Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/117/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu MH Manažment, a. s., so sídlom Turbínová 3, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 088 033, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Bolešov, so sídlom 018 53 Bolešov, IČO: 00 200 018, právne zastúpenému LawFactory advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 44 698 054, o určenie, že práva žalobcu ako majiteľa družstevných podielnických listov trvajú, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -79 zo dňa 28. júna 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -79 zo dňa 28. júna 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáha určenia, že práva žalobcu ako podielnika, ktoré sú spojené s vlastníctvom listinného hromadného družstevného podielnického listu, vydaného žalovaným dňa 12.04.2011 pod číslom emisie 000001 – 000089 na meno právneho predchodcu žalobcu v celkovej menovitej hodnote 2.953,91 Eur trvajú.

3. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca je právnym nástupcom Fondu národného majetku SR, ktorý v rámci bezodplatných prevodov získal do svojho vlastníctva hromadný družstevný podielový list vydaný žalovaným dňa 12.04.2011 s celkovou menovitou hodnotou hromadného DPL v sume 2.953.91 EUR. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -451 zo dňa 18.05.2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka Poľnohospodárske družstvo Bolešov so sídlom 018 53 Bolešov, IČO 00 200 018 a ustanovil správcu. Právne účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 23.05.2015. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -1647 zo dňa 08.12.2015 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka a bolo rozhodnuté o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.12.2015.

4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca listom zo dňa 01.03.2022 ponúkol žalovanému na odkúpenie družstevný podielnický list (ďalej len „DPL“) za cenu 91,67 Eur. Žalovaný listom zo dňa 22.03.2022

žalovanému oznámil, že neprijal ponuku na odkúpenie družstevného podielového listu (DPL) dôvodiac, že neeviduje ponúkaný družstevný podielnický list (DPL) a práva žalobcu s ním spojené. Medzi žalobcom a žalovaným následne prebehla komunikácia (e-mail žalovaného zo dňa 07.04.2022, list žalobcu zo dňa 09.05.2022, list žalovaného zo dňa 03.06.2022), ktorá obsahovala právnu argumentáciu tej, ktorej sporovej strany vzťahujúcu sa k medzi nimi spornej otázke charakteru DPL v kontexte na ustanovenie

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval , , , , Zb o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o cenných papieroch“), a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“, resp. „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), , a (ďalej len „“).

6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto sporu je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha určenia, že práva žalobcu ako majiteľa družstevných podielnických listov trvajú. Predmetnú žalobu súd prvej inštancie posúdil ako žalobu podľa , a preto skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení a posudzoval, či určovací žalobný návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný spochybňoval žalobcom tvrdené právo, určenia ktorého sa žalobca žalobou domáha, súd prvej inštancie konštatoval, že právne postavenie žalobcu je neisté. Z uvedeného, nadväzne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 11.12.2019 (R 47/2020) súd prvej inštancie ustálil, že u žalobcu je daný naliehavý právny záujem na určení existencie práva v znení navrhovaného žalobného petitu, nakoľko právne postavenie žalobcu by sa bez tohto určenia stalo neistým.

8. Pokiaľ išlo o skutkový stav veci, súd prvej inštancie konštatoval, že medzi sporovými stranami neboli žiadne sporné skutkové tvrdenia. Medzi sporovými stranami bola spornou otázka právneho posúdenia predmetu sporu v kontexte na medzi stranami spornú otázku interpretácie ustanovenia

9. Súd prvej inštancie považoval za ustálené, že žalobca ako právny nástupca Fondu národného majetku SR vlastní hromadný družstevný podielový list vydaný žalovaným dňa 12.04.2011 s celkovou menovitou hodnotou hromadného DPL v sume 2.953.91 Eur. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -451 zo dňa 18.05.2015 povolil reštrukturalizáciu žalovaného, pričom žalobca si v predmetnej reštrukturalizácii neprihlásil žiadnu pohľadávku. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -1647 zo dňa 08.12.2015, s účinkami zverejnenia ku dňu 15.12.2015, súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a rozhodol o skončení reštrukturalizácie. Následne žalobca ponúkol žalovanému na odkúpenie družstevný podielnický list (DPL) za cenu 91,67 Eur. Túto ponuku ponuku na odkúpenie družstevného podielového listu (DPL) žalovaný neprijal s odôvodnením, že neeviduje ponúkaný družstevný podielnický list (DPL) a práva žalobcu s ním spojené.

10. Súd prvej inštancie následne vyjadril názor, že nadväzne na skonštatovaný skutkový stav vyvstala medzi sporovými stranami sporná otázka, či žalobca v kontexte na ustanovenie mal postavenie veriteľa v reštrukturalizácii žalovaného a či po tom, ako bol potvrdený reštrukturalizačný plán, zanikli práva žalobcu ako majiteľa družstevných podielnických listov. Pre zodpovedanie uvedených otázok súd prvej inštancie považoval za nutné primárne zodpovedať ďalšiu, medzi stranami spornú otázku, a to či družstevný podielnický list (DPL) má len majetkový charakter, alebo čiastočne majetkový a čiastočne dlhový charakter.

11. Vo vzťahu k medzi sporovými stranami spornej otázke interpretácie ustanovenia súd prvej inštancie vychádzal nielen z gramatického výkladu predmetného zákonného ustanovenia, ale k výkladu predmetného zákonného ustanovenia pristúpil i za použitia výkladu systematického a teleologického.

12. Gramatický výklad predmetného zákonného ustanovenia podľa názoru súdu prvej inštancie vedie k záveru, že už samotným povolením reštrukturalizácie žalovaného (družstva) nadobudol žalobca (podielnik) postavenie veriteľa. Za použitia výkladu systematického i teleologického dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetné zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že žalobca postavenie veriteľa nadobudol už samotným povolením reštrukturalizácie, pričom nebolo potrebné, aby žalobca mal voči žalovanému splatnú pohľadávku aj z iného titulu než z titulu, že vlastnil družstevný podielnický list (DPL).

13. Pripustenie výkladu ustanovenia , podľa ktorého by žalobca ako podielnik pri reštrukturalizácii družstva mal postavenie veriteľa len v prípade, že by voči družstvu disponoval splatnou pohľadávku aj z iného titulu než z titulu vlastníctva DPL by podľa právneho názoru súdu prvej inštancie nebolo v súlade so systematickým, ani teleologickým výkladom právnej normy. Bolo by nelogické priznávať prostredníctvom lex specialis postavenie veriteľa subjektu, ktorý už také postavenie nespochybniteľne priznané má.

