Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoP-1-2020.pdf
PDF · 179.66 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov, matka: A. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, zastúpená: Mgr. Erika Sojková, advokátka, so sídlom Bočná 90, Bratislava, otec: P. B., nar. X.XX.XXXX, bytom O. st. 8, XXXX H., Y., zastúpený: ŠVECOVÁ, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47 253 363, o úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5P/103/2017-279, zo dňa 27. augusta 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletou dcérou tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou za prítomnosti matky, každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a po uplynutí troch mesiacov je otec oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou za prítomnosti matky každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod, matke uložil povinnosť dieťa na styk pripraviť a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd po citovaní § 25 ods. 1 a 2, 36 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rozsudok vecne odôvodnil tým, že v danom prípade bola predmetom sporu úprava styku otca s maloletou dcérou. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že pri stretávaní sa otca s maloletou dcérou dochádzalo často ku konfliktným a vyhroteným situáciám, a je evidentné, že rodičia sami nie sú schopní zlepšiť svoju komunikáciu a vzťah bez pomoci odborníkov. Vzhľadom k tomu, že neschopnosť dohodnúť sa preukázateľne negatívne vplýva na dieťa, súd upravil aj naďalej styk otca s maloletou dcérou za prítomnosti matky s tým, že sa bude realizovať postupne, pozvoľna a s citlivým prístupom, na čo poukázal aj záver znaleckého posudku, ako osoby, pri ktorej sa maloletá cíti bezpečne. Týmto súd sleduje záujem maloletého dieťaťa a povinnosť súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd upravil styk tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ktorého potrebu dieťa vzhľadom na svoj vek nie je schopné pozitívne vyhodnotiť. Stotožňuje sa s názormi matky, citlivo vníma reakcie matky vo vzťahu k otcovi, pričom bez existencie kontaktu s otcom, si nebude môcť vytvoriť obraz o ňom. Matka i dieťa majú silné puto, ktoré sa vytvorilo v dôsledku slabej ingerencie otca od narodenia dieťaťa, pričom otec pristupoval k dieťaťu, bez akceptácie zvláštností dieťa pri nadväzovaní kontaktov. Otec si uvedomuje, že dieťa má určité socializačné problémy, má problémy prijímať zmeny v jeho obvyklom prostredí, pričom je silne
naviazané na matku a jej postoje. Matka je tá osoba v živote dieťaťa v tomto čase, ktorá musí a môže na dieťa najviac vplývať, aby akceptovalo dieťa svojho otca tým, že vylúči akékoľvek negatívne prejavy v súvislosti s otcom dieťaťa. Rozumne vysvetlí dieťaťu pozitívny prístup otca k nej. Na strane druhej otec bude musieť akceptovať odlišný vývin dieťaťa a citlivo k nej pristupovať. Je možné pozitívne hodnotiť snahu matky hľadať riešenia cestou odborníka na zlepšenie jej vzťahu k otcovi dieťaťa a tým zlepšiť vzťah dieťaťa k otcovi, tu však bude potrebné, aby aj otec participoval na týchto sedeniach podľa jeho možností, aby spoločne hľadali riešenie pozitívneho vplyvu na dieťa, ktoré po týchto skúsenostiach otca odmieta. Vzhľadom na daný stav, keď na dieťa je možné pozitívne vplývať zmenou prístupu matky a otec chce mať pravidelný kontakt s dcérou, aby si vybudoval trvalý citový vzťah s dieťaťom, súd upravil styk najprv v trvaní troch hodín v prítomnosti matky a po uplynutí troch mesiacov realizácie styku predĺžil na celý deň, aby aj otec mal možnosť si pripraviť program, ako to bolo skôr pri stretnutiach. Práve citlivým nastavením pozvoľného a postupného obnovenia a rozširovania osobného styku maloletej dcéry s otcom zohľadniac okolnosti prípadu (maloletú treba považovať za dieťa so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami) súd sleduje naplnenie i tohto práva maloletej, aby sa styk mohol realizovať a udržiavať ako pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny. Počas takto upraveného styku, otcovi zostane zachovaný kontakt s maloletou, a bude mať možnosť podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, . z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
5. Napadnutým rozsudkom súd upravil styk otca s maloletou dcérou spôsobom, ktorý ani nie je v súlade s návrhom matky, ani nie je v súlade s návrhom otca, ani nie je v súlade s návrhom znalca a ani nie je v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka, pričom tento svoj postup súd žiadnym logickým, presvedčivým alebo preskúmateľným spôsobom nezdôvodnil. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom matky na úpravu styku otca s maloletou dcérou, t.j. ani jej návrhu nevyhovel ale ani nevysvetlil z akých konkrétnych dôvodov jej návrhu nevyhovel. Dokonca, návrh matky na úpravu styku otca s maloletou dcérou nie je v rozsudku vôbec ani len spomenutý. Rovnako súd nevysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov prekročil návrh samotného otca na úpravu jeho styku s maloletou dcérou. Súd sa taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s jediným skutkovým a právnym argumentom matky a dôkazmi predloženými matkou v jej písomných vyjadreniach (napr. vyjadrenie matky zo dňa 19.09.2018 k znaleckému posudku č. 41/2018 znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis, vyjadrenie matky zo dňa 17.12.2018, podanie matky zo dňa 29.01.2019, vyjadrenie matky zo dňa 03.04.2019, podanie matky zo dňa 01.07.2019). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd pri svojom rozhodovaní bez ďalšieho vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku č. 41/2018 znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis a to i napriek tomu, že a) matka uvedený znalecký posudok mnohými skutkovými a právnymi argumentmi rozporovala (vyjadrenie matky zo dňa 19.09.2018), pričom súd sa ani s jediným argumentom matky vôbec nijak nevysporiadal; b) znalkyňa sa neunúvala prísť na súd obhájiť si jej rozporuplné závery obsiahnuté v uvedenom znaleckom posudku a c) znalecký posudok bol v čase rozhodovania súdu úplne neaktuálny a to nielen z časového hľadiska, keďže bol vyhotovený pred viac ako rokom pred vydaním Rozsudku ale predovšetkým s ohľadom na tú skutočnosť, že z objektívnych dôvodov nezohľadňoval psychiatrické diagnózy dieťaťa, ktoré bolo dodiagnostikované až po vyhotovení uvedeného znaleckého posudku.
6. Súd odročil pojednávanie nariadené na deň 27.11.2018 (už po vyhotovení spomínaného znaleckého posudku) práve z dôvodu dodiagnostikovania maloletej, aby následne mohol rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou s ohľadom na zdravotný stav maloletej. Matka oznámila súdu výsledky diagnostiky maloletej a to podaniami zo dňa 17.12.2018, zo dňa 03.04.2019 a zo dňa 01.07.2019, ktorých prílohou o.i. boli lekárska správa MUDr. H. V. zo dňa 04.12.2018, ktorá uzatvorila stav maloletej ako F 84.5 Aspergerov syndróm, F 93.0 úzkosť z odlúčenia v detskom veku, Z 61.2 zmena rodinných vzťahov v detstve; lekárska správa PhDr. P. X., PhD. zo dňa 19.02.2019, ktorá uzatvorila zdravotný stav maloletej ako pervazívnu vývinovú poruchu - Aspergerov syndróm F 84.5 (porucha autistického spektra) susp.
komorbidná porucha (sociálno-úzkostná, fóbická porucha v detstve) a správa zo psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia a odporúčania na zostavenie IVP zo Súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva Andreas, n.o. , v ktorej závere je potvrdenie, že maloletá O. je žiačkou so ŠVVP - žiačka s pervazívnou vývinovou poruchou, Aspergerov syndróm a žiačka so všeobecným intelektovým nadaním. Súd sa s uvedenými lekárskymi správami žiadnym spôsobom nevysporiadal, nezohľadnil ich pri svojom rozhodovaní a posledné dve z nich ani len nespomenul, pričom ide o najdôležitejšie dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, ktoré potvrdzujú vážnosť psychického postihnutia maloletej, ktoré sa prejavuje vo všetkých oblastiach jej života, a teda aj pri styku s jej otcom. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd odročoval pojednávanie dňa 27.11.2018, keď následne predložené dôkazy pri svojom rozhodovaní odignoroval. Súd tiež odignoroval fakt, že psychiatrické diagnózy maloletej O. sú tak vážne, že bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, čo matka oznámila súdu na poslednom pojednávaní ako aj, že maloletá berie silné antidepresíva, čo vyplynulo z vyššie spomínaných lekárskych správ. Psychický stav maloletej je tak vážny, že jej matka musí byť pri nej 24 hodín denne 7 dní v týždni, v dôsledku čoho jej bol priznaný aj opatrovateľský príspevok. Matka musí sedávať pred škodou, odvádzať dieťa na obed a krúžky, pretože toto dieťa nedokáže absolvovať bez matky, dieťa nie je schopné chodiť do družiny, a ešte aj v špeciálnej škole musí mať vypracovaný individuálny študijný plán. Popri všetkých týchto komplikáciách, dieťa reaguje na každú zmenu negatívne a hystericky, čo sú typické prejavy autizmu. Z uvedeného dôvodu matka navrhovala, aby súd upravil styk otca s maloletou v mieste, ktoré dieťa dôverne pozná a nemuselo by sa tak súčasne pripravovať až na dve zmeny - aj na styk s otcom aj na zmenu miesta stretnutia s otcom.
