vo výške 1 008 334 EUR bez DPH (vypočítaná ako všeobecná hodnota vrátane DPH vydelená číslom 1,20 berúc do úvahy sadzbu DPH vo výške 20%). Kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam bola v súlade s vyššie uvedeným v kúpnej zmluve dohodnutá vo výške 1 008 334 EUR bez DPH, pričom v zmysle ust. § 38 zákona o dani z pridanej hodnoty bolo dodanie Nehnuteľností oslobodené od DPH (inak by ku kúpnej cene bola pripočítaná príslušná DPH vo výške 20% z 1 008 334 EUR, t.j. 201 666 EUR). Kúpna cena za prevod Nehnuteľností bola teda medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dohodnutá vo výške 100% všeobecnej hodnoty Nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom. Tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, sú teda zjavne nepravdivé. 10B.Žalovaní trvali na tom, že žiadna zo žalobcom v žalobe vytýkaných údajných vád kúpnej zmluvy nemá takú váhu alebo intenzitu, aby mohla čo i len teoreticky spôsobiť jej neplatnosť. V tomto smere v prvom rade poukázali na ustálenú judikatúru podporenú právnou doktrínou, v zmysle ktorej má byť v súkromnoprávnych zmluvných vzťahoch vždy preferovaný taký ich výklad, ktorý nezakladá ich neplatnosť. Vo vzťahu ku kúpnej cene za Nehnuteľnosti žalovaní preukázali, že táto bola primeraná a stanovená znaleckým posudkom, čo dokazuje, že žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva postupoval s odbornou starostlivosťou. Ak by však aj výhrada žalobcu bola v akomkoľvek rozsahu pravdivá (čo žalovaní popierajú), opätovne poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej „Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle (t.j. „postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu“) nie je neplatnosť právneho úkonu (v zmysle ), ktorým dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa a násl. .“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30. septembra 2013. Obdobne potom tiež napr. Ro VS v Prahe z 26. 10. 1995, sp. zn. , podľa ktorého „Platnosť dojednanej kúpnej zmluvy nie je podmienená výškou ceny, za ktorú predávajúci obstaral predávanú vec“.). Uvedený záver je pritom ustálený tiež v rámci právnej doktríny (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1223, 3 Fekete, I.: . 2. zväzok /Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie/. Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, s. 486)

a ďalšej judikatúry (napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. -10). Platí, že porušenie povinnosti postupovať s náležitou starostlivosťou pri výkone záložného práva nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorou záložný veriteľ previedol záloh na nadobúdateľa. Vyššie uvedené teda opätovne potvrdzuje, že žalobcom vytýkané údajné porušenia povinností žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa ani teoreticky nemôžu spôsobiť neplatnosť výkonu záložného práva, a teda neexistenciu alebo neplatnosť vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k Nehnuteľnostiam, a to ani v prípade, ak by žalovaný v 1. rade predmetné povinnosti preukázateľne porušil (t.j. ak by napr. bol znalecký posudok nezákonný, obsahoval chyby, prípadne vôbec neexistoval). Aj preto považuje predkladanie znaleckého posudku do konania (prípadne jeho ďalšie skúmanie zo strany konajúceho súdu) za nadbytočné. Akýkoľvek výsledok skúmania znaleckého posudku totiž nemôže mať v zmysle vyššie uvedenej argumentácie a judikatúry vplyv na výsledok sporu. 10C.Zároveň znova zdôraznil, že ak je žalobca toho názoru, že pri výkone svojho záložného práva žalovaný v 1. rade predal Nehnuteľnosti za príliš nízku cenu alebo inak porušil svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti, a žalobcovi v dôsledku toho vznikla škoda, mal by si túto škodu od žalovaného v 1. rade vymáhať žalobou na plnenie, a nie určovacou žalobou spochybňovať vlastnícke právo tretej osoby. Takéto riešenie však pre žalobcu zjavne nie je zaujímavé, nakoľko s prípadným sporom o náhradu škody sa spájajú veľké náklady (najmä súdny poplatok a náhrada trov právneho zastúpenia), ktoré žalobca nechce niesť. Nákladovo oveľa zaujímavejšie je preto pre žalobcu zažalovať nového vlastníka Nehnuteľností, pokúsiť sa Nehnuteľnosti zablokovať neodkladným opatrením, a bez akéhokoľvek relevantného rizika na svojej strane takýmto špekulatívnym spôsobom Nehnuteľnosti blokovať (a tým pádom znehodnocovať) niekoľko rokov, prípadne sa pokúsiť žalovaných dotlačiť do uzatvorenia pre nich nevýhodnej dohody o urovnaní. 10D.Mal za to, že takémuto šikanóznemu postupu žalobcu nemôže byť v právnom štáte poskytovaná právna ochrana. Žalobu s ohľadom na vyššie uvedené stále považuje za právne neopodstatnenú, pričom zo strany žalobcu predstavuje podľa žalovaných iba špekulatívne a účelové zneužitie procesných práv.