14. Zákonné ustanovenie je preto podľa právnej úvahy súdu prvej inštancie potrebné vykladať tak, že uvedené zákonné ustanovenie ako lex specialis priznáva podielnikovi pri reštrukturalizácii postavenie veriteľa rovnocenné s postavením ostatných veriteľov nezabezpečených pohľadávok. Podľa názoru súdu prvej inštancie k takému záveru je možné dospieť za predpokladu prijatia právnej argumentácie žalovaného o charaktere družstevného podielnického listu (DPL) ako cenného papiera, ktorý má čiastočne majetkový a čiastočne dlhový charakter. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že družstevné podielnicke listy (DPL) sú svojim charakterom deklaratórne majetkové cenné papiere. Uvedenú skutočnosť okrem iných súdnych rozhodnutí konštatoval vo svojom rozhodnutí i Ústavný súd Slovenskej republiky, a to v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.1997, sp.zn. . V prejednávanom spore však nastala skutočnosť, ktorá má podľa právneho názoru súdu prvej inštancie vplyv na posúdenie charakteru DPL, a to povolenie reštrukturalizácie družstva v kontexte na ustanovenie V tejto súvislosti súd prvej inštancie považoval za možné poukázať na odborný článok autorov A. B. C. D., E., B. F. G., E.: Dopad existencie družstevných podielnických listov na štruktúru finančných zdrojov poľnohospodárskych družstiev na Slovensku, v závere ktorého sa uvádza: „Družstevné podielnické listy predstavujú osobitnú kategóriu finančných zdrojov poľnohospodárskych družstiev vystupujúcich ako vlastný zdroj financovania podniku, ktorý má však v sebe zakomponované prvky dlhového charakteru, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať ich finančnú stabilitu. Podielnický charakter družstevných podielnických listov sa prejavuje v nároku ich vlastníkov na podiel na zisku a dlhový charakter sa prejavuje v prípade likvidácie družstva alebo v konkurznom konaní družstva alebo v konaní o vyrovnaní družstva, keď ich vlastník má postavenie veriteľa rovnocenné ostatným veriteľom nezabezpečených pohľadávok.“

15. Súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že zo strany súdu bola pri rozhodovaní v plnom rozsahu akceptovaná judikatúra, na ktorú v rámci svojej právnej argumentácie poukazoval žalobca (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.1997, sp.zn. ; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.09.2008, sp.zn. ; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2010, sp.zn. ), pričom rozhodnutie súdu nepredstavuje odklon od žalobcom citovanej judikatúry. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie uvedené rozhodnutia súdnych autorít, na ktoré žalobca vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku poukazoval, nepredstavujú rozhodnutia, ktoré by upravovali, či priamo rozhodovali o otázke, ktorá bola medzi sporovými stranami sporná, a teda o otázke právneho posúdenia postavenia podielnika, ktorý je len podielnikom, nie je však zároveň i členom družstva, a to za stavu po povolení reštrukturalizácie družstva a následnom zverejnení uznesenia o schválení plánu.

16. Vo vzťahu k námietkam žalobcu spočívajúcim v právnej argumentácii, že reálne nemal možnosť podať prihlášku v reštrukturalizácii žalovaného, keď v tom čase voči nemu neevidoval žiadnu pohľadávku a ani vo svojom účtovníctve neevidoval žiadnu pohľadávku proti žalovanému, súd prvej inštancie opätovne poukázal na odborný článok autorov A. B. C. D., E. a B. F. G., E.: Dopad existencie družstevných podielnických listov na štruktúru finančných zdrojov poľnohospodárskych družstiev na Slovensku, v ktorom sa uvádza: „Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre podielnika - nečlena družstva má podiel na zisku, vzhľadom na skutočnosť, že nie je spoluvlastníkom družstva, vo svojej podstate

charakter úrokového finančného výnosu, ktorý je bežne spojený s veriteľským vzťahom medzi veriteľom a dlžníkom. Nemení nič na tom ani skutočnosť, že zákon toto označuje ako podiel na zisku vyplácaný skutočným vlastníkom (členom) družstva.“

17. Vychádzajúc zo záveru, že žalobca ako podielnik mal po povolení reštrukturalizácie družstva (žalovaného) postavenie veriteľa, súd prvej inštancie považoval za potrebné vo vzťahu k posúdeniu nároku z DPL aplikovať ustanovenie a prijať záver, že nastala situácia, kedy si žalobca neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizácii žalovaného, a preto mu právo z DPL po tom, ako bolo zverejnené uznesenie súdu o schválení plánu, zaniklo. Na základe uvedených právnych záveroch vo vzťahu k prejednávaným sporným otázkam, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe o určenie, že práva žalobcu ako majiteľa družstevných podielnických listov trvajú, nebolo možné vyhovieť, preto súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou rozsudku žalobu v celom rozsahu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a uviedol, že žalovaný má vzhľadom na zásadu úspechu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie , nesprávne aplikoval na skutkový stav ustanovenia a , nesprávne interpretoval a nesprávne aplikoval na skutkový stav ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vydal vo veci rozsudok, ktorý je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený a nevysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré sú podstatné a právne významné pre rozhodnutie vo veci, a preto je rozsudok arbitrárny. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či žalobca ako podielnik mal v čase reštrukturalizácie žalovaného postavenie veriteľa alebo nie. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie v danej veci iný, ako gramatický výklad ustanovenia nepoužil, pričom poukázal na to, že použitie každej výkladovej metódy je potrebné dostatočne a presvedčivo zdôvodniť a vyargumentovať. Mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení neposkytol žiadne presvedčivé argumenty, najmä v čom vidí odlišnosti pri aplikovaní tej, ktorej výkladovej metódy. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie, ktoré dostatočne neobjasňuje dôvody, na základe ktorých bol zvolený určitý spôsob výkladu právnej normy, možno považovať za arbitrárne a ústavne neakceptovateľné. V súvislosti s interpretáciou zákonných právnych noriem žalobca poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. . Zdôraznil, že pri výklade ustanovenia preferuje systematický, teologický a ústavne konformný výklad. Poukázal na to, že ustanovenie je v rámci systematiky zapracované do časti, ktorá vymedzuje práva podielnikov. Namietal, že aj napriek, že k tejto otázke vo svojom vyjadrení zo dňa 10.02.2023 uviedol značnú právnu argumentáciu, avšak súd prvej inštancie sa ňou vôbec nezaoberal. Žalobca ďalej uviedol, že gramatický výklad uvedeného ustanovenia by bol v rozpore a s účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko toto ustanovenie je potrebné vykladať v systémových súvislostiach reštrukturalizačného konania. Vyslovil názor, že nemôže iný právny predpis natoľko modifikovať postavenie veriteľa, že ten by nemal počas reštrukturalizácie žiadne práva, čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti veriteľov podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázal na a zákona o konkurze a reštrukturalizácii a na to, že bez riadne vyčíslenej výšky pohľadávky nie je možné určiť ani hlasy veriteľa, ktoré sú kľúčové na výkon jeho hlasovacieho práva. Trval na tom, že veriteľ bez riadne prihlásenej pohľadávky nemôže byť účastníkom reštrukturalizačného konania, pretože zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takouto možnosťou nepočíta. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdil, že mal postavenie veriteľa bez toho, aby uviedol právny dôvod a výšku vzniku pohľadávky, táto argumentácia podľa názoru žalobcu potvrdzuje arbitrárnosť rozsudku. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie v danom prípade neaplikoval metódu teologického výkladu. Uviedol, že účelom bolo vysporiadať majetkovo-právne nároky oprávnených osôb pri transformácii družstiev, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Mal za to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval na jeho námietku, že výklad zo strany žalovaného môže byť v rozpore s článkom 20 ods. 1 , pričom súd prvej inštancie otázku zániku DPL neposúdil.

