Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-33-2019.pdf
PDF · 130.26 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne: T.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, L., právne zast. JUDr. Michalom Elingerom, advokátom, Wolkrova 41, Bratislava proti žalovanému: 1/ O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Z. XXXX/XXC, E., právne zast. JUDr. Juraj Klimčo a spol. s.r.o., Bobot 176, IČO: 51123592, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu proti žalovanému 1/ z a m i e t a.
II. Žalovaný 1/ m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému 1/, žalovanej 2/ E. V. povinnosť vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so s.č. XXX, vchod 3, postavený na pozemku parc. č. 825/1 o výmere 952 m2, evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. E., a odovzdať ho žalobkyni, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedol, že vlastnícke právo k predmetnému bytu žalobkyňa nadobudla prostredníctvom dobrovoľnej dražby dňa 05.09.2018. Počas procesu dobrovoľnej dražby neboli zo strany predchádzajúceho vlastníka - spoločnosti TOBRUK, s.r.o. predložené žiadne dokumenty, a teda ani nájomné zmluvy. Rovnako nebola zo strany bývalého vlastníka vyvinutá akákoľvek aktivita ani súčinnosť s dražobníkom, a rovnako bol pasívny aj pri odovzdávaní nehnuteľnosti po dražbe, kedy sa na predmetný úkon dostavil konateľ spoločnosti TOBRUK s.r.o. Juraj Klimčo, ktorý oznámil, že byt neodovzdá, čím porušil svoju povinnosť ustanovenú v § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaní ako aj ich údajný právny zástupca JUDr. Juraj Klimčo napriek písomným a ústnym výzvam žalobkyne jej byt neodovzdali, nepredložili nájomnú zmluvu, teda nepreukázali žiadny právny titul, ktorý by ich oprávňoval predmetný byt užívať. Po podaní trestného oznámenia žalobkyňou pre podozrenie zo spáchania trestného činu protiprávneho obsadenia a užívania predmetného bytu, bola do trestného spisu založená žalobkyni dovtedy neznáma zmluva o nájme bytu zo dňa 1.5.2017, v ktorej na strane prenajímateľa bytu vystupuje spoločnosť TOBRUK s.r.o., so sídlom: I. Olbrachta 898/3, Trenčín, IČO: 50 673 220, konajúca konateľom JUDr. Jurajom Klimčom a na strane nájomcu je žalovaný 1/. Nadobudnutím vlastníctva k predmetnému bytu prešli na žalobkyňu práva a povinnosti z predmetnej zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.05.2017. Zo strany žalobkyne bola daná výpoveď listom zo dňa 17.01.2019, keďže žalovaný 1/ svojím konaním naplnil výpovedný dôvod v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, kedy ako nájomca hrubo porušoval svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, a to nezaplatením nájomného ani úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, kedy neuhradil nájomné za obdobie od 15.09.2018 do 15.09.2019 spolu vo výške 1.800,- Eur ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu za uvedené obdobie spolu rovnako vo výške 1.800,- Eur. Žalovaný 1/ bez písomného súhlasu prenajímateľa prenechal byt do podnájmu žalovanej 2/. Keďže žalovaní svojím úmyselným konaním žalobkyni bránia vo výkone jej vlastníckeho práva, čím
neoprávnene zasahujú do jej vlastníckeho práva, sa žalobkyňa touto žalobou domáha v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ochrany vlastníckeho práva.
2. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 7.7.2020 doručenom súdu dňa 10.7.2020. Uviedol, že mu žalobkyňa nedoručila výpoveď nájmu bytu. Pokiaľ, výpovedný prejav vôle prenajímateľa nebol riadne a preukázateľne doručený k rukám nájomcu, nemohlo dôjsť a nedošlo k zániku právneho vzťahu z nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom. Doručenie písomnosti nebolo preukázané doručenkou obsahujúcou dátum prevzatia a podpis žalovaného. Je právne bezvýznamná argumentácia žalobkyne okolnosťou, že na komunikáciu so súdom žalovaný 1/ zvolil adresu Trenčín, I. Olbrachta č.898/3. Je právom žalovaného 1/ voliť si na komunikáciu s akýmkoľvek subjektom akúkoľvek adresu. Neznamená to však samo o sebe, že adresa, ktorú žalovaný 1/ na vzájomnú komunikáciu oznámil jednému subjektu je automaticky adresou na komunikáciu s iným subjektom či orgánom. Žalovaný 1/ je hlásený k trvalému pobytu na adrese Trenčín, Dolný Šianec 7159/18C a predtým mal hlásený trvalý pobyt na troch iných adresách v Dubnici nad Váhom. Poukázal na to, že podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.5.2017 musela byť výpoveď písomná a musela byť doručená druhej zmluvnej strane. Ak sa teda výpoveď z nájmu nedostala do rúk žalovaného 1/ a teda do jeho dispozičnej sféry a on nemal možnosť podať žalobu o neplatnosť danej výpovede na súde, nemohlo dôjsť k zániku platnosti a účinnosti dotknutej nájomnej zmluvy. Poprel, žeby dal byt do podnájmu žalovanej 2/. Žalovaná 2/ bývala v byte so súhlasom žalovaného 1/. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
3. Konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 35Cbi/4/2018, v ktorom sa žalobca TOBRUK s.r.o. so sídlom I. Olbrachta 898/3, Trenčín domáhal proti žalovaným: 1/ BANKRUPTCY a RECOVERY SERVICE k.s., so sídlom Nám. M.Benku 10, Bratislava, 2/ PRO aukcie s.r.o. so sídlom Kopčianská 10, Bratislava a 3/ Ing. M. Z., bytom A. XXX/XX, L., určenia že dobrovoľná dražba zo dňa 5.9.2018, v ktorej bol vydražený predmetný byt je neplatná. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 35Cbi/4/2018-131 zo dňa 16.9.2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoKR/1/2021-160 zo dňa 26.5.2021, právoplatného dňa 8.7.2021 bola žaloba zamietnutá. Súd následne pokračoval v konaní.
4. Pred otvorením pojednávania vzala žalobkyňa žalobu späť proti žalovanej 2/ z dôvodu, že žalovaná 2/ sa z bytu vysťahovala. Žalovaná 2/ potvrdila, že z bytu sa vysťahovala v decembri 2019. Súd preto uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 9.11.2021 konanie proti žalovanej 2/ zastavil a žalobkyni nepriznal proti žalovanej 2/ náhradu trov konania, z dôvodu, že si ju voči nej žalobkyňa neuplatnila.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného 1/, oboznámením Zmluvy o nájme zo dňa 1.5.2017, listu žalobkyne zo dňa 15.10.2018, poštového podacieho hárku zo dňa 28.9.2018, 16.10.2018, výziev žalobkyne zo dňa 27.9.2018, výpovede nájmu bytu zo dňa 17.1.2019, poštového podacieho hárku zo dňa 18.1.2019, upozornenia zo dňa 3.10.2018, doplnenia žaloby zo dňa 31.10.2019, žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby zo dňa 1.12.2018, notárskej zápisnice N 2066/2018, Nz 28667/2018 zo dňa 5.9.2018, žiadosti o nahliadnutie do spisov zo dňa 15.10.2018, zmluvy o nájme zo dňa 1.5.2017, vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe zo dňa 7.7.2020, odpovede na lustráciu v registri obyvateľov ohľadom žalovaného 1/, návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.4.2021, príloh tohto návrhu, odvolania žalobkyne zo dňa 18.6.2021, návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní zo dňa 6.9.2021, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 35Cbi/4/2018-131 zo dňa 16.9.2020, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoKR/1/2021-160 zo dňa 26.5.2021, odpovedí na lustráciu v registri obyvateľov ohľadom žalovaného 1/, podania žalobkyne zo dňa 12.10.2021, dožiadania Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 4.11.2021, zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 4.11.2021, obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C/33/2019.
6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola na základe notárskej zápisnice N 2066/2018, Nz 28667/2018 zo dňa 5.9.2018 osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby zo dňa 5.9.2018 zapísaná na LV č. XXXX k.ú. E. ako výlučná vlastníčka bytu č. X, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, vchod 3, postavený na pozemku parc. č. 825/1 o výmere 952 m2. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu z LV č. XXXX k.ú. E. obsiahnutého v spise Okresného súdu Trenčín 18C 33/2019.
