Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-58-2021.pdf
PDF · 144.08 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného právnym zástupcom: Advokáti Müller & Dikoš, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: AXA pojišťovňa a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6, IČO: 28 195 604, konajúca na území SR prostredníctvom: AXA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 36 857 521, zastúpenému právnym zástupcom: CLS Čavojský a Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, v konaní o zaplatenie 918,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 918,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 918,14 eur od 19.11.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom okresnom súde dňa 20.08.2021 domáhal voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady škody zaplatiť žalobcovi sumu 918,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 918,14 eur od 19.11.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 09.08.2020 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky T. N. L.: E. (poškodené vozidlo), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Build-bau, s.r.o. (poškodený). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla VW golf L.: B., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla v autoservise, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 63/2020 zo dňa 31.08.2020, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo, a to W.. T. L.: W. v čase od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX za 112,50 eur denne a za jednorázový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25 eur. V čase opravy od 31.08.2020 nemohol poškodený s automobilom disponovať, až do odovzdania vozidla dňa 14.09.2020, po doručení krycieho listu. Po dobu trvania nájmu poškodený nemal k dispozícii iné vozidlo, nájom bol nevyhnutný z dôvodu podnikania. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 11.09.2020 splatnú dňa 11.09.2020 na sumu 1 375 eur za dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. 12 dní. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. 12 dní, pričom vo fakturovanej sume je zahrnutý aj jednorázový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavuje nájom náhradného vozidla, za ktoré výdavky zodpovedá poistenec
žalovaného. Poškodený zároveň dňa 11.09.2020 odplatne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov vo faktúre č. XXXXXXX na nájom vo výške 1 375 eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému z fa č. XXXXXXX v zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2020 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1 375 eur, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 24.09.2020. Dňa 03.11.2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 456,86 eur. Krátenie poistného plnenia žalovaný neodôvodnil. Mal za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu z titulu náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla, a to vo výške 918,14 eur, predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 1 375 eur a poskytnutým plnením vo výške 456,86 eur. V otázke aktívnej legitimácie poukázal na doterajšiu súdnu prax. Uviedol, že bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo. Mal za to, že dojednané nájomné predstavuje skutočnú škodu. Náklady vo výške 918,14 eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže po uvedenú dobu bol vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Uplatnil si aj úroky z omeškania. Dňa 03.11.2020 poskytol žalovaný čiastočne poistné plnenie. Bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Od 19.11.2020 si tak uplatnil úroky z omeškania.
3. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 06.07.2021 vydal platobný rozkaz (č.l. 17 spisu).
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Namietal tak dĺžku nájmu, ako aj výšku denného nájomného. Mal za to, že obvyklý nájom je podľa prieskumu trhu v predmetnom období pri obdobných vozidlách 75 eur/deň. Dĺžku nájmu viazal na dĺžku opravy. Za primeraný čas opravy ustálil 10 dní, a to vzhľadom na technologické postupy a normohodiny. Poukázal, že dátum dodania tovaru je vo faktúre uvedený 08.09.2020, motorové vozidlo bolo odovzdané až 11.09.2020. Mal za to, že je potrebné podrobne preskúmať priebeh procesu opravy. Bol názoru, že nemôže zodpovedať za prieťahy opravy spôsobené 3 osobou. Žiadal vykonať k dĺžke opravy a k výške denného nájmu znalecké dokazovanie, výsluch štatutára servisu, resp. ním poverenej osoby opravou. Tiež žiadal skúmať nevyhnutnosť potreby prenajatého vozidla poškodeným počas celej doby. Žiadal odpočet pevných nákladov. Poplatok za pristavenie vozidla označil za nedôvodný. Jedná sa len o nadštandardnú službu žalobcu jeho klientom. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vzhľadom ku vlastníctvu prenajatého motorového vozidla, keď sa jedná o vozidlo leasingové. Žiadal predložiť doklady k vlastníctvu vozidla, či bol žalobca oprávnený vozidlo prenajať. Nesúhlasil s uplatnenými úrokmi z omeškania, mal za to, že nárok na úroky z omeškania nevznikol.
