Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_24CoP-50-2021.pdf
PDF · 97.24 KB
Case nature
Subarea
24CoP/50/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: A. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, zastúpená advokátkou: Mgr. Erika Sojková, so sídlom Rybničná 40, Bratislava a P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W.. X, XXXX H., Rakúsko, zastúpený splnomocnenkyňou: ŠVECOVÁ, s.r.o. so sídlom Laurinská 3, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/103/2017-680 zo dňa 27. mája 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie matky proti výroku II. a IV. o d m i e t a a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. r u š í .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. štátu priznal voči matke maloletého dieťaťa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,00%, výrokom II. štátu priznal voči otcovi maloletého dieťaťa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,00%, výrokom III. matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 378,84 EUR na účet Okresného súdu Dunajská Streda do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, výrokom IV. otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 378,84 EUR na účet Okresného súdu Dunajská Streda do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 259, § 251 Civilného sporového poriadku, § 49 ods. 1 - 3, § 52 a § 57 Civilného mimosporového poriadku.
3. Vecne súd dôvodil, že „ štát, ktorý v priebehu konania platil trovy, má právo na ich náhradu voči strane sporu. Rozhodujúcim je pritom výsledok konania. Ak mala jedna strana plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnej strane sporu. V predmetnom konaní bolo uznesením zo dňa 05.04.2018, č.k. 5P/103/2017-22 nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia poradenská psychológia. Predmetné znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme oboch rodičov maloletého dieťaťa, nakoľko sa nedokázali dohodnúť na úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom. Uznesením zo dňa 05.06.2018, č.k. 5P/103/2017-85 bol na základe žiadosti znalkyne vyplatený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 600,00 EUR s tým, že predmetný preddavok súd zo zálohy zloženej účastníkmi konania, t.j. každý zložil sumu 300,00 EUR. Uznesením zo dňa 05.11.2018, č.k. 5P/103/2017-155 súd priznal znalkyni znalečné vo výške 1.357,68 EUR, pričom učtárni tunajšieho súdu uložil povinnosť vyplatiť jej odmenu vo výške 757,68 EUR (1.357,68 EUR mínus 600,00 EUR - vyplatený preddavok) zo štátnych finančných prostriedkov. Predmetné uznesenie napadla matka maloletého dieťaťa sťažnosťou, o ktorej rozhodol tunajší súd uznesením
zo dňa 11.06.2020, č.k. 5P/103/2017-509 tak, že sťažnosť zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.07.2020. Keďže uznesením zo dňa 25.02.2021, č.k. 5P/103/2017-665 vo výroku č. III. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, z procesného hľadiska bola matka maloletého dieťaťa neúspešná v konaní v rozsahu 50% a otec maloletého dieťaťa bol neúspešný v konaní taktiež v rozsahu 50%. Štátu vznikli trovy konania vo výške 757,68 EUR. Tunajší súd o trovách štátu rozhodol v zmysle § 57 CMP s prihliadnutím na § 259 a § 260 CSP, pričom dospel k záveru, že štátu vzniká právo na náhradu trov konania, ktoré platil proti účastníkom, miera ich náhrady od každého z nich závisí od procesného výsledku konania. Štátu vznikli výdavky na úhradu znalečného vo výške, v akej znalečné nebolo kryté preddavkami na trovy dôkazu, zloženými účastníkmi konania. Súd preto v zmysle ustanovenia § 259 CSP rozhodol o povinnosti matky maloletého dieťaťa a otca maloletého dieťaťa zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50% na 50%, teda každý po 378,84 EUR, ktoré súd uhradil v konaní zo štátnych finančných prostriedkov“.