7. Súd nepostupoval správne, keď rozhodol na základe znaleckého posudku, v ktorom sa dieťa vôbec neposudzovalo ako psychiatrický pacient. Súd pri svojom rozhodovaní odignoroval i takú podstatnú skutočnosť, že odmietanie otca dieťaťom v tomto prípade je tak extrémne, že maloletá nie je schopná vydržať v prítomnosti otca (aj za prítomnosti matky) viac ako 10 minút s tým, že ešte aj počas takto krátkeho času počas stretnutí s otcom maloletá afektívne kričí, plače, má hysterické záchvaty, kope a búcha okolo seba všetko a všetkých a pod., pričom k zlepšeniu priebehu stretnutia maloletej s otcom nepomohla ani prítomnosť samotnej znalkyne, ktorá opísala interakciu otec - dieťa za jej prítomnosti a za prítomnosti matky na strane 24 a 25 znaleckého posudku. K zlepšeniu priebehu styku medzi otcom a maloletou teda nepomohla ani prítomnosť odborníka z odboru psychológie, napriek tomu súd alibisticky konštatuje, že matka - neodborník má zmeniť prístup psychiatrického pacienta - autistu k jeho otcovi (odsek 17). Autistický pacient je však práve preto autistickým pacientom, lebo nedokáže pochopiť prečo musí robiť niečo čo nechce, pričom svoje pocity nedokáže vyjadriť inak než ako hysterickými záchvatmi, ktoré ho ešte viac poškodzujú.
8. Možno teda uzavrieť, že súd porušil právo matky na spravodlivé súdne konanie, keď sa v rozsudku nevysporiadal s podstatnými a právne významnými skutkovými a právnymi argumentmi matky, rozsudok je arbitrárny aj preto, že dôvody, na ktorých je založený zjavne absentujú (nevyplývajú zo žiadneho dôkazu a dokonca ani z tvrdení a návrhov žiadneho účastníka či kolízneho opatrovníka), sú zjavne protirečivé, popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Rozsudok nemá náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP a v súvislosti s porušením účastníka konania na spravodlivý proces na rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. I. ÚS 236/06, sp. zn. III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06.
9. Matka poukazuje na to, že otec o maloletú dcéru reálny záujem nikdy neprejavil, keď maloletú O. už od jej narodenia navštevoval len sporadicky, približne len raz za 5 až 6 týždňov, pričom za posledných 10 mesiacov ju navštívil len 5 krát, čo je v priemere len raz za 8 týždňov, keď na maloletú sa pravidelne u matky ani v škole ani u ošetrujúcich lekárov neinformuje ako sa má, ako sa jej darí v škole (okrem prípadu tesne pred súdnymi pojednávaniami) a úplne ignoruje jej zdravotný stav. Súd v tejto súvislosti opomenul vziať v úvahu aj tú skutočnosť, že otec dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, v dôsledku čoho nikdy nebol schopný ani ochotný navštevovať maloletú častejšie. O skutočne láskyplnom vzťahu otca k maloletej pritom svedčia v konaní preukázané vlastné slová otca maloletej dcéry adresované matke maloletej, že O. je rozmaznané dieťa bez úcty k otcovi. Nemá žiadny rešpekt, a to vďaka matkinej výchove a bude ju veľmi ťažké zmeniť. Má tak skazený základ že až, s ktorými sa súd rovnako žiadnym spôsobom nevysporiadal (viď vyjadrenie matky zo dňa 29.01.2019). Podľa názoru matky otec nikdy nezačal akceptovať vážne psychické ťažkosti maloletej a nikdy nezačal voči maloletej uplatňovať nevyhnutne potrebný nenásilný, citlivý a rešpektujúci prístup, čo matka rovnako opakovane súdu preukázala o.i. aj sms správami od samotného otca, v ktorých otec už po preukázaní diagnóz dcéry, tieto diagnózy
výslovne spochybňuje, trvá na tom, že s dcérou bude stýkať bez prítomnosti matky, trvá na tom, že s maloletou pôjde kamkoľvek sa on rozhodne bez ohľadu na zdravotný stav, psychické rozpoloženie a názor maloletej pretože on „na to nemá náladu“ a opakovane sa vyhráža, že si maloletú bez matky vezme na niekoľko dní k rodičom na východ (viď vyjadrenia matky zo dňa 17.12.2018 a zo dňa 29.01.2019) a v konečnom dôsledku názor otca vyplýva aj z vyjadrenia otca (odseku 5 rozsudku), v ktorom otec dokonca aj od matky žiada, aby tá v rozpore s odporúčaniami všetkých odborníkov zvolila voči maloletej násilnú direktívnu formu výchovy. Otec je počas stretnutí s dcérou agresívny, kričí na ňu, nadáva jej a aj naďalej sa jej vyhráža, že ju vezme bez matky na východ k jeho rodine. Na jednom zo stretnutí sa otec neovládol a dieťaťu dal po zadku. Uvedené počínanie otca malo za následok totálne psychické zrútenie sa dieťaťa, na čo dieťa aj fyzicky ochorelo. Je tiež potrebné sa zaoberať otázkou, prečo sa otec bráni styku s maloletou dcérou za prítomnosti nezávislej objektívnej a odbornej osoby. Dieťa nemá len „určité socializačné problémy“ ako to v rozsudku uviedol súd prvej inštancie ale dieťa má tri psychiatrické diagnózy vrátane vážnej vrodenej psychickej poruchy autistického spektra a sociálnej úzkostnej poruchy, je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, berie silné antidepresíva, navštevuje špeciálnu školu, pričom jej handicap ju obmedzuje vo všetkých oblastiach jej života. Skutkové zistenia súdu , že otec chce mať pravidelný kontakt so svojou dcérou, že otec si uvedomuje socializačné problémy dieťaťa, a že dieťa má len „určité socializačné problémy“ sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
10. V prejednávanej veci súd naposledy zisťoval názor maloletého dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka dňa 12.04.2017 (vo veku 4 rokov). Od uvedeného obdobia do vydania rozsudku prešlo takmer 2 a pol roka, v čase vydania rozsudku malo dieťa 7 rokov a bolo spôsobilé a schopné vyjadriť svoj názor na vec samu relevantnejšie ako kedykoľvek predtým. Napriek tomu súd aktuálny názor maloletého dieťaťa bezprostredne pred rozhodnutím nezisťoval. Pri svojom rozhodovaní neprihliadol ani na názor maloletej zo dňa 12.04.2017, pričom tento svoj postup v rozsudku žiadnym spôsobom nezdôvodnil a porušil tak § 38 ods. 1 a 2 CMP a právo dieťaťa vyjadriť sa k veci, ktorá sa ho priamo týka. Matka maloletej je presvedčená o tom, že rozsudok je v priamom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, keďže dieťa núti tráviť s jej otcom čas častejšie, než ako tomu bolo doposiaľ, a to i napriek tomu, že dieťa má totálne odmietavý postoj k svojmu otcovi, že otec nikdy nevyvinul žiadne väčšie úsilie k vybudovaniu si pozitívneho vzťahu k maloletej, že otec maloletej úplne ignoruje zdravotný stav maloletej, nerešpektuje jej špecifické potreby ale práve naopak správa sa k nej agresívne, uráža ju a vyhráža sa jej, čo pôsobí na maloletú deštruktívne a zhoršuje jej psychický stav. Úprava styku je v rozpore s odporúčaním kolízneho opatrovníka a je aj nevykonateľný, pretože zo zhodných tvrdení matky aj otca vyplynulo, že maloletá v súčasnosti nevydrží v prítomnosti otca (ani za prítomnosti matky) dlhšie ako 10 minút a následne musí byť styk ukončený z dôvodu hysterických záchvatov, kriku a plaču maloletej, pričom maloletá nie je schopná ďalšieho styku s otcom skôr než o niekoľko dní, niekedy aj týždňov. Úprava styku otca s maloletým dieťaťom dva po sebe nasledujúce dni je v tomto prípade absolútne nemysliteľná. V prípade dieťaťa s poruchou autistického spektra pritom pozitívnejšie zmeny v správaní možno očakávať v tom najlepšom prípade až o niekoľko rokov, pretože niekoľko rokov reálne trvajú aj terapie zamerané na ľahšie prekonávanie ťažkostí bežného života a pochopenie a vysporiadanie sa s emóciami. Bez akéhokoľvek reálneho významu v tomto prípade je preto aj tretí výrok rozsudku.