5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný. Trval na svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore. Uviedol, že prenajímateľom môže byť aj osoba odlišná od vlastníka, ak má právo s predmetom nájmu disponovať z iného dôvodu. Poukázal na § 666 ods. 1,2 OZ. Mal za to, že ako leasingový nájomca bol plne oprávnený predmetom nájmu disponovať a dať ho do podnájmu 3 osobe. Žalobca podniká v prenájme vozidiel osobám poškodeným pri dopravných nehodách. Pre tento účel disponuje vozovým parkom, nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby mal vozidlá vo svojom vlastníctve. Dokazovanie za účelom vlastníctva k motorovému vozidlu považoval za nehospodárne. Zdôraznil tiež, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, a teda nájom náhradného vozidla bol nutný. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to v súvislosti so zabezpečením podnikania. Nie je tak možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Poškodený si tak musel prenajať motorové vozidlo od žalobcu, nemal iné voľné vozidlo, ktoré by poškodené vozidlo nahradilo. Krátenie plnenia zo strany žalovaného tak označil za neoprávnené a svojvoľné. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla a jeho zotrvanie v autoservise. Postup prác v servise je tiež závislý od ďalších faktorov ako napríklad počet objednávok, personálne obsadenie, technická vybavenosť, pričom
ide o objektívne okolnosti a nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Bežnou praxou autoservisov je vydať opravené motorové vozidlo až po vydaní krycieho listu. Dĺžka prenájmu je tak v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu a poskytnutím poistného plnenia. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Žalovaný vôbec nebral do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavinenej situácie vylúčený z užívania vozidla. Poškodený žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť dobu trvania opravy vozidla a jeho zotrvanie v autoservise. Vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty likvidátora. Poškodený v danej veci ukončil nájom a náhradné vozidlo vrátil skôr ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Náklady za prenájom náhradného vozidla je nutné považovať za účelne vynaložené minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode. Dokazovanie k dobe prenájmu vozidla označil za nadbytočné. Nie je potrebné skúmať priebeh procesu opravy, keďže doba skončenia prác na poškodenom vozidle nie je sporná. Za dôvodnú považoval aj výšku denného nájmu. Mal za to, že z cenníkov predložených žalovaným nemožno vyhodnotiť, či skutočne zahŕňajú obvyklé ceny obdobných motorových vozidiel v predmetnom mieste a čase. Poškodený nie je povinný hľadať najlacnejšiu požičovňu. Mal za to, že náhrada pevných nákladov je súčasťou skutočnej škody v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Úroky z omeškania považoval za dôvodné.
6. Žalovaný v duplike zotrval na doterajšej argumentácii v spore prezentovanej v podanom odpore. V súvislosti s vlastníctvom prenajatého vozidla uviedol, že žalobca prenajal vozidlo, ktoré nevlastnil, a teda sa jedná o nemožné plnenie a neplatný právny úkon v súlade s § 37 OZ. Žalobca ako držiteľ vozidla nebol oprávnený náhradné vozidlo ďalej prenajať. Žalobca nebol oprávnený s predmetným vozidlom disponovať a na základe nájomnej zmluvy previesť právo na poškodeného, hoc len dočasne. Namietal aj neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného označenia dlžníka. Zo zmluvy nie je zrejmé voči komu je pohľadávka postupovaná. Dlžník je vymedzený neurčito, absentuje sídlo a IČO. Ako dlžník je označená organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, non subjekt. Zmluva je neurčitá aj v časti vymedzenia postupovanej pohľadávky. Absentuje označenie poistnej zmluvy, z ktorej mala dlžníkovi vzniknúť povinnosť plniť poškodenému. Nie je uvedené číslo poistnej zmluvy, pod ktorým bol nárok poškodeného žalovaným likvidovaný. Nie je uvedená ani identifikácia poškodeného vozidla, čas vzniku škody na vozidle, časť vozidla ktorá bola poškodená, čo by prispelo ku konkretizácii poistnej udalosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že bol ako vlastník alebo oprávnený držiteľ oprávnený s náhradným vozidlom disponovať. Mal za to, že žalobca nepreukázal nutnosť prenájmu náhradného vozidla, a nepreukázal tak príčinnú súvislosť medzi nárokom na náhradu škody a škodovou udalosťou. Trval tiež na neúčelnosti doby trvania nájmu. Mal za to, že žalobca nepreukázal dĺžku opravy s uvedením rozpisu jednotlivých položiek a náhradných dielov, ako aj uvedením času práce. Žiadal predložiť dôkazy ako dlho trvala oprava a z akého dôvodu trvala taký čas.