11.Žaobca v prílohe podania zo dňa 20.10.2021 predložil súdu Zmluvu o zriadení záložného práva z roku 2012, zatvorenú medzi žalobcom a Metropolitním spořitelním družstvom, na ktorú právny zástupca žalobcu odkazoval na pojednávaní dňa 03.09.2021. Znalecký posudok č. 22/2012 vypracovaný znalcom O.. D. W. z P., sa mu nepodarilo dohľadať. Požiadal preto súd o vyžiadanie si predmetného znaleckého posudku od znalca.

12.Právny zástupca žalovaných v 1. až 3. rade na pojednávaní dňa 09.11.2021 uviedol, že žalobca v žalobe uvádzal viacero skutočností, ktoré podľa neho mali spôsobiť neplatnosť výkonu záložného práva, neplatnosť kúpnej zmluvy a neexistenciu vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k daným nehnuteľnostiam. V rámci konania sa tieto námietky žalobcu obmedzili na jedinú spornú skutočnosť a to, či kúpna cena za nehnuteľnosti pri výkone záložného práva bola primeraná a teda, či záložný veriteľ čiže žalovaný v 1. rade postupoval pri výkone svojho záložného práva s odbornou starostlivosťou. Ako už argumentoval a ako vyplýva z aplikovateľnej judikatúry a právnej doktríny neprimeranosť kúpnej ceny pri výkone záložného práva nespôsobuje neplatnosť výkonu záložného práva, ale iba teoretickú zodpovednosť za škodu spôsobenú záložcovi záložným veriteľom. Nad rámec svojich právnych povinností v tomto smere žalovaní predložili znalecký posudok, ktorým sa záložný veriteľ, čiže žalovaný v 1. rade pri výkone svojho záložného práva riadil a preukázali, že kúpna cena pri výkone záložného práva za nehnuteľnosti bola určená vo výške 100% znaleckej hodnoty daných nehnuteľností. To znamená, že aj keď z právneho hľadiska nie je to pre predmet sporu relevantné tak žalovaní preukázali, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola primeraná a určená v súlade s povinnosťou záložného veriteľa postupovať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou.

13.Žalobca a žalovaný v 2. rade majú sídlo na území Slovenskej republiky, žalovaní v 1. a 3. rade majú sídlo v Českej republike, pričom dotknutá nehnuteľnosť sa nachádza na území Slovenskej republiky. Podľa článku 24 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov: 1.v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. S poukazom na vyššie uvedené je teda daná právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.

14.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

15.Na preukázanie tvrdených skutočností, ako prostriedky procesného útoku žalobca predložil súdu: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.01.2020, plnomocenstvo z 25.04.2016, Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, Rozhodnutie Okresného úradu Košice - katastrálneho odboru zo dňa 18.03.2020, kópiu strany kúpnej zmluvy zo dňa 18.03.2020, v ktorej je uvedená výška kúpnej ceny, výpis telefonátov a potvrdenie spoločného stretnutia, Kúpnu zmluvu zo dňa 28.02.2020, Výpis z obchodného registra o registrácii žalovaného v 3. rade, Prehlásenie Dr. E. C. - advokátky zo dňa 03.07.2020, Prehlásenie Mgr. L. P. - advokátky zo dňa 03.07.2020, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretú medzi záložným veriteľom Metropolitní spořitelní družstvo a záložcom Alžbetina s.r.o. zo dňa 14.03.2012. Navrhol tiež vyžiadať znalecký posudok č. 22/2012 vyhotovený O.. D. W..

16.Žalovaní na podporu svojich tvrdení použili ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 29.11.2019, Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 05.02.2019, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 29.05.2020, Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. -23 zo dňa 19.02.2020, Znalecký posudok O.. E. R. č. 17/2020.

