Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Emília Mišenková, v sporovej veci žalobkyne: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX N. XX, občan SR, právne zastúpená: JUDr. Vladimír Koman, advokát, 064 01 Stará Ľubovňa, 17. novembra 31, proti žalovanému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. XX, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský, advokát, Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o vydanie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania nehnuteľnosti, a to časti parcely KNC č. 208 zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. N., ktorá je zakreslená v geometrickom pláne k znaleckému posudku č. 7/2019, vypracovanom Ing. Milanom Hačkom, PhD., zo dňa 12.8.2019 ako parcela č. 208/2 o výmere 33 m2 a parcela č. 208/3 o výmere 8 m2 a odstrániť z parcely č. 208/2 betónový plot, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely C-KN č. 209 o výmere 537 m2, zapísanej na LV č. XXX, v kat. úz. N.. Časť jej parcely, podľa jej názoru, bez akéhokoľvek dôvodu užíva žalovaný, jedná sa o časti zakreslené v znaleckom posudku znalca Ing. Milana Hačka č. 7/2019 zo dňa 12.8.2019, označené ako 208/2 o výmere 33 m2 a 208/3 o výmere 8 m2. Stodola bola postavená v rokoch 1960 a opravená v 70-tych rokoch. Keď žalovaný kúpil auto, chcel od nich odkúpiť časť pozemku, kde majú postavenú maštaľ, k dohode nedošlo. Spory boli stále, no nebol podaný návrh na súd. Obecný úrad napriek ich nespokojnosti nepostupoval podľa zákona, nepreskúmaval majetkové pomery, v žiadnom prípade nežiadal predložiť LV a ani nežiadal od žalovaného, aby preukázal svoje vlastníctvo písomnými podkladmi. Žalovaný iba prehlásil, že to je jeho, žiadne podklady nepreukázal a obecný úrad sa s takýmto tvrdením uspokojil. O ich námietkach nebola ani len spísaná zápisnica a bolo im povedané, že majú byť ticho. Nikdy čas pozemku ani nepredali ani nevymenili ani nedarovali.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že hranice pozemkov medzi parcelami č. 208 a 209 nikdy reálne nešli rovno, tak, ako to tvrdí žalobkyňa v podanej žalobe. Pozemok parc. č. 208 podľa súčasného zamerania užíva ich rodina už niekoľko desaťročí. Konflikt ohľadom hraníc pozemku trvá len pár posledných rokov, pričom žalovaný vôbec netuší, prečo to žalobkyňa rieši až teraz a nikto to predtým vôbec neriešil. Možnosť namietať alebo podať žalobu k jeho vlastníctvu k tejto časti pozemku mali susedia podľa posledných 20. rokov už niekoľko, napr. pri vytyčovaní hraníc pozemku, keď išiel stavať

plot alebo pri vyporiadaní pozemkov v rámci ROEP. Žalovaný sa nestotožňuje s vyjadreniami znalca ohľadom hraníc pozemok a ani novovytvorenými pozemkami parc. č. 208/2 a 208/3.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že s argumentami žalovaného nesúhlasí. Tvrdí, že podklady žalovaného a jeho vyjadrenie nepovažuje za hodnoverné, pretože nesprávne interpretujú skutkový stav. Zároveň poukázala na závažnú skutočnosť, že postavením plota urobil žalovaný zadný východ zo stodoly nepoužívateľným, čo vylučuje akúkoľvek hodnovernosť dohody o užívaní pozemku. Žalobkyňa má za to, že ňou predložené doklady svedčia o tom, že už jej právny predchodca sporný pozemok užíval s vlastníckymi účinkami.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že s vyjadrením žalobkyne nesúhlasí, oplotenie si postavil výlučne na svojom pozemok KN-C č. 208. Pred jeho samotnou realizáciou dňa 18.5.2017 splnil oznamovaciu povinnosť k realizovaniu drobnej stavby voči Obci N., ako príslušnému stavebnému úradu. K vytýčeným hraniciam nemala rod. J. žiadne námietky, aj keď už pri vytýčení pozemku vedeli, ako pôjdu hranice. Pozemok KN-C parc. č. 208 užíva jeho rodina podľa súčasného zakreslenia už niekoľko desaťročí, a preto v rámci ROEP bolo vydané aj rozhodnutie zo dňa 9.10.2020, na základe ktorého bolo riadne preukázané, že pozemok užíva dobromyseľne a bol formou vydržania potvrdený jemu. Ďalej uviedol, že staršie katastrálne mapy nemusia odzrkadľovať reálne užívanie pozemkov. Staršie mapy pri každom pozemku určujú „rovné“ hranice medzi všetkými pozemkami, reálne to tak nemuselo byť a nikdy ani nebolo. Aj na základe týchto skutočností staršie mapy nemôžu byť pre súd smerodajné a za právne záväzné sa považujú len mapy registra C-KN, čo vyplýva aj z katastrálneho zákona.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 12.11.2021. Na pojednávanie sa dostavia žalobkyňa, svedkyne E. Y. a Q. J., žalovaný a jeho právny zástupca. Nedostavil sa právny zástupca žalobkyne, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 27.9.2021, svoju neprítomnosť neospravedlnil žiadnym spôsobom. Žalobkyňa pred začatím pojednávania súhlasila s tým, aby sa pojednávalo v neprítomnosti jej právneho zástupcu. Na to súd v zmysle rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Vladimíra Komana.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne E. Y., svedkyne Q. J., oboznámením rozhodnutia Okresného úradu v Starej Ľubovni, katastrálny odbor zo dňa 9.10.2000 č. VJ 82/2000, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 18.5.2017 Obec N., protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 4.5.20217, grafického znázornenia, protokolu určenia súradníc bodov, vyjadrenia vlastníka susedných nehnuteľností, prehlásenie S. T. zo dňa 4.5.2021.

8. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a svojich vyjadreniach. Uviedla, že na pozemku kde býva, bola postavená stodola, z ktorej mali výjazd dozadu, za tou stodolou bola hranica, drevený plot. Teraz tvorí hranicu medzi pozemkami betónový plot, ktorý postavil sused, ten plot je posunutý smerom k nim, až pri stodole. Ohľadom užívania pozemkov boli spory medzi susedmi, ale nikdy sa to neriešilo na súde. Potom bola ROEP-ka a v rámci nej všetko bolo priznané žalovanému.

9. Svedkyňa E. Y., sestra žalobkyne, na pojednávaní uviedla, že bývala v N. do 23 rokov, vie, že priestor za stodolou bol ich, vtedy sa gazdovalo a aj otec, keď chodieval s kravami, tak vyšiel až von. Právni predchodcovia sa dohodli ústne, otec nebránil výstavbe stodoly susedom a veril, že keď bude potrebovať, tak mu susedia umožnia prístup do zadnej časti za stodolou. Nepamätá si, že by existovali niekedy spory ohľadom užívania pozemkov.

10. Svedkyňa Q. J., dcéra žalobkyne, na pojednávaní uviedla, že chceli vedieť, ako by mal prebiehať pozemok podľa stavu pred ROEP-kou, zabezpečili si geodeta, ktorý sa tomu venoval hlbšie a všetko podrobne preskúmal, aj v archívoch. V podstate zistil že všetky hranice pozemkov prebiehajú rovno, tak ako majú, iba ich pozemok je ciky-caky. Pamätá si z tej doby, keď sa tam gazdovalo, že tam bola možnosť výjazdu zo stodoly, aj kôň tam stál a teraz to už nie je možné. Nemá konkrétnu vedomosť o tom, že by boli nejaké spory ohľadom priebehu hranice alebo užívania pozemkov, ale vie, že boli tam časté hádky ohľadom tých pozemkov.

11. Právny zástupca žalovaného poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto spore. Uviedol, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo rozhodnutím OU Stará Ľubovňa č. Vy

35/2000 na podklade GP č. 285/2000, ktorým došlo k vytvoreniu parcely KN-C 209. K tejto parcele nadobudla žalobkyňa vlastnícke právo a to v aktuálnych hraniciach a vo výmerách tak, ako sú evidované aktuálne na LV. Rovnako tak žalovanému bolo zapísané vlastnícke právo k parcele KN-C č. 208 na podklade rozhodnutia OÚ Stará Ľubovňa č. Vy 82/2000, a to na podklade GP č. 287-2000/Gš taktiež v hraniciach, ktoré zodpovedajú súčasnej grafickej časti katastrálneho operátu. Čo sa týka druhej časti žaloby, odstránenia betónového oplotenia, v tomto smere poukázal na skutočnosť, že uvedené oplotenie bolo riadne ohlásené, k tomu obec N. ako príslušný stavebný úrad vydal oznámenie, že nemá s jeho realizáciou námietky. Dané oplotenie bolo navyše postavené v zmysle predloženého protokolu o vytýčenie hranice, k čom nemala žalobkyňa, vtedy ešte aj s manželom žiadne námietky. Žiadal žalobu zamietnu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia považuje:

12. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely C-KN č. 209 o výmere 537 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXX, v kat. úz. N..

13. Žalovaný je výlučným vlastníkom parcely C-KN č. 208 o výmere 562 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. N..

14. Z rozhodnutia Správy katastra Stará Ľubovňa, zo dňa 9.10.2000 sp. zn. Vy 82/2000 je zrejmé, že žalovanému, po preukázaní splnenia podmienok uvedených v v spojení s , bolo potvrdené, že nadobudol podľa a vlastnícke právo k pozemkom kat. úz. N.: parcela č. 207 o výmere 838 m2, záhrada, a parcela č. 208 o výmere 562 m2, zastavaná plocha.

15. Z oznámenia o ohlásenia drobnej stavby vydaného Obcou N. vyplýva, že Obec N. ako stavebný úrad posúdila žalovaným predložené podklady a podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona mu oznámila, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení stavba: „Betónové neprehľadné oplotenie parcely KNC č. 208“ nemá námietky.

16. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 4.5.2017 súd zistil, že uvedeného dňa bola na žiadosť žalovaného vytýčená hranica pozemku: C-KN č. 201, 202, 205, 207/1, 208, 209, 210, 213, 214, 215, 421,2750. Vytýčenie bolo vykonané na podklade katastrálnej mapy Stará Ľubovňa 6-0/41. Vytyčovacie prvky lomových bodov hranice boli prevzaté z katastrálnej mapy Stará Ľubovňa 6-0/41. Vytýčená hranica bola v prírode označená kovovými rúrkami.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia

17. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

18. Podľa , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

19. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

20. Podľa (ďalej len „“) vlastník je v mediach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody úžitky a nakladať s nimi.

21. Podľa § 124 všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

22. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

24. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:

25. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. -9). Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu účastníkov, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Kto je účastníkom konania, určuje právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom konaní. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. ). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

26. Právo vlastniť majetok vyplýva z SR. SR vymedzuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Jednotlivé čiastkové vlastnícke práva, ktoré sú chránené SR, nachádzajú svoj obsah predovšetkým v konkrétnych zákonných normách. Žaloby vymedzené v ustanovení ako vlastnícke žaloby, predstavujú osobitné prostriedky ochrany vlastníckeho práva. V zmysle ustanovenia rozlišujeme dva základné druhy vlastníckych žalôb, a to rei vindicatio (žaloba o vydanie veci) a actio negatoria (zapieracia žaloba, resp. žaloba o zdržanie sa zásahov).

27. Vlastnícka žaloba podľa o vydanie veci (actio rei vindicatio) má charakter žaloby na plnenie podľa . Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t.j. aby vlastník mohol s vlastnou vecou nakladať, ale i fakticky disponovať (aby mal vec vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Na to, aby sa takýto žalobca úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou, musí preukázať nasledovné predpoklady: 1/ preukázať svoje vlastnícke právo k predmetu sporu - teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu; 2/preukázať, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako žalovaná

- čo predstavuje pasívnu legitimáciu; 3/ preukázať, že osoba žalovaná ako pasívne legitimovaná, zadržiava vec u seba neoprávnene, t.j. bez titulu.

28. V prípade nehnuteľností, ako je to v danej sporovej veci, sa vlastnícke právo preukazuje výpisom z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností. Podľa o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam(katastrálny zákon) platí, že údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Ide o tzv. zásadu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra. Takýmto záväzným údajom, je v zmysle aj údaj o vlastníkovi nehnuteľnosti. Platí teda, že za vlastníka nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností sa zo zákona považuje osoba, ktorá je ako vlastník danej nehnuteľnosti zapísaná na príslušnom liste vlastníctva.

29. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala, aby súd uložil žalovanému vydať jej časti nehnuteľnosti, parcely KNC č. 208 a odstrániť z parcely č. 208/2 betónový plot.

30. Základnou podmienkou úspechu vindikačnej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané že vlastníkom parcely KNC č. 208, ktorej vydania sa žalobkyňa domáha a z časti ktorej žiada odstrániť betónový plot, je žalovaný. Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala základnú podmienku potrebnú pre úspešné podanie žaloby o vydanie veci, t. j. svoje vlastnícke právo k predmetu sporu - teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

31. K námietke žalobkyne, že sporný pozemok mali užívať jej právni predchodcovia s vlastníckymi účinkami, súd uvádza, že táto námietka nie je právne významná v predmetnom spore. Predmetom konania je vydanie nehnuteľnosti a nie určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva, resp. určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, či určenie hranice medzi pozemkami.

32. V spore o vydanie veci (nehnuteľnosti) zaťažuje toho, kto sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva a žiada vydať vec od toho, kto ju neprávom zaťažuje bremeno dôkazu a to preukázanie vlastníckeho práva k spornej veci (nehnuteľnosti). V danom prípade je nepochybné, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti, časti parcely KN-C parc. č. 208, ktorej žalobkyňa sa vydania domáha, nesvedčí v prospech žalobkyne, ale práve naopak, v prospech žalovaného.

33. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobkyňa nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, keďže nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vydania sa domáha, a preto, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní, žalobu v celom rozsahu zamietol.

34. Pre úplnosť súd uvádza, že z dôvodu hospodárnosti zamietol návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním spisu Okresného úradu Stará Ľubovňa č. Vy 82/2000, spisu obce N. č. vyžiadaním od Obce N., daňových podkladov k sporným nehnuteľnostiam od roku 1952, ako aj návrhy na vypočutie svedkov Y. J., Y. U. a vypočutia svedka - znalca Ing. Antona Olekšáka, nakoľko po zistení, že žalobkyni v prejednávanej veci nesvedčí aktívna vecná legitimácia by vykonávanie ďalšieho dokazovania bolo neúčelné a nehospodárne, nakoľko vzhľadom na zistený skutkový stav a z neho vyplývajúce právne závery, by ani vykonávanie ďalšieho dokazovania, nemohlo viesť k inému právnemu záveru a teda neprinieslo by iné rozhodnutie vo veci samej.

35. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s v spojení s tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný nahradiť jej žalobca. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa