Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_24Sa-11-2020.pdf
PDF · 137.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo konania: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava ako odvolacieho orgánu vo veci číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. V žalobe žalobca poukázal na § 181, § 182 SSP. Žalobca dôvodil tým, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2019 tak, že žalobcovi podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení uvedenom v prílohe II. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. od 20.02.2020, odníma predčasný starobný dôchodok. Žalobca podal voči rozhodnutiu odvolanie. Odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací orgán tým, že žalobca pri žiadosti o vyplatenie predčasného dôchodku uviedol, že k 31.12.1992 bol nezamestnaný, nebol evidovaný a nebol zamestnaný v Českej republike. V žiadosti ďalej uviedol, že v ČR bol zamestnaný od 01.02.1993 do 17.02.2015, pričom správnosť údajov potvrdil svojím podpisom na žiadosti. Na základe tejto žiadosti bol žalobcovi rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2015 priznaný nárok na predčasný starobný dôchodok. Na nárok na predčasný starobný dôchodok boli zhodnotené aj doby poistenia získané do 31.12.1992 v súlade s čl. 20 zmluvy. Dňa 04.11.2019 bol žalovanému doručený list nositeľa poistenia ČR zo dňa 29.10.2019, v ktorom oznámil, že žalobca dňa 17.07.2019 dodatočne predložil potvrdenie o dobe zamestnania od 15.04.1992 do 31.12.1992 u zamestnávateľa S&B spol. s r.o., Odolena Voda, ČR. Tento zamestnávateľ bol k 31.12.1992 zapísaný v obchodnom registri ČR, preto príslušná k hodnoteniu dôb poistenia získaných pred 01. januárom 1993 v súlade s čl. 20 Zmluvy je Česká správa sociálneho zabezpečenia. Dňa 08.11.2019 bolo žalovanému doručené oznámenie nositeľa poistenia ČR zo dňa 04.11.2019, ktorým bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok od 16.04.2014 na sumu 10.957,- CZK. Podľa odvolacieho orgánu, vzhľadom na tieto skutočnosti, žalobca nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, preto mu bol napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2019 predčasný starobný dôchodok odňatý. Napadnuté rozhodnutia žalovaného sú podľa žalobcu nezákonné.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach odvoláva na čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Podľa čl. 20 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za dobu zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pre týmto dňom. Podľa žalobcu uvedená aplikácia čl. 20 Zmluvy na posúdenie nároku žalobcu nebola správna a na základe toho dospel žalovaný k nezákonnému rozhodnutiu.
3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný pri posudzovaní trvania nároku na predčasný starobný dôchodok žalobcu opomenul čl. 11 ods. 5 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, v zmysle ktorého „Ak je doba zabezpečenia v druhom zmluvnom štáte kratšia ako jeden rok nevznikne nárok na dôchodok voči nositeľovi zabezpečenia tohto zmluvného štátu, uvedenú dobu započíta nositeľ zabezpečenia zmluvného štátu, ktorý priznáva dôchodok tak akoby bola získaná na jeho území.“ Tiež citoval „§ 11 ods. 1, 2, 3 zmluvy.“
4. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nárok na dôchodok vzniká poistencovi, ktorý získal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. K 20.02.2015 žalobca získal 8 248 dní dôchodkového poistenia, t.j. 22 rokov a 218 dní. Doba dôchodkového poistenia v ČR ku dňu 31.12.1993 je kratšia ako jeden rok, a v súlade s čl. 11. ods. 5 Zmluvy, mu vznikol nárok na starobný dôchodok na Slovensku, kde je mu žalovaný povinný starobný dôchodok vyplácať. Proti rozhodnutiu Českej správy sociálneho zabezpečenia č. Y. podal žalobca námietky. Námietky žalobca podal z dôvodu, že v Českej republike nežiadal o vyplácanie starobného dôchodku len Českou správou sociálneho zabezpečenia, pričom Česká správa sociálneho zabezpečenia vydala napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.11.2019 na základe zvláštnej iniciatívy a najmä v rozpore s nariadením č. 228/1993 Z.z. čl. 11 a čl. 20. ČSZZ žalobcovi nevypláca starobný dôchodok od 16.10.2019.