4. Proti tomto uzneseniu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V predmetnej veci súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. v uznesení zo dňa 25.02.2021 sp. zn.: 5P/103/2017-665, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2021, rozhodol tak, že výrokom I. súd uložil výchovné opatrenie rodičom a dieťaťu v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Zúčastniť sa psychologického procesu Centre pre deti a rodiny Bratislave, Učiteľská č. 42, Bratislava, výrokom II. súd konanie o úpravu styku maloletej O. B., nar. XX.XX.XXXX zastavil a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania už teda súd v predmetnej právnej veci v súlade s ustanoveniami § 251 a § 259 CSP a § 49 ods. 1, 2, 3, § 52, § 57 CMP právoplatne rozhodol v uznesení zo dňa 25.02.2021 sp. zn.: 5P/103/2017-665, ktorým sa skončilo konanie vo veci samej. Má za to, že uvedené citované uznesenie zo dňa 25.02.2021 tvorí prekážku res iudicata pre vydanie napadnutého uznesenia. Pre vydanie napadnutého uznesenia, t. j. ďalšieho uznesenia o nároku na náhradu trov konania v predmetnom konaní teda neboli splnené procesné podmienky. Napadnuté uznesenie je súčasne v rozpore s princípom právnej istoty, pretože je neprípustné, aby po právoplatnom rozhodnutí o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, bolo vydané ďalšie uznesenie, ktoré v priamom rozpore s predchádzajúcim uznesením, účastníkov na náhradu trov konania zaväzuje. Napadnuté uznesenie nadväzuje na uznesenie prvoinštančného súdu zo dňa 05.11.2018 sp. zn.: 5P/103/2017-155, ktorým bolo rozhodnuté o znalečnom, sťažnosť matky maloletého dieťaťa zo dňa 12.11.2018 proti uzneseniu zo dňa 05.11.2018 sp. zn.: 5P/103/2017-155, ktorým bolo rozhodnuté o znalečnom, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.04.2020 sp. zn.: 23CoP/1/2020, v ktorom odvolací súd o.i. v odseku 36. vytkol súdu prvej inštancie, že Okresný súd Dunajská Streda pred rozhodnutím vo veci samej úplne opomenul rozhodnúť o sťažnosti matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu zo dňa 05.11.2018 sp. zn.: 5P/103/2017-155, na uznesení zo dňa 05.11.2018 sp. zn.: 5P/103/2017-155 nezákonne vyznačil doložku právoplatnosti a nezákonne aj vyplatil znalkyni znalečné, uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.06.2020 sp. zn.: 5P/103/2017-509, ktorým bola v celom rozsahu zamietnutá sťažnosť matky maloletého dieťaťa zo dňa 12.11.2018 proti uzneseniu zo dňa 05.11.2018 sp. zn.: 5P/103/2017-155. Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení vydanom v tejto právnej veci zo dňa 27.04.2020 sp. zn.: 23CoP/1/2020 o.i. konštatoval, cit.: „Ak znalkyňa vyvodila závery v znaleckom posudku bez toho, aby prihliadla na psychiatrické diagnózy maloletého dieťaťa, takéto závery sú bez akejkoľvek relevancie ...“ Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok znalkyne bol úplne nepoužiteľný a aj reálne nepoužitý pre rozhodnutie súdu vo veci samej v tomto súdnom konaní. Napriek uvedenému, Okresný súd Dunajská Streda sťažnosť matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu zo dňa 05.11.2018 sp. zn.: 5P/103/2017-155, ktorým bolo rozhodnuté o znalečnom, v uznesení zo dňa 11.06.2020 sp. zn.: 5P/103/2017-509 v celom rozsahu zamietol a znalkyni tým de facto priznal znalečné v celom rozsahu vo výške 1.357,68 EUR. Je evidentné, že tento postup súdu bol nesprávny, keďže znalkyňou vypracovaný znalecký posudok bol úplne nepoužiteľný pre rozhodnutie súdu vo veci samej - o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. Ako už bolo uvedené súd o nároku na náhradu trov konania účastníkov, vrátane štátu, právoplatne rozhodol v uznesení, ktorým sa konanie skončilo, tj. v uznesení zo dňa 25.02.2021 sp. zn.: 5P/103/2017-665. O nároku na náhradu trov konania podľa názoru matky nie je možné rozhodnúť v samostatnom uznesení vydanom po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým
sa konanie končí, pretože takýto postup súdu je nielen v priamom rozpore s cit. ustanoveniami CSP a CMP ale bola ním aj odňatá možnosť rodičov maloletého dieťaťa v zmysle ust. § 365 ods. 2 CSP náležite skutkovo a právne argumentovať aj proti skôr vydanému vadnému uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.06.2020 sp. zn.: 5P/103/2017-509, pretože ust. § 365 ods. 2 CSP je aplikovateľné len v prípade odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, ktoré je však už v tomto prípade právoplatné, pričom proti až následne vydanému uzneseniu aplikovateľné nie je, a teda Okresný súd Dunajská Streda svojím nesprávnym procesným postupom o.i. znemožnil matke maloletého dieťaťa, aby argumentovala proti skôr vydanému vadnému uzneseniu v zmysle § 365 ods. 2 CSP, a teda, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Matka maloletého dieťaťa napáda uznesenie v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.