20. Žalobca v odvolaní vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa obmedzil výlučne na osvojenie si právneho názoru žalovaného a priznal hypotetickej argumentácii vyplývajúcej z odborného článku prednosť pred právnymi normami. Poukázal na rozpor v odôvodnení napadnutého rozsudku pokiaľ v bode 77. odôvodnenia súd prvej inštancie pripustil čiastočne majetkový a čiastočne dlhový charakter DPL a v bode 54. odôvodnenia cituje znenie , z ktorého vyplýva majetkový charakter DPL, ktorý výklad podporil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze sp.zn. . Uviedol, že neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, že DPL ako cenný papier by mal mať inú, než majetkovú povahu. Z obsahu ustanovenia nevyplýva skutočnosť, že DPL má čiastočný dlhový charakter. Toto ustanovenie nerieši vznik pohľadávky v okamihu povolenia reštrukturalizácie žalovaného, ani určenie výšky takej pohľadávky, ako ani iné skutočnosti, ktoré by naznačovali čiastočný dlhový charakter DPL alebo precizovali náležitosti dlhového cenného papiera, dokonca ani ex lege premenu majetkového cenného papiera na dlhový. Podľa názoru žalobcu spôsob, akým súd prvej inštancie interpretoval ustanovenie nie je v súlade ani s ustanovením tohto zákona upravujúcim náležitosti DPL. Pokiaľ by tento zákon počítal s dlhovým charakterom DPL, potom by podľa názoru žalobcu vymedzil náležitosti typické pre tento typ cenného papiera (napr. výšku dlhu, splatnosť, výnos). Pokiaľ súd prvej inštancie citoval úryvky z odborného článku, žalobca uviedol, že tieto si v bodoch 78. a 80. odôvodnenia napadnutého rozsudku vo svojom význame vzájomne odporujú, keď na jednej strane má byť vlastnosť „podiel na zisku“ prisudzovaná podielnickému charakteru a na strane druhej tej istej vlastnosti je prisudzovaný charakter úrokového finančného výnosu (dlhový charakter). Poukázal na znenie a dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, pričom dikciu tohto ustanovenia považoval za jednoznačnú a zrozumiteľnú v tom, že právo na zisk má stále ten istý význam bez ohľadu na to, či podielnik je alebo nie je členom družstva. Koncepcia rovného postavenia všetkých podielnikov vyplýva aj z ustanovenia Preto mal za to, že rozlišovanie tzv. úrokového finančného výnosu pri podielnikoch – nečlenoch družstva nie je na mieste, výnos ako pojmový znak pri niektorých dlhových cenných papieroch je navyše pri DPL vylúčených. Uviedol, že autori odborného článku nepochopili podstatu DPL.

21. Žalobca v odvolaní ďalej namietal nesprávnu aplikáciu § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Namietal, že súdom prvej inštancie tvrdený následok neprihlásenia si svojej pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného nemohol nastať z dôvodu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že v čase reštrukturalizácie žalovaného existovala jeho pohľadávka v konkrétnej výške a že súd prvej inštancie sa obmedzil iba na všeobecný argument, že taká pohľadávka existovala titulom vlastníctva DPL. Poukázal na to, že právo vymáhať pohľadávku a právo z DPL nie sú terminologicky a obsahovo identické práva. Vyslovil názor, že po zverejnení uznesenia o potvrdení plánu nezaniká neprihlásená pohľadávka (hmotnoprávne), zaniká právo ju procesne vymáhať a taká pohľadávka je následne posudzovaná ako naturálna obligácia. S poukazom na uvedené žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie nemohol dospieť k správnemu záveru, že právo vyplývajúce z DPL úplne zaniklo, ak dispozícia právnej normy takýto dôsledok vôbec nepredpokladá. Mal za to, že v danom prípade z dikcie zákonného ustanovenia preukázateľne vyplýva, že medzi právami majiteľa DPL a ustanovením zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je žiadna vecná súvislosť, resp. dôsledky podľa tohto ustanovenia

22. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil právny dôvod a výšku pohľadávky, ktorá je podľa názoru súdu prvej inštancie spojená s vlastníctvom DPL. Súd prvej inštancie záver, že má postavenie veriteľa odvodzuje z , hoci z jeho znenia nevyplýva, že v dôsledku reštrukturalizácie žalovaného vznikla žalobcovi nejaká pohľadávka a taktiež z neho nevyplýva výška takej pohľadávky. Poukázal na to, že súd prvej inštancie mal z vyjadrení strán sporu vedomosť, že je sporná existencia pohľadávky, pričom otázku existencie a výšky pohľadávky považoval za kľúčovú pre konštatovanie, či mal alebo nemal postavenie veriteľa. Zároveň vyslovil názor, že súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil jeho postavenie ako veriteľa v reštrukturalizačnom konaní. Uviedol, že súd prvej inštancie len stroho v bode 76. odôvodnenia rozsudku uviedol, že ustanovenie je ustanovením lex specialis bez toho, aby konkretizoval vo vzťahu k akému všeobecnému právnemu predpisu. Zároveň nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že má rovnocenné postavenie s ostatnými veriteľmi nezabezpečených pohľadávok