17.Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.03.2012 uzavrel žalobca ako záložca so spoločnosťou Metropolitní spořitelní družstvo, so sídlom Jezuitská 14/13, 602 00 Brno, IČ: 255 71 150, zapísanou v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn.: Dr 7890 (ďalej len „MSD“) ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (ďalej len „Záložná zmluva“) na zabezpečenie pohľadávok MSD ako veriteľa zo Zmluvy o úvere (Smlouva o úvěru) č. 506243034 (ďalej len „Zmluva o úvere“) uzatvorenej so spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o., so sídlom Revoluční 1082/2, 110 00 Praha 1 - Nové Město, IČ: 241 55 179, zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn. C 183726 (ďalej len „TARESTOZA“), ako dlžníkom. Na základe Záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo k nasledovným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcim sa v k. ú. J. E., obec P. - J. E., okres Košice I, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX ( ďalej len LV ): pozemok registra „C“, parc. č. 410, výmera 1704 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. 411, výmera 153 m2, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. 755, na parcele č. 410, popis stavby: budova (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Záložné právo bolo riadne zavkladované do katastra nehnuteľností na základe Rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva V-2050/2012 zo dňa 15.05.2012. Sporné nebolo ani to, že pohľadávka zo Zmluvy o úvere zabezpečená záložným právom k Nehnuteľnostiam sa stala splatnou k 01.11.2013, a to v zmysle Oznámení zástavci o sesplatnění úvěru zo dňa 11.11.2013. 17A. nebolo medzi stranami sporné , že dňa 19.03.2015 uzatvorili MSD a spoločnosť AB - CREDIT a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, Nusle, 140 00 Praha 4 (teraz Opletalova 1603/57, Nové Město, 110 00 Praha 1), IČO: 405 22 610, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe sp. zn. B 5250 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej MSD postúpilo na AB - CREDIT pohľadávky MSD voči TARESTOZA zo Zmluvy o úvere. Dňa 31.08.2015 uzatvorili AB -CREDIT a žalovaný v 1. rade zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej AB - CREDIT postúpil na žalovaného v 1. rade pohľadávky zo Zmluvy o úvere, čim sa žalovaný v 1. rade stal aj záložným veriteľom. 17B.Žalovaný v 1. rade Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.01.2020 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam. Žalobca prevzal Oznámenie dňa 20.01.2020. Následne došlo k výkonu záložného práva a predaju Nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola priamym predajom na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 18.03.2020 (ďalej len „Kúpna zmluva“) a na základe Rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor o povolení vkladu Kúpnej zmluvy V - 2556/2020 zo dňa 18.03.2020 - 210/2020, prevedená na žalovaného v 2. rade a na Nehnuteľnosť bolo takisto Zmluvou o zriadení záložného práva a Rozhodnutím o povolení vkladu V-3532/2020 zo dňa 06.05.2020

- č. z. 319/20 zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 3. rade.

18.Sporné medzi stranami bolo, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, či je žalobca vlastníkom nehnuteľnosti a či vzniklo záložné právo k tejto nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 3. rade.

19.Okresný súd Košice I uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 09.11.2021 rozhodol, že nevykoná dokazovanie vyžiadaním znaleckého posudku č. 22/2012, nakoľko nebolo medzi stranami sporné, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti v roku mohla byť 44 000 000,-Kč, keďže záložným právom k tejto nehnuteľnosti mal byť zabezpečený úver v uvedenej výške. Je síce pravdou, že výška zabezpečovaných pohľadávok sa nemusí rovnať hodnote založenej nehnuteľnosti, ale vzhľadom na uplynutie doby dlhšej ako osem rokov od vyhotovenia tohto posudku, hodnota nehnuteľnosti určená týmto znaleckým

posudkom nemôže byť smerodajná pre určenie ceny (hodnoty) nehnuteľnosti v roku 2020 a to aj s prihliadnutím na stav nehnuteľnosti a skutočnosť, že do jej opravy a údržby nebolo investované.

20.Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.01.2020 (spolu s pripojeným plnomocenstvom udeleným spoločnosťou Bazcom, a.s. spoločnosti BBH advokátska kancelária, s.r.o. zo dňa 25.04.2016) bolo súdu preukázané, že spoločnosť Bazcom, a.s., zastúpená spoločnosťou BBH advokátska kancelária, s.r.o., oznámila spoločnosti Alžbetina s.r.o. (žalobcovi) začatie výkonu záložného práva zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam, s odkazom na pohľadávku spoločnosti Bazcom, a.s., voči spoločnosti TARESTOZA, s.r.o., vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 506243034 (v znení jej dodatkov) uzatvorenej dňa 21.02.2012 medzi spoločnosťou Metropolitní spořitelní družstvo v likvidaci ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o. ako dlžníkom, ktorá bola postúpená na spoločnosť AB - CREDIT a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.03.2015 a následne na spoločnosť Bazcom, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2015. Uvedená pohľadávka bola zabezpečená okrem iného záložným právom zriadeným v 1. rade v prospech spoločnosti Bazcom, a.s. k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu (pozemok registra „C“ parcely č. 410 o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parcely č. 411 o výmere 153 m2, záhrady a stavbu so súpisným číslom 755 na parcele č. 410, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. E., obec P. - J. E., okres P. O. zapísaným na LV č. XXXXX). Existencia záložného práva spoločnosti Bazcom, a.s. bola určená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 05.02.2019, sp. zn. , potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2019, sp. zn. .

21.Z listu vlastníctva č. XXXXX súd zistil, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je žalovaný v 2. rade. Ako titul nadobudnutia je uvedené: „Rozhodnutie o povolení vkladu Kúpnej zmluvy V - 2556/2020 zo dňa 18.03.2020 - 210/2020“. V časti „Ťarchy“ je uvedené: „Zmluva o zriadení záložného práva v prospech BHS RECEIVABLES COMANY s.r.o. (tu zrejme došlo k chybe v písaní a malo byť uvedené COMPANY), IČO: 084 28 808, Opletalova 55, 110 00 Praha 1 (k zmluve o úvere zo dňa 28.2.2020) na parcely C KN č. 410, 411, stavbu súp. č. 755 na parcele C KN č. 410, Rozhodnutie o povolení vkladu V - 3532/2020 zo dňa 6.5.2020 - č.z. 319/20“.