5. Podľa žalobcu mu nárok na vyplácanie starobného dôchodku vznikol s poukázaním na čl. 11 ods. 5 Zmluvy a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení.
6. Namietal, že odvolací orgán sa nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu pri podanom odvolaní a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo sa s uvedenými námietkami nezaoberal a prečo sa s nimi ani žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím konal v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Odvolací orgán len stručne opísal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a na základe týchto listinných dôkazov konštatoval, že odvolanie žalobcu bolo nedôvodné. Nezaoberal sa námietkou žalobcu, že ČSSZ vydala rozhodnutie bez žiadosti, že nebolo rozhodnuté o námietkach žalobcu voči uvedenému rozhodnutiu, že ČSSZ vydala nezákonné rozhodnutie. Ani s jednou námietkou sa odvolací súd nevysporiadal a neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení všetkých dôkazov. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. júla 2011 sp. zn. 10Sža/15/2011. Tiež citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2008 sp. zn. 1Sža/3/2008, z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011 sp. zn. 5Sžo/81/2010, z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2003, IV. ÚS 115/03. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne a nadriadeného orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo je v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „ SSP“) dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Tiež podľa žalobcu boli splnené podmienky na to, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalobca s poukázaním na § 184 SSP žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku žalobe z dôvodu, že žalobca sa napadnutým rozhodnutím dostal do finančnej núdze, kedy mu bola pozastavená jediná vyplácaná sociálna dávka - starobný dôchodok, ktorý mu nie je vyplácaný príslušnou Sociálnou poisťovňou od 20.02.2020. Navyše odňatím starobného dôchodku žalobcovi štát neuhrádza ani povinné zdravotné poistenie, čím je ohrozené jeho základné ústavné právo. Žalobca sa napadnutými rozhodnutiami ocitol bez akéhokoľvek príjmu a dokonca bez zdravotného poistenia. Žiadal, aby správny súd rozhodol, tak že: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. k. XXX XXX XXXX X zo dňa
18.11.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Ul. 29 augusta č. 8-10, Bratislava ako odvolacieho orgánu č. XXX XXXXXXX X zo dňa 27.02.2020 sa zrušuje. Žalobca má nárok na úhradu trov právneho zastúpenia a trov konania v rozsahu 100%.“ V zmysle § 185 SSP žiadal žalobca o priznanie odkladného účinku žalobe.
8. K doručenej žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Dňa 04. novembra 2019 bol žalovanému, doručený list nositeľa poistenia Českej republiky zo dňa 29. októbra 2019, v ktorom nositeľ oznámil, že žalobca dňa 17. júla 2019 dodatočne predložil potvrdenie o dobe zamestnania od 15. apríla 1992 do 31. decembra 1992 u zamestnávateľa S&B spol. s r.o., Odolena Voda, Česká republika. Zvýraznil, že nakoľko uvedený zamestnávateľ žalobcu bol k 31. decembru 1992 zapísaný v obchodnom registri Českej republiky, príslušná k hodnoteniu dôb poistenia získaných pred 01. januárom 1993 v súlade s čl. 20 Zmluvy je Česká správa sociálneho zabezpečenia. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 09. októbra 2014 od 16. apríla 2014. „Vzhľadom na uvedené skutočnosti, účastník konania podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, a preto mu bol rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2019 predčasný starobný dôchodok odňatý.“ K námietke žalobcu, vo veci obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal v Českej republike ku dňu 31. decembra 1993 v rozsahu kratšom ako jeden rok, a preto je toho názoru, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že nemá oporu v zákone. Žalovaný je povinný najprv rozhodnúť o tom, či je príslušný na rozhodovanie o žiadosti o dôchodkovej dávke. V prípade žalobcu je jednoznačne určené, že zamestnávateľ žalobcu bol k 31. decembru 1992 zapísaný v obchodnom registri Českej republiky a príslušná k hodnoteniu dôb poistenia získaných pred 01. januárom 1993 v súlade s čl. 20 Zmluvy je Česká správa sociálneho zabezpečenia.
9. Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný nevyjadril k jeho námietkam vo veci rozhodnutia vydaného Českou správou sociálneho zabezpečenia, tak žalovaný uviedol, že nie je kompetentný sa vyjadrovať k rozhodnutiam vydaným iným štátom, trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. februára 2020, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2019.
10. Nárok na starobný dôchodok žalobcu bol podľa žalovaného posúdený správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a Zmluvou. Žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ospravedlnil sa za oneskorené predloženie vyjadrenia z dôvodu pandémie koronavírusu, ktorá obmedzila pracovnú činnosť aj zamestnancov žalovaného. Administratívny spis žalobcu nebolo možné skôr predložiť krajskému z dôvodu, že bol zapožičaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v Bratislave dňa 17. júna 2020 a žalovanému bol vrátený dňa 29. decembra 2020.
11. Žalovaný svojím podaním vyjadril, že námietky žalovaného voči napadnutým rozhodnutiam považoval za neopodstatnené z dôvodov, že mu bolo doručený list nositeľa poistenia Českej republiky, v ktorom mu bolo oznámené, že žalobca dodatočne predložil potvrdenie o dobe zamestnania od 15.04.1992 do 31.12.1992 a nakoľko uvedený zamestnávateľ žalobcu bol k 31.12.1992 zapísaný v Obchodnom registri Českej republiky, príslušná k hodnoteniu poistenia získaného pred 01.01.1993 je Česká správa sociálneho zabezpečenia. Žalovaný svoju argumentáciu len zopakoval, neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by odôvodnil napadnuté rozhodnutie.
12. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný síce pri svojom rozhodnutí aplikoval čl. 6 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, avšak opomenul aplikáciu ostatných ustanovení tejto dohody, ktoré sú pre obe strany záväzné a v žiadnom prípade nie sú relevantné tvrdenia žalovaného o tom, že argumentácia žalobcu nemá oporu v zákone. Citoval čl. 20 a čl. 11 ods. 5 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Zvýraznil, že „Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že doba zabezpečenia na území ČR pred rozdelením bola kratšia ako jeden rok a to od 15.04.1992 do 31.12.1992“. Podľa čl. 11 ods. 2 zmluvy, v zmysle ktorého, ak vznikne osobe zúčastnenej na dôchodkovom zabezpečení na území obidvoch zmluvných štátov nárok na dôchodok v jednom alebo v obidvoch zmluvných štátoch len s prihliadnutím na doby zabezpečenia získané na vlastnom území, poskytne taký dôchodok príslušný nositeľ zabezpečenia tohto zmluvného štátu. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na dôchodok vzniká
poistencovi, ktorý získal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. K 20.02.2015 žalobca získal 8 248 dní dôchodkového poistenia, t.j. 22 rokov a 218 dní. Doba dôchodkového poistenia v ČR ku dňu 31.12.2993 je kratšia ako jeden rok a v súlade s čl. 11 ods. 5 Zmluvy, mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov v SR, kde je mu žalovaný povinný starobný dôchodok vyplácať. Poukázal na skutočnosť, že proti rozhodnutiu Českej správy sociálneho zabezpečenia č. R-X.XX.XXXX- XXX/XXX XXX XXXX podal námietky. Námietky žalobca podal z dôvodu, že v Českej republike nežiadal o vyplácanie starobného dôchodku len Českou správou sociálneho zabezpečenia, pričom Česká správa sociálneho zabezpečenia vydala napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.11.2019 zo zvláštnej iniciatívy a najmä v rozpore s nariadením č. 228/1993 Z.z. čl. 11 a čl. 20. ČSZZ žalobcovi nevypláca starobný dôchodok od 16.10.2019. „Podľa názoru žalobcu, nárok na vyplácanie starobného dôchodku mu vznikol s poukázaním na čl. 11 ods. 5 Zmluvy a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. K námietke žalobcu, že sa žalovaný nevyjadril k jeho námietkam ohľadne rozhodnutí Českej správy sociálneho zabezpečenia, sa žalovaný vyjadril, že nie je kompetentný sa vyjadrovať k rozhodnutiam iných orgánov. To však neznamená, že pre vysvetlenie situácie a postupu českého orgánu sa vyjadriť nemohol, nakoľko existuje medzi SR a ČR dohoda o spolupráci v oblasti sociálneho zabezpečenia.“ Žalovaný pri svojom rozhodnutí nemôže aplikovať len časť právneho predpisu, teda jedno ustanovenie a ostatné ustanovenia ignorovať, nakoľko tieto ustanovenia vzájomne na seba nadväzujú. Nie je správny názor žalovaného, že by žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa slovenských právnych predpisov, nakoľko v zmysle § 61 ods. zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečení č. XXX XXX XXXX/XXX zo dňa 09.10.2014 bolo žalobcovi priznaný nárok na starobný dôchodok, kedy vo svojom odôvodnení uvádza, že žalobca získal v českom dôchodkovom poistení 7 744 dní poistenia a nezískal tak podmienku - doby poistenia potrebnej na vznik nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky. Podľa údajov poskytnutých slovenským nositeľom poistenia získal žalobca v slovenskom dôchodkovom systému poistenie celkom 7 882 dní poistenia. Celková doba poistenia tak predstavuje 15 626 dní, čo je 42 rokov a 296 dní. Podľa uvedeného žalobca nespĺňal podmienky doby poistenia podľa § 29 zákona č. 155/1995 Zb. Pri výpočte výšky starobného dôchodku postupoval podľa čl. 52 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004, čl. 52 ods. 1 písm. b/ podľa ktorého „Príslušná instituce výpočte výši náležející dávky: ) výpočtem teoretické vyše a následné skutečné vyše dávky (pomerná dávka) takto: i) teoretická vyše dávky se rovná dávce, kterou by dotyčná osoba méla nárok, pokud by všechny doby pojišténí nebo bydlení získané podlé právních predpisu ostatních členských štátu byly získaný ke dni priznaní dávky podlé právních predpisu, které uplatňuje. Pokud podlé téchto právních predpisu vyše dávky nezávisí na délce získaných dob, považuje se uvedená vyše za teoretickou výši; ii) príslušná instituce pak stanoví skutečnou výši pomerné dávky tak, že použije na teoretickou výši pomer mezi délkou dob získaných pred vznikem sociálni udalosti podlé právních predpisu, které uplatňuje, a celkové délky dob získaných pred vznikem sociálni udalosti podlé právních predpisu všech dotčených členských států.“
13. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2019 rozhodla tak, že v zmysle článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení uvedenom v Prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 20. februára 2020 odňala žalobcovi predčasný starobný dôchodok priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. marca 2015. S poukazom na § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku, alebo sa zistí, že dávka sa priznala neprávom. Podľa § 112 ods. 6 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa S&B spol. s r. o. Odolena Voda v Českej republike. Pretože tento zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, 31. decembra 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 01. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia.
14. Proti rozhodnutiu zo dňa 18.11.2019 vo veci sociálneho zabezpečenia č. XXX XXX XXXXX podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že dňa 12.12.2019 prevzal rozhodnutie č. XXX XXX XXXXX zo dňa 18.11.2019. V odvolaní uviedol, že do 31.03.1992 bol jeho zamestnávateľom Doprastav š.p., so sídlom Žilina, na území dnešnej Slovenskej republiky. Od 15.04.1992 do 31.12.1992 bol jeho zamestnávateľom S&B spol. s r.o. Odolena Voda v Českej republike. ČSSZ mu v roku 2014 nepriznala obdobie zamestnania od 15.04.1992 do 31.12.1992, vydala rozhodnutie v rozpore nariadenia č. 228/1993 Z.z. čl. 20 ods. l a uviedla, že podľa českých právnych predpisov mu nárok na vyplácanie dôchodku nevznikol. Dňa 16.02.2015 žalobca ČSSZ požiadal o vydanie podkladov do Sociálnej poisťovne SR z dôvodu, že podľa českých predpisov mu nevznikol nárok na vyplácanie dôchodku. V zmysle nariadenia č. 228/1993 Z.z. čl. 11 ods. 5, ak je doba zabezpečenia v druhom zmluvnom štáte kratšia ako jeden rok, nevznikne nárok na dôchodok voči nositeľovi zabezpečenia tohto zmluvného štátu, uvedenú dobu započíta nositeľ zabezpečenia zmluvného štátu, ktorý priznáva dôchodok, akoby bola získaná na jeho území. Podľa čl. 11 ods. 1 rozsah a spôsob dôb zabezpečenia sa spravujú právnymi predpismi toho zmluvného štátu, v ktorého dôchodkovom zabezpečení sa tieto doby získali a ustanoveniami čl. 20 tejto zmluvy. Podľa slovenských právnych predpisov mu v roku 2015 vznikol nárok na dôchodok (potrebná doba bola 15 rokov), preto žiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava, aby bolo rozhodnuté tak, že za obdobie poistenia od 01.09.1969 do 19.02.2015 (po vyčíslení čiastky doplatku poistenia za obdobie od 16.04.2014 do 19.02.2015), pretože doba poistenia v Českej republike ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky 31.12.1992 bola kratšia ako jeden rok a podľa slovenských predpisov mu vznikol nárok na dôchodok aj bez započítania dôb získaných v Českej republike. V Českej republike podal námietku proti vydanému rozhodnutiu zo dňa 04.11.2019/hav, č.j. Y., preto mu nebolo jasné, ako môže Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava vydať rozhodnutie, keď ČSSZ „do dnešného dňa nerozhodla o mojej podanej námietke“. V Českej republike nežiadal o vydanie rozhodnutia na vyplácanie dôchodku len Českou republikou, ČSSZ vydala rozhodnutie dňa 04.11.2019 z vlastnej iniciatívy, v rozpore s nariadením č. 228/1993 Z.z. čl. 11 ods. 1 a 5, čl. 20 ods. 1. „ČSSZ mi dnes nevypláca žiadny dôchodok. Nevyplatenie dôchodku sa dokázať nedá, je na strane ČSSZ, aby dokázala výplatu dôchodku a údajnú žiadosť o vydanie ROZHODNUTÍ vyplácania dôchodku len ČSSZ.“
15. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2020 vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2019, vo veci žalobcu rozhodol tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2019, vo veci odňatia predčasného starobného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Poukázal na § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2019, ktorým pánovi J. B. (ďalej len „účastník konania“) podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“) uvedenom v Prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. od 20. februára 2020 odňala predčasný starobný dôchodok. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 16. decembra 2019, v ktorom namietal odňatie predčasného starobného dôchodku. Do 31. marca 1992 bol účastník konania zamestnávateľom Doprastav, š.p. v Žiline a od 15. apríla 1992 do 31. decembra 1992 bol zamestnávateľom S&B spol. s r. o. Odolena Voda v Českej republike. Účastník konania ďalej uviedol, že mu nevznikol nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky, preto podal proti rozhodnutiu Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 4. novembra 2019 námietku, o ktorej
ešte nebolo rozhodnuté. Účastník konania žiadal o priznanie dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia zamestnania od 01. septembra 1969 do 19. februára 2015. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2019 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2019 potvrdil. Žiadosťou zo dňa 20. februára 2015 účastník konania požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 20. februára 2015. V žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku účastník konania uviedol, že k 31. decembru 1992 bol nezamestnaný, neevidovaný a nebol zamestnaný ani v Českej republike. V žiadosti uviedol, že v Českej republike bol zamestnaný od 01. februára 1993 do 17. februára 2015. Správnosť údajov uvedených v žiadosti potvrdil účastník konania svojim podpisom. Naposledy pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol účastník konania zamestnaný u zamestnávateľa Doprastav, š.p. Bratislava, ktorý bol k 31. decembru 1992 zapísaný v obchodnom registri Slovenskej republiky. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 13. marca 2015 bol účastníkovi konania priznaný predčasný starobný dôchodok od 20. februára 2015. Na základe skutočností uvedených v žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku boli na nárok na predčasný starobný dôchodok zhodnotené aj doby poistenia získané do 31. decembra 1992 v súlade s čl. 20 Zmluvy. Dňa 04. novembra 2019 bol Sociálnej poisťovni, ústredie doručený list nositeľa poistenia Českej republiky zo dňa 29. októbra 2019, ktorým bolo oznámené, že účastník konania dňa 17. júla 2019 dodatočne predložil potvrdenie o dobe zamestnania od 15. apríla 1992 do 31. decembra 1992 u zamestnávateľa S&B spol. s r.o., Odolena Voda, Česká republika. Nakoľko uvedený zamestnávateľ bol k 31. decembru 1992 zapísaný v obchodnom registri Českej republiky, príslušná k hodnoteniu dôb poistenia získaných pred 1. januárom 1993 v súlade s čl. 20 Zmluvy je Česká správa sociálneho zabezpečenia. Dňa 08. novembra 2019 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie doručené rozhodnutie nositeľa poistenia Českej republiky zo dňa 04. novembra 2019, ktorým bol účastníkovi konania zvýšený starobný dôchodok od 16. apríla 2014 na sumu 10.957,- Kč mesačne. Starobný dôchodok bol účastníkovi konania priznaný rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 09. októbra 2014 od 16. apríla 2014. Účastník konania podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, preto mu bol napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2019 predčasný starobný dôchodok odňatý. Zo skutkového a právneho stavu vyplýva, že námietky účastníka konania sú neopodstatnené. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.
16. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, teda preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a vrátil vec žalovanému podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Správny súd na nariadenom pojednávaní vec prejednal v zmysle vyhlášky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, pretože podľa § 1 ods. 2 predmetnej vyhlášky išlo o vec, ktorá nezniesla odklad vzhľadom na dátum podania žaloby, charakteru správnej veci a právnej istoty, ktorá sa účastníkovi dáva rozhodnutím vo veci, za súčasného zabezpečenia ochrany zdravia osôb, ktoré sa pojednávania zúčastnili.
19. Krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to Generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2020, bolo žalobcovi doručené 06.03.2020. Žaloba žalobcu zo dňa 31.03.2020 podľa č.l. 17 spisu bolo odoslaná 01.04.2021, t.j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, čo zodpovedá § 181 ods. 1 SSP. K rozsahu svojho rozhodnutia, ktorým boli zrušené rozhodnutia tak žalovaného, ako správneho orgánu, ktorý (skôr) v prvom stupni rozhodoval, správny súd považuje za podstatné poukázať na žalobu č.l. 1 ako aj záverečný návrh žalobcu na ústnom pojednávaní (podľa obsahu zápisnice) dňa 18.11.2021 (č.l. 156 spisu). 20. Na nariadenom pojednávaní žalobca a žalovaný zotrvali na svojich písomných podaniach.
21. Primárne krajský súd k posúdeniu žaloby žalobcu, rozhodnutia odvolacieho orgánu a rozhodnutia prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie poukazuje na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
22. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktorú žalobca videl v absencii tej jeho časti, kde by sa správny orgán vysporiadal s námietkami žalobcu, v zmysle ktorých mu vznikol nárok na vyplácanie starobného dôchodku s poukazom na čl. 11 ods. 5 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení (ktoré žalobca v žalobe bližšie identifikuje). Odvolací orgán podľa žalobcu len stručne opísal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a na základe týchto listinných dôkazov konštatoval, že odvolanie žalobcu bolo nedôvodné. Nezaoberal sa ďalej ani námietkami žalobcu, že ČSSZ vydala rozhodnutie bez žiadosti, že nebolo rozhodnuté o námietkach žalobcu voči uvedenému rozhodnutiu, že CSSZ vydala nezákonné rozhodnutie. Ani s jednou námietkou sa odvolací orgán nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí a neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení všetkých dôkazov.
23. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (pri jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zameniť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležité formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
24. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie a žalovaného konštatuje, že z rozhodnutí vyplývajú závery, s poukazom na článok 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení uvedenom v Prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bol od 20. februára 2020 odňatý žalobcovi predčasný starobný dôchodok, priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. marca 2015. S poukazom na § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku, alebo sa zistí, že dávka sa priznala neprávom. Podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa S&B spol. s r. o. Odolena Voda v Českej republike, ktorý mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, 31. decembra 1992, sídlo na území Českej republiky, preto všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 01. januárom 1993 sa považovali za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia.
25. Žalobca vo svojom o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, ústredie ako nosnú a rozhodnú uvádzal argumentáciu v rovine potreby aplikácie čl. 11 ods. 5 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Je potrebné akcentovať, že judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/09, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, atď.) uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné zachádzať do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Správny súd udáva, že žalobca nedostal jasnú a zreteľnú, a to ani stručnú odpoveď na to, prečo ním označená právna úprava vo vzťahu k jeho tvrdeniam (nie) je relevantná. V tomto smere sa odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý sa obmedzil vo svojom rozhodnutí len na uvedenie skutkových okolnosti vyplývajúcich z administratívneho spisu, avšak tieto nevyhodnotil vo vzťahu k odvolacej argumentácií žalobcu primárne k čl. 11 ods. 5 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, napriek tomu, bez ďalšieho odôvodnenia, prijal záver, že žalobca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia. Takisto žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k námietkam žalobcu vo veci rozhodnutia vydaného Českou správou sociálneho zabezpečenia.
26. Správny súd vzhľadom na vyššie konštatovanú absenciu odôvodnenia musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredia a žalovaného pre nedostatok dôvodov.
27. Pokiaľ aj správne orgány žalobcom uvádzané argumenty po posúdení ich obsahu nepovažovali za spôsobilé preukázať skutkové a právne okolnosti rozhodné z hľadiska aplikácie dotknutých právne relevantných noriem, bolo v záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces (ktorého imanentnou súčasťou je aj presvedčivé odôvodnenie správneho rozhodnutia), prinajmenšom potrebné v odôvodnení rozhodnutia ozrejmiť tieto úvahy.
28. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z prístupov právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a právo na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR).
29. Správny súd uvádza, že je si síce vedomý toho, že hoci vnútorné presvedčenie správneho orgánu hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08).
30. Vzhľadom na absenciu preskúmateľného odôvodnenia Sociálnej poisťovne, ústredia, ako aj žalovaného, kedy žalovaný uvedený nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, musel správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bol k momentu rozhodovania správneho súdu nedostatok dôvodov rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátil vec na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou dôsledne vyhodnotiť primárne argumentáciu žalobcu s dôrazom na čl. 11 ods. 5 Zmluvy o medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, a to vo väzbe na ďalšiu zákonnú úpravu a na všetky ďalšie skutočnosti tak v skutkovej ako i právnej rovine, ktoré vyplývajú z obsahu administratívnych spisov.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.