11. Matka ešte dňa 12.11.2018 podľa § 239 a nasledujúcich CSP podala na súd sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 05.11.2018. Súd však dodnes o uvedenej sťažnosti žiadnym spôsobom nerozhodol napriek tomu, že už rozhodol vo veci samej.
12. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu matky a kolízneho opatrovníka na úpravu styku otca s maloletou dcérou, alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že je nepravdivé tvrdenie matky, že súd upravil styk otca s dcérou spôsobom, ktorý nie je v súlade s návrhom matky, otca ani kolízneho opatrovníka. Otec na pojednávaní dňa 27.08.2019, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku, po vykonaní dokazovania a subjektívnom zhodnotení doterajších priebehov stretnutí (skôr „nestretnutí“) s dcérou navrhol akceptujúc špecifiká maloletej dcéry a jej diagnózy pozvoľné „naštartovanie“ styku s dcérou každý nepárny víkend v sobotu a nedeľu vždy od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky. Súd styk otca upravil styk s dcérou každý nepárny víkend v sobotu a nedeľu od 10.00 hod. len do 12.00 hod. po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a následne
po uplynutí troch mesiacov ho upravil širšie, každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod (podľa § 40 CMP súd môže prekročiť návrhy účastníkov).
14. Otec súhlasí s názorom súdu, že jeho stretávanie sa s dcérou upravil za prítomnosti matky s tým, že sa bude realizovať postupne, pozvoľna a citlivým prístupom, na čo poukázal aj záver znaleckého posudku, ako osoby pri ktorej sa maloletá cíti bezpečne. Týmto súd sleduje záujem maloletého dieťaťa i zákonom a medzinárodnými dohovormi stanovenú povinnosť pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Momentálne matka bráni otcovi v styku s maloletou dcérou. Súd správne uviedol, že maloletá O. sa stotožňuje s názormi matky, citlivo vníma reakcie matky vo vzťahu k otcov, pričom bez existencie kontaktu s otcom, si nebude môcť vytvoriť obraz o ňom. Otec nesúhlasí s názorom matky, že súd nezobral pri rozhodovaní do úvahy psychiatrickú diagnózu maloletého dieťaťa, pretože ak by súd (a aj otec pri svojom návrhu na úpravu styku s maloletou len na pár hodín každý druhý týždeň zohľadňoval špecifický zdravotný stav maloletej) nezohľadňoval špecifiká zdravotného stavu maloletej dcéry, tak styk rodiča k bežnému maloletému dieťaťu v obdobnom veku býva upravený oveľa širšie, spravidla od piatka po skončení školy do nedele večera bez prítomnosti matky.
15. Podľa názoru otca je kontakt s dieťaťom dôležitý, a súd rozhodol podľa neho správne po podrobnom zvážení všetkých okolností a vykonanom rozsiahlom dokazovaní. Podľa názoru otca práva dieťaťa sú neustále porušované zo strany matky, a to snahou matky „odstrihnúť“ úplne kontakt dieťaťa s otcom a ďalšie obmedzenie by prinieslo do života dieťaťa len nepokoj a rozkol. Otec poukazuje najmä na názor súdnej znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis v znaleckom posudku, že matka, a jej negatívne manipulácie za účelom oslabenia citovej väzby k otcovi maloletá nie je schopná vzhľadom na svoj psychický stav pochopiť, spracovať a vyhodnotiť a otec sám vždy žiadal matku, aby s tým prestala. Vzhľadom na to, že otec maloletej sa po potvrdení jej diagnózy začal intenzívne venovať štúdiu, rozborom choroby, navštevuje psychológov a taktiež navštívil aj psychiatra, od ktorých čerpá informácie a ktorí sú k dispozícii pokiaľ to ich situácia a čas dovolí aj na telefóne, aby pomohli otcovi a spolu s matkou, hľadali východisko zo vzniknutej situácie. Otec ponúka riešenia matke, ktorá žiaľ nie je schopná tieto riešenia v žiadnom prípade prijať. Matka počas 4 rokov nekontaktovala otca sama prvá ani raz, ani raz nenavrhla, aby šla spolu s dcérou k nemu na výlet, aj keď ju o to žiada pravidelne. Namiesto toho sa vyhovárala na terajšieho manžela, ktorý si to neželá. Podľa názoru otca matka neustále hľadá dôvody, ako zabrániť otcovi v styku s dieťaťom. Matka akoby zabúda, že maloletá má biologického otca. Otec počas vzdelávania a konzultácii s odborníkmi dospel k názoru, že dieťa potrebuje otca ešte viac (aj keď ho momentálne ako otca sčasti odmieta), a preto považuje v najlepšom záujme dieťaťa, aby bol aspoň na pár hodín s maloletou každý nepárny víkend, tak ako určil súd prvej inštancie avšak nemá problém prísť za maloletou dcérou kedykoľvek. Otec neustále prosil matku, aby ho pred maloletou dcérou oslovovala otec, alebo tato, pretože maloletá ho volala tak, ako ho oslovuje matka, avšak matka to ignoruje. Otec túži byť s dcérou, tráviť s ňou čas, a nevidí dôvod (okrem subjektívneho názoru matky), aby mu to bolo odopreté maximálne na dve hodiny raz do mesiaca, tak ako navrhovala matka, čo považuje za príliš málo. V tejto súvislosti sa otec stotožňuje s názorom súdu, že na dieťa je možné pozitívne vplývať zmenou prístupu matky. Práve citlivým nastavením pozvoľného a postupného obnovenia a rozširovania osobného styku maloletej s otcom zohľadniac okolnosti prípadu (maloletú treba považovať za dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) súd sledoval naplnenie i tohto práva maloletého dieťaťa, aby sa styk mohol realizovať a udržiavať ako pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny.
16. Pokiaľ matka namieta v odvolaní neaktuálnosť záverov znaleckého posudku, mala možnosť v súlade s § 209 CSP predložiť súkromný znalecký posudok, toto však neurobila. Znalecký posudok bol vyhotovený za účasti oboch rodičov aj maloletého dieťaťa, cieľom bolo okrem iného zistiť, ako vplýva na dieťa matka, ako vplýva otec. Nemožno preto hovoriť o aktuálnosti alebo neaktuálnosti znaleckého posudku. Znalec skúmal a posudzoval aj osobnosti rodičov a tie sa nemenia, tie sú dané a rovnaký záver by znalkyňa učinila, keby vyhotovovala znalecký posudok aj v súčasnosti. Otec sa so závermi znalkyne v znaleckom posudku plne stotožňuje a považuje ich za správne, rovnako ako z nich vychádzal aj súd. V znaleckom posudku znalkyňa neodporučila obmedziť styk otca s maloletou dcérou v prítomnosti matky len na miesto bydliska matky, od piatku do nedele, každý druhý týždeň, s tým, že prítomnosť matky pri stykoch otca s maloletou neznamená, že výlučne matka bude určovať miesta pobytu, program a spôsob trávenia času otca s maloletou. Rovnako matka by nemala brániť otcovi návštevy spolu s maloletou s rodinou na východe Slovenska. Znalkyňa v znaleckom posudku na viacerých miestach konštatovala, že pod vplyvom neadekvátnej výchovy matkou maloletá svojho otca neakceptuje ako otca, z rodiny
ho vytesňuje a matka v maloletej vybudovala strach, že otec ju „odvezie na východ“, čo nie je pravda. Dcéra nechápe, že otec sa snaží len o krátku návštevu babky v rodine otca, prežíva existenčný stres z predstavy izolácie od matky, ktorú by mal spôsobiť otec, čo opätovne nie je pravda. Otec rešpektuje všetky diagnózy maloletej dcéry, má záujem matke pomôcť s maloletou dcérou, stýkať sa s maloletou aj v prítomnosti matky. Uvedomuje si, že stav maloletej je natoľko vážny, že potrebuje bezpodmienečne oboch rodičov, ktorí sa musia podieľať na jeho výchove a musia mu byť nápomocní. Otec zastáva názor, že je potrebné situáciu riešiť okamžite a matka odmieta spoločné riešenie problému. V priebehu roka 2019 bol otec s maloletou dcérou len pár hodín, matka nie je schopná dieťa pripraviť na stretnutia, otec je s dcérou len niekoľko minút a tento stav matke vyhovuje.