7. Žalobca vo vyjadrení k duplike zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Zdôraznil, že vzťah žalobcu a leasingovej spoločnosti nie je predmetom tohto konania. Žalovaný nie je legitimovaným subjektom domáhať sa neplatnosti zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným. Žalovaný sa sám v bežnom styku označuje ako Axa pojišťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu. Považoval za nezmyselné, aby poškodený dokladoval jednotlivé cesty, ktoré zapožičaným vozidlom uskutočnil a následne, aby poisťovňa vyhodnocovala či bola daná cesta nevyhnutná alebo nie. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dĺžku opravy. Poškodený nie je povinný si prenajať najlacnejšie motorové vozidlo. Postačuje ak si prenájme vozidlo za primeranú cenu. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla považoval za dôvodný, je nepochybne súčasťou skutočnej škody. Trval na uplatnených úrokoch z omeškania.
8. Okresný súd následne nariadil pojednávanie na deň 11.11.2021, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu ako aj právneho zástupcu žalovaného.
9. Právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného v prednese pred súdom zotrvali na doterajšej argumentácii v spore.
10. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli.
11. Zmluvou o nájme č. XX/XXXX zo dňa 31.08.2020 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme motorového vozidla T. N. C. od 31.08.2020 do 11.09.2020, denné nájomné 140 eur, zmluvné nájomné 135 eur. Jednorázový poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol 30 eur.
12. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli protokol o prenájme náhradného vozidla č. XX/XXXX dňa 31.08.2020, a to T. N. C.. Motorové vozidlo bolo prevzaté dňa 31.08.2020, odovzdané dňa 11.09.2020.
13. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 11.09.2020 na sumu 1375 eur za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XX/XXXX, a to T. x C. za obdobie od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX, ako aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30 eur.
14. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2020 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 1375 eur z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 1375 eur z titulu faktúry č. XXXXXXX. Vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítali. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
15. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 11.09.2020 vyhlásil, že mal od žalobcu zapožičané náhradné motorové vozidlo T. N. C. od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX, z dôvodu, že poškodené vozidlo bolo v autoservise až do doručenia krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý. Autoservis potvrdením zo dňa 08.10.2020 potvrdil, že poškodený používal vozidlo od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX. Po doručení krycieho listu poisťovňou autoservis dňa 14.09.2020 vydal vozidlo poškodenému.
16. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 11.09.2020.
17. Žalobca si u žalovaného listom zo dňa 24.09.2020 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.
18. Žalovaný žalobcovi uhradil dňa 03.11.2020 z titulu poistného plnenia sumu 456,86 eur.
19. Podľa správy o nehode zo dňa 04.08.2020 došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla poškodeného T. N. motorovým vozidlom vw golf, klientom poisteným u žalovaného.
20. Podľa faktúry MD-Bavaria Žilina, s.r.o. č. XXXXXXXX fakturovaná suma opravy bola vo výške 1 855,06 eur.
21. Podľa cenníka žalobcu od XX/XXXX cena nájmu T. vozidiel sa pohybuje od 92 eur do 140 eur podľa triedy vozidla.
22. Podľa cenníka prenájmu T. R. E. - T. Ž., s.r.o. cena prenájmu podľa triedy vozidla sa pohybuje od 100 do 240 eur.
23. Podľa internetového portálu www.irent.sk <http://www.irent.sk> cena prenájmu BMW v čase 31.08.2020 bola 140 eur.
24. Podľa zelenej karty - medzinárodný doklad o poistení žalovaný je označený ako Axa pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava.
25. Podľa cenníka limousine service cena prenájmu motorového vozidla T. XXXd sa pohybuje podľa počtu dní prenájmu od 81 eur do 135 eur, pri nájme od 6 do 10 dní 113 eur a pri nájme od 11 do 20 dní 103 eur.
26. Podľa stanovenia pevných nákladov žalovaného na prevádzky u vozidiel s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg odpočet pevných nákladov je vo výške 7 686 Kč.
