Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci žalobcu : F.. S. H., J. XX.XX.XXXX, G. Y.. I. XX, J. L., proti žalovanému : Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO : 35763469, zastúpený JUDr. Mariannou Kohútovou Bérešovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 47, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 30.10.2019, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa X. Z. XXXX, podľa zamestnávateľom, je neplatné. Zároveň žiadal náhradu mzdu za obdobie od X.N. XXXX do právoplatnosti rozhodnutia.

2. V žalobe tvrdil, že pracovný pomer uzatvoril dňa XX.S. XXXX pracovnou zmluvou zo dňa XX.M. XXXX, na pracovnú pozíciu „Poradca rozvoja rádiových sietí“. V čase doručenia výpovede bol v zmysle neskorších dodatkov dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutou mzdou vo výške 3.140 eur mesačne. Uviedol, že žalovaný v druhej polovici roka 2018 pripravil veľkú organizačnú zmenu, ktorá bola predstavená v novembri a decembri 2018 a jej súčasťou bolo zníženie počtu zamestnancov od 1.marca 2019. Proti tejto zmene aktívne vystupoval a v období december 2018 až február 2019 zorganizoval stretnutia s nadriadenými, kde prezentoval všetky negatívne dôsledky takéhoto rozhodnutia a snažil sa toto rozhodnutie zvrátiť. Konanie bolo nadriadenými chápané ako zbytočné a extrémne nevhodné, napriek tomu nebol oficiálnou cestou upozornený o ich nespokojnosti s jeho prácou alebo správaním. K plánovanej organizačnej zmene od 1.marca 2019 prišlo podľa pôvodného plánu. Dňa XX. S. mu priamy nadriadený oznámil, že jeho pracovné miesto je nadbytočné a ponúkol mu rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Podľa žalobcu taká krátka doba od oznámenia plánovaného zrušenia pracovného miesta po rozviazanie pracovného pomeru nie je v spoločnosti žalovaného obvyklá. S ukončením pracovného pomeru nesúhlasil, výpoveď bola dňa XX.S. XXXX prejednaná so zástupcami zamestnancov, ktorí s ňou nesúhlasili, zamestnávateľ si po uplynutí lehoty na vyjadrenie splnil ponukovú povinnosť a XX.M. XXXX mu ponúkol iné voľné pracovné miesto (N. S. I. M. F. K.). Na tomto stretnutí žalobca do zápisu uviedol, že celý proces výpovede pokladá za nezákonný a trvá na svojom zamestnávaní podľa platnej pracovnej zmluvy. Dňa X.Z. XXXX mu bola odovzdaná výpoveď, ktorú prevzal, ale odmietol podpísať. S výpoveďou mu zamestnávateľ odovzdal interný list o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa od X.M. O. XX.M. XXXX. Všetky pracovné pomôcky vrátane služobného telefónu a vstupnej karty do budovy mu zamestnávateľ nariadil odovzdať XX.Z. XXXX. Dňa 21.júna 2019 mu zamestnávateľ nariadil čerpanie dovolenky od XX.Z. O. XX.Z., čo

zvyčajne nerobil, podľa žalobcu ide o zjavne neštandardné chovanie svedčiace o nepriateľskom konaní zamestnávateľa. Podľa neho skutočným dôvodom výpovede sú spory s viacerými členmi stredného a vyššieho manažmentu, z dôvodu prepusteniu členov tímu. Ako dôvod organizačnej zmeny žalovaný uviedol zníženie objemu vykonávaných činností súvisiacich s agendou rozvoja mobilných sietí v ST a to v horizonte rokov 2019-22 (v týchto rokoch dochádza k výraznému zníženiu rozsahu aktivít súvisiacich s rozvojom rádiových mobilných sietí, k redukcii investícií do výstavby a rozširovania existujúcich mobilných sietí, ako aj do prípravných rozvojových prác týkajúcich sa budúcich mobilných sietí). Tieto dôvody podľa žalobcu sú nesprávne a nevzťahujúce sa na činnosti primárne vykonávané na oddelení optimalizácia rádiových sietí. Vo všetkých predchádzajúcich prípadoch prepúšťania dostal riadiaci pracovník určené, koľko zamestnancov musí prepustiť a bolo na jeho rozhodnutí, ktorí zamestnanci to budú. V jeho prípade priamy nadriadený nebol o plánovanej zmene vopred informovaný, príkaz dostal telefonicky, od posledného hromadného prepúšťania, poslednej zmeny organizačnej štruktúry, sa nevyskytli podľa neho žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k potrebe zmeny organizačnej štruktúry, preto konanie zástupcov zamestnávateľa hodnotí ako účelové a nepriateľské a zjavne v rozpore s uvádzanými dôvodmi rozviazania pracovného pomeru. Ako ďalšie podporné argumenty uviedol, že nadriadenému bolo exaktne prikázané, koho má menovite prepustiť, ku koncu februára 2019 prebehlo ročné hodnotenie výkonnosti zamestnancov a stanovenie cieľov pre ďalší rok, kde sa žiadne redukovanie činností nespomína, v novembri oznámená veľká organizačná zmena vyústila do vytvorenia federálneho tímu, bolo prepustených 20 % zamestnancov a bolo oznámené, že zmeny v tíme sú konečné. Dňa XX.P.V. XXXX mu bolo prevedené motorové vozidlo po odchádzajúcom kolegovi, čo svedčí o tom, že pracovné miesto nebolo ohrozené a pri prerokovaní organizačnej zmeny so zástupcami zamestnancov dňa XX.S. XXXX bol jediný, koho miesto bolo zrušené, bez ponúknutia presunu na inú pozíciu v rámci firmy, ako jediný nebol pozvaný na oslavu víťazstva spoločnosti v testovaní mobilných sietí v Prahe, navrhovaný najneskorší termín na ukončenie pracovného pomeru dohodou bol nezvyčajne krátky a nariadenie čerpania dovolenky je v podľa neho rozpore so zvyklosťami žalovaného.