17. Matka od začiatku narodenia dieťaťa nebola ochotná nechať dieťa osamote s nikým a dieťa bolo len s ňou, matka na maloletej veľmi lipne (tzv. opičia láska) čo dieťaťu škodí. Zvlášť dieťa postihnuté aspergerovým syndrómom sa potrebuje veľa veci naučiť a stále tie isté veci opakovať dookola. Preto otec by mal byť tiež dôležitou súčasťou takto postihnutého dieťaťa. Matka tvrdí, že dieťa má mnohé zvyky, ktoré nerado mení. Skutočnosť je však taká, že mení sa celý život, človek dospieva a rastie, a takto je to aj s dieťaťom, ktoré má aspergerov syndróm. Dieťa preberá všetko od matky, a tá podľa názoru otca neadekvátne napomáha k deštrukcii samotného dieťaťa. Dieťa pokiaľ aj naďalej bude len pod vplyvom matky, v budúcnosti bude mat existenčný problém. Na facebookovej stránke školy sú k dispozícii fotografie, kde sa maloletá normálne začlenila do kolektívu, nie je ustráchaná, normálne sa správa ako väčšina spolužiakov, preto sa otec nazdáva, že matka si veľa negatívnych veci o dieťati vymýšľa. Matka na pojednávaní dňa 27.08.2019 uviedla, že boli na spoločnej dovolenke v Chorvátsku (maloletá, matka a jej partner), kde dieťa prežilo cestu bez ujmy, aj keď matka na žiadosť otca, aby šli na výlet s dcérou jeho autom, oznámila, že dieťa nepôjde nikam kde to nepozná. Matka dokáže vysvetliť dieťaťu len záležitosti, ktoré sa jej hodia. Maloletá nenavštevovala škôlku, bola doma s matkou až do nástupu do školy. Maloletá síce do školy chodiť nechcela, ale matka to vysvetlila, otec cituje: „mamička pôjde do basy, keď tam nepôjdeš“. Z uvedeného vyplýva, že čo matke vyhovuje, vie maloletej vysvetliť, čo jej nevyhovuje, to jej nevysvetlí. Keďže maloletá dcéra je špecifický prípad, a má aspergerov syndróm, je veľmi dôležitá súčinnosť oboch rodičov. Otec sa pravidelne pýta matky ako pripravuje dcéru na stretnutie s otcom, odpoveďami matky boli vety, že O. je na stretnutie s tebou pripravovaná presne v rámci zákona... ,máme dohodu..., nemáš žiadne právoplatné rozhodnutie súdu..., v zmysle zákona značí, obliecť, povedať kam a s kým ide..., môžeš si to presne naštudovať. Z toho je zrejmá „snaha“ matky riešiť stretnutia s otcom. Otec sa môže akýmkoľvek spôsobom snažiť, ale matka nie je schopná trvalo vytvárať pozitívny vplyv na výchovu dieťaťa. Matka dokonca nebola schopná povedať otcovi, že dedo V. Z. zomrel, a otec sa to dozvedel až zo súdneho spisu. Ako by sa zatvárilo dieťa, ktorého by sa otec spýtal ako sa ma stará mama, starý otec? Aká by bola reakcia dieťaťa?
18. Nie je pravdou, že by otec nemal záujem o dieťa. Otec sa pýta na dieťa matky, ako sa dcéra má, no matka len lakonicky odvetí „má sa dobre“. Matka otcovi žiadne informácie o dieťati neposkytuje sama od seba a to ani na jeho prosbu, aby mu všetko o dcére vopred oznamovala, aby s ním aj všetko preberala. Matka je ticho a keď otec položí matke otázky a tá neodpovedá, a po ďalších správach otcovi napíše, že ju týra a šikanuje. Matka navštevuje rôznych lekárov a otec ju stále žiadal, aby všetko konzultovala s ním, že sa zúčastní každej návštevy, no matka žiadosti aj naďalej ignoruje.
19. Podľa názoru otca je zaujímavá situácia, kde matka udáva, ako otec fyzicky napadol dcéru a dal jej po zadku, na čo sa dieťa psychicky zrútilo. Ide opäť o absolútne hyperbolizáciu určitej situácie zo strany matky, tak ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku v danom prípade. Znalkyňa celkom správne „odhadla“ matku a jej osobnosť (článok III. 8. znaleckého posudku, v ktorom je konštatované, že matka negatívne manipuluje maloletú vo vzťahu k otcovi),. neúprimnosť prejavov bola u matky diagnostikovaná, boli zistené aj disimulačné tendencie (zatajovanie, zapieranie, pretvarovanie sa) a negatívna manipulácia maloletej vo vzťahu k otcovi. V prejavoch otca neboli zistené známky neúprimnosti. Matka si rada vymýšľa, klame, zatajuje, čo dokazuje aj tento príklad. Ako dôkaz otec pridáva fotografiu z daného stretnutia, kde podľa matky dieťaťu ublížil. Bolo to 13.10.2018 a otec len maloletej povedal, aby sa správalo slušne. Na to matka začala na verejnosti vrieskať, že „moje dieťa bit nebudeš“ kde samozrejme k ničomu nedošlo, ale matka mala potrebu situáciu pred maloletou vyhrotiť, čo sa nestalo prvý krát.
20. Matka sa v odvolaní vyjadrila že psychický stav dieťaťa je tak vážny, že musí byť pri nej 24 hodín 7 dni v týždni. Matka sa takto „starala“ o dieťa už v minulosti, nedovolila nikomu aby sa o dieťa postaral,
nikto nesmel dať dieťa spať. Matka dcéru nepripravuje na život, nedovolí nikomu nič. Tým sú porušené základné práva dieťaťa. Matka čaká každý deň počas vyučovania pri škole na situáciu, kedy dcéra si zažiada matku. Po rozhovore otca s psychológom a psychiatrom, ktorým ozrejmil otec vzniknutú situáciu, sa obaja zhodli, že to čo robí matka nie je v úplnom poriadku. Nedáva dieťaťu voľnosť. Školu, kde chodí O. navštevujú väčšinou deti s aspergerovým syndrómom a jedine matka tam čaká na dieťa pred školou. Na oficiálnej stránke školy sú fotografie, na ktorých je dieťa šťastné, kde sa učí, hrá s inými deťmi, je súčasťou kolektívu. Dieťa je v mnohých oblastiach samostatné.
21. Otec na dcéru nikdy nekričal, nikdy ju nebil. Otec sa niekoľkokrát snažil za dieťaťom prísť, no matka ignorovala stretnutia, resp. ich odmietla úplne. Pred jedným z týchto stretnutí matka uviedla, že ona nikam chodiť nebude, že otec nemá žiadny papier na návštevu. Dňa 02.11.2019 otec oznámil matke, že bude blízko pobytu dcéry, že rád by ju videl, matka súhlasila, stretnutie aj keď obvyklom duchu bolo cca 15 minút. Na ďalší víkend matka už na stretnutie neprišla, namiesto toho sa vyhovárala. Ostatné stretnutie účastníkov konania sa konalo dňa 21.11.2019, kedy otec prišiel navštíviť dcéru. Stretnutie začalo o 10.55 hod. a skončilo 11.02 hod., matka sedela aj s maloletou v jej motorovom vozidle, otec zaklopal maloletej na okno, usmial sa na ňu, matka otvorila dvere, pri pozdrave bola úplne ticho a maloletá povedala otcovi, aby vypadol. Neplakala veľmi intenzívne, matka bola ticho dieťa sa pýtalo domov, na čo matka opakovane povedala, že nemôžeme ísť, stojí v dverách. Otec povedal matke, že sa nechce pred dcérou hádať, dieťa začalo plakať, matka povedala, aby otec vypadol a že môže zavolať policajtov, môže zavolať sociálku... , to všetko pred maloletou dcérou. Matka argumentuje aspergerovým syndrómom dieťaťa a takýmto spôsobom pred dieťaťom koná, vyjadruje sa vo vzťahu k otcovi, vedomá si toho, že dieťa s takýmto syndrómom preberá správanie matky. Následne matka zavrela dvere na motorovom vozidle a odišla, stretnutie trvalo 7 minút.