5. Vo vzťahu k výroku II. a IV. napadnutého uznesenia Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), skúmal, či proti napadnutému uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a IV. je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie matky je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) Civilného sporového poriadku).
6. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t.j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.
8. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ust. § 359 CSP za to, že na strane matky maloletej uznesením súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a IV. (inak i bez ohľadu na spôsob rozhodnutia) nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva z toho, že práva matky ako odvolateľky napadnutým uznesením vo výrokoch II. a IV. neboli dotknuté, pretože súd týmito výrokmi priznal štátu náhradu trov konania voči otcovi maloletej a následne uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 378,84 EUR, teda výrokmi II. a IV. napadnutého uznesenia tak nemohla matke maloletej vzniknúť ujma. 9. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie matky vo výroku II. a IV. s použitím ust. § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odmietol.
10. Vo vzťahu k výroku I. a III. napadnutého uznesenia Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v uvedenej časti zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď preskúmavaným uznesením vyslovil právo štátu na náhradu trov konania voči matke v rozsahu 50%. Sporným bol postup prvoinštančného súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov konania štátu po právoplatnom skončení veci samej i po rozhodnutí o náhrade trov konania medzi stranami.
12. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval.
13. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že vo veci samej bolo rozhodnuté uznesením č.k. 5P/103/2017-665 zo dňa 25.02.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.03.2021, ktorým súd uložil výchovné opatrenie rodičom a dieťaťu v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine zúčastniť sa psychologického procesu Centre pre deti a rodiny v Bratislave, konanie o úpravu styku maloletej O. B. nar. XX.XX.XXXX zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. O náhrade trov konania štátu v danom konaní potom prvoinštančný súd rozhodol preskúmavaným uznesením až 27.05.2021, čiže po právoplatnom skončení vo veci samej a to z vlastnej iniciatívy, bez návrhu.
14. Podľa ust. § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
15. V zmysle § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2). Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým sa rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku (ods. 3).
16. Otázkou možnosti rozhodnutia o náhrade trov konania štátu po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej sa už zaoberal NS SR vo svojom uznesení sp. zn. 6MCdo 15/2013 zo dňa 18.06.2015. Podľa jeho záverov v obdobnej veci, s ktorým sa stotožňuje i odvolací súd a od ktorých niet dôvodu na odklon, citované ust. § 151 ods. 1 veta prvá OSP treba interpretovať v spojitosti s ods. 3 veta prvá ustanovenia tak, že pokiaľ súd nerozhodne, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom má povinnosť rozhodnúť o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak napriek tomu o trovách konania v rozhodnutí vo veci samej nerozhodne, môže o nich v zmysle cit. § 166 ods. 1 OSP rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom a to na návrh účastníka podaný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo môže rozsudok doplniť aj bez návrhu, no len do doby, kým nadobudne právoplatnosť. V zmysle citovaných ustanovení je teda vylúčené, aby súd dopĺňal rozsudok z vlastnej iniciatívy až po jeho právoplatnosti. To isté platí aj pri rozhodovaní o trovách štátu. Ak o týchto trovách súd opomenie rozhodnúť, môže o nich bez návrhu rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudne právoplatnosť. Uvedené závery s poukazom na citované ustanovenia Civilného sporového poriadku obdobne platia i s účinnosťou od 1.7.2016.
17. V danom prípade pritom súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením rozhodol o náhrade trov konania štátu bez návrhu účastníka, resp. podnetu strany po právoplatnom skončení veci samej. Platí, že ak súd nerozhodol o náhrade trov konania štátu v predmetnom uznesení bolo vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr napadnutým uznesením vydaným viac ako dva mesiace po právoplatnosti rozhodnutia v merite.
18. Vzhľadom na to bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie o náhrade trov konania štátu, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané ešte v čase pred jeho vydaním zanikli a v čase vydania uznesenia už neexistovali, zrušil. Odvolací súd pritom nerozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pretože ďalšie konanie o náhrade trov konania štátu z dôvodov, pre ktoré bolo uznesenie zrušené neprichádza do úvahy.
19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).