3. Ako dôkazy označil pracovnú zmluvu, dohody o doplnení a zmene pracovnej zmluvy, oznámenie o rozhodnutí o vnútorných organizačných zmenách, záznam zo stretnutia, ponuka inej vhodnej práce, výpoveď z pracovného pomeru, určenie čerpania dovolenky, potvrdenie o zamestnaní.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že hmotnoprávne podmienky pre platnosť výpovede nie sú sporné, obe strany sporu zhodne tvrdia, že vo vzťahu k ukončeniu pracovného pomeru boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky a splnenie hmotnoprávnych podmienok výpovede samotný žalobca nerozparuje. Žalovaný vydal v zmysle ustanovenia písomné rozhodnutie zamestnávateľa o vnútorných organizačných zmenách č. 2019/81. Následne bola v zmysle splnená ponuková povinnosť, žalobca ponuku iného vhodného pracovného miesta neprijal. Ďalšou zákonom stanovenou podmienkou platnosti výpovede je v zmysle povinnosť vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, túto povinnosť si žalobca taktiež splnil, ku prerokovaniu výpovede so zástupcami Slovenského odborového zväzu pôšt a telekomunikácií a odborového zväzu Telekom došlo dňa XX.X.XXXX, čo žalobca opätovne nepopiera. Žalovaný si splnil aj povinnosti vyplývajúce z a , vymedzil výpovedný dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a výpoveď riadne doručil. Výpoveď bola preukázateľne doručená dňa XX.XX.XXXX žalobcovi na pracovisku. Rozhodnutie o organizačných zmenách č.XXXX/ XX je podľa neho dostatočným právnym základom pre skončenie pracovného pomeru žalobcu, nakoľko sleduje zníženie počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektivitu práce, z obsahu tohto rozhodnutia jasne vyplýva nadbytočnosť konkrétneho zamestnanca, teda žalobcu a tiež skutočnosť, že táto nadbytočnosť je v príčinnej súvislosti s týmto písomným rozhodnutím. To či rozhodnutie žalovaného má zmysel a je oprávnené, vzhľadom na jeho obchodnú stratégiu resp. investičné ciele žalovaného, nie je predmetom tohto konania, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.januára 2009, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorých súd nie je oprávnený skúmať a preverovať oprávnenosť rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov a tiež nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa o výbere zamestnanca, súd nie je oprávnený skúmať ani to, či došlo k zvýšeniu efektívnosti práce u zamestnávateľa. Žalovaný prijal rozhodnutie ďalej sa zameriavať a investície sústrediť do výstavby fixnej siete a nie do mobilnej siete a tento projekt dostal názov Integrovaná sieťová stratégia, čo predstavuje strategické rozhodnutie spoločnosti ako podnikateľa, s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť na telekomunikačnom trhu voči ostatným

podnikateľským subjektom a žalovaný má za to, že je nesporne vecou každého podnikateľa, aké rozhodnutia pri svojom obchodnom vedení príjme a tiež, že žiadny subjekt nie je oprávnený preskúmať tieto rozhodnutia a to ani vtedy, ak by boli aj nerozumné, prípadne likvidačné pre podnikateľa. Žalovaný ako právnická osoba vytvorená za účelom dosahovania zisku si sama určuje štruktúru zamestnanosti, počet miest alebo ich štruktúra nie je predpísaná v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise ani v žiadnom internom normatívnom akte. Je na ňom, aby rozhodoval o štruktúre a kvalifikačnom zastúpení svojich zamestnancov a tým hospodárne nakladal so svojimi nákladmi. Uviedol, že žalobcovi bola ponúknutá pozícia technik výstavby a inovácií telekomunikačných sietí, ktorého pracovná náplň mimo uvedeného je primárne koordinácia malej skupiny zamestnancov, zabezpečovanie vecného a kvalitatívneho harmonogramu výstavby a ďalšie.

