Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/159/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka, v spore navrhovateľky V. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX O., M. U. XX, W., zastúpenej na základe splnomocnenia L. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. L., S. XXXX/ XX proti odporcovi Š. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. W., B. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VICTORIA, s.r.o., Banská Bystrica, Stránska 3155/7, o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. -43 zo dňa 26. mája 2021

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd z a k a z u j e odporcovi nakladať s nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa v okrese N. - T., T. B. H., N.. Ú. B., parcely registra „E“ evidované ako parcela č. XXXX/X o výmere 172.506 m2, na LV č. XXXX.

II. U k l a d á navrhovateľke, aby vo veci navrhovateľky V. W., I..XX.XX.XXXX, Z. XXXX O., M. U. XX, W. proti odporcovi Š. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXXX/XX, W., o určenie že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, O. N.. Ú.. B., T. B. H., F. B.. Č.. XXXX/X T. O. XXX.XXX W., patrí do dedičstva po nebohom W. W., E. XX.XX.XXXX, I. Z. Z. v podiele 2/3-iny, a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, podala žalobu vo veci samej na Okresnom súde Košice - okolie.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. B., E. I. Y. Č.. XXXX, B. L.. S., S. F. B. Č.. XXXX/X o výmere 172.506 m2 a to až do vyporiadania predmetného nehnuteľného majetku.

3. Návrh navrhovateľka odôvodňovala tým, že dňa 30.04.2021 podala na Okresný súd Košice - okolie návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva po nebohom poručiteľovi W. W., keďže na LV č. XXXX, N.. Ú. B. sú ako vlastníci evidovaní W. B. (podiel v 1/3-ine) a W. W. (v podiel 2/3-ín) ako neidentifikovaní vlastníci, pričom správu tohto majetku vykonáva SPF s tým, že na tomto liste vlastníctva je vyznačená plomba pod č. E.-XXX/XXXX, osvedčenie podľa listiny, pričom podľa informácie pracovníčky katastra, pracovisko W. I. Z., ide o osvedčenie o vydržaní, podľa pznknvl. č. XXX k.ú. B.. Pozemky nadobudli v roku 1934 a od tej doby sa nič nezmenilo a zápis bol zrealizovaný po vykonaní ROEP. Uviedla, že osvedčenie o vydržaní bolo predložené katastrálnemu úradu dňa 29.03.2021 a pre zápis tohto osvedčenia mal kataster 60-dňovú lehotu, ktorá uplynie dňa 28.05.2021. Ďalej uviedla, že po informovaní sa o plombe č. XXX/XXXX bola upovedomená osoba, ktorá realizovala vydržanie a výsledkom toho bolo predloženie darovacej zmluvy k zápisu do katastra v zrýchlenom konaní, t.j. do 15-tich dní po úhrade správneho poplatku vo výške 266 eur, z čoho je zrejmé, že prv dôjde k zápisu

vydržania a následne darovacej zmluve, aj keď k predmetným pozemkom svedčí vlastníctvo jedinému dedičovi, ktorým je V. W., keďže všetky doklady preukazujú vlastníctvo jej starého otca a jej brata a preto aj podala návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi W.T. W.. Keďže mala za to, že k vydržaniu majetku sa vyžaduje súhlas SPF, ktorý nie je, preto aj podala trestné oznámenie, keďže osoba, ktorá iniciovala vydržanie za aktívnej účasti notára využila časovú medzeru od avíza zmeny vydržania, do doby uplatňovania v praxi. Výmeru 17,2 ha, ktorá je predmetom vydržania, prenajímal SPF fyzickej alebo právnickej osobe na základe uzavretej nájomnej zmluvy. Nájomca iba na základe zmluvy si na túto výmeru uplatňoval dotácie na pôdu cez Poľnohospodársku platobnú agentúru. Držba a užívanie pozemkov osobou, ktorá realizovala vydržanie nie je v dobrej viere, nakoľko predmetné nehnuteľnosti majú patriť do dedičstva po nebohom poručiteľovi W. W., čím je jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia dôvodný, keďže je potrebné odporcovi zakázať nakladať s nehnuteľnosťou, aby následne nedochádzalo k ďalším prevodom predmetných nehnuteľností.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci podľa (ďalej len „“), , , , , veta práv, , , , , až 3 dospel k záveru, že navrhovateľka ako dedička osvedčila dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, keďže v zmysle predložených dôkazov jej svedčí dedičstvo po nebohom, a preto v danom prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, dávajúc do pozornosti aj tú skutočnosť, že pôvodné dedičské konanie po nebohom W. W. bolo vedené pod sp. zn. id.č. I. XXX-XXXX zo dňa 24.03.1947, v ktorom nebol prejednaný všetok majetok, v kat. území B., E. I. Y. Č.. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 2/3-ín s tým, že jediným dedičom po poručiteľovi bol W. W., H., X.. L.. W., I.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z.Š., je W. W. H., X.., I.. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX v Z. s tým, že ide o syna poručiteľa a zároveň jeho manželka W. O., L.. K., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom Budapešť a ich vnučka W. N., H.L. V., I.. XX.XX.XXXX, t.j. navrhovateľka, pričom súd prvej inštancie z výpisu LV č. XXXX, ako aj z pôvodnej pznknvl. č. XXX kat. územie B. zistil, že spoluvlastníkmi v predmetnej nehnuteľnosti sú Dr. B. W. (M. B.) v 1/3-ine a pod B2 X.. W. W. (syn B.) v 2/3-inách s tým, že z výpisu z LV č. XXXX N..Ú.. B. H. rovnako vyplýva, že na LV je evidovaná v registri „E“ parcela č. XXXX/X o výmere 172.506 m2, orná pôda a správcom predmetných nehnuteľností je Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, pričom pri oboch zápisoch je vyznačená plomba na základe E.-XXX/XXXX (osvedčenie podľa listiny) a plomba vyznačená na základe V XXX/XXXX (darovacia zmluva). Zároveň je z predmetného LV zrejmé, že na podiele W. B. F. W. W. je v celosti v súčasnej dobe evidovaný odporca titulom osvedčenia o vydržaní č. I. XX/XXXX, I. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, v zmysle uložil navrhovateľke povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať žalobu o určenie nehnuteľnosti do dedičstva s tým, že o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd vo veci samej podľa , alebo v uznesení o zrušení neodkladného opatrenia podľa .