27. Okresný súd nevykonal znalecké dokazovanie, výsluch štatutára autoservisu alebo ním poverenej osoby vykonaním opravy za účelom zistenia primeranej doby opravy, v tej súvilosti primeranej doby nájmu a tiež výšky denného nájmu, nakoľko dokazovanie v tomto smere pre rozhodnutie veci považoval za nadbytočné. Rovnako nevykonal z dôvodu nadbytočnosti dokazovanie výsluchom poškodeného za účelom preukázania nevyhnutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla. Tiež považoval za nadbytočné dokazovanie ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to vo vzťahu k vlastníctvu, resp. oprávnenosti disponovania žalobcu s prenajatým motorovým vozidlom. Okresný súd aj bez vykonania dokazovania v tomto smere mal dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo veci samej.
28. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 420 OZ Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 OZ Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 666 OZ Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.
29. V prvom rade sa okresný súd sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v spore a vyhodnotil túto ako nedôvodnú.
30. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2020 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 1375 eur. V čl. 5 Zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 11.09.2020. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 11.09.2020 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 1375 eur voči žalovanému, podľa názoru súdu dostatočne konkretizovanému, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam o konkrétnom subjekte, či zámene s iným subjektom, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1 375 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX, z ktorej faktúry je zrejmý predmet fakturácie. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 13 spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie, a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 31.08.2020 poškodený užíval vozidlo v rozsahu 12 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 11.09.2020 na sumu 1375 eur za nájom vozidla od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX, t.j. 12 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30 eur. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu, či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 11.09.2020 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni - dostatočne konkretizovanej (bez možnosti zámeny), titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 1 375 eur. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. Teda súd mal v tomto smere v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Nie je tak dôvodná argumentácia žalobcu o neplatnosti zmluvy o postúpení z dôvodu jej neurčitosti. Okresný súd má za to, že zmluva o postúpení bola dostatočne určitá, či už vo vzťahu k označenému dlžníkovi, ako aj vo vzťahu k vymedzenej postupovanej pohľadávke. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola splnená aj vo vzťahu k vlastníctvu náhradného motorového vozidla. Podľa § 666 OZ nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žalovaný nie je osobou legitimovanou na domáhanie sa neplatnosti zmluvy o postúpení. Okresný súd má za to, že skúmanie zmluvného vzťahu a jeho podmienok medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou nie je predmetom daného konania. Jedná sa o obchodný vzťah, na ktorý sa podľa názoru okresného súdu vzťahuje aj obchodné tajomstvo. Ak by žalobca prenajímal motorového vozidlo bez súhlasu alebo v rozpore so zmluvou s leasingovou spoločnosťou jedinou oprávnenou osobu na domáhanie sa vzniknutého nároku z porušenia povinnosti je leasingová spoločnosť, nie žalovaný. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že predmetom podnikania žalobcu je prenajímanie vozidiel. Za týmto účelom má žalobca k dispozícii vozový park, s tým, že nie je možné od žalobcu žiadať, aby vlastnil všetky prenajímané motorové vozidlá. Vzťah žalobcu a leasingovej spoločnosti nie je predmetom tohto konania. Okresný súd preto z uvedeného dôvodu v tomto smere preukázania vlastníckeho práva náhradného motorového vozidla nevykonával žiadne dokazovanie. Vykonané dokazovanie v tomto smere by ani nemohlo byť základom na vyhlásenie platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy v tomto konaní, nakoľko dokazovanie v tomto rozsahu nesúvisí s predmetom danej veci.
31. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.
32. V danej veci nebolo sporné, že poškodený dňa 11.09.2020 uzavrel Zmluvu o nájme č. XX/XXXX, na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. T. XXX N. C., a to na obdobie od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX pričom nájom skončil dňa 11.09.2020. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 12 dní, čo pri dojednanej výške denného
nájomného 140 eur s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30 eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 1375 eur (č.l. 12 spisu). Zo zmluvy o nájme č. 63/2020 ako aj z vystavenej faktúry č. XXXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. T. XXX N. C. W. obdobie od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX. Žalovaný poukázal dňa 03.11.2020 poistné plnenie vo výške 456,86 eur. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Z nájomnej zmluvy č. XX/XXXX vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo T. XXX x Drive. Súd skonštatoval, že cena denného nájmu je podľa vykonaného dokazovania predloženými cenníkmi k prenájmu obdobných vozidiel v danom čase a mieste primeraná a obvyklá. Súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30 eur účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom, keď ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla, a teda skutočne vzniknutou škodou v súvislosti so škodovou udalosťou. Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 12 dní, t.j. až do navrátenia poškodeného vozidla do pôvodného stavu, ukončenia opravy a vydania krycieho listu. Naviac krycí list bol vydaný neskôr až 14.09.2020. Žalovaný urobil spornou skutočnosť účelnosti celkovej doby nájmu
- užívania vozidla, nakoľko priznal nárok v rozsahu iba 10 dní, namiesto 12 dní. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii do 11.09.2020, tak ako vyplýva z čestného prehlásenia. V tomto smere okresný súd vzhľadom na predložené dôkazy nevidel dôvod k nevyhnutnosti prenájmu vypočúvať poškodeného. Je preukázané, že poškodený prenajatý automobil používal na taký istý účel ako svoje poškodené vozidlo, za účelom podnikateľskej činnosti. Okresný súd má za to, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy, jedná sa o objektívnu skutočnosť, na ktorú nemohol mať poškodený vplyv, a teda nemôže byť na jeho ťarchu znižovať poistné plnenie, že servis opravoval motorové vozidlo určitý čas. Poškodený bol obmedzený na svojom majetku konaním poistenca žalovaného. Súd nevidel logický dôvod prenášať zodpovednosť a ťarchu na poškodeného, ktorý nezavinil vznik škody. Súd nevidel dôvod zaťažovať poškodeného a tiež žalobcu preukazovaním primeranej dĺžky opravy. V danej veci bolo sporné nepriznanie poistného plnenia v rozsahu nájmu 2 dní (10 namiesto 12 dní), ktoré nepriznanie poistného plnenia okresný súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o oprávnenú dobu nájmu, resp. oprávnené obdobie, počas ktorého je možné preplatenie nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla, okresný súd má v zmysle textácie § 11 ods. 6, 7 zákona za to, že jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o poistnom plnení a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok poškodenému ako oprávnenému. Okresný súd dospel k záveru, že až do momentu, kým poisťovateľ poškodenému neoznámi ukončenie poistnej udalosti, neoznámi poistné plnenie a v akej výške mu poistné plnenie poskytne a neposkytne poistné plnenie, má poškodený nárok na náhradné vozidlo. Až odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto momentu poškodenému teda nevzniká ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé a medzi stranami sporu zároveň aj nesporné, že žalovaný vybavil poistnú udalosť dňa 28.10.2020, tak ako sa žalovaný odvoláva vo svojom odpore, keď ako dôkaz označil podanie žalovaného označené ako „vybavili sme vašu poistnú udalosť“ zo dňa 28.10.2020 a poistné plnenie uhradil až 03.11.2020 (č.l. 15 spisu), t.j. cca 2 mesiace po prevzatí motorového vozidla zo servisu. Oprávnená doba nájmu je tak minimálne do 28.10.2020, resp. 03.11.2020. Okresný súd poukazuje, že to bolo časovo neskôr ako prevzatie motorového vozidla dňa 11.09.2020. Podľa názoru okresného súdu až deň pripadajúci na deň oznámenia o poistnom plnení, kedy sa žalobca mohol oboznámiť s výsledkami šetrenia a výškou poisteného plnenia a deň reálneho vyplatenia poistného plnenia, je dňom rozhodujúcim na posúdenie oprávnenosti dĺžky nájmu. Okresný súd má tak za to, že v danej veci podľa vykonaného dokazovania najskôr až dňom 28.10.2020 (č.l. 24 spisu), resp. dňa 03.11.2020 (úhrada poistného plnenia) sa poškodený dozvedel, resp. mohol dozvedieť o ukončení poistnej udalosti a výške poistného plnenia. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného motorového vozidla, t.j. od XX.XX.XXXX I. C. C. XX.XX.XXXX, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Je potrebné uviesť, že poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť dobu, za ktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemôže byť na škodu, že mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Okresný súd zdôrazňuje, že sa jedná o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemôže nijak ovplyvniť. Naviac poškodený nemôže nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Z uvedeného dôvodu okresný súd nevykonal dokazovanie za účelom primeranosti dĺžky nájmu