5. Ako dôkazy predložil záznam zo stretnutia, ponuka inej vhodnej práce, žiadosť o prerokovanie výpovede, zápis z rokovania zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o mzde.

6. V replike žalobca uviedol, že podstatou sporu podľa neho je nesprávne vymedzenie dôvodu výpovede, zámerné a vedomé zneužitie zákona, za účelom ukončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý sa stal nepohodlným pre vyšší manažment. Podľa žalobcu na všetkých stretnutiach žalovaného upozorňoval, že celý proces výpovede považuje za nesprávny a nezákonný. O tom, že bude danú situáciu riešiť súdnou cestou informoval nadriadeného, spor sa pokúsil vyriešiť zmierom, tým, že ponúkol, že sa zdrží akýchkoľvek aktivít, ktoré by sa dali vysvetliť ako konanie proti manažmentu spoločnosti, výmenou za zrušenie procesu výpovede. Pracovné pomôcky a prostriedky na lokálny alebo vzdialený prístup na pracovisko mu boli odobraté a zrušené XX.Z. XXXX, žalovaný ho zaviazal tráviť celý čas trvania prekážok v práci na strane zamestnávateľa na adrese trvalého pobytu. V októbri až novembri 2018, potom, ako bolo nadriadenými oznámené, že sa plánuje znižovanie počtu zamestnancov, vlastnej iniciatívy vypracoval tzv. „Akčný plán“, kde boli rozpísané negatívne dopady dlhoročného šetrenia prostriedkov na technologický rozvoj spoločnosti, ďalej vymenované činnosti, ktoré boli z dôvodu nedostatku zamestnancov a investícií dlhé roky zanedbávané a takisto tam bol plán, ako dané nedostatky odstrániť. Z dokumentu vyplývalo, že dlhé roky šetrenia na ľudských zdrojoch aj investíciách do systémov na prevádzku mobilnej siete mali negatívny vplyv na kvalitu služieb, ktorú zákazníkom ponúkajú, že dlhodobo poddimenzovaný stav zamestnancov je nutné rozšíriť a nie redukovať. Dokument zaslal všetkým zamestnancom na úseku plánovania a optimalizácie a odovzdal ho neskôr pri osobnom stretnutí aj riaditeľovi sekcie rozvoja a konštrukcie sietí. V novembri 2018 bol predstavený plán na celofiremnú reorganizáciu a začalo sa hovoriť o snahe prepustiť 8% zamestnancov, pokúsil sa preto o dohodu so zástupcami zamestnancov na zorganizovaní výhražného štrajku proti hromadnému prepúšťaniu, tento návrh sa však stretol s kategorickým odmietnutím takýchto krokov zástupcami zamestnancov a zrušením prístupu na webovú stránku Telekom, aby podľa neho ďalej nemohol ovplyvňovať diskutujúcich. V decembri 2018 bol potom predstavený už finálny plán na celofiremnú reorganizáciu, pričom jeho súčasťou bola aj 20 % redukcia zamestnancov zodpovedných za rozvoj, prevádzku a optimalizáciu mobilnej siete s účinnosťou od 1.marca 2019. Cieľom tejto reorganizácie nebolo zvýšenie efektivity práce, ale iba zníženie počtu zamestnancov, bez akéhokoľvek skúmania dopadov tohto rozhodnutia na chod firmy. Nadriadený žalobcu dostal za úlohu zredukovať tím o 2 zamestnancov k XX.P. XXXX, ktorým to XX.O. XXXX aj oznámil. Žalobca sa rozhodol proti tomuto rozhodnutiu aktívne protestovať snahou o zapojenie odborovej organizácie do protestov a osobnými stretnutiami so všetkými manažérmi. Na stretnutí bolo potvrdené, že dané rozhodnutie nemožno zvrátiť a zároveň, že prezentované organizačné zmeny sú konečné. Požiadal o osobné stretnutie s manažérom sekcie rozvoja a konštrukcie sietí, F.. Ľ. Ž., na stretnutí opätovne prezentoval dokument Akčný plán. V období december až január 2019 začal v budovách žalovaného distribuovať tlačené verzie letákov, ktoré mali za cieľ motivovať ľudí zasielať svoje návrhy na zlepšenie práve vyjednávanej kolektívnej zmluvy, zistiť ochotu zamestnancov zapojiť sa do prípadného štrajku proti hromadnému prepúšťaniu, začal skúmať možnosť založenia novej odborovej organizácie a ochotu kolegov zapojiť sa do jej fungovania. Organizačnú zmenu sa mu zastaviť nepodarilo a od 1.marca vstúpila do platnosti. Necelé dva týždne po tejto zmene mu bolo oznámené, že danú zmenu treba ešte jemne doladiť a okrem už prepustených kolegov sa stal nadbytočným. Od posledného hromadného prepúšťania a zmeny organizačnej štruktúry sa podľa neho nevyskytli žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli ku potrebe zmeny organizačnej štruktúry. Je preto zjavné, že dôvod uvedený vo výpovedi je účelový a nesprávny a v tomto prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou. Počas stretnutia s priamym nadriadeným dňa XX. S. XXXX sa dohodli, že sa pokúsi kontaktovať nadriadených a zrušiť proces výpovede výmenou za garanciu, že sa už nebude angažovať v žiadnych činnostiach,

