Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-341-2021.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Subarea
13Ek/341/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice, so sídlom Gemerská 3, 040 01 Košice-Juh, IČO: 31663303, právne zast.: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., advokát, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47240369, proti povinnému: X. I., C.. XX.X.XXXX, D. S. Ž. XXXX/ XX, XXX XX I.Š.-C. W., o vymoženie 288,21 EUR, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslav Zahrojan, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 19, 040 01 Košice, IČO: 35 546 956, ktoré ju vedie pod č.k. 246EX 131/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.01.2021, domáhal od povinného vymoženia 288,21 EUR, na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 09.11.2020, ktoré sa stalo vykonateľné dňa 13.01.2021.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 09. 02. 2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslav Zahorjan, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 19, 040 01 Košice, IČO: 35 546 956, (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod č. 246EX 131/21 a ktorý vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.02.2021, ktoré bolo povinnému doručené dňa 08.03.2021.
3. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11.03.2021 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 13.03.2021. Súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote a má odkladný účinok. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že oprávnený: BYTY- SERVIS, spol. s.r.o., so sídlom gemerská č. 3, 040 11 Košice, IČO: 31 663 303 (ďalej len „správca“), je zákonným zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedených. Tvrdí, že oprávneným sú vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Č.. XXXX, ktorí sú zapísaní na LV Č.. XXX, pre okres: I. Y., obec: I. - C. W., katastrálne územie: W.. Podľa povinného je v poverení na vykonanie exekúcie nesprávne uvedený ako oprávnený správca bytového domu. Povinný trvá na tom, že pri označenom exekučnom titule je nesprávne uvedený dátum vykonateľnosti a to 13.1.2021, keďže v danom prípade je dátum vykonateľnosti 1.1.2021. Povinný poukazuje, že advokát JUDr. M. R. podal návrh na vykonanie exekúcie ako neoprávnená osoba. Ďalej dodáva, že podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 je zrejmé, že prijatím zákona č. 125/2016 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2016 sa správca stal zákonným zástupcom vlastníkov bytov. Povinný považuje za nezákonné, že má uhradiť trovy právnemu zástupcovi správcu čím by došlo k neoprávnenému obohateniu právneho zástupcu. V súvislosti s
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti uvádza fakt, že voči predmetnému exekučnému titulu podal sťažnosť. Poukazuje na skutočnosť, že vo výroku nie je uvedená lehota splatnosti, čím sa rozhodnutie vykonateľné do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti, a to dňa 1.1.2021. Ďalej povinný poukazuje na chybný dátum podanie návrhu na vykonanie exekúcie v upovedomení. Tvrdí, že v exekučnom titule je uvedený BYTY-SERVIS, spol. s.r.o., so sídlom gemerská č. 3, 040 11 Košice, IČO: 31 663 303, ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a a nebytových priestorov bytového domu č. XXXX, ktorí sú zapísaní na LV č. XXX, pre okres: I. Y., obec: I. - C. W., katastrálne územie: W.. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie povinný podal žiadosť o zrušenie Uznesenia 25C/21/2017 zo dňa 09.12.2020. Na záver navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nesplnenia procesných podmienok pre oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie oprávneným.
4. Súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie povinného. Dňa 09.11.2021 súd telefonicky kontaktoval súdneho exekútora. Ten súdu oznámil, že oprávnený sa vyjadril, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a ďalšie skutočnosti neuviedol.
5. Súdny exekútor sa vyjadril, že návrh na zastavenie exekúcie nepovažuje za právne dôvodný a skutočnosti uvádzané povinným sú právne irelevantné. Súdny exekútor navrhol návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietnuť.
6. Tunajší súd dňa preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a súdneho exekútora.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (ďalej len ,,správny poriadok“), Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
12. Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (ďalej len ,,správny poriadok“), V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
13. Podľa § 9 ods. 7 Zákona č. 182/1993 Z.z Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
15. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v základnom konaní. Teda exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul z hľadiska hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného exekučným titulom. Exekučný súd nie je súdom, ktorý by slúžil ako opravný prostriedok voči rozhodnutiam v základnom konaní. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a súlad návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom.
16. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívne exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titulu (pasívne exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).
17. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. K danej námietku súd uvádza, že pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia). V danom prípade je v exekučnom titule uvedený oprávnený - BYTY - SERVIS, spol. s r.o., Košice, Gemerská 3, IČO: 31 663 303 - zák. zást. vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. 1443, zapísaní na LV č. 3096 pre okres Košice IV, obec Košice - Nad Jazerom, kat. úz. Jazero, (ďalej len „správca“). Súd dožiadal Okresný súd Košice II za účelom predloženia Rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25C/21/2017 zo dňa 20.02.2018, v ktorom je zhodne označený oprávnený resp. t.č. žalovaný.
18. Súd poukazuje na skutočnosť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX, zapísaní na LV č. XXXX pre okres I.Y. Y., obec I. - C. W., kat. úz. W., nemajú právnu subjektivitu, ale konajú prostredníctvom správcu. V danom prípade ide o princíp priameho zastúpenia. Teda v danom prípade práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému. Súd poukazuje na § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Teda nemožno prihliadnuť na argumentáciu povinného, že správca nebol aktívne
vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie keď správca vo vlastnom mene zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V danom prípade išlo o označenie, ktoré uviedol v tomto konaní povinný vo svojom žalobnom návrhu. Správca vystupuje aktívnou vecnou legitimáciou na vymáhanie pohľadávok vzniknutých pri správe domu (t.z. vystupuje v konaní ako žalobca pod svojím menom). Podľa väčšinovej judikatúry prezentovanej Krajským súdom v Bratislave ide o sui generis zastúpenie na základe ktorého koná správca samostatne (hoci samotnú správu vykonáva v ich mene. (napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave 3Co/297/2018 zo dňa 29.04.2020)
19. V neposlednom rade exekučný súd poukazuje na rozhodnutie NS sp. zn. 3 Cdo 180/2008 z 15.10.2009, napriek skutočnosti, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré riešilo situáciu pred prijatím novely BytZ. Podľa NS SR sp. zn. 3 Cdo 180/2008 z 15.10.2009, ktoré riešilo aktívnu legitimáciu správcu, ak podal žalobu v čase do prijatia novely BytZ č. 367/2004 Z.z., pričom aktuálne tento svoj záver NS SR potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 194/2014 z 6.6.2016. V ňom NS SR konštatuje, že aj po novele BytZ č. 268/2007 Z.z. účinnej od 01.07.2007 bol správca oprávnený pri výkone správy v mene vlastníkov a na ich účet vymáhať nedoplatky. NS SR však dodal, že to nevylučuje, aby aj sami vlastníci nemohli tieto úhrady sami vymáhať.
20. Povinný namietal skutočnosť, že bol nesprávne vyznačený dátum vykonateľnosti na predmetnom exekučnom titulu, vzhľadom na skutočnosť, že doba plnenia mala byť podľa povinného 3 dni a teda vykonateľnosť mala byť dňa 01.01.2021. Súd poukazuje na skutočnosť, že na doložku k predmetnému exekučnému titulu je uvedený dátum dňa 13.01.2021, právoplatnosť nastala dňa 28.12.2020 a povinný mal v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti podľa výroku zaplatiť trovy. Preto súd konštatuje, že vykonateľnosť bola vyznačená správne. Čo sa týka námietky ohľadom nesprávne uvedeného dátumu na upovedomení o začatí exekúcie, ktoré sa týkalo podania návrhu na vykonanie exekúcie, to je v kompetencií súdneho exekútora, aby ho opravil, avšak uvedenie nesprávneho dátumu nespôsobuje neplatnosť predmetného upovedomenia o začatí exekúcie.
21. Povinný taktiež namietal skutočnosť, že proti predmetnému exekučnému titulu podal opravný prostriedok. Proti exekučnému titulu je prípustná sťažnosť, avšak podanie sťažnosti nezakladá odklad vykonateľnosti, či zrušeniu exekučného titulu ako takého. O zrušení exekučného titulu musí rozhodnúť súd, aby exekučný súd mohol exekúciu zastaviť v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
22. Dôvody na zastavenie exekúcie sú taxatívne vymedzené v § 61k Exekučného poriadku. V zmysle námietok povinného nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré pripúšťa Exekučný poriadok.
23. Nakoľko povinný v celom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
26. Oprávnený ani povinný si vo svojich vyjadreniach nežiadali priznať náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, preto súd tieto žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania v súvislosti návrhom povinného nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.