22.Rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru číslo vkladu: V 2556/2020 zo dňa 18.03.2020 mal súd preukázané, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom, zastúpeným v zmysle ust. žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim.

23.Kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom, zastúpeným v zmysle ust. žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim zo dňa 28.02.2020 bolo súdu preukázané, že žalovaný v 2. rade nadobudol nehnuteľnosti - pozemok registra „C“ parcelu č. 410 o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parcelu č. 411 o výmere 153 m2, záhradu a stavbu so súpisným číslom 755 na parcele č. 410, popis stavby: budova, nachádzajúce sa v katastrálnom území J. E., obec P. - J. E., okres P. O. zapísané na LV č. XXXXX za kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom č. 17/2020 zo dňa 03.02.2020 vyhotoveným znalcom O.. E.. R. vo výške 1 008 334 EUR (oslobodenú od DPH).

24.Z výpisu z obchodného registra o registrácii spoločnosti BHS RECEIVABLES COMPANY s.r.o., IČO: 084 28 808 (žalovaného v 3. rade) súd zistil, že jej konateľom je W. A. a jediným spoločníkom je spoločnosť BH Securities a.s., Na příkopě 848/6, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 601 92 941.

25.Na preukázanie jednaní medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade žalobca predložil súdu výpis telefonátov a prehlásenia o potvrdení spoločného stretnutia. Podľa prehlásenia C.. E. C., advokátky zo dňa 03.07.2020 sa menovaná na základe poverenia žalobcu zúčastnila dňa 04.03.2020 na stretnutí v sídle spoločnosti Bazcom, a.s. ohľadom zmierlivého riešenia predmetnej veci. Na stretnutí sa zúčastnila aj E.. L. P. a za žalovaného v 1. rade E.. D. E.. Pán E.. E. ich neinformoval o tom, že spoločnosť Bazcom, a.s. začala kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti, naopak uviedol, že si všetko premyslí a bude ich informovať o ďalšom postupe. K čomu však nedošlo. Dňa 16.03.2020 E.. P. telefonicky kontaktovala p. E.. E.Ř., ktorý nič nové neuviedol a požiadal, aby ho kontaktovali neskôr. Z prehlásenia E.. L. P., advokátky (právnej zástupkyne žalobcu), zo dňa 03.07.2020 vyplýva, že dňa 04.03.2020 sa spolu s C..

E. C. a pánom E.. D. E. v sídle spoločnosti Bazcom, a.s. jednali o zmierlivom riešení veci spoločnosti Alžbetina s.r.o., pričom pán E. ich v priebehu rokovania neinformoval o začatí úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľnosti. Naopak uviedol, že si všetko premyslí a bude ich informovať o ďalšom postupe. To sa ale nestalo. Dňa 16.03.2020 telefonicky kontaktovala p. E.. E., ktorý uviedol, že má zavolať o 14 dní, lebo s poukazom na pandemickú situáciu nemal čas na to, aby sa zaoberal týmto prípadom.