ktoré spochybňujú kroky vedenia spoločnosti, tento pokus dopadol neúspešne. Podľa žalobcu mu zamestnávateľ nariadil čerpanie dovolenky v rozpore so zvyklosťami, aj v rozpore so zákonom, z dôvodu nedostatku času mu čerpanie dovolenky zabránilo odovzdať pracovnú agendu kolegom v plnom rozsahu, konanie žalovaného bolo aj v tomto prípade zjavne a bezdôvodne nepriateľské.

7. Žalovaný v duplike zopakoval, že má za to, že výpoveď bola riadne doručená žalobcovi, boli splnené všetky formálne a hmotnoprávne podmienky a predpoklady na platné ukončenie pracovného pomeru. Výpoveď nie je konaním žalovaného za účelom pomsty žalobcovi, nejde o bezdôvodné a nepriateľské konanie žalovaného, ale naopak výpoveď je platným právnym úkonom spôsobilým ukončiť pracovný pomer žalobcu u žalovaného. Pre posúdenie podstaty tohto sporového konania je rozhodujúce posúdenie splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú dal žalovaný žalobcovi v zmysle ustanovenia . Podmienkou platnosti ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je existencia organizačnej zmeny na strane zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Všetky tieto podmienky boli splnené. Žalovaný po prijatí svojho strategického podnikateľského rozhodnutia o spôsobe ďalšieho organizovania činnosti vo svojom podniku pristúpil aj k rozhodnutiu o organizačnej zmene, ktorá mala za cieľ zefektívnenie práce. Žalovaný prijal písomné rozhodnutie o vnútorných organizačných zmenách č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zároveň rozhodol o znížení stavu zamestnancov a to vrátane pracovnej pozície žalobcu, v rozhodnutí je výslovne uvedené aj pracovné miesto žalobcu. Medzi rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmene a nadbytočnosťou pracovného miesta žalobcu je teda nepochybná priama príčinná súvislosť. A fakticky stav po ukončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je taký, že toto pracovné miesto nebolo a nie je obsadené. Pokiaľ ide o naplnenie podmienky splnenia si ponukovej povinnosti, túto povinnosť si žalovaný splnil dňa XX.XX.XXXX, čo samotný žalobca nerozporuje. Táto povinnosť neukladá zamestnávateľovi príkaz účelovo vytvárať v danej situácii nejaké nové pracovné miesto len preto, aby mohol z organizačných dôvodov ukončiť pracovný pomer s existujúcim zamestnancom a už vôbec nie pracovné miesto v plnom rozsahu vyhovujúce všeobecnej kvalifikácii prepúšťaného zamestnanca. Povinnosťou zamestnávateľa je ponúknuť zamestnancovi voľnú prácu, na ktorú daný zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady na základe svojich schopností a kvalifikácie zahŕňajúcej taktiež vzdelanie a prax dotknutého zamestnanca. Bola splnená aj povinnosť vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov a to dňa XX.XX.XXXX, čo žalobca potvrdzuje. Žalobca po ukončení pracovného pomeru u žalovaného po dobu niekoľkých mesiacov nežiadal žalovaného o prideľovanie práce a urobil tak až o vyše tri a pol mesiaci po ukončení jeho pracovného pomeru, peniaze z odstupného a ďalšie, žalovanému nevrátil. Rozhodnutie zamestnávateľa o vnútorných organizačných zmenách č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX je dostatočným právnym základom pre skončenie pracovného pomeru, nakoľko sleduje zníženie počtu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektivitu činnosti žalovaného. Ak by súd považoval za potrebné ozrejmiť dôvody, ktoré viedli k organizačnej zmene, uviedol, že žalovaný prijal rozhodnutie ďalej sa zameriavať a investície sústrediť do výstavby fixnej siete, a nie do mobilnej siete a tento projekt dostal názov Integrovaná sieťová stratégia. Predkladané listiny, letáky sú bez akejkoľvek autorizácie a bez datovanie, nie je zrejmé, že ide o nejaké materiály, ktorých autorom by mal byť žalobca a tiež či neboli vytvorené v inom čase ako je čas uskutočnenia rozhodných skutočností pre toto konanie.

8. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.10.2020 žalobca spresnil žalobný petit a uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovaného ku zaplateniu náhrady mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, mesačne vo výške 3.740 eur.

9. V zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe.

10. Podľa ustanovenia výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

11. Podľa ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných

zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

12. Podľa ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

13. V prejednávanom spore nebolo sporné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, s nástupom do práce XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX na profesiu K. V. V.. N.. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená dohoda o zmene a doplnení pracovnej zmluvy, ktorou sa menili ustanovenia o mzde a práci nadčas. Dohodou zo dňa XX.XX.XXXX bol pracovný pomer dojednaný na neurčitý čas. Dohodou zo dňa XX.XX.XXXX sa menilo ustanovenie o mzde a práci nadčas.

14. V mailovej korešpondencii zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobca adresoval nadriadenému S. N. uvádzal, že ak sa ukáže, že je nezvratné, aby z ich tímu niekto odišiel, trvá na tom, aby bol prvý v poradí. A kým sa bude dať, bude bojovať za to, aby odísť nemusel a dúfa, že vo firme zostane.

15. Žalobca predložil súdu mail zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom zasiela návrh nápisov v oknách, s poznámkou „keď sa človek vo vlaku nudí“. Ďalej sa v nich uvádza, že H. mal nápad, že by mohli na seba upozorniť vylepovaním nápisu na budovu, s dovetkom, aby námety posielali H., pretože naozaj nejde o jeho (žalobcov) nápad, aj keď s ním samozrejme súhlasí.

16. Nebolo sporné, že listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný oznamoval žalobcovi rozhodnutie o vnútorných organizačných zmenách, list bol žalobcovi doručovaný dňa XX.XX.XXXX, žalobca ho odmietol prevziať. V liste žalovaný uvádza, že na základe Rozhodnutia č. XXXX/XX o vnútorných organizačných zmenách ST sa dňom XX.XX.XXXX ruší v Divízii technológii a IT, v Sekcii rozvoja a konštrukcie sietí, Úsek plánovania a optimalizácie RAN, Oddelenie kvality a optimalizácie RAN plánované miesto N. XXXXXXXX, zaradené v profesii K. V. V.O. N., S. I. K. G..

17. Účelom stretnutia dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti manažéra oddelenia F.. S. N., svedkov G.. M. A. a F.. Z. A. bolo žalobcovi doručiť ponuku inej vhodnej práce. Žalobca sa vyjadril, že odmieta podpísať predloženú ponuku.

18. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný ponúkol žalobcovi pracovnú pozíciu N.. Y. I. M. F. Y. N., N. S. I. I. G..

19. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný adresoval Odborovému zväzu Telekom žiadosť o prerokovanie výpovede, žiadosť bola osobne prevzatá dňa XX.XX.XXXX.

20. Dňa XX.XX.XXXX prebehlo rokovanie zástupcov Slovenského odborového zväzu pôšt a telekomunikácií a odborového zväzu Telekom, ktorého súčasťou bolo aj prerokovanie výpovede žalobcu. Odborový zväz tlmočil argumenty žalobcu ku organizačnej zmene a týmto rokovaním oba odborové zväzy považovali výpoveď žalobcu za prerokovanú.

21. Zo záznamu zo stretnutia dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že účelom tohto stretnutia bolo žalobcovi doručiť výpoveď. Žalobca na ňom uviedol, že s výpoveďou nesúhlasí, dôvody považuje za nezákonné a trvá na zamestnávaní.

22. Zo znenia výpovede súd zistil, že ako dôvod žalovaný uviedol rozhodnutie č. XXXX/XX o vnútorných organizačných zmenách N. L. O.M. XX.XX.XXXX, v ktorom rozhodol o zrušení žalobcovho pracovného miesta zaradeného v Divízii technológii a IT, v Sekcii rozvoja a konštrukcie sietí, v Úseku plánovania

a optimalizácie RAN, v Oddelení kvality a optimalizácie RAN, pracovné miesto č. N. zaradené v pozícii K. V. V..N., S. I. K. G., z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce s účinnosťou dňom ukončenia pracovného pomeru dohodou, alebo výpoveďou pre nadbytočnosť najneskôr však k XX.XX.XXXX.

23. V spore bol vypočutý žalobca, vo výpovedi tvrdil, že počet zamestnancov u žalovaného bol stabilný, zamestnanci odchádzali dobrovoľne, zvyšoval sa počet zákazníkov a podľa neho nebol dôvod na redukciu zamestnancov. Dôvody výpovede nezodpovedajú skutočnosti, žalovaný podľa neho postupoval so zlým úmyslom, on za tým vidí diskriminačné konanie, nakoľko oznámenie o ukončení pracovného pomeru bolo sedem dní po ukončení novej štruktúry a bol jediný, ktorý bol dodatočne prepustený. Zároveň to bolo pár dní predtým ako plánoval vylepiť plagáty. Nepozvali ho ani na oslavu víťazstva do Prahy, ako inú prácu mu ponúkli iba výkopové práce a nadriadený mu nariadil čerpať dovolenku, čo sa dovtedy nestalo. Podľa neho druhé kolo prepúšťania nesúviselo s organizačnou zmenou, argumentoval, že bol v spore s vedením žalovaného, s vyšším manažmentom, že jeho aktivity presahovali bežné aktivity zamestnanca a ak žalovaný si myslel, že boli v rozpore s etickým kódexom, nám to riešiť inak. Podľa žalobcu boli porušené zásady rovnakého zaobchádzania a jeho výpoveď mala byť výstrahou pre ostatných.