22. Na základe vyššie uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
23. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca (replika) prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že zotrváva na argumentoch uvedených v odvolaní a s názormi otca vo vyjadrení sa nestotožňuje. Aj keď súd prekročil návrhy všetkých osôb zúčastnených na konaní, mal zdôvodnil, prečo takto postupoval, resp. najmä prečo nevyhovel návrhu matky a kolízneho opatrovníka zastupujúceho záujmy maloletej dcéry. Matka poukázala na to, že dieťa v súčasnosti nie je schopné vydržať v prítomnosti otca ani 10 minút (čo potvrdzuje aj otec v jeho vyjadreniach), pričom ešte aj počas takto krátkeho času dieťa len kričí, plače a búcha a kope okolo seba, po každom takomto styku s otcom sa dieťa (psychiatrický pacient), psychicky ukľudňuje niekoľko dní, niekedy týždňov, v dôsledku čoho je v súčasnosti úplne nerealizovateľný styk otca s maloletou dva dni po sebe po dve hodiny každý nepárny týždeň a preto nie je styk realizovateľný v súdom stanovenej dobe. Pri deťoch s poruchou autistického spektra možno i najmenšie pozitívne posuny očakávať najskôr o niekoľko rokov, v dôsledku čoho aj následná úprava styku otca s maloletou dcérou po uplynutí troch mesiacov nezmyselná a nemá oporu v dokazovaní.
24. Matka otcovi nebráni v styku s dcérou ale dieťa absolútne odmieta styk s otcom a ak ju matka na styk s otcom aj privezie, dieťa odmieta čo i len vystúpiť z auta a keď uvidí svojho otca okamžite kričí, plače, búcha a kope okolo seba a pod., v dôsledku čoho musí byť styk otca s maloletou do cca. 10 minút ukončený. V rozsudku sa vôbec neuvádza, že dieťa nemá k svojmu otcovi vybudovaný vôbec žiaden vzťah a neprechováva k nemu jedinú pozitívnu emóciu, čo podľa názoru súdu vyplynulo z vykonaného dokazovania. Akékoľvek rady od akýchkoľvek odborníkov na ktoré sa otec odvoláva sú irelevantné, pokiaľ títo odborníci sami maloletú nikdy nevyšetrili, pretože každé dieťa aj s rovnakou psychiatrickou diagnózou je úplne iné. Pokiaľ otec poukazuje na fotky z facebookovej stránky školy, ktoré podľa jeho názoru svedčia o tom, že maloletá sa dokáže začleniť do kolektívu a prekonať zmeny v jej živote, k tomu je však potrebné doplniť že ide o výsledok rok a pol trvajúcej intenzívnej dennodennej práce s maloletou pod vedením špecializovaných odborníkov v špeciálnej škole. Vo vyjadrení otec znova len útočí na matku. Pomoc matke psychiatrického pacienta však nespočíva v tom, že otec neustále matku obviňuje za diagnózy a správanie dieťaťa ako ani v tom, že otec v rozpore s odporúčaniami odborníkov a opakovanými prosbami matky uplatňuje voči dieťaťu direktívnu formu výchovy, kričí na neho a vyhráža sa mu, čo celú situáciu naopak neustále len zhoršuje. Matka si uvedomuje, že otec žije a pracuje v zahraničí a že jeho situácia mu neumožňovala navštevovať maloletú častejšie než raz za 5-6 týždňov. Matka ale nerozumie tomu, prečo teraz otec obviňuje matku z toho, že maloletá k nemu nemá vybudovaný žiaden vzťah. Otec vo vyjadrení podrobne opisuje, ako na neho reaguje maloletá dcéra a ako (ne)reaguje matka. Avšak v jeho vyjadrení už neuvádza to, čo robí on sám pre to, aby maloletú primäl aspoň vystúpiť
z auta, pričom pravda je taká, že otec nerobí v tomto smere vôbec nič a keď maloletá začne plakať alebo kričať, začne na ňu kričať otec, že sa nevie slušne správať a matke len vyčíta že dieťa zle vychovala. Matka chcela, aby sa styku zúčastnila nejaká tretia nezávislá osoba, ktorá by pomohla zobjektívniť priebeh styku otca s maloletou dcérou. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že kolízny opatrovník odporúčal rozšírenú formu styku otca s maloletou dcérou. Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk otca s dcérou v súlade s návrhom matky, a až postupom času tento styk prípadne rozšíriť v súlade s návrhom otca, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.08.2019.
25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Predmetom sporu bola v danom prípade úprava styku otca s maloletou dcérou, pričom konanie vo veci samej bolo začaté uznesením súdu zo dňa 29.09.2017 (č.l. 58), bez návrhu rodičov, podľa čl. 5 ods. 1 CMP a § 23 ods. 2 CMP, potom ako bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 14.07.2017 (č.l. 52), ktorým sa matka domáhala aby styk otca s dcérou prebiehal v jej prítomnosti. Naposledy bolo o maloletom dieťati rozhodované rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.04.2016 č.k. 12P/320/2015-68, bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 200 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s dcérou upravený nebol (č.l. 5). Po vykonanom znaleckom dokazovaní súd prvej inštancie upravil styk otca s dcérou tak, že je oprávnený sa s dcérou stretávať počas prvých troch mesiacov každý nepárny víkend v sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a neskôr každý nepárny víkend v sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, v ktorom namietala porušenie práva na spravodlivý proces, pretože súd riadne neodôvodnil rozsudok a nevysvetlil, z akého dôvodu nerozhodol v súlade s návrhom žiadneho z rodičov a ani kolízneho opatrovníka, v rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami matky k znaleckému posudku, neuviedol, z akého dôvodu nevypočul znalkyňu, aj keď to matka navrhovala. Matka vyjadrila pochybnosti, či súd prihliadol na závažné psychiatrické diagnózy maloletého dieťaťa, keďže v odôvodnení rozsudku ako dôkazy nie sú uvádzané lekárke správy, z ktorých by mal súd pri rozhodovaní vychádzať (lekárska správa PhDr. P. X., PhD. zo dňa 19.02.2019, ktorá uzatvorila zdravotný stav maloletej ako pervazívnu vývinovú poruchu - Aspergerov syndróm F 84.5 (porucha autistického spektra) susp. komorbidná porucha (sociálno-úzkostná, fóbická porucha v detstve) a správa zo psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia a odporúčania na zostavenie IVP zo Súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva Andreas, n.o., v ktorej závere je potvrdenie, že maloletá O. je žiačkou so ŠVVP - žiačka s pervazívnou vývinovou poruchou, Aspergerov syndróm a žiačka so všeobecným intelektovým nadaním. Psychiatrické diagnózy maloletej O. sú tak vážne, že bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a dieťa berie silné antidepresíva. Matka musí byť pri nej 24 hodín denne 7 dní v týždni, v dôsledku čoho jej bol priznaný aj opatrovateľský príspevok. Matka musí sedávať pred škodou, odvádzať dieťa na obed a krúžky, dieťa nie je schopné chodiť do družiny, dieťa reaguje na každú zmenu negatívne a hystericky a preto matka navrhovala, aby súd upravil styk otca s maloletou v mieste, ktoré dieťa dôverne pozná. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, ako sa s návrhom matky súd vysporiadal a prečo ho neakceptoval. Z rozsudku tiež nie je možné zistiť, ako sa súd vysporiadal s faktom, že v čase pred rozhodovaním súdu (ale už aj v čase vyšetrovania účastníkov konania znalkyňou) dieťa odmietalo otca tak extrémne, že nebolo schopné vydržať v prítomnosti otca (aj za prítomnosti matky) viac ako 10 minút a ja počas tohto krátkeho času dieťa afektívne kričí, plače, má hysterické záchvaty, kope a búcha okolo seba všetko a všetkých (k zlepšeniu priebehu stretnutia dieťaťa s otcom nepomohla ani prítomnosť znalkyne). Dieťaťu trvá pomerne dlhý čas, kým sa po stretnutí s otcom ukľudní, preto matka tiež navrhovala, aby stretnutia neprebiehali v dvoch dňoch po sebe. Z rozsudku nevyplýva, prečo súd nevypočul maloleté dieťa a z akého dôvodu neprihliadol na jeho názor na stretávanie sa s otcom.
