Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41C-60-2021.pdf
PDF · 133.44 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: Passerati, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 52 309 304, zastúpeného právnym zástupcom: Advokáti Müller & Dikoš, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, zastúpeného právnym zástupcom: Sedlačko & partners, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 v konaní o zaplatenie 415,68 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 415,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 415,68 eur od 27.11.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom okresnom súde dňa 25.08.2021 domáhal voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady škody zaplatiť žalobcovi sumu 415,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 415,68 eur od 27.11.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.09.2020 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky vw tiguan EČV: H. (poškodené vozidlo), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená X. Q. (poškodený). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla S. F. EČV: Q., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Žalovaný poistnú udalosť eviduje pod č. XXXX.XXXX/XXX-X. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla v autoservise, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo, a to zn. kia ceed SW EČV: S. v čase od 05.10.2020 do 19.10.2020, v zmysle protokolu o nájme č. 7/2020,a to za 50 eur denne a za jednorázový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. V čase opravy od 05.10.2020 nemohol poškodený s automobilom disponovať, až do odovzdania vozidla dňa 19.10.2020, po doručení krycieho listu. Po dobu trvania nájmu poškodený nemal k dispozícii iné vozidlo, nájom bol nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnú dňa 20.10.2020 na sumu 780 eur za dobu od 05.10.2020 do 19.10.2020, t.j. 15 dní. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 05.10.2020 do 19.10.2020, t.j. 15 dní, pričom vo fakturovanej sume je zahrnutý aj jednorázový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavuje nájom náhradného vozidla, za ktoré výdavky zodpovedá poistenec žalovaného. Poškodený zároveň dňa 20.10.2020 odplatne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu
v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov vo faktúre č. XXXXXXX na nájom vo výške 780 eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému z fa č. XXXXXXX v zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2020 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 780 eur, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 20.10.2020. Žalovaný listom zo dňa 11.11.2020 oznámil žalobcovi, že mu bude poukázaná náhrada škody za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 364,32 eur bez DPH. Poistné plnenie krátil o 4 dni nájmu, o náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného motorového vozidla a tiež čo do výšky denného nájmu, ktoré akceptoval vo výške 36 eur/deň. Dňa 11.11.2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 364,32 eur. Mal za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu z titulu náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla, a to vo výške 415,68 eur, predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 780 eur a poskytnutým plnením vo výške 364,32 eur. V otázke aktívnej legitimácie poukázal na doterajšiu súdnu prax. Uviedol, že poškodený bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo. Mal za to, že dojednané nájomné predstavuje skutočnú škodu. Náklady vo výške 780 eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže po uvedenú dobu bol vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Uplatnil si aj úroky z omeškania od 27.11.2020. Dňa 11.11.2020 oznámil žalovaný skončenie prešetrovania poistnej udalosti poškodenému, bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.
3. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 12.07.2021 vydal platobný rozkaz (č.l. 17 spisu).
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Namietal tak dĺžku nájmu, dĺžku opravy ako aj výšku denného nájomného. Rovnako namietal nedôvodnosť poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla. A za dôvodné od poistného plnenia považoval odpočítanie pevných nákladov. Tiež namietal nepreukázanie nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla. Poukázal, že oprava vozidla trvala do 15.10.2020, nájomné však žalobca uplatňuje do 19.10.2020. Uviedol, že poškodenému nič nebránilo vyzdvihnúť si svoje motorové vozidlo hneď po skončení opravy. Pasivitou poškodeného sa umelo navýšili náklady za prenájom. Mal za to, že žalobcovi nárok na úroky z omeškania nevznikol. Žalovaný si splnil svoju povinnosť, nedostal sa do omeškania.