26.Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. zo dňa 05.02.2019 rozhodol takto: I. Určuje sa, že k pozemku registra „C“ parcely č. 410 o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcely č. 411 o výmere 153 m2, záhrady a stavbe pod súpisným číslom 755 na parcele č. 410, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. E., obec P. - J. E., okres P. O. zapísaným na LV č. XXXXX má žalobca platné záložné právo v prvom rade. II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. III. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. -70 zo dňa 11. mája 2016 o nariadení predbežného opatrenia. 26A.Podľa bodu 20. predmetného rozsudku: Zmluvou o úvere (Smlouva o úvěru č. 506243034) zo dňa 21.02.2012 mal súd preukázané, že ju uzavreli Metropolitní spořitelní družstvo, Jezuitská 14/13, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 255 71 150 (ďalej ako MSD) ako veriteľ a spoločnosť TARESTOZA, s.r.o., Revoluční 1082/8, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČ: 241 55 179 (ďalej ako klient) ako dlžník. MSD sa zaviazalo poskytnúť klientovi podnikateľský úver vo výške 44 000 000,-Kč za podmienok dohodnutých v zmluve. Táto zmluva bola uzavretá podľa ustanovení zák. č. 513/1991 Sb. platného a účinného v Českej republike, nakoľko bola uzavretá medzi zmluvnými stranami, ktoré majú sídlo v Českej republike. 26B.Podľa bodu 21. predmetného rozsudku: Na základe dodatku č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 12.03.2012 došlo k zmene článku III. ods. 4 písm. c) zmluvy tak, že tento znie takto: Klient, MSD a spoločnosť Alžbetina s.r.o., IČO: 44 401 001, Jantárová 30, 040 01 Košice uzavreli záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam: pozemku registra „C“ parcely č. 410 o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcely č. 411 o výmere 153 m2, záhrady a stavbe so súpisným číslom 755 na parcele č. 410, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. E., obec P. - J. E., okres P. O. zapísaným na LV č. XXXXX. Týmto dodatkom došlo aj k zmene článku V. ods. 1 zmluvy, ktorý znie takto: Zmluvné strany sa dohodli, že všetky peňažné pohľadávky vrátane príslušenstva, ktoré MSD voči klientovi má, bude alebo môže mať na základe alebo v súvislosti s touto zmluvou, budú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam spoločnosti Alžbetina, s.r.o., IČO: 44 401 001, Jantárová 30, 040 01 Košice podľa článku III. ods. 4 písm. c) tejto zmluvy. 26C.Podľa bodu 22. predmetného rozsudku: Prihláškou za člena z 13.02.2012, Rozhodnutím o prijatí za člena a potvrdením vzniku členstva z 13.02.2012 a potvrdením o príjme členského vkladu bolo súdu preukázané, že spoločnosť TARESTOZA, s.r.o. bola členom MSD, preto námietku žalovaného vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012 z dôvodu, že MSD mohla poskytnúť úver len svojim členom súd považoval za nedôvodnú. 26D.Podľa bodu 23. predmetného rozsudku: Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo 14.03.2012 bolo súdu preukázané, že ju uzavreli MSD ako záložný veriteľ a spoločnosť Alžbetina, s.r.o. ako záložca podľa a nasl. . Záložné právo ako už bolo vyššie uvedené, teda bolo zriadené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Na základe predmetnej zmluvy záložca zriadil záložné právo na záloh - nehnuteľnosti: pozemok registra „C“ parcely č. 410 o výmere 1704 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parcely č. 411 o výmere 153 m2, záhrady a stavbu so súpisným číslom 755 na parcele č. 410, popis stavby: budova, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Stredné Mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I zapísaným na LV č. 11479, za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v článku III. tejto zmluvy, ktorú má spoločnosť TARESTOZA, s.r.o., voči záložnému veriteľovi zo Zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012. Záložný veriteľ takto zriadené záložné právo prijal. Podľa článku III. bodu 1. zmluvy záloh uvedený v článku II. tejto zmluvy slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. 506243034 uzatvorenej dňa 21.02.2012 medzi záložným veriteľom a spoločnosťou TARESTOZA, s.r.o.. Na základe zmluvy o úvere sa spoločnosť TARESTOZA, s.r.o. ako záložný dlžník zaviazal splatiť záložnému veriteľovi poskytnutý úver vo výške 44 000 000,-CZK spolu s príslušenstvom. Uvedenú skutočnosť záložca potvrdzuje aj podpisom tejto zmluvy. Podľa článku III. bodu 2. zmluvy za zabezpečovanú pohľadávku považujú zmluvné strany: a) pohľadávku záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi na splatenie úveru, spolu s príslušenstvom pohľadávky záložného veriteľa a súčasťami pohľadávky záložného veriteľa v zmysle Zmluvy o úvere, b) pohľadávky,