23. V odvolaní žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a nepresvedčivo vysporiadal s otázkou zániku práv bez toho, aby taký záver zohľadnil v kontexte podmienok zániku DPL ako cenného papiera. Uviedol, že v kontexte ustanovenia v spojení s je DPL deklaratórny majetkový cenný papier, resp. deklaruje existenciu práv, ktoré podielnikom priznáva tento zákon. DPL ako cenný papier preto nemôže sám o sebe zaniknúť bez toho, aby zanikli práva s ním spojené, pričom ani ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje zánik práv podielnika. Zdôraznil, že súd prvej inštancie zánik práv z DPL oprel o nesprávne právne úvahy, nakoľko pre prijatie záveru o zániku práv z DPL je nutné skúmať splnenie podmienok pre zánik DPL ako cenného papiera. Mal za to, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by vo vzťahu medzi ním a žalovaným nastala niektorá zo skutočností, ktorá by odôvodňovala splnenie niektorej z podmienok pre zánik cenného papiera. Tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a nepresvedčivo vysporiadal s argumentovanou judikatúrou, pričom poukázal na bod 79. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že v oboch rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najvyšší súd konštatoval, že s vlastníctvom DPL nie je spojená žiadna pohľadávka. Preto vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa odchýlil od právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vnútornú rozpornosť napadnutého rozsudku žalobca videl v bode 77. odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie tvrdil nespornosť o deklaratórnej majetkovej povahe DPL priamo odkazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a zároveň pripustil čiastočný dlhový charakter DPL; v bode 78. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie prisudzoval podielu na zisku podielnicky charakter, avšak v bode 80. mu prisudzuje charakter úrokového finančného výnosu (dlhový charakter), pričom ide o dve odporujúce si konštatovania.

24. Žalobca nakoniec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci, a to s nesprávnym tvrdením žalovaného, že pohľadávka, ktorá mala byť prihlásená do reštrukturalizácie je vlastne menovitou hodnotou vyznačenou na DPL, pričom táto otázka bola medzi sporovými stranami sporná, neozrejmil dôvod vzniku a výšky, ako ani otázku splatnosti pohľadávky spojenej s vlastníctvom DPL, ktorá je typická pre obligačné cenné papiere, neposúdil existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným predtým, než vyjadril záver o obligačnej povahe DPL, či pohľadávka, o ktorej tvrdí, že je spojená s vlastníctvom DPL spĺňala podľa právneho stavu platného k dátumu povolenia reštrukturalizácie žalovaného všetky podmienky na prihlásenie do reštrukturalizácie a že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ustanoveniami v spojení s , ako ani s ustanoveniami a a zákona o cenných papieroch. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete zmenil tak, že práva žalobcu ako podielnika, ktoré sú spojené s vlastníctvom listinného hromadného družstevného podielnického listu vydaného žalovaným dňa 12.04.2011, pod číslom emisie 000001 – 000089, na meno právneho predchodcu žalobcu, v celkovej menovitej hodnote 2.953,91 Eur, trvajú a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval príslušnú právnu normu, jej obsah správne interpretoval a aplikoval, venoval sa všetkým podstatným argumentom, ktoré boli v konaní vznesené a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutý rozsudok považoval za riadne odôvodnený, zrozumiteľný, jasný a presvedčivý. Uviedol, že žalobca nebol členom družstva a nikdy nedisponoval členským vkladom v družstve. Žalobca pred povolením reštrukturalizácie na jeho spoločnosť mal výhradne podstavenie podielnika – vlastníka DPL družstva s menovitou hodnotou 2.953,91 Eur s právami taxatívne vymenovanými v zákona č. 42/992 Zb. Zdôraznil, že žalobca v postavení veriteľa, do ktorého vstúpil podľa si pohľadávku z DPL do reštrukturalizačného konania neprihlásil. Z ustanovenia v spojení so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že podielnik sa stal veriteľom družstva v reštrukturalizačnom konaní s právami veriteľa podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nakoľko žalobca si svoju pohľadávku z DPL u reštrukturalizačného správcu neprihlásil, nastali pre neho rovnaké následky, ako pri iných veriteľoch, ktorí si v príslušnej lehote neprihlásili pohľadávku u reštrukturalizačného správcu. Z uvedeného dôvodu mal za to, že žalobca sa nepovažuje za majiteľa DPL žalovaného v tom zmysle, že ho nepovažuje za osobu, ktorá môže voči družstvu uplatňovať práva podielnika podľa