5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný. Trval na svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore. Zdôraznil, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, a teda nájom náhradného vozidla bol nutný. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo. Nie je tak možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Poškodený si tak musel prenajať motorové vozidlo od žalobcu, nemal iné voľné vozidlo, ktoré by poškodené vozidlo nahradilo. Krátenie plnenia zo strany žalovaného tak označil za neoprávnené a svojvoľné. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla a jeho zotrvanie v autoservise. Postup prác v servise je tiež závislý od ďalších faktorov ako napríklad počet objednávok, personálne obsadenie, technická vybavenosť, pričom ide o objektívne okolnosti a nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Bežnou praxou autoservisov je vydať opravené motorové vozidlo až po vydaní krycieho listu. Dĺžka prenájmu je tak v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu a poskytnutím poistného plnenia. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Žalovaný vôbec nebral do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavinenej situácie vylúčený z užívania vozidla. Poškodený žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť dobu trvania opravy vozidla a jeho zotrvanie v autoservise. Vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty likvidátora. Poškodený v danej veci ukončil nájom a náhradné vozidlo vrátil
skôr ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Náklady za prenájom náhradného vozidla je nutné považovať za účelne vynaložené minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode. Náklady za prenájom by poškodenému nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje motorové vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol však poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil prenájmom. Do nepriaznivého stavu sa poškodený dostal konaním poistenca žalovaného. Za dôvodnú považoval aj výšku denného nájmu. Poškodený nie je povinný hľadať opravovňu s najrýchlejšou dobou opravy a najlacnejšiu požičovňu vozidiel. Nájom mohol byť najskôr uhradený dňa 22.10.2020 a k uvedenému dátumu najskôr opravené vozidlo vrátené poškodenému. Mal za nezmyslené, aby poškodený preukazoval a dokladoval každú jednu cestu, ktorú uskutočnil požičaným vozidlom, a aby následne poisťovňa vyhodnocovala či bola cesta nevyhnutná alebo nie. Je nutné si uvedomiť, že pri škodovej udalosti sa jedná o náhodnú udalosť, v dôsledku ktorej je poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla. Mal za logické, že keď niekto vlastní vozidlo má ho za účelom osobnej prepravy. Skutočnosť, či poškodení potrebuje alebo nepotrebuje náhradné vozidlo je na zvážení poškodeného, nie poisťovne. Mal tiež to, že z cenníkov predložených vyplývajú obvyklé ceny obdobných motorových vozidiel v predmetnom mieste a čase. Poškodený nie je povinný hľadať najlacnejšiu požičovňu. Mal za to, že náhrada pevných nákladov je súčasťou skutočnej škody v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Poukázal, že nie je zrejmé ako dospel žalovaný k ich určeniu/výpočtu. Rovnako v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bol poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, nakoľko nebyť dopravnej nehody, takéto náklady by nevznikli. Úroky z omeškania považoval za dôvodné.
6. Žalovaný v duplike zotrval na doterajšej argumentácii v spore prezentovanej v podanom odpore. Zdôraznil, že nebol dôvod na prenájom vozidla po ukončenej oprave 15.10.2020. Nebol preukázaný dôvod, pre ktorý autoservis poškodenej nemohol vydať vozidlo. Poškodenému nevzniká refundácia za akékoľvek obdobie. Tiež trval na tom, že nevyhnutnosť prenájmu nebola preukázaná. Navrhol výsluch poškodenej. Za nedôvodný považoval poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla ako aj nárok žalobcu na úroky z omeškania.
7. Okresný súd následne nariadil pojednávanie na deň 15.11.2021, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu ako aj právneho zástupcu žalovaného.
8. Právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného v prednese pred súdom zotrvali na doterajšej argumentácii v spore.
9. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli.
10. Zmluvou o nájme č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme motorového vozidla kia ceed 05.10.2020 do 19.10.2020, denné nájomné 55 eur, zmluvné nájomné 50 eur. Jednorázový poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol 30 eur.
11. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli protokol o prenájme náhradného vozidla č. X/XXXX dňa XX.XX.XXXX, a to kia ceed. Motorové vozidlo bolo prevzaté dňa 05.10.2020, odovzdané dňa 19.10.2020.
12. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 27.10.2020 na sumu 780 eur za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. X/XXXX, a to kia ceed za obdobie od 05.10.2020 do 19.10.2020, ako aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30 eur.
13. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2020 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 780 eur z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 780 eur z titulu faktúry č. XXXXXXX. Vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítali. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
14. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 20.10.2020 vyhlásil, že mal od žalobcu zapožičané náhradné motorové vozidlo kia ceed od 05.10.2020 do 19.10.2020, z dôvodu, že poškodené vozidlo bolo v autoservise až do doručenia krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý.
15. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 20.10.2020.
16. Žalobca si u žalovaného listom zo dňa 20.10.2020 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.
17. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.11.2020 oznámil poškodenému, že poistnú udalosť vybavili a skutočnú škodu vo výške 364,32 eur poukazujú na účet žalobcu. Poistné plnenie priznal za dobu nájmu od 05.10.2020 do 15.10.2020, t.j. do dňa ukončenia opravy a vystaveniu faktúry, denný nájom priznali vo výške 36 eur. Tiež od poistného plnenia odpočítali pevné náklady 31,68 eur. Nepriznali poplatok za pristavenie vozidla 30 eur.
18. Žalovaný žalobcovi uhradil dňa 11.11.2020 z titulu poistného plnenia sumu 364,32 eur.
19. Podľa faktúry W. A. cartech č. XXXXXXX fakturovaná suma opravy bola vo výške 1 699,98 eur.. Dátum vyhotovenia faktúry a dátum dodania 15.10.2020.
20. Podľa cenníka MKcar denný nájom vozidla kia ceed sa pohybuje od 8-11 dní 30 eur, 12-14 dní 29 eur a od 15-20 dní 27 eur. Denný nájom na 1 deň je vo výške 35 eur.
21. Podľa cenníka Lacná autopožičovňa v Žiline denný nájom vozidla kia ceed je vo výške 35 eur.
22. Podľa cenníka prenájmu žalobcu cena prenájmu kia ceed sa pohybuje 50 - 55 eur/deň.
23. Podľa internetového portálu www.irent.sk cena prenájmu kia ceed v čase 05.10.2020 bola 58,80 eur.
24. Okresný súd nevykonal z dôvodu nadbytočnosti dokazovanie výsluchom poškodeného za účelom preukázania nevyhnutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla. Okresný súd aj bez vykonania dokazovania v tomto smere mal dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo veci samej.
25. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 420 OZ Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 OZ Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 OZ Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. V prvom rade sa okresný súd sa zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou v spore a vyhodnotil túto ako nedôvodnú.
27. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 780 eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 20.10.2020. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 20.10.2020 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 780 eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 780 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX, z ktorej faktúry je zrejmý predmet fakturácie. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 10 spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie, a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. X/XXXX zo dňa 05.10.2020 poškodený užíval vozidlo v rozsahu 15 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.10.2020 na sumu 780 eur za nájom vozidla od 05.10.2020 do 19.10.2020, t.j. 15 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30 eur. Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu, či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 20.10.2020 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako, titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 780 eur. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. Teda súd mal v tomto smere v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
28. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.