v spojitosti s primeranosťou dĺžky opravy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný uhradil autoservisu faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 11.09.2020. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii do 11.09.2020, čo vyplýva aj z prehlásenia autoservisu (č.l. 12 spisu). Poškodený si tak uplatnil prenájom vozidla do 11.09.2020 dôvodne, preto mu súd tento nárok priznal. Nevidel dôvod okresný súd zisťovať každú jednu cestu vykonanú poškodeným v rozhodnom čase a posudzovať jej dôvodnosť. Takéto oprávnenie jednoznačne nespadá do právomoci žalovaného vo vzťahu k výške poistného plnenia. Je nepochybné, že poškodený dopravnou nehodou, ktorú nezavinil, prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo zaužívaným spôsobom. Bola tak preukázaná nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla, tak aby poškodený mohol pokračovať vo svojom zaužívanom bežnom dennom režime. Je nemysliteľné, že poškodený by mal preukazovať každú jednu uskutočnenú cestu, kilometer, či potrebu motorového vozidla v jeho bežnom živote, tak ako žiadal žalovaný za účelom preukázania nevyhnutnosti prenájmu vozidla. Dôležitým v danej veci je, že žalovaný nevyhnutne a preukázateľne v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil, potreboval náhradné vozidlo od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX, za ktoré preukázateľne zaplatil nájom, a teda vznikla mu skutočná škoda v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
33. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
34. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 456,86 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 918,14 eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 1375 - priznaná suma 456,86 = žalovaná istina 918,14 eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
35. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné a zároveň aj nesporné, že poškodený si v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného zapožičal náhradné motorové vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v oprave a vydania krycieho listu (pričom dĺžka opravy nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške. Pokiaľ žalovaný namietal výšku denného nájmu, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Z predložených cenníkov vyplýva, že cena nájmu BMW vozidiel sa pohybuje podľa triedy cca od 100 až 140 eur. Nie je povinnosťou poškodeného hľadať najlacnejšiu poisťovňu, stačí že cena je obvyklá a primeraná v danom čase a mieste. Súd má za to, že denný nájom za prenajaté vozidlo BMW 140 eur nemožno vyhodnotiť vzhľadom na predložené cenníky ako neprimeraný.
36. Súd tak posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej
súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku denného prenájmu a ich dôvodnosť, pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného a tiež potvrdenie autoservisu a protokol, či predložené cenníky vyplýva dĺžka opravy, opodstatnenosť dĺžky nájmu, ako aj dôvodnosť výšky denného nájmu. Pokiaľ ide o odpočet pevných nákladov vo výške 293,14 eur, dôvodnosť odpočtu v tejto konkrétnej výške nebola žalovaným preukázaná. K uvedenému bol predložený len individuálny ničím nepodložený výpočet žalovaného, avšak nebolo preukázané, že spôsob výpočtu je aj správny. Naviac okresný súd nevidí ani dôvod pri dopravnej nehode, škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, v dôsledku ktorej možno očakávať aj pokles hodnoty predmetného motorového vozidla, ktorý poškodený nezavinil, znižovať poistné plnenie ešte aj o pevné prevádzkové náklady, spočívajúce v ušetrených nákladoch za nepoužívanie vlastného vozidla počas opravy. Okresný súd má za to, že pri škodovej udalosti nie je možné pevné prevádzkové náklady odpočítať, tak ako je to napríklad pri cestovných náhradách, kde ku škodovej udalosti nedôjde.
37. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 19.11.2020, nakoľko poistné plnenie z časti žalovaný uhradil dňa 03.11.2020, najneskôr dňa 03.11.2020 (skôr od oznámenia skončenia prešetrovania poistnej udalosti 28.10.2020) začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 18.11.2020.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 19.11.2020, keďže žalovaný čiastočne plnil dňa 03.11.2020 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 18.11.2020, tak ako si aj žalobca uplatnil. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 918,14 eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 09.04.2015, sp. zn. 2Co/240/2014, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa súd stotožňuje). Súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019, tiež rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/132/2019 zo dňa 27.09.2019, sp. zn. 9Co/5/2021 zo dňa 25.02.2021).
39. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovanému.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.