24. Svedok F.. D. S., pracovník T-mobile Česká republika, manažér vývoja, plánovania a optimalizácie mobilnej siete pre Českú republiku aj Slovenskú republiku, vo výpovedi uviedol, že bol súčasťou širšieho tímu na úrovni nadriadeného žalobcu F.. N. a vedel reorganizácii na konci roku 2018. Riešili spolu ako organizovať zmenu, vedel o plánovaných aktivitách v tíme žalobcu. Od XX.XX.XXXX bol povýšený do manažérskej pozície, stal sa nepriamo nadriadeným žalobcu a zodpovedný za reorganizáciu. Na konci roku 2018 tím dostal za úlohu navrhnúť redukciu, ktorá by mala za ciel znížiť investície do mobilnej časti siete, aj zníženie prevádzkových nákladov. Bolo jeho úlohou navrhnúť ako to realizovať, zmeny sa týkali slovenskej aj českej strany. Proces bol kontinuálny, reorganizácia bola dôsledkom zmeny stratégie spoločnosti viac investovať do pevnej siete. Hľadali kde reorganizácia najmenej bolí, identifikovali nadbytočnú kapacitu tímu a žalobca sa už počas prvého kola reorganizácie sám ponúkol, že pripúšťa ukončenie pracovného pomeru. Potvrdil, že celý proces ukončenia pracovného pomeru riadil priamy nadriadený žalobcu a zástupca ľudských zdrojov. Na otázku kto vybral žalobcu svedok uviedol, že návrh dostal od priameho nadriadeného žalobcu a on akceptoval jeho výber a bolo to predovšetkým preto, že sa žalobca sám ponúkol a pripustil ukončenie pracovného pomeru. Uviedol, že nebol účastný ukončenia pracovného pomeru žalobcu. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o žiadnych nepriamych úkonoch žalovaného voči žalobcovi a nemal ani vedomosť o tom, že by prepustenie malo zlý dopad na tím, žalobca nebol jediný v tíme s exkluzívnymi znalosťami, bol súčasťou tímu. Svedok potvrdil, že boli zamestnanci, ktorí keď sa dozvedeli o zmenách, si sami našli voľné pozície, prešli inam alebo prijali iné voľné miesto, ale boli aj takí, ktorí opustili spoločnosť. Čo sa týka oslavy víťazstva spoločnosti v Prahe v marci 2018 svedok uviedol, že akcia nebola celofiremná, nebol zodpovedný za organizáciu tejto oslavy, nevedel prečo nebol žalobca pozvaný, podľa neho to bola skôr administratívna chyba ako schválnosť. Podľa neho nebol porušený zákon pri rozviazaní pracovného pomeru. Súčasťou reorganizácie bol aj zámer, aby sa tímy na Slovensku a v Čechách federalizovali, on stal sa zodpovedný aj za slovenský trh. Hľadala sa úspora, zjednotili postupy, hľadala sa synergia, zjednodušovanie. Keď po prvom kole reorganizácie vyhodnotili, že nesplnili finančný limit bolo treba pokračovať v reorganizácii. Potvrdil, že žalobca bol posledný čo odišiel. Uviedol, že dostal úlohu od svojho priameho nadriadeného a preto o organizačnej zmene oboznámil žalobcu, o výbere zamestnanca on nerozhodoval.

25. Svedok F.. S. N. vo výpovedi uviedol, že bol priamy nadriadený žalobcovi, v spoločnosti sa prepúšťalo vo viacerých vlnách a na jeho oddelení to bolo najskôr o dve miesta a potom ešte jedno miesto. Potvrdil, že určil ľudí, ktorých prepustili a nebolo to jednoduché. V ďalšej fáze tiež musel vybrať niekoho koho prepustili. Potvrdil, že v marci dostal požiadavku na zníženie jedného zamestnanca, niektoré činnosti firma nechcela vykonávať. Potvrdil, že boli stretnutia, ktoré žalobca organizoval, aj niečo pripravil, ale odpoveď firmy bola, že takéto činnosti nepotrebuje. Akčný plán on nepripravoval, bol to žalobca, ktorý sa stretával aj s vyšším vedením. Vyjadrenie vyššieho manažmentu bolo, že sa firma sústreďuje na pevnú sieť, nie mobilnú. Dostal odpoveď, že mobilná sieť nie je prioritná pre spoločnosť, firma znížila investície. Manažment tvrdil, že znížili investície a z toho dôvodu on dostal požiadavku o zníženie počtu zamestnancov, bolo to rozhodnutie spoločnosti, firma určila počet a druhé kolo prepúšťania bolo, pretože sa nenaplnili kvóty. Svedok sa nevedel vyjadriť prečo žalobca nebol pozvaný na oslavu víťazstva do Prahy. Uviedol, že nevie potvrdil, že by druhé kolo prepúšťania bolo robené kvôli žalobcovi, nepamätá si