29. V danej veci nebolo sporné, že poškodený dňa 05.10.2020 uzavrel Zmluvu o nájme č. X/XXXX, na základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. kia ceed, a to na obdobie od 05.10.2020 do 19.10.2020 pričom nájom skončil dňa 19.10.2020. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 15 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 50 eur s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30 eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 780 eur (č.l. 9 spisu). Zo zmluvy o nájme č. 7/2020
ako aj z vystavenej faktúry č. XXXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn. kia ceed za obdobie od 05.10.2020 do 19.10.2020. Žalovaný oznámil poškodenému skočenie šetrenia poistnej udalosti dňa 11.11.2020 a dňa 11.11.2020 zároveň poškodenému poukázal poistné plnenie vo výške 364,32 eur. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Z nájomnej zmluvy č. X/XXXX vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo kia ceed. Súd skonštatoval, že cena denného nájmu 50 eur je podľa vykonaného dokazovania predloženými cenníkmi k prenájmu obdobných vozidiel v danom čase a mieste primeraná a obvyklá. Súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30 eur účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom, keď ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla, a teda skutočne vzniknutou škodou v súvislosti so škodovou udalosťou. Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 15 dní, t.j. až do navrátenia poškodeného vozidla do pôvodného stavu, ukončenia opravy a vydania krycieho listu. Žalovaný urobil spornou skutočnosť účelnosti celkovej doby nájmu - užívania vozidla, nakoľko priznal nárok v rozsahu iba 10 dní, namiesto 15 dní. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii do 19.10.2020, tak ako vyplýva z čestného prehlásenia. V tomto smere okresný súd vzhľadom na predložené dôkazy nevidel dôvod k nevyhnutnosti prenájmu vypočúvať poškodeného. Je nesporné, že poškodený prenajatý automobil používal na taký istý účel ako svoje poškodené vozidlo. Okresný súd má za to, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy, jedná sa o objektívnu skutočnosť, na ktorú nemohol mať poškodený vplyv, a teda nemôže byť na jeho ťarchu znižovať poistné plnenie, že servis opravoval motorové vozidlo určitý čas. Poškodený bol obmedzený na svojom majetku konaním poistenca žalovaného. Súd nevidel logický dôvod prenášať zodpovednosť a ťarchu na poškodeného, ktorý nezavinil vznik škody. Súd nevidel dôvod zaťažovať poškodeného a tiež žalobcu preukazovaním primeranej dĺžky opravy. V danej veci bolo sporné nepriznanie poistného plnenia v rozsahu nájmu 5 dní (10 namiesto 15 dní), ktoré nepriznanie poistného plnenia okresný súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o oprávnenú dobu nájmu, resp. oprávnené obdobie, počas ktorého je možné preplatenie nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla, okresný súd má v zmysle textácie § 11 ods. 6, 7 zákona za to, že jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o poistnom plnení a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok poškodenému ako oprávnenému. Okresný súd dospel k záveru, že až do momentu, kým poisťovateľ poškodenému neoznámi ukončenie poistnej udalosti, neoznámi poistné plnenie a v akej výške mu poistné plnenie poskytne a neposkytne poistné plnenie, má poškodený nárok na náhradné vozidlo. Až odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto momentu poškodenému teda nevzniká ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé a medzi stranami sporu zároveň aj nesporné, že žalovaný vybavil poistnú udalosť dňa 11.11.2020 a poistné plnenie uhradil rovnako 11.11.2020 (č.l. 13 spisu). Oprávnená doba nájmu je tak minimálne do 11.11.2020. Okresný súd poukazuje, že to bolo časovo neskôr ako prevzatie motorového vozidla dňa 19.10.2020. Podľa názoru okresného súdu až deň pripadajúci na deň oznámenia o poistnom plnení, kedy sa žalobca mohol oboznámiť s výsledkami šetrenia a výškou poisteného plnenia a deň reálneho vyplatenia poistného plnenia, je dňom rozhodujúcim na posúdenie oprávnenosti dĺžky nájmu. Okresný súd má tak za to, že v danej veci podľa vykonaného dokazovania najskôr až dňom 11.11.2020 (č.l. 12-13 spisu) sa poškodený dozvedel, resp. mohol dozvedieť o ukončení poistnej udalosti a výške poistného plnenia. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného motorového vozidla, t.j. od 05.10.2020 až do dňa 19.10.2020, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Je potrebné uviesť, že poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť dobu, za ktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemôže byť na škodu, že mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Okresný súd zdôrazňuje, že sa jedná o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemôže nijak ovplyvniť. Naviac poškodený nemôže nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Z uvedeného dôvodu okresný súd nevykonal dokazovanie za účelom primeranosti dĺžky nájmu v spojitosti s primeranosťou dĺžky opravy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný uhradil autoservisu faktúru č. 0052020 splatnú dňa 20.10.2020. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii do 19.10.2020. Poškodený si tak uplatnil prenájom vozidla do 19.10.2020 dôvodne, preto mu