7. Z predloženej zmluvy o nájme zo dňa 1.5.2017 bolo zistené, že túto zmluvu dňa 1.5.2017 uzatvoril TOBRUK, s.r.o., Trenčín, IČO: 50673220 ako prenajímateľ so žalovaným 1/ ako nájomcom a na základe
tejto zmluvy prenechal prenajímateľ žalovanému 1/ do užívania byt č. 8, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXX na ulici I. U. v E., zapísaného na LV č. XXXX k.ú. E. na dobu neurčitú. V článku V zmluvy si zmluvné strany dohodli mesačné nájomné vo výške 150 Eur, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci a s nájomným bol splatný aj preddavok na služby spojené s užívaním bytu vo výške 150 Eur mesačne. Podľa článku VII zmluvy nájom sa môže skončiť písomnou dohodu zmluvných strán alebo výpoveďou, ktorá musí byť písomná a doručená druhej zmluvnej strane s tým, že zmluvné strany si dohodli výpovednú lehotu 3 mesiace, ktorá začína plynúť prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená.
8. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu výpoveď zo dňa 17.1.2019, z ktorej súd zistil, že žalobkyňa touto písomnosťou dala žalovanému 1/ výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 1.5.2017 ohľadom nájmu bytu č. 8, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXX/X na ulici I. U. v E., zapísaného na LV č. XXXX k.ú. E. z dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že žalobkyňa túto písomnosť zaslala dňa 18.1.2019 poštou žalovanému 1/ na adresu Pod C. 9, V. nad Z..
9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že žalobkyňa zaslala žalovanému dve výpovede z nájmu bytu. Jedna výpoveď je z 17.01.2019 a žalobkyňa ju zaslala žalovanému na adresu O., V. nad Z., ktorú adresu oznámil právny zástupca žalovaného v rámci trestného konania. Z dôvodu opatrnosti zaslala žalobkyňa žalovanému aj ďalšiu výpoveď z nájmu bytu datovanú dňom 16.09.2019, a to na uvedenú adresu a navyše aj na adresu U. XXX/X, E., ktorú adresu žalovaný uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/33/2019. Žalobkyňa má preto za to, že došlo k riadnemu doručeniu výpovede z nájmu bytu žalovanému. Nájomný pomer založený nájomnou zmluvou zanikol uplynutím výpovednej doby, pričom žalovaný, hoci mal vedomosť z trestného konania a z konania o nariadenie neodkladného opatrenia o tom, že mu žalobkyňa zaslala výpoveď z nájmu bytu, nepodal na súd žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Žalobkyňa skutočnosti ohľadom druhej výpovede nájmu z bytu uviedla až na pojednávaní, pretože mala za to, že tieto skutočnosti uviedla a listiny doložila už do tohto súdneho konania; doložila ich ale do konania vedeného na Okresnom súde Trenčín o určenie neplatnosti dražby. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010, zo dňa 28.01.2011, publikované v zbierke stanovísk NS SR pod R27/2011, v zmysle ktorého sa výpoveď z nájmu bytu považuje za doručenú vtedy, keď sa táto písomnosť dostane do sféry adresáta a keď adresát mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Ďalej poukázal na § 45 ods. 1 Obč. zákonníka. Dodal, že žalovaný nezaplatil ani jednu platbu nájomného a ani za služby spojené s užívaním bytu, byt poškodzuje, znehodnocuje, ruší iných vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome.
10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalobu podala preto, lebo predmetný byt nadobudla v dobrovoľnej dražbe. Žalovaný, ktorý v byte býva, jej nezaplatil žiadne nájomné a ani úhrady za energie do bytu. Sú tam nedoplatky, ktoré musí platiť žalobkyňa. Nedoplatok na energiách spojených s užívaním bytu môže byť 7.000,-€ až 8.000,-€. Žalobkyňa si nepamätala, koľko doteraz uhradila z predchádzajúcich nedoplatkov. V prvej výpovedi z nájmu nebol uvedený dôvod výpovede, pretože keď žalobkyňa byt dražila, nebolo uvedené, že by sa tam nachádzala nejaká ťarcha v podobe nájomnej zmluvy. Žalobkyňa následne zistila, že v byte je žalovaný a neplatí nájomné ani energie spojené s užívaním bytu. A preto mu zaslala výpoveď, v ktorej dôvody špecifikovala bližšie. Je pravda, že dňa 19.10.2021 bola žalobkyňa v byte za prítomnosti členov SBS, ktorých asistenciu potrebovala, keďže sa bála, koho nájde v byte s tým, že deň predtým žalobkyňa poslala žalovanému SMS, že pôjde do bytu, no on na to nereagoval. V byte našli neznámeho pána, ktorý tvrdil, že má uzavretú nájomnú zmluvu so žalovaným na predmetný byt. Byt bol v hroznom stave, zašpinený, chodba bola povracaná, okná boli rozbité a radiátory boli pustené naplno. Žalobkyňa zámok vymenila, ale žalovanému poslala poštou do liečebne vo Veľkom Záluží v obálke náhradný kľúč. Žalobkyňa nebola právoplatne odsúdená za to, že neoprávnene vnikla do obydlia žalovaného. Poukázala na to, že ostatní vlastníci v nájomnom dome spísali petíciu z vlastnej iniciatívy a žiadali, aby žalobkyňa dala vysťahovať žalovaného, pretože žalovaný si do bytu vodí bezdomovcov, ktorí vlastníkov bytov obťažujú, pýtajú peniaze, robia nadmerný hluk a špinia spoločné priestory bytového domu.
11. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že on postavil bytovku. Má k nej vzťah. Preto by nedopustil, aby bola poškodzovaná. Okná na byte rozbil niekto z vonku hodenými kameňmi, ktoré boli veľké ako dlaň. Žalovaný 1/ sa domnieva, že okná na byte kameňom rozbil niekto na objednávku žalobkyne, čo
by mohlo byť preukázané prostredníctvom kamerového záznamu. Žalovaný 1/ neohlásil poškodenie okien na polícii. Žalovaný 1/ si nepamätal presne, v akom období byt užívala žalovaná 2/. Žalovaný 1/ jej umožnil byt užívať, pretože bola sama s malým dieťaťom, chcel jej pomôcť a tak ju prichýlil v byte , ktorý užívala v tom čase, keď byt neužíval žalovaný 1/. Žalovaný 1/ byt umožnil užívať jednému bezdomovcovi M. a to bez súhlasu žalobkyne. Byt mu prenechal, aby tam býval, aby sa o byt staral počas jeho neprítomnosti, keď bol žalovaný na psychiatrickom liečení vo Veľkom Záluží v období od 01.10.2021 do 29.10.2021. Žalovaný 1/ nepredložil nájomnú zmluvu k bytu dražobnej spoločnosti a nepamätal sa, či ju predložil žalobkyni. Žalovaný 1/ v rokoch 2018 až 2021 kvartálne platil za byt jednému pánovi, ktorý bol od žalobkyne. Nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu hradil jednému pánovi, ktorý prišiel na bielom aute s evidenčným číslom BL a povedal žalovanému, že ho posiela pani žalobkyňa, aby prevzal peniaze za užívanie bytu. Následne žalovaný 1/ uviedol, že posledný rok neplatil za užívanie bytu nič, lebo nemal žiaden príjem. Kľúč, ktorý žalobkyňa poštou poslala žalovanému, keď bol na liečení vo Veľkom Záluží, nepasoval do zámku na byte. Takže aktuálne sa žalovaný nemôže do bytu dostať, prespal v chodbe predmetného bytového domu. V byte má žalovaný 1/ odložené značkové oblečenie a svoje doklady. Žalovaný 1/ nemal ako podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, keďže mu výpoveď nebola doručená. Podal trestné oznámenie. Žalovaný 1/ sa v januári a februári 2019 nezdržiaval na adrese O. C., pretože bol v tom čase pracovne v Barcelone v Španielsku.
12. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že výpoveď z nájmu bytu má nedostatky, nie sú v nej vymedzené skutkové dôvody, pre ktoré žalobkyňa dáva výpoveď z nájmu bytu a už len z tohto dôvodu treba žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobkyňa resp. jej právny zástupca uvádzal adresy, na ktoré zasielal žalovanému výpoveď z nájmu bytu, avšak žiadna z týchto adries nie je adresa trvalého pobytu žalovaného. Pokiaľ žalovaný uviedol v inom konaní adresu na doručovanie, táto skutočnosť je bezpredmetná, pretože ju uviedol len pre účely konkrétneho súdneho konania. Považuje za neštandardné to, že žalobkyňa až po dvoch rokoch od začatia konania začala tvrdiť, že zaslala žalovanému ďalšiu výpoveď. Na ďalšiu tvrdenú výpoveď žalobkyne z nájmu bytu nemožno prihliadať. Žalobkyňa mala skutkové tvrdenia ohľadom tejto ďalšej výpovede nájmu bytu zakomponovať do žaloby, čo však nespravila. Nie je pravda, že by žalovaný byt poškodzoval. Žalobkyňa zasahuje do jeho ústavného práva na ochranu súkromia a obydlia tým, že 3x odvŕtala zámok na byte, naposledy dňa 19.10.2021 a poslala žalovanému v poštovej obálke kľúč, ktorý sa však vôbec nehodil do zámku. Je pravda, že žalovaný od určitej doby neplatí nájomné za užívanie bytu, je to však z dôvodu, že nemá príjem. Popieral aj tvrdenia žalobkyne, že by žalovaný 1/ uzavrel so žalovanou 2/ podnájomnú zmluvu. Žalovaný 1/ ju v byte len prichýlil, lebo žalovaná bola týraná manželom a nemala ísť kam bývať. Mala tam bývať mesiac, dva, napokon tam bývala možno pol roka.
13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
14. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
15. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
16. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
17. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
18. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu 5a).
19. Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
20. Podľa § 106 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
21. Podľa § 112 CSP Ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
22. Podľa § 107 ods. 1 CSP Doručujúcim orgánom je a) poštový podnik, b) súdny doručovateľ.
23. Podľa § 107 ods. 2 CSP Doručujúcim orgánom v osobitných prípadoch je aj a) Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie fyzickým osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, b) zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, ak ide o doručovanie fyzickým osobám umiestneným v týchto zariadeniach, c) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie fyzickým osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity alebo osobám, ktoré sú v obydlí toho, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo osobám, ktorým má byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou imunitou, d) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie profesionálnym vojakom a písomnosť nemožno doručiť inak.
24. Žalobkyňa po späťvzatí žaloby proti žalovanej 2/ sa v konaní proti žalovanému 1/ domáhala vypratania bytu, ktorého vlastníctvo nadobudla na základe udelenia príklepu v dobrovoľnej dražbe. Žaloba o neplatnosť dobrovoľnej držby bola súdom právoplatne zamietnutá. Žalobkyňa ako vlastníčka bytu je aktívne vecne legitimovaná domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V žalobe žiadala, aby súd žalovanému 1/ uložil povinnosť vypratať byt z dôvodu, že ho žalovaný 1/ užíva neoprávnene, keďže nájomný pomer k bytu založený nájomnou zmluvou zo dňa 1.5.2017 skončil na základe výpovede nájmu bytu zo dňa 17.1.2019 danej žalobkyňou žalovanému 1/. Žalovaný 1/ sa bránil tým, že výpoveď mu nebola doručená, je preto neplatná a trval na tom, že je oprávnený užívať byt naďalej na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.5.2017, ktorou mu byt do užívania prenechal pôvodný vlastník bytu TOBRUK, s.r.o. Z uvedeného vyplýva danosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v konaní.
25. Z predloženej zmluvy o nájme zo dňa 1.5.2017 bolo preukázané, že TOBRUK, s.r.o. ako prenajímateľ prenajal žalovanému 1/ ako nájomcovi uvedený byt do užívania podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to na dobu neurčitú. Medzi zmluvnými stranami bol touto zmluvou o nájme bytu založený občianskoprávny vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť prenajímateľa prenechať žalovanému do užívania predmetný byt a povinnosť žalovaného hradiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu, pričom zmluvným stranám z nájomnej zmluvy vyplývali aj ďalšie práva a povinnosti. Nájomná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti stanovené § 685 ods. 1, § 686 Občianskeho zákonníka, keďže je v nej vymedzená osoba prenajímateľa, nájomcu, predmet nájmu je špecifikovaný nezameniteľným spôsobom, je uvedená výška nájomného, osobitne aj výška úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, zmluva je zrozumiteľná, dostatočne určitá, a teda je platná. Tým, že
žalobkyňa nadobudla byt do vlastníctva na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 5.9.2018 podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vstúpila žalobkyňa ako nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa, teda vstúpila do práv a povinností prenajímateľa bytu podľa nájomnej zmluvy.