vrátane ich príslušenstva, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním Zmluvy o úvere, c) pohľadávky, vrátane ich príslušenstva, na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli záložnému veriteľovi v súvislosti so Zmluvou o úvere v dôsledku plnenia záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) pohľadávky, vrátane súčastí a príslušenstva na zaplatenie poplatku za predčasné splatenie časti, resp. celého úveru zo sadzobníka poplatkov v zmysle zmluvy o úvere, e) pohľadávku, vrátane jej príslušenstva na uhradenie nákladov, poplatkov, zo sadzobníka poplatkov, zmluvných pokút v zmysle Zmluvy o úvere, f) pohľadávku na úhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s realizáciou záložného práva v zmysle tejto zmluvy, g) pohľadávku, ktorá vznikne na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu. Zmluvné strany sa dohodli, že touto zmluvou sa zabezpečuje pohľadávka v najvyššej hodnote 44 000 000,-CZK. Záložca súhlasil s tým, aby sa záložné právo, ktoré vznikne na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti, vzťahovalo na zabezpečenie pohľadávky aj po zmene Zmluvy o úvere (článok III. body 3. a 4. zmluvy). 26E.Podľa bodu 32. predmetného rozsudku: Žiadosťou o čerpanie úveru zo dňa 15.03.2012 mal súd preukázané, že spoločnosť TARESTOZA, s.r.o. (dlžník) požiadala Metropolitní spořitelní družstvo o čerpanie úveru v dohodnutej sume 44 000 000,-Kč. 26F.Podľa bodu 33. predmetného rozsudku: Protokolom o čerpaní úveru z 15.03.2012, Výpisom z účtu spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. u družstva Metropolitní spořitelní družstvo mal súd preukázané, že dlžník vyčerpal úver v sume 44 000 000,-Kč. 26G.Podľa bodu 34. predmetného rozsudku: Zmluvou o postúpení pohľadávok z 19.03.2015 mal súd preukázané, že ju uzavreli E.. O.. O. U., konkurzný správca dlžníka MSD ako postupca a spoločnosť AB - CREDIT a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4, IČ: 405 22 610 ako postupník. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok postupcu vrátane príslušenstva a práv s nimi spojených na postupníka, za podmienok určených v zmluve. Medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012. Zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými stranami so sídlom v Českej republike a v súlade s ust. a nasl. platného a účinného v Českej republike. Podľa bodu 11.11. zmluvy sa táto zmluva riadi právnym poriadkom Českej republiky. Podľa bodu 11.12. zmluvy neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria: a) Príloha č. 1 - Špecifikácia zmlúv o úvere, Zabezpečenia a Zabezpečovacích dokumentov, Zmeniek a Blankozmeniek, b) Príloha č. 2 - Špecifikácia Úverovej dokumentácie. 26H.Podľa bodu 35. predmetného rozsudku: Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.04.2015 bolo súdu preukázané, že E.. O.. O. U. oznámil spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. postúpenie predmetnej pohľadávky. 26I.Podľa bodu 45. predmetného rozsudku: Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 25.08.2015 mal súd preukázané, že ju uzavreli spoločnosť AB - CREDIT a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4, IČ: 405 22 610 ako postupca a spoločnosť Bazcom, a.s. (žalobca) ako postupník. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok postupcu vrátane príslušenstva a práv s nimi spojených na postupníka, za podmienok určených v zmluve. Medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012. Zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými stranami so sídlom v Českej republike a v súlade s ust. a nasl. platného a účinného v Českej republike. Podľa bodu 10.10. zmluvy sa táto zmluva riadi právnym poriadkom Českej republiky. Podľa bodu 10.11. zmluvy neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí Príloha č. 1 - Špecifikácia pohľadávok, Zmlúv o úvere, Zabezpečenia a Zabezpečovacích dokumentov, Zmeniek a Blankozmeniek. 26J.Podľa bodu 46. predmetného rozsudku: Zmluvou o postúpení pohľadávok z 31.08.2015 mal súd preukázané, že ju uzavreli spoločnosť AB - CREDIT a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4, IČ: 405 22 610 ako postupca a spoločnosť Bazcom, a.s. (žalobca) ako postupník. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky postupcu zo zmluvy o úvere č. 506243034 zo dňa 21.02.2012, vrátane príslušenstva a práv s nimi spojených na postupníka, za podmienok určených v zmluve. Zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými stranami so sídlom v Českej republike a v súlade s ust. a nasl. platného a účinného v Českej republike, preto sa táto zmluva riadi právnym poriadkom Českej republiky. 26K.Podľa bodu 49. predmetného rozsudku: Na preukázanie skutočnosti, že dlžník (spoločnosť TARESTOZA, s.r.o.) riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy, žalobca predložil súdu tieto dôkazy: Upozornění z 10.05.2012, Upomínka č. 1 zo 16.05.2013, Upomínka č. 2 zo 14.06.2013, Upomínka ručiteli zo 14.06.2013, Žiadosť spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. zo dňa 27.06.2013 o odklad splátok, odpoveď MSD na žiadosť o odklad splátok z 02.07.2013, list MSD adresovaný spoločnosti TARESTOZA, s.r.o. z 09.07.2013, Poslední upomínka ručiteli zo 25.07.2013,

Poslední upomínka z 25.07.2013, Oznámení zástavci z 25.07.2013, Výzva k úhrade závazků z 12.08.2013, Odpoveď na poslednú upomienku - pokus o zmier, Poslední výzva k úhradě pohledávky z 15.08.2013, Oznámení o sesplatnění úvěru, poslední výzva k zaplacení z 11.09.2013, Oznámení zástavci o sesplatnění úvěru z 11.09.2013, list MSD adresovaný žalovanému z 29.09.2013, Výzva k plnění podmínek úvěrové smluovy z 10.02.2014. 26L.Podľa bodu 50. predmetného rozsudku: Listom E.. O.. O. U. konkurzného správcu MSD zo dňa 12.09.2014 bolo súdu preukázané, že správca oznámil Okresnému úradu Košice, Katastrálnemu odboru, že došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka MSD.

27.Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.11.2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 05.02.2019.

28.Návrhom doručeným súdu dňa 31.01.2020 sa spoločnosť Alžbetina s.r.o. domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží povinnosť spoločnosti Bazcom, a.s.: I. zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech spoločnosti Bazcom, a.s. na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu zapísaných na LV č. XXXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. E., obec P. - J. E., okres P. O. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, II. nenakladať s pohľadávkou zo Zmluvy o úvere č. 506243034, ktorá bola na spoločnosť Bazcom, a.s. postúpená zmluvou o postúpení zo dňa 31.08.2015, zabezpečenou záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti Alžbetina s.r.o., zapísaným na LV č. XXXXX nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. E., obec P. - J. E., okres P. O., na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 14.03.2012, ak by v dôsledku postúpenia došlo k zmene záložného veriteľa, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. -23 zo dňa 19.02.2020 návrh spoločnosti Alžbetina s.r.o. na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému Bazcom, a.s. zamietol.

29.Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa 29.05.2020 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. -23 zo dňa 19.02.2020.