26. K žalobcom namietanému jazykovému výkladu ustanovenia žalovaný vo vyjadrení uviedol, že výklad žalobcu nekorešponduje so slovným vyjadrením právnej normy, pričom zo znenia tejto právnej normy nevyplýva, že by v danom prípade nemal pohľadávku a postavenie veriteľa a ani povinnosti veriteľa podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. K žalobcom namietanému logickému výkladu žalovaný uviedol, že výklad navrhovaný žalobcom neobstojí, pretože by šlo o právnu normu bez skutočnej normatívnej funkcie. Stotožnil sa s výkladom tejto normy súdom prvej inštancie v bode 75. odôvodnenia napadnutého rozsudku. K žalobcom namietanému systematickému výkladu uvedenej právnej normy uviedol, že je z hľadiska jeho miesta v platnom právnom systéme lex specialis k , ako aj k zákonu o cenných papieroch. Upravuje špecifický druh cenného papiera – družstevný podielnický list a katalóg práv, ktoré sa priznávajú podielnikovi a navyše podielnikovi, ktorý je súčasne členom družstva. Preto vyslovil názor, že na právne posúdenie postavenia žalobcu je vylúčená analógia s členským vzťahom člena družstva alebo analógia medzi DPL a akciou akciovej spoločnosti. Zdôraznil, že majiteľovi DPL neprináležia žiadne iné (majetkové, dlhové, či iné) práva než tie, ktoré upravuje Tento zákon upravuje problematiku DPL komplexne, vrátane stanovenia dôsledkov reštrukturalizácie (likvidácie a konkurzu) družstva na postavenie podielnikov. K žalobcom namietanému historickému výkladu ustanovenia žalovaný uviedol, že zmyslom DPL bolo do počiatku vyjadriť pohľadávku oprávnenej osoby voči družstvu. Poukázal na to, že v prípade, ak družstvo nevydalo DPL, majetkový podiel oprávnenej osoby sa uplatňoval ako pohľadávka oprávnenej osoby proti družstvu v menovitej hodnote majetkového podielu z čoho je zrejmé, že skutočná povaha DPL bola dlhová, majitelia DPL mali byť primárne odškodnení ako veritelia družstiev. Preto vyslovil názor, že majetkový podiel v zmysle a DPL, ktoré zaň boli neskôr vydané boli koncipované ako pohľadávka oprávnenej osoby, nie ako majetkový podiel vo význame používanom v kontexte obchodných spoločností. Mal za to, že žalobca sa mylne fixuje na text odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , nakoľko tento sa netýkal povahy samotných DPL. Vydaním DPL oprávnenej osobe jej majetkový podiel zanikol. Podľa družstvo vydá za majetkové podiely družstevné podielnické listy, t.j. jedno právo bolo nahradené iným. Momentom prevzatia vydaného DPL oprávnenou osobou má táto len práva majiteľa cenného papiera podľa a nedisponuje už žiadnym majetkovým podielom na družstve. Svoju povinnosť emitovať DPL si splnil, preto dnes o majetkových podieloch už nemožno hovoriť. Z uvedených dôvodov uviedol, že uvedený nález sa vôbec nevenuje postaveniu podielnika v situácii podľa ods. ods. 3 , teda nemá relevanciu pre prebiehajúce konanie. Zároveň poukázal na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu , ktorá svedčí v prospech jeho výkladu. K žalobcom namietanému teologickému výkladu žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru sa podielnik v prípade reštrukturalizácie opätovne dostáva do svojho pôvodného postavenia veriteľa a jeho pohľadávka voči družstvu vyjadrená v DPL sa stáva konečne nárokovateľnou a reálne vymožiteľnou. Mal za to, že právny názor vyslovený súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku uprednostnil výklad e ratione legis, teda výklad zohľadňujúci účel a zmysel predmetného ustanovenia K ústavne konromnému výkladu žalovaný poznamenal, že právny predchodca žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou nadobudol DPL od oprávnených osôb – fyzických osôb poškodených v čase kolektivizácie, a to zadarmo v procese, kedy občania mali možnosť previesť tzv. bezcenné akcie bezplatne na Fond národného majetku Slovenskej republiky, pričom poukázal na názor vtedajšieho ministra poľnohospodárstva a výživy. K doktrinálnemu výkladu žalovaný uviedol, že v konaní na prvom stupni citoval autorov D. a G. z článku, ktorý bol uverejnený vo voľne dostupnom vedeckom zborníku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, pričom poukázal na jeho záver týkajúci sa povahy DPL.

27. Na záver žalovaný vo vyjadrení uviedol, že DPL má prvky majetkového aj dlhového cenného papiera, ale rozsah práv podielnika, ktorý nie je súčasne členom družstva je vymedzený taxatívne v , pričom z ods. 3 tohto ustanovenia je zrejmé, že v prípade reštrukturalizácie emitenta má postavenie veriteľa, z čoho vyplýva, že disponuje pohľadávkou z DPL, ktorá je vyjadrená v jeho DPL a je oprávnený postupovať ako akýkoľvek iný veriteľ nezabezpečenej pohľadávky, t.j. prihlásiť svoju pohľadávku do zoznamu pohľadávok určených na uspokojenie v reštrukturalizácii. Nesúhlasil s argumentom žalobcu, že v reštrukturalizácii žalovaného bol v postavení veriteľa bez pohľadávky. Poukázal na to, že Zb nepoužíva formuláciu, že v prípade naplnenia hypotézy v tohto zákona DPL zanikajú. Nepochybne listina označená ako DPL naďalej ako hmotná vec existuje, ale práva s ňou spojené už nie je možné vykonávať, t.j. vymáhať, a to bez toho, aby osobitný zákon musel pre taký prípad normovať zánik cenného papiera. Uviedol, že žalobca disponoval DPL

s menovitou hodnotou 2.953,91 Eur a mal postavenie veriteľa pohľadávky spôsobilej na prihlásenie do reštrukturalizácie dlžníka. Preto ma za to, že v tomto konaní nie je spornou otázkou, aká bola výška pohľadávky žalobcu. Žalobca si neprihlásil do reštrukturalizácie jeho spoločnosti žiadnu pohľadávku, preto mu žiadna ani nemohla byť popretá a nebol vyvolaný incidenčný spor, v ktorom by sa mohlo konať o určení výšky prihlásenej pohľadávky. Keďže k prihláseniu pohľadávky nedošlo, mal za to, že žalobcova polemika o výške pohľadávky spojenej s vlastníctvom DPL presahuje ním vymedzený predmet konania, ako aj oprávnenie súdu riešiť túto otázku inak, ako v na to určenom incidenčnom konaní. Preto nepovažoval za vadu, že súd prvej inštancie sa výške pohľadávky z DPL osobitne nevenoval. Keďže žalobca mohol svoje veriteľské práva uplatniť v reštrukturalizačnom konaní týkajúcom sa jeho spoločnosti a v prípade sporu o výške pohľadávky z DPL aj v na to určenom incidenčnom spore, mal za to, že je namieste pochybovať o naliehavom právnom záujme žalobcu na určovacej žalobe, ktorá nemôže slúžiť na obchádzanie právnych následkov opomenutia výkonu jeho práva veriteľa podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak mal žalobca k dispozícii špeciálnu určovaciu žalobu na určenie výšky pohľadávky podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a tento procesný postup nevyužil, nemôže byť úspešný v preukázaní naliehavého právneho záujmu na určení výšky pohľadávky podľa . Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

28. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení nesúhlasil s tým, že žalovaný sa vo vyjadrení k ústavne konformnému výkladu opieral o neodborný a politicky motivovaný výrok nemenovaného ministra poľnohospodárstva a výživy. Poukázal na to, že fyzické osoby síce prevádzali v období rokov 2009 až 2016 na Fond národného majetku Slovenskej republiky a neskôr aj na žalobcu bezodplatne cenné papiere, avšak so samotným prevodom boli spojené značné náklady na strane žalobcu a jeho právneho predchodcu. Uviedol, že v každom jednom prípade uhradil poplatky za vedenie majetkového účtu, a to za kalendárny rok prevodu a dva kalendárne roky spätne. Zároveň boli s prevodom spojené rôzne ďalšie poplatky Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., a to napríklad za registráciu prevodu za obe strany, za výpis z účtu alebo za výber základných údajov o majiteľovi v prípade nesúladu údajov, pričom tieto poplatky rovnako znášal Fond národného majetku Slovenskej republiky a neskôr aj on ako jeho právny nástupca. Vzhľadom na náročnosť a rozsiahlosť agendy sa prevody riešili cez obchodníka s cennými papiermi, ktorý poskytoval svoje služby za odplatu, čo taktiež predstavovalo nákladovú položku účtovanú na ťarchu Fondu národného majetku SR a jeho spoločnosti. Taktiež boli evidované aj rôzne ďalšie výdavky, ako napríklad za služby v súvislosti s ocenením cenných papierov, právne služby, výdavky na prevádzku a údržbu technologického prostredia kvôli participácii viacerých subjektov. Zdôraznil, že Fond národného majetku vykázal v období rokov 2009 až 2013 celkové výdavky spojené s bezodplatnými prevodmi v sume vyše 42 mil. Eur, pričom navrhovaný plán výdavkov na rok 2014 pred schválením Ministerstvom financií SR bol 13 mil. Eur. Celkové vynaložené výdavky na bezodplatné prevody v období rokov 2009 až 2016 tak prekročili hranicu 50 mil. Eur. Odborné ocenenie bezodplatne nadobudnutých cenných papierov predstavovalo k 31.12.2013 sumu približne 3,17 mil. Eur, pričom celkové ocenenie do ukončenia bezodplatných prevodov neprekročilo ani hranicu 4 mil. Eur. Z uvedeného vyplýva, že náklady štátu na bezodplatné prevody boli viac ako 12-násobne vyššie než hodnota nadobudnutého majetku. Štát sa nezúčastňoval na bezodplatných prevodoch cenných papierov s tým, že ich bude potom bezodplatne prevádzať na emitentov, prípadne bezodplatne na iné tretie osoby alebo ich umorovať, ako to nepriamo naznačuje žalovaný odkazom na citovaný výrok vtedajšieho ministra poľnohospodárstva a výživy. Výhrady žalovaného k okolnostiam bezodplatných prevodov žalobca preto považoval za neopodstatnené. Za neopodstatnenú považoval žalobca aj požiadavku žalovaného o umorení DPL, nakoľko táto požiadavka žalovaného nezodpovedá konceptu zodpovedného nakladania s majetkom štátu. Zdôraznil, že štát nadobudol majetok pri vynaložení značných nákladov, a preto niet žiadnych morálnych, ani právnych pochybností vo veci výkonu majetkových práv žalobcu.

29. Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalovaný vytýka žalobcovi nesprávne pochopenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , žalobca odkázal žalovaného na bod 23. žaloby. K takzvanému opätovnému navráteniu postavenia veriteľa, ako o tom dôvodí žalovaný vo svojom vyjadrení, žalobca odkázal na ustanovenie Konštatoval, že oprávnenej osobe, ktorej boli vydané DPL, zaniká právo na vydanie majetkového podielu podľa , ak týmto právom disponovala. Emitovaný DPL je teda výsledkom kapitalizácie majetkového podielu a predstavuje adekvátnu majetkovú účasť podielnikov (predtým v postavení oprávnených osôb) v družstvách. Emitovaný DPL sa teda nemôže spätne zmeniť na majetkový podiel

alebo na pohľadávku. Mal za to, že žalovaný si tieto možnosti mýli, a to zrejme nesprávnym výkladom k premene vypočítaných majetkových podielov oprávnenej osoby na pohľadávku, ak družstvo do 31.05.2005 nevydalo DPL. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že po skončení jeho reštrukturalizácie DPL ako listina nepochybne existuje, ale práva s ňou spojené už nie je možné vykonávať. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že súd nebol povinný sa zaoberať výškou pohľadávky, tak žalobca mal za to, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že s vlastníctvom DPL je spojená pohľadávka, potom bolo rozumné požadovať aj detaily o tejto pohľadávke (právny dôvod vzniku a výšku pohľadávky), ktoré súd musí logicky poznať, ak dospel k tomuto záveru. Na záver uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, ako aj na všetkých svojich doterajších písomných podaniach a ústnych prednesoch.

30. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že nevidí dôvodnosť argumentu žalobcu o porušení jeho vlastníckych práv, keď povinnosť znášať náklady spojené s procesom bezodplatného prevodu tzv. bezcenných cenných papierov bola právnemu predchodcovi žalobcu uložená zákonom. Uviedol, že nepožaduje umorenie DPL žalobcu, ako to tvrdil žalobca. Uviedol, že netvrdil, že žalobca nie je podielnikom, lebo nadobudol DPL bezodplatne. Žalovaný tvrdil, že žalobca nie je podielnikom, pretože v dôsledku naplnenia hypotézy a v dôsledku reštrukturalizačného konania emitenta sa žalobca ako podielnik stal jeho veriteľom a mohol svoje veriteľské práva spojené s vlastníctvom DPL uplatniť v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čo však neurobil. Tým, že na základe boli družstvá povinné vydať oprávneným osobám za majetkové podiely DPL, nárok na vydanie majetkového podielu sa ex lege zmenil na nárok na vydanie cenného papiera, obdobne, ako sa práva majiteľa cenného papiera ex lege menia na práva výhradne veriteľské podľa Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 16.06.1997. Tento nález síce uvádza, že DPL sú skôr majetkové, než obligačné (dlhové) DPL, ale súčasne konštatoval, že charakter majetkového podielu nemal totožný obsah ako majetkové práva osôb, ktoré majú účasť na podnikaní obchodných spoločností a družstiev, t.j. povaha majetkového podielu vypočítaného v transformácii nie je to isté ako podiel člena družstva na družstve. Preto ani vlastníctvo DPL, ktoré nahradilo právo na vydanie majetkového podielu nemôže predstavovať majetkové právo k majetku družstva v takom význame, akým disponujú iba členovia družstva, čo sám Ústavný súd Slovenskej republiky zdôraznil. Uviedol, že konkrétny rozsah práv majiteľa DPL je taxatívne vymedzený ako lex specialis od novelizácie Tento cenný papier ako unikát v podmienkach Slovenskej republiky má čiastočne majetkový charakter, čo je vyjadrené v práve podieľať sa na zisku družstva a v možnosti kapitalizovať menovitú výšku DPL na ďalší členský vklad, čím podielnik, ak je členom družstva dosiahne navýšenie svojho členského podielu a čiastočne dlhový charakter, čo je vyjadrené v de facto zosplatnení DPL, kedy v prípade likvidácie, konkurzu a reštrukturalizácie družstva sa podielnik dostáva do postavenia veriteľa emitenta s právom prihlásenia pohľadávky vyplývajúcej z DPL. V teleologickom výklade žalovaný upozornil na cieľ, ktorý sa sledoval vydávaním DPL. Zdôraznil, že súd nie je povinný zisťovať výšku pohľadávky spojenú s DPL žalobcu, ktorá mohla byť prihlásená v ukončenom reštrukturalizačnom konaní na jeho spoločnosť titulom , nakoľko žalobný návrh neobsahuje výrok o neexistetncii, existencii, či výške pohľadávky spojenej s vlastníctvom DPL žalobcu. Na záver uviedol, že súd prvej inštancie v predmetnej veci aplikoval správnu právnu normu a ozrejmil, akým spôsobom ju interpretoval. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej nie je dôvodné, a preto podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci domáhal, aby súd určil, že práva žalobcu ako podielnika, ktoré sú spojené s vlastníctvom listinného hromadného družstevného podielnického listu vydaného žalovaným dňa 12.04.2011 pod číslom emisie 000001 – 000089, na meno právneho predchodcu žalobcu, v celovej menovitej hodnote 2.953,91 Eur trvajú. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý v rámci bezodplatných prevodov cenných papierov nadobudnutím od fyzických osôb získal hromadný družstevný podielový listy vydaný žalovaným dňa 12.04.2011, ktorý nahradil 89 kusov DPL v menovitej hodnote jedného DPL

v sume 33,19 Eur, t.j. v celkovej menovitej hodnote 2.953,91 Eur. Z „ponuky na odkúpenie družstevných podielnických listov“ zo dňa 01.03.2022 odvolací súd zistil, že žalobca ponúkol žalovanému na odkúpenie družstevných podielnických listov v počte 89 ks za kúpnu cenu v celkovej výške 91,67 Eur. Z odpovede žalovaného na ponuku žalobcu na odkúpenie DPL zo dňa 22.03.2022 odvolací súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil, že túto ponuku žalovaného neprijíma s odôvodnením, že neeviduje ním emitované DPL na meno žalobcu a práva s týmto DPL spojené, pričom uviedol, že jeho spoločnosť prešla procesom reštrukturalizácie. Odvolací súd ďalej zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. zo dňa 18.05.20215 povolil reštrukturalizáciu dlžníka Poľnohospodárske družstvo Bolešov, so sídlom 018 53 Bolešov, IČO: 00 200 018 a ustanovil správcu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 96/2015 zo dňa 22.05.2015 a právne účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 23.05.2015. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -1647 zo dňa 08.12.2015 súd povolil reštrukturalizačný plán dlžníka a rozhodol o skončení reštrukturalizácie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.12.2015.

33. Podľa zákona č , družstvo vydá za majetkové podiely vypočítané podľa oprávneným osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané, družstevné podielnické listy (ďalej len "podielnický list").

34. Podľa , podielnický list je cenným papierom, s ktorým sú spojené práva jeho majiteľa upravené týmto zákonom.

35. Podľa , podielnický list je cenným papierom na meno alebo na doručiteľa, ktorý sa vydáva v zaknihovanej podobe alebo v listinnej podobe. Na podielnické listy sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy o cenných papieroch, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa , podielnik má najmä právo a) podieľať sa na zisku družstva, b) prevádzať podielnický list a inak s ním nakladať, c) ponúknuť družstvu uzavretie zmluvy o spätnom prevode podielnického listu (ďalej len ""), d) byť prijatý za člena družstva, ktorého podielnický list vlastní, a to za podmienok ustanovených v .

37. Podľa , pri likvidácii družstva a v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnaní má podielnik postavenie veriteľa.

38. Podľa § 2 ods. 1 zákona o cenných papieroch, cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.

39. Podľa § 2 ods. 2, písm. p) zákona o cenných papieroch, sústavu cenných papierov tvoria družstevné podielnické listy.

40. Podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

41. Podľa § 206 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem "konkurzné konanie" alebo "konkurz", rozumie sa tým aj "konanie o oddlžení". Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem "vyrovnacie konanie" alebo "vyrovnanie", rozumie sa tým aj "reštrukturalizačné konanie" alebo "reštrukturalizácia".

42. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

43. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa .

44. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v predmetnej veci medzi stranami sporu bola sporná otázka, či žalobca v súvislosti s ustanovením mal postavenie veriteľa v reštrukturalizácii žalovaného a či voči nemu nastali účinky podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii po zverejnení uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku, t.j. či zanikli práva žalobcu ako majiteľa družstevných podielnických listov alebo nie.

45. Odvolací súd uvádza, že základným poslaním , nazývaným aj transformačný zákon, bolo upraviť majetkové vzťahy a vyporiadať majetkové nároky v družstvách. V rámci tohto procesu vzniklo fyzickým osobám, či už členom družstva, alebo nečlenom viacero majetkových nárokov. V súlade s týmto zákonom bol majetok družstva rozdelený tak, aby bola odstránená anonymita vlastníctva a aby sa dalo presne určiť vlastníctvo jednotlivých subjektov k majetku družstva, teda čo a komu patrí. V zmysle tohto zákona sa poľnohospodárske družstvá pretransformovali v nové podnikateľské subjekty s transparentnými vlastníckymi vzťahmi. Základom pre ich uskutočnenie bolo vypracovanie transformačného projektu a jeho schválenie valným zhromaždením oprávnených osôb. Vypočítaný majetkový podiel z transformácie si mohla oprávnená osoba, pokiaľ bola podnikateľom v poľnohospodárstve, úspešne uplatniť u poľnohospodárskeho družstva a tento jej bol vydaný vo forme majetku. U ostatných oprávnených osôb zostal majetkový podiel u poľnohospodárskych družstiev. Reálnym výsledkom prvotného rozhodovania oprávnených osôb o naložení s majetkovými podielmi z transformácie bolo, že úplná väčšina pracujúcich i nepracujúcich členov družstiev premenila svoje podiely prijatím nových stanov družstva na členské vklady, prípadne na ďalšiu majetkovú časť družstva. Väčšina nečlenov zvolila postavenie oprávnenej osoby nečlena družstva, ktorej sa majetkový podiel podľa mohol vydať v plnej výške po siedmych rokoch od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba nedohodne s družstvom alebo jeho právnym nástupcom inak.