26. Nájom bytu je chránený právny vzťah. Zákonodarca akcentuje ochranu nájomcu, keďže ten na základe nájomnej zmluvy realizuje svoje právo na obydlie. Uvedené je zvýraznené aj tým, že ak medzi prenajímateľom a nájomcom nedôjde k dohode o skončení nájmu, nájom bytu možno prenajímateľom vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone a za podmienok stanovených zákonom. Výpoveď nájmu bytu je jednostranný právny úkon. Spôsob doručovania výpovede nájmu bytu a adresu, na ktorú má byť doručená výpoveď nájomcovi v nájomnej zmluve upravené neboli. Podľa ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná a dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ustanovenie § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby výpoveď nájmu bytu mala písomnú formu a aby bola doručená nájomcovi. Pre to, aby nastúpili zamýšľané účinky výpovede, musí byť tento jednostranný právny úkon doručený nájomcovi, pričom zákon stanovuje pravidlá, ktoré je nevyhnutné pri doručovaní dodržať. Podľa § 710 ods. 3 veta štvrtá Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 125/2016 účinného od 1.7.2016 na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 5a) Toto ustanovenie odkazuje na § 106 a § 112 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP platí, že ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Keďže žalobkyňa ako fyzická osoba doručovala výpoveď nájmu bytu žalovanému tiež ako fyzickej osobe v rámci ich občianskoprávneho vzťahu, nevzťahovala sa na doručovanie tejto písomnosti povinnosť doručovať do elektronickej schránky zriadenej podľa osobitného predpisu (zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente) a ani povinnosť doručovať prostredníctvom osobitných doručujúcich orgánov v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP (keďže žiadnou zo strán nebolo tvrdené, žeby v čase doručovania žalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, resp. bol maloletý, resp. požíval diplomatické výsady a imunity, resp. bol ani profesionálnym vojakom). Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému výpoveď zo dňa 17.1.2019 doručovala na adresu O., ktorú adresu žalovaného oznámil jeho právny zástupca v trestnom konaní. Žalovaný nespochybnil, že jeho právny zástupca takúto adresu v rámci trestného konania uviedol. Žalovaný však namietal, že ak túto adresu oznámil pre vzájomnú komunikáciu so súdom v súdnom konaní, neznamená to automaticky, že ide o adresu na komunikáciu s iným subjektom, či orgánom. Túto námietku žalovaného súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru súdu ak účastník konania uvedie adresu na doručovanie v súdnom konaní, jedná sa o oznámenie doručovacej adresy len pre potreby tohto súdneho konania, teda len súd môže na túto adresu účinne doručovať písomnosti účastníkovi. Jedine v prípade, ak by žalovaný adresoval žalobkyni prejav vôle, ktorým by jej oznámil, že žiada, aby mu doručovala ona písomnosti týkajúce sa ich občianskoprávneho vzťahu na konkrétnu adresu, bolo by možné túto oznámenú adresu považovať za adresu na doručovanie podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s § 710 ods. 3 veta štvrtá Občianskeho zákonníka , pre potreby účinného doručenia výpovede nájmu bytu. Stranami však nebolo tvrdené, žeby žalovaný 1/ žalobkyni oznámil takúto adresu na doručovanie písomností. Žalobkyňa bola teda povinná v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s § 710 ods. 3 veta štvrtá Občianskeho zákonníka doručiť výpoveď nájmu bytu žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR zo dňa 1.10.2021 bolo preukázané, že žalovaný má od 3.11.2017 (a stále mal aj ku dňu vyhotovenia odpovede na lustráciu) trvalý pobyt evidovaný na adrese V. Takúto adresu trvalého pobytu teda mal žalovaný evidovanú aj ku dňu 18.1.2019, kedy mu žalobkyňa poštou zaslala výpoveď nájmu bytu zo dňa 17.1.2019, ako to vyplýva z poštového podacieho hárku zo dňa 18.1.2019. Keďže žalobkyňa výpoveď nájmu bytu zo dňa 17.1.2019 nedoručovala na adresu trvalého pobytu žalovaného 1/, nedostala sa zásielka do dispozičnej sféry adresáta, a nemohla nastať ani fikcia doručenia, ako ju má na mysli ust. § 112 CSP, podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu (v danom prípade žalobkyni) za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.1.2011, na ktoré poukazovala žalobkyňa, interpretoval zákonné ustanovenie § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka v súvislosti s fikciou doručovania písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady, keď nájomca je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia tohto písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady, v opačnom prípade zanikne jeho nárok na bytovú náhradu. Závery tohto judikátu však nie sú celkom aplikovateľné na prejednávanú vec,
keďže judikát rieši otázku doručovania inej písomnosti, a v danom prípade treba použiť prednostne osobitnú právnu úpravu v § 710 ods. 3 veta štvrtá Občianskeho zákonníka v spojení s § 106 ods. 1 písm. a/, § 112 CSP, ktorá stanovuje podmienky aplikácie fikcie doručenia výpovede z nájmu bytu. Pre posúdenie riadneho doručenia výpovede sú bezpredmetné tvrdenia žalobkyne, že žalovaný koná v rozpore s dobrými mravmi, keď podľa nej úmyselne nepreberá jemu adresované zásielky. Zákon totiž dáva prenajímateľovi proti nepoctivému nájomcovi zámerne sa vyhýbajúcemu preberaniu písomnosti účinný prostriedok umožňujúci doručenie písomnosti použitím fikcie doručenia, ale len za predpokladu, že prenajímateľ zašle písomnosť smerujúcu ku skončeniu nájmu nájomcovi na adresu nájomcu v súlade s § 106 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nezisťovala adresu trvalého pobytu žalovaného 1/ prostredníctvom orgánov , ktoré evidujú pobyt obyvateľov v SR. Netvrdila totiž, žeby odôvodnenou žiadosťou podľa § 23 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky požiadala Ministerstvo vnútra SR alebo príslušné okresné riaditeľstvo PZ o oznámenie adresy trvalého pobytu žalovaného 1/ nahláseného v centrálnej evidencii obyvateľov SR. Nevyčerpala teda jej dostupné možnosti pre získanie informácie o trvalom pobyte žalovaného, na ktorý mu bola povinná doručiť výpoveď nájmu bytu.