30.Znaleckým posudkom O.. E. R. č. 17/2020 mal súd preukázanú cenu predmetných nehnuteľností (všeobecnú hodnotu nehnuteľností), ktorá bola 1 210 000 EUR (1 008 334 EUR bez DPH).

31.Podľa ust. : (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

32.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33.Podľa ust. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

34.Podľa ust. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné určiť.

35.Podľa ust. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania

záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

36.Podľa ust. : (1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.) (2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. (3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. (4) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným , záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov. (5) Ak je podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.

37.Podľa ust. : (1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo . (2) Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. (3) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. (4) Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

38.Podľa ust. : (1) Predať spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. (2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. (3) Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. (4) Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie u seba. (5) Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zmenšila, okrem bežného opotrebovania. (6) Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. (7) Záložný veriteľ je povinný informovať

záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu pri jeho predaji. (8) Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja . (9) Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji , v ktorej uvedie najmä údaje o predaji , hodnote výťažku z predaja , o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja . Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. (10) Ak výťažok z predaja prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

39.Podľa ust. : (1) Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu nadobúdateľ pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. (2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. (3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom. (4) Ak je hnuteľná vec a bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva vrátiť záložcovi.

40.Podľa ust. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41.Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle musí byť kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [ ]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa , však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať

za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalobca uplatňuje proti žalovaným nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez toho, aby žalovanému v 1. rade ostalo zachované už súdom skôr určené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam, nie je zárukou odvrátenia budúcich sporov procesných strán. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/naliehavy-pravny- zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-na-urcovacej-zalobe-neopodstatnenost navrhu.html>

42.Žalobca žiadal určiť, že je vlastníkom nehnuteľnosti: k. ú. J. E., obec P. -J. E., okres P. O., list vlastníctva č. XXXXX: pozemok registra „C“, parc. č. 410, výmera 1704 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. 411, výmera 153 m2, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. 755, na parcele č. 410, popis stavby: budova, s poukazom na ust. , ust. , a , , . Poukázal na to, že žalovaný pri výkone záložného práva (predaji nehnuteľnosti) porušil viacero zákonných povinností stanovených , ako aj ust. bodu 4 článku V. Záložnej zmluvy.

43.Vo vzťahu k porušeniu povinností zo strany žalovaného v 1. rade pri výkone záložného práva (predaji nehnuteľností) je potrebné uviesť, že žalovaný v 1. rade svoje povinnosti neporušil. Dal vyhotoviť znalecký posudok na určenie ceny predmetných nehnuteľností (Znalecký posudok O.. E. R. č. 17/2020) a nehnuteľnosť bola predaná za cenu 100% znalcom určenej jej všeobecnej hodnoty. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie tvrdenia, že nehnuteľnosť bola predaná „pod cenu“, resp. že jej cena bola v čase predaja v roku 2020 vyššia, ako jej skutočná predajná cena. To, že v akej výške bola určená cena týchto nehnuteľností v roku 2012 (v čase zriadenia záložného práva na základe zmluvy zo dňa 14.03.2012 - bod 26D. odôvodnenia tohto rozsudku) znaleckým posudkom a pohľadávku v akej hodnote zabezpečovala nehnuteľnosť v minulosti nemôže byť relevantné pre určenie ceny nehnuteľnosti v čase jej predaja (výkonu záložného práva) po viac ako siedmich rokoch, teda v roku 2020 (viď aj bod 19. odôvodnenia tohto rozsudku).

44.Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by mala byť Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom, zastúpeným v zmysle ust. žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim zo dňa 28.02.2020 (bod 23. odôvodnenia tohto rozsudku) neplatná pre rozpor so zákonom, resp. dobrými mravmi.

45.Je potrebné uviesť, že ust. , , a neustanovuje povinnosť žalovanému v 1. rade pri výkone záložného práva predkladať znalecký posudok o určení ceny nehnuteľnosti žalobcovi.

46.Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov (tiež rozhodnutie ). Podobne Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. zo dňa 06.04.2005 uviedol, že „V soukromoprávní sféře ne každý rozpor se zákonem má za následek absolutní neplatnost právního úkonu. Smyslem ochrany legality v soukromoprávní sféře není jen ochrana zájmů státu, ale především ochrana soukromoprávních vztahů, tedy především ochrana smluvních vztahů podle zásady „pacta sunt servadna“ (smlouvy se musí dodržovat). V soukromoprávní sféře platí zásada, že co není zakázáno, je dovoleno. Proto každý zákonný zásah do této sféry je třeba vnímat jako omezení lidské svobody a proto je nutno vykládat ustanovení o neplatnosti právních úkonů pro rozpor se zákonem restriktivně a nikoli extenzivně.“ Zohľadňujúc citovanú judikatúru týkajúcu sa princípu preferencie platnosti právneho úkonu v súkromnoprávnych vzťahoch je potom zrejmé, že žalobcom vytýkané dôvody údajnej neplatnosti kúpnej zmluvy nemajú potenciál na to, aby na ich základe bola kúpna zmluva skutočne určená za neplatnú.