5. Proti uzneseniu v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie odporca. Uznesenie považoval v celom rozsahu za nedôvodné. Namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne, návrh na vydanie neodkladného opatrenia považoval za predčasný, nakoľko navrhovateľka nedisponuje žiadnou listinou, ktorá by preukazovala, že jej svedčí vlastníctvo z titulu právneho nástupníctva, keďže len podala návrh o prejednanie novoobjaveného majetku, čo nie je naplnením podmienky trvania nároku v zmysle , čím namietal dôvodnosť podaného návrhu a navrhoval, aby odvolací súd podľa zrušil nariadené neodkladné opatrenie. Vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľnosti k parcele č. XXXX/X v katastrálnom území B. uvádzal, že predmetnú parcelu nadobudol titulom vydržania, ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou č. I. XX/XXXX, I. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie B.. Okrem iného podkladom na spísanie notárskej zápisnice bol aj výmer č. XXXXX/XX-R. vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v prospech právneho predchodcu žalovaného L. V., ktorý bol otcom žalovaného. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, kedy sa mali jej právni predchodcovia, W. W. H., X.., I.. XX.XX.XXXX, W. I. Z., zomrel XX.XX.XXXX, miesto úmrtia Z., prípadne W. W. H., X.., I.. XX.XX.XXXX, miesto narodenia S.-O. (Š.), zomrel XX.XX.XXXX, miesto narodenia Z. (W.), naposledy bytom XXXX

Z., K. U. XX, X/A W., zdržiavať na území Slovenska, keďže titulom nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosti uvedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX je skutočná držba, avšak z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ani z návrhu nie je zrejmé, kedy sa tieto osoby zdržiavali na území Slovenska a získali do držby predmetnú parcelu. Dôkazy: výmer o vlastníctve pôdy XXXXX/XX-R., list vlastníctva č. XXXX, notárska zápisnica č. I., I. XXXX/XXXX + notárska doložka. Žalovaný tiež poukazoval na svoje vyjadrenie zo dňa 08.06.2021, ktoré zaslal súdu po tom, čo sa dozvedel z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX v časti B. o prebiehajúcom súdnom konaní.

6. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle prejednal odvolanie odporcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a , , podľa obsahu uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a keďže v zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, čo s poukazom na skutočnosť týkajúcu sa spornosti vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam so zreteľom aj na prebiehajúce konanie o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi, v ktorom sa vyrieši, či predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi nebohom W. W., zomrelom XX.XX.XXXX, čím sa vyrieši aj aktívna legitimácia navrhovateľky, keďže k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol vlastníctvo aj odporca titulom vydržania, a preto odvolací súd po stotožnení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia v zmysle , napadnuté uznesenie potvrdil podľa ako vecne správne.

8. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Odvolací súd uvádza, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná, d) neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahy veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Neodkladné oparenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery strán sporu, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR ).

13. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní

nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR ).

14. Zo skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu strán, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne k tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť ÚS SR, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení uviedol, že „v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť náležite odôvodnené“ (Nález ÚS SR ).

15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčinu jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (Nález Ústavného súdu ČR ).

16. Aj keď (s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru) pre potrebu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, nie je potrebné zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, ale je potrebné skúmať osvedčenie nároku, ktoré znamená preukázanie najvýznamnejších skutočností - okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s dôrazom na naliehavosť riešenia vzťahov medzi stranami sporu, keďže miera osvedčenia sa riadi konkrétnou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia s tým, že pre potrebu rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda potrebné predovšetkým skúmať, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle .

17. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie dôvodnosti osvedčenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a to s väčším dôrazom práve v konaní, ak neodkladné opatrenie nahrádza trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu.

18. Pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

19. Kumulatívne splnenie uvedených podmienok musí súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať a svoje závery o ich (ne)naplnení, ako aj úvahy, na základe ktorých k týmto záverom dospel, musí konkrétne uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

20. Keďže navrhovateľka predloženými dôkazmi osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorého sa domáha v konaní o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej právnom predchodcovi s tým, že podľa zistenia odvolacieho súdu aj v zmysle 336 ods. 1 navrhovateľka podala na Okresný súd Košice-okolie žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, pričom

konanie sa vedie na Okresnom súde N.-T. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX (viď úradný záznam na č.l. 93 spisu) a z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, kat. územia B., T. B. H., T. N.-T., parc. č. XXXX/X vo výmere 172.506 m2 orná pôda je taktiež zrejmá poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní na Okresnom súde N.Š.-T. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, správne súd poskytol navrhovateľke ochranu, z dôvodu pravdepodobnosti osvedčenia jej nároku a preskúmania jeho preukázania v hore citovanom konaní, keďže th. času je sporné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.

21. Preto odvolací súd v zmysle potvrdil napadnuté uznesenie o vydaní neodkladného opatrenia v navrhovanom znení ako vecne správne s odkazom aj na ust. s tým, že o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci s odkazom na ust. , a .

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).