súd tento nárok priznal. Nevidel dôvod okresný súd zisťovať každú jednu cestu vykonanú poškodeným v rozhodnom čase a posudzovať jej dôvodnosť. Takéto oprávnenie jednoznačne nespadá do právomoci žalovaného vo vzťahu k výške poistného plnenia. Je nepochybné, že poškodený dopravnou nehodou, ktorú nezavinil, prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo zaužívaným spôsobom. Bola tak preukázaná nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla, tak aby poškodený mohol pokračovať vo svojom zaužívanom bežnom dennom režime. Je nemysliteľné, že poškodený by mal preukazovať každú jednu uskutočnenú cestu, kilometer, či potrebu motorového vozidla v jeho bežnom živote za účelom preukázania nevyhnutnosti prenájmu vozidla. Dôležitým v danej veci je, že žalovaný nevyhnutne a preukázateľne v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil, potreboval náhradné vozidlo od 05.10.2020 do 19.10.2020, za ktoré preukázateľne zaplatil nájom, a teda vznikla mu skutočná škoda v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
30. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (U., U., U., U....).
31. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 364,32 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 415,68 eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 780 - priznaná suma 364,32 = žalovaná istina 415,68 eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
32. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné a zároveň aj nesporné, že poškodený si v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného zapožičal náhradné motorové vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v oprave a vydania krycieho listu (pričom dĺžka opravy nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške. Pokiaľ žalovaný namietal výšku denného nájmu, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Z predložených cenníkov vyplýva, že cena nájmu kia ceed vozidiel sa pohybuje podľa cca okolo 50 eur. Nie je povinnosťou poškodeného hľadať najlacnejšiu poisťovňu, stačí že cena je obvyklá a primeraná v danom čase a mieste. Súd má za to, že denný nájom za prenajaté vozidlo kia ceed 50 eur nemožno vyhodnotiť vzhľadom na predložené cenníky ako neprimeraný.
33. Súd tak posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne
výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku denného prenájmu a ich dôvodnosť, pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného a tiež protokol, či predložené cenníky vyplýva dĺžka opravy, opodstatnenosť dĺžky nájmu, ako aj dôvodnosť výšky denného nájmu. Pokiaľ ide o odpočet pevných nákladov vo výške 31,68 eur, dôvodnosť odpočtu v tejto konkrétnej výške nebola žalovaným preukázaná. K uvedenému bol predložený len individuálny ničím nepodložený výpočet žalovaného, avšak nebolo preukázané, že spôsob výpočtu je aj správny. Naviac okresný súd nevidí ani dôvod pri dopravnej nehode, škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, v dôsledku ktorej možno očakávať aj pokles hodnoty predmetného motorového vozidla, ktorý poškodený nezavinil, znižovať poistné plnenie ešte aj o pevné prevádzkové náklady, spočívajúce v ušetrených nákladoch za nepoužívanie vlastného vozidla počas opravy. Okresný súd má za to, že pri škodovej udalosti nie je možné pevné prevádzkové náklady odpočítať, tak ako je to napríklad pri cestovných náhradách, kde ku škodovej udalosti nedôjde.
34. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 27.11.2020, nakoľko žalovaný oznámil skončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 11.11.2020 poistné plnenie z časti žalovaný uhradil dňa 11.11.2020, najneskôr dňa 11.11.2020 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 26.11.2020.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 27.11.2020, keďže žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti 11.11.2020 a čiastočne plnil dňa 11.11.2020 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 26.11.2020, tak ako si aj žalobca uplatnil. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 415,68 eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 09.04.2015, sp. zn. 2Co/240/2014, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa súd stotožňuje). Súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019, tiež rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/132/2019 zo dňa 27.09.2019, sp. zn. 9Co/5/2021 zo dňa 25.02.2021).
36. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovanému.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.