27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím k argumentácie matky v odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s maloletou dcérou správne, keď umožnil otcovi stretávať sa s dcérou každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. po dobu troch mesiacov a po uplynutí troch mesiacov každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky.
28. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
29. Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
30. Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie matky dôvodné a z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa súd riadil pri určení rozsahu styku otca s dieťaťom, keď na námietky a návrhy matky (ako sú vyššie uvedené) neposkytol žiadne odpovede a vysvetlenia, hoci ide o podstatné fakty, na ktoré matka počas konania poukazovala. Rozsah styku rodiča s dieťaťom je závislý na mnohých okolnostiach na strane dieťaťa ako aj na strane rodiča, ktorý dieťa nemá zverené v starostlivosti.
31. Z obsahu spisu (z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia č.l. 1) vyplýva, že rodičia maloletej O. mali partnerský vzťah od septembra 2011 do júla 2015, nikdy nežili v spoločnej domácnosti, ani po narodení dieťaťa (17.07.2012), otec dieťaťa stále žil a žije v Rakúsku, s dcérou sa stretával len za prítomnosti matky približne raz za 5 - 6 týždňov na jeden a pol dňa, kedy pricestoval na Slovensko, otec tak nemá k dcére vybudovaný bližší vzťah, nepozná jej potreby, záľuby, návyky, jej obľúbené hračky, nikdy jej nepripravoval jedlo, neukladal ju na spánok. Matka podala pôvodne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v marci 2017, ktorým sa domáhala, aby sa styk naďalej realizoval len za prítomnosti matky, pretože otec opakovane žiadal, aby dieťa mohol zobrať na pár dní počas veľkonočných sviatkov (v roku 2017) na východné Slovensko k svojej rodine, odkiaľ otec pochádza. Pre matku bol takýto návrh neakceptovateľný, pretože dieťa je na matku citovo naviazané, v prípade odlúčenia od matky má dieťa strach, paniku, čo sa prejavuje hysterickým plačom a krikom dieťaťa. Otec sa k tvrdeniam matky vyjadril v odvolaní proti uzneseniu (č.l. 28) a uviedol, že matka mu počas stretnutí nedovolila dieťaťu navariť jedlo ani ju uspať a vždy na to mala svoje dôvody, keď sa chcel o dieťaťa takýmto spôsobom postarať, nemohol. Za dieťaťom otec chodieval, ako mu to finančná situácia umožňovala, do doby, kým tvorili pár (júl 2015) otca dcéra volala tato, hrali sa spolu, kúpali, fotili sa, natáčali videá a boli spolu šťastní. Odkedy sa matka odsťahovala k novému partnerovi, dcéra sa návštevám otca viac bráni. Otec sa s dcérou stretával v dome priateľa matky, u ktorého matka s dcérou bývajú a otcovi to bolo veľmi nepríjemné, preto navrhoval stretnutia na iných miestach, avšak matka neprejavovala ochotu stretávať sa na otcom na navrhovaných miestach s odôvodnením, že s dieťaťom nikde nepôjde, nikdy neprišla s dcérou otca navštíviť do jeho bydliska do Rakúska napriek tomu, že jej to niekoľkokrát navrhoval, matka s dcérou odmietala ísť s otcom na východné Slovensko odkiaľ otec pochádzal, aby širšia rodina otca spoznala hlavne jeho dcéru. Matka vlastne takýmto spôsobom bráni otcovi v styku s dieťaťom. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v mieste bydliska matky 10.04.2017 a podal súdu správu (č.l. 25), v ktorej uviedol, že matka býva od októbra 2015 v dome svojho priateľa J. W. v S., dieťa tam má svoju izbu a spáva s matkou. V tom čase sa podľa vyjadrenia matky mal otec s dcérou stretávať raz za mesiac počas soboty a nedele za prítomnosti matky. Matka tiež poskytla kolíznemu opatrovníkovi informáciu, že navštevuje psychológa s cieľom, aby zabezpečila zblíženie sa otca s dcérou. Kolízny opatrovník ďalej konštatuje, že nemohol vykonať pohovor s dieťaťom bez prítomnosti matky, pretože dieťa odmietalo ostať s kolíznym opatrovníkom bez prítomnosti matky a dieťa o otcovi povedalo, že sa volá P. a nemá ho moc rado, lebo hovorí dookola, že ju zoberie na východ. Na otázku, kedy by sa s otcom chcela stretnúť, O. odpovedala, že už dosť a nechcela o otcovi hovoriť, ostala smutná a nie vo svojej koži. Na pojednávaní 20.03.2018 (č.l. 73) bola vypočutá matka a uviedla, že dieťa nikdy nebolo bez matky, len raz, kedy bola v nemocnici O. prespala s svojej krstnej matky, starých rodičov zo strany matky má dieťa v F. a u nich nikdy dieťa neprespalo, dieťa nechodí do predškolského
zariadenia, navštevuje krúžky, ktoré trvajú 45 min. a matka ju čaká vonku. Matka netvrdila, že je to správne a predpokladala, že je to tak kvôli tomu, sa o dieťa starala vždy sama. Otec vo výpovedi uviedol, že matka nesprávne pristupuje k výchove, mala by byť viac direktívna a nedávať dieťaťu možnosť výberu. Súd pojednávanie odročil za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.
32. Súdna znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia poradenská psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, ustanovená súdom uznesením zo dňa 05.04.2018 (č.l. 76) PhDr. Mgr. Elena Fortis doručila súdu 20.08.2018 (č.l. 92) znalecký posudok, zo záverov ktorého okrem iného vyplýva, že maloletá O. má aktuálne narušený vzťah k otcovi a odmietanie otca verbalizuje. Odmietanie otca je motivované matkou, ktorá maloletú manipuluje za účelom oslabenia citovej väzby k otcovi až odmietnutia otca maloletou. Maloletá regreduje do symbiotického vzťahu s matkou, stotožňuje sa s riešeniami matky a preberá si jej vzorce správania a jej verbalizovanie. Vzhľadom na to, že matka má negatívny postoj k otcovi a k jeho rodine, automaticky tieto vzorce preberá aj maloletá O.. Rozhodnutie, že sa maloletá v prítomnosti matky nechce stretnúť s otcom, je spôsob obrany dieťaťa v ťaživej a emocionálne neúnosnej situácii, ktorú vytvára matka. Správanie sa matky k maloletej, ako aj zistené negatívne výchovné pôsobenie na maloletú matku vo vzťahu k jej otcovi, môže negatívne ovplyvniť vývin maloletej v budúcnosti. Otec má k dcére pozitívny vzťah, uvádza, že ju miluje, teší sa na každú chvíľu s ňou a trávil s ňou čo najdlhší čas. Rád by ju vzdelával, rozprával sa s ňou a hral sa s ňou. Svojou láskou nechce dieťaťu ublížiť, nekričí na ňu, aj keď je dcéra hysterická a čím ďalej je to horšie, otec si nevie vysvetliť prečo. Otec sa v prítomnosti maloletej správa pokojne, ale je bezradný, keď maloletá afektívne kričí. Otec nerozumie správaniu sa maloletej a prejavuje o ňu záujem napriek komplikovanému správaniu. Obaja rodičia majú dostatočne rozvinuté osobnostné dispozície (črty a vlastnosti) pre zabezpečenie adekvátnej starostlivosti o maloletú a jej výchovu do budúcna v jej najlepšom záujme. U oboch rodičov boli zistené sklony k nekompromisnosti, čo môže byť zdrojom ich vzájomného komunikačného konfliktu. Maloletá O. má špecifický vývin s prvkami nedostatočnej adaptácie na nové a neznáme sociálne prostredie, neadekvátne reaguje na situačné zmeny v sociálnom prostredí, nevyspytateľne a neadekvátne reaguje na emocionálne podnety z prostredia. Neadekvátne spracováva realitu s prvkami fabulácií, s ktorými sa stotožňuje ako so skutočnosťou. Jej sociálna interakcia je narušená, je schopná krátkej sociálnej reciprocity a vzápätí upadne do regresného afektívneho kriku. Ako jeden z komunikačných prostriedkov používa nekontrolovaný afektívny krik, pričom kričí v prítomnosti matky, aj v prítomnosti matky a otca a aj bez prítomnosti rodičov. Z fázy afektívneho kriku sa okamžite stíši a okamžite späť reve, alebo reve v dlhšom časovom intervale s postupným pridávaním až masívnym soplením. Znalkyňa odporučila zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletou v čase každý druhý týždeň od piatku do nedele, za prítomnosti matky. Znalkyňa neodporučila obmedzovať styk otca s maloletou v prítomnosti matky len na miesto bydliska matky a výlučne matka by nemala určovať miesto pobytu, program a spôsob trávenia času otca s maloletou počas stretnutí. Matka by nemala brániť otcovi navštíviť spolu s maloletou svoju rodinu na východe Slovenska, čas styku otca s dcérou by mal organizovať a riadiť otec. Uvedená úprava styku otca s dcérou môže fungovať len za predpokladu, že matka upustí od svojho manipulatívneho správania sa k maloletej a prestane ju frustrovať budovaním negatívneho vzťahu k otcovi. Znalkyňa vzhľadom na špecifický vývin maloletej a na charakter jej špecifického správania doporučila matke vyšetrenie maloletej v špecializovanej inštitúcii na diagnostikovanie porúch autistického spektra a spoluprácu s odborníkmi pri sledovaní vývinu maloletej, diagnostiku vývinových problémov a možnosti reedukácie, psychoterapie, resp. určenia špecifickej starostlivosti a prístupu k maloletej.
33. Okrem toho, že matka sa vyjadrila k znaleckému posudku a namietala jeho závery (č.l. 127), na doporučenie súdnej znalkyne zabezpečila diagnostiku maloletej O. a do súdneho spisu založila lekársku správu pedopsychiatričky H. V. zo dňa 04.12.2018 (č.l. 233), ktorá uzatvorila stav maloletej ako F 84.5 Aspergerov syndróm, F 93.0 úzkosť z odlúčenia v detskom veku, Z 61.2 zmena rodinných vzťahov v detstve; lekársku správu psychologičky PhDr. P. X., PhD. zo dňa 19.02.2019 (č.l. 315), ktorá diagnostikuje maloletému dieťaťu pervazívnu vývinovú poruchu - Aspergerov syndróm F 84.5 (porucha autistického spektra) susp. komorbidná porucha (sociálno-úzkostná, fóbická porucha v detstve) a správu zo psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia a odporúčania na zostavenie IVP Súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva Andreas, n.o. zo dňa 11.06.2019, v ktorej závere je potvrdenie, že maloletá O. je žiačkou so ŠVVP - žiačka s pervazívnou vývinovou poruchou, Aspergerov syndróm a žiačka so všeobecným intelektovým nadaním (č.l. 349). P posledná vymenovaná správa obsahuje poznatky z psychologického vyšetrenia, špeciálno-pedagogického vyšetrenia, opis pracovných zručností a grafomotoriky a následne odporúčania k prístupu v škole, k vyučovacím
predmetom, závery a odporúčania. V časti odporúčania k prístupu v škole je okrem iného konštatované, že ku žiačke je potrebné rešpektovať špecifiká, ktoré vyplývajú z jej diagnózy Aspergerov syndróm (ďalej len AS). Pre žiačku s Aspergerovým syndrómom je veľmi dôležité sociálne vzdelávanie. Porozumenie druhým, emocionalita, sociálne zručnosti sú pre žiačku ťažko zrozumiteľné a mätúce. Náročné je nadväzovať sociálne kontakty. Kontakt s inými žiakmi je pre ňu únosný len do tej miery, pokiaľ sú rešpektované jej pravidlá, čo jej dáva pocit istoty a bezpečia... má ťažkosti spontánne rozvíjať dialóg, rozpráva málo, neodhadne vhodnosť komunikácie vzhľadom na situáciu (príliš úprimné vyjadrenia)... je potrebné rešpektovať výraznú úzkosť u žiačky, môže odmietať odpovedať lebo sa komunikačne necíti dobre... žiačka nerozumie obrazným pomenovaniam, vtipu, konverzačným nuansám, má ťažkosti odčítať prejavy neverbálnej komunikácie iných, ako sú gestá, mimika, výrazy tváre... má ťažkosti s pochopením nepísaných pravidiel, niekedy pravidlá uplatňuje v nesprávnom kontexte. Žiačke musia byť priamo vysvetlené pravidlá a očakávané správanie, nedokáže si ich sama domyslieť zo situačného kontextu... žiaci s AS majú ťažkosti s vnímaním myšlienok a pocitov druhých, s porozumením zložitejších emócií... narušené bývajú exekutívne funkcie, ktoré zabezpečujú schopnosť vedome si plánovať a organizovať nejakú činnosť, čo je nevyhnutné pre každodenné činnosti... pre žiačku je vo všeobecnosti jednoduchšie orientovať sa v organizovanom prostredí, prostredie by malo byť nemenné... nepredvídateľná okolnosť môže spôsobiť žiačke veľkú neistotu a stres, ten sa môže prejaviť ako dezorientácia, odmietavý postoj k nejakej aktivite, čo je dôsledkom toho, že žiačka má problém so zvládaním zmien a ťažšie sa im prispôsobuje... je potrebné ju vopred upozorniť, že dôjde k zmene a uistiť sa, či porozumela a tiež vysvetliť, že zmena je dočasná a kedy sa situácia vráti do zvyčajného stavu...
34. Z vyššie uvedeného, konkrétne so záverov znaleckého dokazovania a z diagnostiky maloletého dieťaťa špecialistom je možné vyvodiť záver, že doposiaľ vykonané dokazovanie vykazuje závažné rozpory, s ktorými sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ustanovená znalkyňa síce doporučila maloleté dieťa diagnostikovať v špecializovanej inštitúcii na poruchy autistického spektra, nie je však zrejmé, z akého dôvodu, ak mala podozrenie na takúto diagnózu, nepožiadala o možnosť pribrať konzultanta s takouto špecializáciou a na následnú diagnostiku neprihliadla vo svojich záveroch. Ak znalkyňa vyvodila závery v znaleckom posudku bez toho, aby prihliadla na psychiatrické diagnózy maloletého dieťaťa, takéto závery sú bez akejkoľvek relevancie, pretože nie je možné ustáliť, do akej miery na správanie dieťaťa spočívajúce v úplnom odmietaní otca vplýva psychiatrické ochorenie a do akej miery nevhodné správanie matky. Samotná matka si zrejme uvedomuje, že jej správanie pred dcérou ovplyvňujúce vzťah dcéry s otcom nie je ideálne a z jej vyjadrení vyplýva, že sa v tejto oblasti vzdeláva a snaží sa o nápravu (potvrdenie o návštevách poradenského centra Nádej zo dňa 06.08.2019). Otec vo vyjadreniach síce tvrdí, že sa radí s odborníkmi ako pristupovať k dcére, bližšie však nešpecifikuje, o aké poradenstvo ide. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.08.2019 vyplýva, že počas obdobia trvania poradenských konzultácií nebolo možné dospieť k vzájomnému porozumeniu, či akejkoľvek dohode. Matka a otec majú odlišné postoje k výchove, potrebám a osobnosti dieťaťa a taktiež k diagnóze, ktorú ich dcére stanovili a ich poradenstvo nie je dostatočne účinným nástrojom na zlepšenie komunikácie či úpravu vzťahov v rodine. Ak aj súd prvej inštancie vec rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s návrhmi a námietkami matky počas konania a tiež s vyššie uvedenými rozpormi, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie je možné zistiť, prečo o styku rozhodol v ním uvedenom rozsahu.
35. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
36. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude v prvom rade odstrániť neho nesprávny procesný postup, ktorý matka v odvolaní namietala opodstatnene. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.11.2018 rozhodol o znalečnom a znalkyni priznal odmenu 757,68 eura zo štátnych finančných prostriedkov (okrem toho 600 eur zo zložených preddavkov na znalecké dokazovanie). Uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Matka podala proti tomuto uzneseniu sťažnosť a doposiaľ o sťažnosti nebolo rozhodnuté súdom prvej inštancie podľa § 248 a nasl. CSP. Napriek tomu je na uvedenom uznesení vyznačená nesprávne právoplatnosť a z úpravy zo dňa 25.06.2019 dokonca vyplýva, že napriek tomu, že uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť bola vec predložená do učtárne na vyplatenie znalečeného. Navyše ak súd vyplatí finančné prostriedky znalkyni zo štátnych prostriedkov, je jeho povinnosťou v rozsudku rozhodnúť o trovách štátu v súlade s § 255 nasledujúcimi a § 262 CSP. Štát, ktorý platil trovy dôkazu, má v tomto prípade rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt, ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli. Osobitný výrok o náhrade trov konania štátu je potrebný nielen z dôvodu prehľadnosti,
ale aj z dôvodu možnosti podania opravného prostriedku (súdom, ktorému sa rozhodnutie obsahujúce výrok týkajúci sa práva štátu doručuje). Je tiež nevyhnutné opraviť žurnalizáciu spisu, v spise je po č.l. 359 žurnalizované podanie s číslom 260 a následne sa v nesprávnom číslovaní pokračuje.
37. Súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní tak, aby mohol kvalifikovane rozhodnúť o rozsahu styku. V prvom rade riadne vypočuje oboch rodičov, pričom bude zisťovať aktuálnu situáciu, či prebieha styk a akým spôsobom, ako sa matka a otec vzdelávajú a aké výsledky dosahujú v tom smere, aby sa ich vzájomný vzťah a komunikácia zlepšila. Obaja rodičia, či už otec, alebo matka nedosiahnu želaný výsledok smerujúci k zlepšeniu vzťahu navzájom a otca a dieťaťa, ak nebudú k problému pristupovať sebakriticky a konštruktívne. Ich vzťahu a vzťahu s dieťaťom určite nepomáha, ak sa vo vyjadreniach len kritizujú, jeden druhému vyčítajú nedostatky a jeden na druhého zvaľujú vinu za súčasný stav. Od matky a aj od otca sa vyžaduje, aby zmenili prístup k riešeniu ich problému. S prihliadnutím na správu centra Andreas, n.o. zo dňa 11.06.2019, v ktorej okrem iného vyplýva aj vhodný prístup k maloletému dieťaťu ako žiačky, bude potrebné zisťovať, či tieto prístupy je nevyhnutné, resp. vhodné aplikovať aj vo vzťahu k situáciám mimo školy, t.j. v situáciách pri stretnutiach s otcom a je ďalej potrebné zisťovať a preukazovať, ako začať so stykom v čase úplného odmietania otca dieťaťom; do akej miery rešpektovať pravidlá určované dieťaťom, či je možné čokoľvek dosiahnuť v prípade maloletej O. direktívnym prístupom, ako to navrhuje otec; ako vhodne komunikovať pred dcérou; ako realizovať požiadavky otca na stretávanie sa s dcérou mimo jej bydliska, ak je v správe konštatovaná vhodnosť nemennosti prostredia; ak sa má prostredie meniť, ako často sa to má meniť, ako dieťa na tieto zmeny pripraviť; ako zabezpečiť predvídateľnosť zmien; ako často sa majú stretnutia uskutočňovať, ako si zvykne dieťa na stretnutia, ak sa neuskutočňujú na dennej báze, stretnutia organizovať (určovať) v dňoch po sebe, alebo s odstupom; ďalej zisťovať a preukazovať ako je možné, že dieťa akceptuje spolužiakov a učiteľov (napokon aj partnera matky) a neakceptuje otca, či má na správanie dieťaťa vplyv aj fakt, že so všetkými ostatnými je dieťa častejšie ako s otcom... a bude potrebné zisťovať a preukazovať aj ďalšie tvrdenia rodičov súvisiace s riešením stretávania sa otca s dcérou, s prihliadnutím na poslednú lekársku správu ako aj na ostatné vykonané dokazovanie. Z odlišných tvrdení rodičov sa prikloniť k tomu, ktorý je vzhľadom na diagnostiku maloletého dieťaťa v jeho najlepšom záujme a vždy myslieť na to, že záujmy rodičov musia ustúpiť záujmu maloletého dieťaťa. K uvedeným skutočnostiam by sa mali obidvaja rodičia vyjadriť a kompromisným prístupom dôjsť k zhode. Tým, že otec býva v Rakúsku, viac ako 500 km od bydliska dieťaťa, je nevyhnutné zisťovať, aké má možnosti prichádzať na Slovensko a je tiež potrebné si uvedomiť, že možnosti rodičov na spoločných výchovných opatreniach sú obmedzené a celú situáciu to komplikuje. Matka počas konania vyslovila požiadavku, aby sa styk realizoval (aspoň spočiatku) za prítomnosti tretej strany, odborníka, otec túto možnosť nevylúčil. Bolo by vhodné, keby rodičia dokázali realizovať styk otca s dieťaťom takýmto spôsobom, ale bude to pravdepodobne možné vzhľadom na bydlisko otca v Rakúsku v tomto prípade len na základe dobrovoľnosti.
38. Pokiaľ rodičia za pomoci kolízneho opatrovníka nedospejú k dohode, resp. súd nebude schopný kvalitne rozhodnúť na základe výpovedí rodičov a stanoviska kolízneho opatrovníka súd zváži, či nenechá doplniť závery znaleckého posudku s prihliadnutím na diagnózu maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie na pojednávanie 27.11.2018 síce predvolával znalkyňu (úprava na č.l. 143, 144), ale na nesprávnu adresu znalkyne (č.l. 221), znalkyňa sa o predvolaní na pojednávanie nedozvedela a zásielka sa súdu vrátila neprevzatá. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie od vypočutia znalkyne upustil, resp. prečo nevyžiadal reakciu znalkyne jednak na sťažnosť, o ktorej má rozhodovať a aj reakciu na stanovisko matky potom, ako znalkyni písomnosti doručil 15.03.2019 (č.l. 256). Je možné predpokladať, že aj rodičia maloletého dieťaťa navrhnú vykonať dokazovanie určitými, konkrétnymi dôkazmi smerujúcimi k najvhodnejšej úprave styku otca s dcérou (matka navrhovala aj výsluch dieťaťa). Súd nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, ale ak navrhované dôkazy nevykoná, jeho povinnosťou je odôvodniť, prečo dôkazy nevykonal.
39. V prejednávanej veci, vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu nebolo správne, ak súd prvej inštancie upravil styk otca s dcérou počas prvých troch mesiacov v rozsahu dvoch hodín denne počas víkendu v nepárnom týždni a následne na sedem hodín denne počas víkendu v nepárnom týždni v takej dôkaznej situácii, keď bolo evidentné, že dieťa otca úplne odmietalo minimálne rok pred rozhodnutím. Súd rozhodol o zmene stretnutí po troch mesiacoch bez toho, aby existoval reálny predpoklad zmeny, že dieťa si na otca zvykne. Zmeniť súdne rozhodnutie (aj o styku rodiča s dieťaťom) je možné len v prípade, ak sa podstatným spôsobom zmenia pomery na strane rodiča a dieťaťa a v tomto prípade len ťažko predpokladať, že po 6 stretnutiach v trvaní dvoch hodín dôjde k podstatnej zmene pomerov
hlavne na strane dieťaťa. Súd vo veci opätovne rozhodne, (výrok o styku otca s dieťaťom má správne znieť, že otec je oprávnený sa stýkať napr. každý nepárny týždeň počas víkendu a nie nepárny víkend) a určí rozsah styku otca s maloletou dcérou jednak určením dní, hodín a v tomto prípade aj miestom, podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Výrok má správne obsahovať aj formuláciu, že matka dieťa otcovi odovzdá (kde a kedy) a otec matke dieťa vráti po skončení styku (kde a kedy) a matka má právo byť prítomná pri styku otca s dieťaťom. Matke môže byť uložená povinnosť, aby dieťa pripravila na styk nie len po materiálnej ale aj psychickej stránke. Každý z výrokov súd riadne odôvodní, pričom poskytne odpovede na podstatné otázky oboch rodičov, t.j. uvedie, prečo styk nariadil v konkrétnom rozsahu.
40. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania a o trovách konania štátu (§ 391 ods. 3 CSP).
41. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).