kedy sa dozvedel o potrebe ďalšieho prepúšťania. Dostal za úlohu určiť jedného zamestnanca, ktorého prepustia. Nepotvrdil, že dostal za úlohu prepustiť žalobcu, mal niekoho navrhnúť a vždy to musel niekto iný schváliť. Pripustil, že mohol existovať problém, ktorý bol dôvodom akceptovania výberu žalobcu ako zamestnanca, ktorého prepustia. Potvrdil, že žalobca vyvíjal aktivity, lepenie plagátov do okien, táto aktivita sa svedkovi nepáčila, keď žalobcu prijímal musel sa zaručiť, že nebude robiť aktivity v rozpore s dobrými mravmi a vylepovanie plagátov do okien sa mu zdalo v rozpore s dobrými mravmi. Potvrdil, že žalobca sa vyjadroval dlho predtým, že všetko dá na súd, že sa bude súdiť. Letáky neboli podpísané žalobcom, ale žalobca sa staval do pozície, že je ich autorom. Pripustil, že je možné, že si vedenie myslelo, že autorom letákov je žalobca.

26. Súd skúmal hmotnoprávne a procesnoprávne predpoklady platnosti výpovede.

27. Predpokladom výpovedného dôvodu v zmysle ustanovenia je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca príčinná objektívne existujúca súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca (V. XX/XXXX, V.).

28. O organizačnú zmenu ide najmä v prípade prijatia rozhodnutia zamestnávateľa o zmene jeho úloh technického vybavenia, znížením počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektivitu práce a o iných zmenách majúcich dopad na organizačnú schému štruktúru zamestnávateľa súd sa môže zaoberať len tým či zamestnávateľ skutočne rozhodol o organizačnej zmene, čo mal súd za preukázané.

29. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, dôvody nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie, tak aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje výlučne zamestnávateľ súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že žalovaný vydal v zmysle ustanovenia písomné rozhodnutie zamestnávateľa o vnútorných organizačných zmenách č. 2019/81, s cieľom zníženia počtu zamestnancov a zabezpečenia efektivity práce. Treba prisvedčiť argumentácii žalovaného, že súd nepreskúmava rozhodnutie žalovaného, ani neposudzuje, či je oprávnené a súd tiež nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa o výbere zamestnanca. Súd nie je oprávnený skúmať ani to, či naozaj došlo k zvýšeniu efektívnosti práce u zamestnávateľa. Bolo preukázané, že žalovaný prijal rozhodnutie, žalovaný je oprávnený určovať si štruktúru zamestnancov, počet ich miest a určil, že ruší pracovné miesto zaradené v Divízii technológii a IT, v Sekcii rozvoja a konštrukcie sietí, v Úseku plánovania a optimalizácie RAN, v Oddelení kvality a optimalizácie RAN, a to konkrétne pracovné miesto č. N. zaradené v pozícii K. V. V. N., teda miesto žalobcu a to z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.

30. Ak z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce zamestnávateľ zrušuje určité pracovné miesto, môže dať výpoveď z toho dôvodu iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste, čo v danom prípade bolo dodržané.

31. Súd neskúmal platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle , ale iba skutočnosťou, faktickým úkonom, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon a to skončenie pracovného pomeru.

32. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou výpovede je ponuka vhodnej práce. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy, zamestnávateľ sa nemusíš zaoberať ani tým, že na výkon ponúknutej práce by sa mal zamestnanec podrobiť predchádzajúcej príprave a môže to byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady. Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje nielen skutočnosť, že žalovaný ponúkol žalobcovi iné vhodného zamestnanie, ale aj preukázanie skutočnosti, že zamestnanec

ponuku odmietol. Ponukovú povinnosť vníma súdna prax ako povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzatvoreniu dohody o preradení na inú prácu. Takú ponuku žalobca nedostal, žalovaný splnenie povinnosti v takom rozsahu nepreukázal v spore. Za inú vhodnú prácu súdna prax rozumie prácu zodpovedajúcu zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca, ide teda o prácu ktorú zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu, je spôsobilý vykonávať (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. ).