27. Žalobkyňa nepredložila podpísanú doručenku od žalovaného 1/, ktorou by bez pochýb preukázala doručenie písomnosti žalovanému 1/. Nebolo preukázané ani to, že žalobkyňa doručovala poštou výpoveď z nájmu bytu žalovanému 1/ na jeho adresu trvalého pobytu evidovanú v centrálnej evidencii obyvateľov SR, ktorý postup pre doručovanie výpovede z nájmu bytu stanovuje ustanovenie § 710 ods. 3 veta štvrtá Občianskeho zákonníka v spojení s § 106 CSP. Keďže výpoveď nebola žalovaným 1/ prevzatá, ani sa nedostala do jeho dispozičnej sféry, a nenastala fikcia doručenia, žalovaný 1/ sa nemohol s obsahom výpoveďou, jej dôvodmi oboznámiť, a nemohol ani podať na súde podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka žalobu o neplatnosť výpovede. Procesná obrana žalovaného 1/ v tomto smere bola teda dôvodná.
28. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že z dôvodu že výpoveď nebola riadne v zmysle zákona doručená, nezačala plynúť zákonná výpovedná lehota, nenastali teda účinky výpovede nájmu bytu zo dňa 17.1.2019, nezanikol nájomný pomer žalovaného 1/ k bytu dojednaný nájomnou zmluvou na neurčito, ale naďalej z neho žalovanému ako nájomcovi vyplýva oprávnenie užívať predmetný byt. Preto súd žalobu proti žalovanému 1/ o vypratanie bytu ako nedôvodnú výrokom I. zamietol.
29. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že žalobkyňou daná výpoveď zo dňa 17.1.2019 neobsahuje skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu v zmysle § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Vo výpovedi je uvedený len odkaz na zákonné ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, čo je nedostatočné. V predmetnej výpovedi žalobkyňa výpovedný dôvod žiadnym spôsobom skutkovo nevymedzila, nešpecifikovala o aké hrubé porušenie povinností vyplývajúce z nájmu bytu ide, neuviedla výšku dlhu žalovaného 1/ na nájomnom, ani obdobie ( mesiace ), kedy žalovaný 1/ nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, neuviedla, či výpoveď bola daná iba alebo aj z dôvodu, že nájomca dal byt do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Z tohto dôvodu vyhodnotil ako neplatnú výpoveď nájmu bytu v obdobných právnych veciach aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2Cdo 262/2007 zo dňa 25.11.2008, v rozsudku sp. zn. 1Cdo 2/2007 zo dňa 29.1.2008. Preto, pokiaľ by aj bola predmetná výpoveď účinne doručená, šlo by v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka o absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s ust. § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
30. Žalobkyňa a jej právny zástupca tvrdenia o tom, že z opatrnosti žalobkyňa žalovanému doručovala aj ďalšiu výpoveď z nájmu bytu zo dňa 16.9.2019, po prvý krát uviedli až na pojednávaní konanom dňa 9.11.2021. Tieto tvrdenia žalobkyne neboli uvedené v žalobe, ktorá bola na súde podaná dňa 7.10.2019, teda po dátume vyhotovenia druhej výpovede nájmu bytu a dalo by sa očakávať, že žalobkyňa ich uvedie už v žalobe. Vysvetlenie žalobkyne, že mala za to, že tieto tvrdenia o výpovedi zo dňa 16.9.2019 uviedla a dôkazy o nich predložila už skôr v tomto konaní, ale v skutočnosti ich uviedla a zdokladovala v inom súdnom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby treba z procesného hľadiska pripísať na ťarchu žalobkyne. V civilnom sporovom konaní sa v zmysle článkov 8, 9 CSP uplatňuje princíp kontradiktórnosti a sporové strany zaťažuje bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno. Každá zo strán zodpovedá za to, že v súlade so zákonom vyvinie náležitú procesnú aktivitu na riadne uplatnenie svojho práva, jeho preukázanie v konaní za účelom úspechu v spore. V danom prípade však strana žalobkyne v tomto