46. V zmysle , ktorý novelizoval bolo povinnosťou poľnohospodárskych družstiev vydať podielnikom, ktorí neboli členmi družstiev za vypočítané majetkové podiely družstevné podielnické listy ako osobitný druh cenného papiera, pričom v tomto zákone taxatívne určil práva podielnikov inkorporované v týchto cenných papieroch, vrátane ich predaja na verejnom trhu cenných papierov. Cieľom bolo dokončenie transformácie poľnohospodárskych družstiev s tým, že pokiaľ nedôjde k vydaniu družstevných podielnických listov za vypočítaný podiel, tento sa stane pohľadávkou oprávnenej osoby. (viď Dôvodová správa k , ktorým sa dopĺňa o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov)

47. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnené osoby v súvislosti s transformáciou družstva mali možnosť výberu, či sa stanú alebo nestanú členmi transformovaného družstva. Ak člen vyjadril vôľu nestať sa členom transformovaného družstva, potom sa právny režim člena družstva na vyporiadanie jeho účasti na majetku družstva v zmysle odlišuje od toho, či sa osoba stala alebo nestala členom tohto družstva. Ak sa člen družstva, ktorý je oprávnenou osobou podľa stal členom transfomovaného družstva, riadi sa naďalej jeho vzťah k družstvu, a teda i vyporiadanie s družstvom po zániku členstva ustanoveniami a . Ak sa člen družstva, ktorému vznikol nárok na majetkový podiel z transformácie, členom družstva po transformácii nestal, riadi sa jeho vyporiadanie s družstvom podľa , pričom tieto práva nahradil iným majetkovým právom, a to právom k podielnickému listu ako cennému papieru. Pri majetkových podieloch z transformácie družstiev podľa

Zb. nešlo o rozdelenie obchodného majetku družstva do spoluvlastníctva oprávnených osôb. Majetkové podiely oprávnených osôb nepredstavovali vlastníctvo k veciam, ale majetkovú účasť, resp. oceniteľné majetkové práva. Majetkový podiel nečlena, ktorý sa nestal účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu a ktorý sa nevydal oprávnenej osobe ani na vykonávanie poľnohospodárskej výroby, má naďalej povahu pôvodného majetkového nároku. Ekonomicky a účtovne ide o dlhodobú pohľadávku oprávnenej osoby voči družstvu a súčasne dlhodobý záväzok družstva voči oprávnenej osobe. Táto skupina oprávnených osôb je teda z titulu priznaných, ale nesplatených majetkových podielov z transformácie v postavení veriteľa družstva. Pri nakladaní s majetkovým podielom nečlena družstva sa vychádza z toho, že medzi družstvom a nečlenmi nejde o vzťahy s podielnikmi, ale o záväzkové právne vzťahy. Ide o dvojstranný vzťah, pri ktorom nečlen ako veriteľ má právo na plnenie a druhá strana, ktorou je družstvo ako dlžník, má povinnosť plniť.

48. Ustanovenie v prvom odseku upravuje právo podielnika, nečlena družstva podieľať sa na zisku družstva, prevádzať podielnický list a inak s ním nakladať, ponúknuť družstvu uzavretie zmluvy o spätnom prevode podielnického listu a byť prijatý za člena družstva, ktorého podielnický list vlastní. V odseku 3 tohto ustanovenia v prípade, ak sa družstvo dostalo do likvidácie alebo do konkurzu (myslí sa aj reštrukturalizácia) podielnik, nečlen družstva získava postavenie veriteľa, ktorý si musí uplatniť svoju pohľadávku vyplývajúcu z jeho majetkových práv v súvislosti s družstevnými podielnickými listami v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii v konkurznom, resp. reštrukturalizačnom konaní družstva (dlžníka). Odvolací súd na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na ustanovenie , v zmysle ktorého postavenie veriteľa rovnako ako ostatní podielnici družstva podľa má aj oprávnená osoba v prípade, že na družstvo bol právoplatne vyhlásený konkurz, alebo v konaní o vyrovnanie.

49. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že nakoľko bola povolená reštrukturalizácia dlžníka – žalovaného, žalobcovi, ktorý sa nestal členom družstva (žalovaného) vzniklo v zmysle postavenie veriteľa. Z citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii tiež vyplýva, že v prípade, ak sa vo všeobecne právnom predpise, ktorým v danom prípade je , používa pojem „vyrovnacie konanie“ alebo „vyrovnanie, rozumie sa tým aj „reštrukturalizačné konanie“ alebo reštrukturalizácia“. Potom žalobca, ktorému vznikla pohľadávka vyplývajúca z jeho majetkových práv k družstevným podielnickým listom, si mal ako veriteľ žalovaného prihlásiť túto pohľadávku v reštrukturalizácii žalovaného. Výška prihlásenej pohľadávky podľa názoru odvolacieho súdu mala zodpovedať výške celkovej menovitej hodnoty hromadného družstevného podielnického listu vydaného žalovaným. Uvedený názor o výške pohľadávky odvolací súd opiera o ustanovenie , z ktorého vyplýva, že majetkové podiely vydané nečlenom družstva sa počítajú podľa tohto zákona, t.j. podľa kritérií ustanovených týmto zákonom, ako aj o účel Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) z 13.07.2009, z ktorého vyplýva že účelom tejto smernice je, aby úkony zo strany PKIPCP na zaistenie toho, aby sa hodnota podielových listov na burze výrazne nelíšila od čistej hodnoty ich aktív, sa považujú za rovnocenné s takýmto odkúpením alebo vyplatením. Pokiaľ by si žalobca svoju pohľadávku prihlásil v reštrukturalizácii žalovaného, bolo na reštrukturalizačnom správcovi, či takto uplatnenú pohľadávku v reštrukturalizácii žalovaného žalobcovi uzná alebo nie. Zároveň bolo na žalobcovi, či v prípade, ak by mu správca ním prihlásenú pohľadávku v reštrukturalizácii poprel, podá incidenčnú žalobu za účelom zistenia oprávnenosti výšky ním uplatnenej pohľadávky. Nakoľko žalobca si svoju pohľadávku vyplývajúcu z družstevných podielnických listov v reštrukturalizácii žalovaného neprihlásil, zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovaného v Obchodnom vestníku nastali voči nemu účinky vyplývajúce z zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to zaniklo jeho právo vymáhať svoju pohľadávku vyplývajúcu z družstevných podielnických listov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovi právo z družstevných podielnických listov potom, ako bolo zverejnené uznesenie súdu o schválení plánu zaniklo.

50. Odvolací súd zároveň uvádza, že je zákonom lex specialis k , ako aj k zákonu o cenných papieroch a zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko komplexne upravuje práva a povinnosti vyplývajúce z podielnických listov, ako to vyplýva aj z jeho ustanovenia .

51. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne rozhodol v súlade s a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalobca zároveň v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

52. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

53. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

54. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).