33. Čo sa týka ponukovej povinnosti, ako hmotnoprávnej podmienky výpovede, upravuje, že stačí, ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, pričom nemusí ponúknutá práca nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Pričom by malo ísť o prácu, na ktorú zamestnanec má zdravotné predpoklady. Žalovaný preukázal, žalobca to ani nerozporoval, že mu bola ponúknutá iná práca, ktorú odmietol. Súd mal za to, že žalovaný splnil aj túto hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede. Rovnako mal súd za preukázané, že žalovaný prerokoval výpoveď so zástupcami zamestnancov.

34. Nakoľko mal súd za preukázané, že žalovaný splnil všetky zákonné podmienky, považoval výpoveď zo dňa X. Z. XXXX v zmysle , za platnú. Preto žalobu zamietol.

35. Žalobca vo výpovedi uvádzal, že počet zamestnancov u žalovaného bol stabilný, ale sám založil do spisu graf nazvaný „počet zamestnancov na oddelení optimalizácie rádiovej siete“, ktorý však súd nemal možnosť verifikovať a žalovaný ho spochybnil, je však z neho zrejmé, že sám žaloba v grafe pripúšťa, že počet zamestnancov na danom oddelení kolísal a nebol dlhodobo nemenný.

36. Žalobca argumentoval, že oznámenie o ukončení pracovného pomeru bolo len sedem dní po ukončení novej štruktúry a on bol jediný, ktorý bol dodatočne prepustený. Žalovaný však v spore potvrdil, že v roku 2020 došlo ku jedenástim organizačným zmenám v Sekcii rozvoja a konštrukcie siete, s tým, že organizačné zmeny mali za následok zrušenie jedenástich miest v tejto sekcii. Na úseku kde pracoval žalobca, t.j. Ú. K. M. Q. V. došlo v roku 2020 ku zrušeniu jedného miesta a to pracovného miesta XXXXXXXX, s názvom pracovnej pozície D. M.. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol jediný, koho po reorganizácii v marci 2019 prepustili.

37. Žalobca uvádzal, že podľa neho nebol dôvod na redukciu zamestnancov. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že o stratégii a plánovaní v podniku nerozhodujú zamestnanci, aj keby boli kľúčoví, ale zodpovednosť za riadenie a rozhodnutia prijíma vedenie žalovaného a to bez ohľadu na to, či sa to žalobcovi zdá rozumné, alebo nie.

38. Žalobca vo výpovedi uvádzal, že plánoval vylepovať plagáty, ako protest proti rozhodnutiu vedenia, v spore taká okolnosť však nebola preukázaná, zostala v rovine tvrdenia žalobcu. Žalobca doložil do spisu návrh nápisov, ktoré mali byť vylepované v oknách, ale aj v tomto prípade z mailu, ktorý sám do spisu založil vyplýva, že návrhy mali zamestnanci posielať tretej osobe, nie žalobcovi, ktorý iba vyslovil súhlas s takýmto konaním.

39. Ďalej žalobca argumentoval, že bol v spore s vedením žalovaného, s vyšším manažmentom, že jeho aktivity presahovali bežné aktivity zamestnanca. V spore však preukázané žiadne takéto aktivity neboli. Žalobca pri výpovedi svedka uvádzal, že sa dostal do sporu s D. S. na začiatku S. XXXX, že podľa neho manažéri vedeli že distribuuje letáky, vyzýva na štrajk, vyzýva na založenie nových odborov. Žalobca uviedol, že zosmiešňoval vedenie, že neovláda finančné vedenie spoločnosti a na stretnutí hovoril, že sa s výsledkami testov manipulovalo, že sú sfalšované. Jeho tvrdenia sa v spore však nepreukázali. Iba svedok N., priamy nadriadený žalobcu, vo výpovedi pripustil, že mohol existovať problém, ktorý bol dôvodom akceptovania výberu žalobcu ako zamestnanca, ktorého prepustia, ale o aktivitách žalobcu proti žalovanému hovoril iba v súvislosti so žalobcovou aktivitou lepenia plagátov do okien, ktorá sa mu nepáčila a v súvislosti s letákmi. Svedok uviedol, že nápad vylepovať plagáty do okien považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Podľa svedka letáky, ktoré boli v spoločnosti distribuované neboli podpísané žalobcom, ale žalobca sa staval do pozície, že je ich autorom. Súd s ich obsahom nebol oboznámený, žalobca ich do spisu nedoložil.

40. Podľa žalobcu boli porušené zásady rovnakého zaobchádzania a jeho výpoveď mala byť výstrahou pre ostatných zamestnancov. Súd mal za to, že v spore žalobca nešpecifikoval v čom mali byť porušené zásady rovnakého zaobchádzania a samotná skutočnosť, že bol pracovníkom žalovaného, ktorému bola doručená výpoveď, nie je prejavom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

41. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal v spore úspech, preto mu súd priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnej výške.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.