smere nebola aktívna, pretože neučinila procesný návrh na rozhodnutie súdu o pripustení zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať byt na základe iných rozhodujúcich skutkových tvrdení, a síce, že nájom bytu zanikol v dôsledku výpovede nájmu bytu danej zo strany žalobkyne dňa 16.9.2019. Strana žalobkyne nenavrhla vykonať dokazovanie oboznámením tvrdenej druhej výpovede nájmu bytu zo dňa 16.9.2019 a dokladu o jej odoslaní žalovanému, hoci tieto listiny mala u seba na pojednávaní a právny zástupca žalobkyne na tieto listinné dôkazy v rámci svojho prednesu poukazoval. Podľa § 104 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Žalovaný v rámci svojej obrany popieral tvrdenia žalobkyne o tom, žeby mu žalobkyňa doručila výpoveď z nájmu bytu. Na preukázanie tvrdení žalobkyne o obsahu a doručení druhej výpovede bolo teda treba vykonať tieto listinné dôkazy. Keďže sa však nejedná o dôkaz dostupný z verejných registrov, súd v zmysle § 185 ods. 1, 2 CSP nemohol tento dôkaz z vlastnej iniciatívy vykonať, teda nemohol vyzvať stranu žalobkyne na jeho predloženie súdu za účelom jeho oboznámenia prečítaním na pojednávaní, ale vzhľadom na spomínané procesné bremená aktívna mala byť strana žalobkyne a mala navrhnúť, aby súd oboznámil tento dôkaz jeho prečítaním na pojednávaní. Takýto procesný návrh však pred pojednávaním a ani na pojednávaní zo strany žalobkyne ani jej právneho zástupcu nebol učinený. Keďže tieto dôkazy neboli priložené k žalobe a ani neboli doručené žalovanej strane, žalovaná strana sa o tom, čo je ich obsahom mohla dozvedieť až prečítaním listín na pojednávaní, a až potom by mohol žalovaný reagovať na tvrdenie žalobkyne o tom, že v druhej výpovedi boli dôvody výpovede bližšie špecifikované a až následne (pokiaľ by predtým žalobkyňa zmenila žalobu a súd by pripustil zmenu žaloby) by súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k zániku nájmu bytu na základe tejto druhej výpovede žalobkyne zo dňa 16.9.2019. Odhliadnuc od uvedeného však treba poukázať na to, že podľa tvrdení žalobkyne ani túto druhú výpoveď nájmu bytu žalobkyňa nedoručovala na adresu trvalého pobytu žalovaného, ale doručovala ju na adresu O. C. 9, V. nad Z. a na adresu U. XXX/X, E., ktorú žalovaný uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 18C 33/2019. Vzhľadom na už uvedené zákonom stanovené pravidlá pre doručovanie výpovede nájmu bytu, podľa ktorých bola žalobkyňa v danom prípade povinná písomnosti smerujúce k zániku nájomného pomeru žalovaného doručovať na adresu trvalého pobytu žalovaného, by preto súd ani túto druhú výpoveď nájmu bytu nemohol vyhodnotiť ako riadne doručenú žalovanému.
31. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou v žalobe, a to výsluch svedka JUDr. Juraja Klimča, pretože žalobkyňa podaním zo dňa 12.10.2021 už netrvala na vykonaní tohto dôkazu.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Pretože žaloba bola proti žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietnutá, podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu vzniklo plne úspešnému žalovanému 1/ proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd preto podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom II. priznal žalovanému 1/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.