47.Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva porušil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť postupovať pri výkone záložného práva s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho finálna kúpna cena za nehnuteľnosti nebola podľa jeho názoru dostatočne vysoká je potrebné poukázať aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 222/2012z 30. septembra 2013), podľa ktorej „Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle (t.j. „postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja “) nie je neplatnosť právneho úkonu (v zmysle ), ktorým dochádza k predaju . Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa a násl. .“ Taktiež podľa rozsudku VS v Prahe z 26. 10. 1995, sp. zn. : „Platnosť dojednanej kúpnej zmluvy nie je podmienená výškou ceny, za ktorú predávajúci obstaral predávanú vec“. Aj táto judikatúra potvrdzuje, že žalobcom vytýkané údajné porušenia povinností záložného veriteľa ani teoreticky nemôžu spôsobiť neplatnosť výkonu záložného práva, a teda neexistenciu alebo neplatnosť vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k nehnuteľnostiam. 47A.Ak je žalobca toho názoru, že pri výkone svojho záložného práva žalovaný v 1. rade predal nehnuteľnosti za príliš nízku cenu alebo inak porušil svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti, a žalobcovi v dôsledku toho vznikla škoda, mal si túto škodu od žalovaného v 1. rade vymáhať žalobou na plnenie, a nie určovacou žalobou spochybňovať vlastnícke právo tretej osoby.

48.Údajné prepojenie žalovaných v 1. až 3. rade pri uskutočnení predmetných právnych úkonov nebol žalobcom preukázané. Ak by aj existovalo prepojenie medzi žalovanými v 1. až 3. rade, bolo by to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (body 41. až 47.) irelevantné.

49.Evidencia transakcií s nehnuteľnosťami v účtovníctve žalovaných v 1. až 3. rade rovnako nemá vplyv na platnosť, alebo neplatnosť predmetných spochybnených právnych úkonov. Nesprávna evidencia môže mať vplyv len na vznik prípadnej zodpovednosti za porušenie povinností voči orgánom štátnej správy.

50.Žalobca nepreukázal súdu, že žalovaný v 3. rade nedisponuje oprávnením na poskytovanie úverov. Podľa výpisu z obchodného registra o registrácii žalovaného v 3. rade predmetom podnikania spoločnosti BHS RECEIVABLES COMPANY s.r.o. sú: výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách

1 až 3 živnostenského zákona (platného v Českej republike). Súd zistil, že v prílohách č. 1 až 3 zák. č. 455/1991 Sb. v platnom znení (platného v Českej republike) nie je uvedené poskytovanie úverov.

51.V rozpore s dobrými mravmi nemôže byť ani konanie žalovaného v 1. rade spočívajúce podľa žalobcu v tom, že zástupca žalovaného v 1. rade jednal so splnomocnenými zástupcami žalobcu o prípadnom zmieri bez toho, aby informoval žalobcu o pláne predať predmetné nehnuteľnosti, nakoľko sa uskutočnilo len jedno osobné stretnutie medzi nimi (dňa 04.03.2020), na ktorom ani podľa tvrdenia zástupkýň zúčastnených zo strany žalobcu (bod 25. odôvodnenia tohto rozsudku) nedošlo k dohode, a ani k žiadnemu prísľubu uzavretia možnej dohody zo strany žalovaného v 1. rade. Navyše žalobca už listom zo dňa 16.01.2020, ktorý mu bol doručený dňa 20.01.2020 (podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe), bol oboznámený o začatí výkonu záložného práva.

52.S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uvedená v bode 23. odôvodnenia tohto rozsudku je platná a nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam.

53.Nebolo medzi stranami sporné, že bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva v prospech BHS RECEIVABLES COMPANY s.r.o., IČO: 084 28 808, Opletalova 55, 110 00 Praha 1 (k zmluve o úvere zo dňa 28.02.2020) na parcely C KN č. 410, 411, stavbu súp. č. 755 na parcele C KN č. 410, Rozhodnutie o povolení vkladu V - 3532/2020 zo dňa 6.5.2020 - č.z. 319/20.

54.Žalobca odvodzoval určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam: k. ú. J. E., Z. P. -J. E., okres P. O., list vlastníctva č. XXXXX: pozemok registra „C“, parc. č. 410, výmera 1704 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok registra „C“, parc. č. 411, výmera 153 m2, druh pozemku: záhrady a stavba so súp. č. 755, na parcele č. 410, popis stavby: budova, v prospech žalovaného v 3. rade, nevzniklo, od neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom, zastúpeným v zmysle ust. žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim zo dňa 28.02.2020.

55.Nakoľko predmetná kúpna zmluva je platná a nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj na skutočnosti uvedené v bodoch 41. až 54. odôvodnenia tohto rozsudku, súd mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu ani na určení toho, že záložné právo k týmto nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 3. rade nevzniklo.

56.Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

57.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

59.Nakoľko žalovaní v 1. až 3. rade mali v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).