Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: X. Z., U.: XX XXX XXX, XXX XX X. XXX, proti žalovanému: J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, K., zastúpený: JUDr. Silvia Turcsányiová, advokátka, Košická 56, 821 08 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.06.2020, doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 30.06.2020, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 06.07.2021, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 17.367,01 eura, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu za účelom prenájmu motorového vozidla zn. K. F., K.-J kde boli určené mesačné splátky vo výške 200,- eur. Pri odovzdávaní motorového vozidla bol žalovaný oboznámený s podmienkami ich spoločnosti a na znak súhlasu zmluvu o nájme podpísal. Žalovaný dňa 01.11.2018 v čase o 04:30 viedol uvedené motorové vozidlo na rýchlostnej ceste R1 J. - E., pričom v km 11,50 odbočil na výjazd z rýchlostnej cesty R1 smerom na mesto S.. Na 11,63 km nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a cestnej premávke, čo malo za následok, že zišiel mimo vozovku vpravo a ľavým predným kolesom zachytil pravé okrajové oceľové zvodidlo, z ktorého sa odrazil do dopravnej značky. Následne zišiel do priekopy, kde prerazil oplotenie rýchlostnej cesty a niekoľko krát sa s vozidlom prevrátil cez strechu, pričom vozidlo ostalo po nehode na ľavom boku. Žalovaný si po čine nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, neohlásil dopravnú nehodu polícii, ani nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu polície, na miesto udalosti sa ani bezodkladne nevrátil, taktiež bezodkladne neupovedomil žalobcu o spôsobení hmotnej škody, ktorá mu bola spôsobená dopravnou nehodou. Z týchto dôvodov nebolo možne vykonať dychovú skúšku žalovaného, čo z hľadiska riešenia poistnej udalosti z havarijného poistenia pod číslom poistnej zmluvy: XXXXXXXXXX v poisťovni D. poisťovňa a.s. - VIG so sídlom Štefanovičová 4, Bratislava, vedenej pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX zo dňa 01.11.2018, podľa všeobecných poistných podmienok bolo poistné plnenie zamietnuté v plnej výške. Poistná udalosť bola nahlásená do poisťovne D. a.s., odovzdané boli všetky doklady k poistnej udalosti, a to menovite technický preukaz, doklad o odobratí VP, nadobúdacie doklady o vozidle - faktúra, zmluva o vypožičaní motorového vozidla. Dňa 04.04.2019 poisťovňa vyhodnotila poistnú udalosť ako totálnu škodu, bola vypočítaná všeobecná hodnota vozidla vo výške 17.367,01 eura a stanovená hodnota zvyškov vozidla vo výške 2.200,- eur. Poisťovňa si vyžiadala od Okresného dopravného inšpektorátu v M. správu o nehode, kde bolo uvedené, že žalovaný sa uznáva vinným zo spáchania priestupku z plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona o priestupkoch, a preto sa mu podľa § 22 ods. 3 písm. a) citovaného zákona

ukladá sankcia: pokuta vo výške 600,- eur. Nakoľko žalovaný nezotrval na mieste nehody, ani sa nevrátil na miesto nehody, zanechal motorové vozidlo bez dozoru na mieste nehody, neriadil sa stanovenými podmienkami pri nájme vozidla a spôsobil žalobcovi týmto ľahostajným konaním značnú škodu na motorovom vozidle a napriek tomu do dnešného dňa nezaplatil a nesplnil si svoju povinnosť Od doby vzniku dopravnej nehody žalobca žalovaného niekoľkokrát vyzval aspoň k splácaniu dlhu v splátkach a aj napriek upozorneniam sa skôr vyhýba jeho osobe, nekomunikuje a do dnešného dňa ani neprejavil ľútosť nad tým, že žalobcovi spôsobil svojím konaním značnú škodu, a to vo výške 17.367,01 eura.

3. Žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o prenájme motorového vozidla zo dňa 26.04.2018, kópiu OP žalovaného, Faktúru č. 5011600765, Všeobecné obchodné podmienky, Sťažnosť k poistnej udalosti č. 9851172696 zo dňa 20.09.2019, Vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 12.04.2019, Oznámenie o totálnej škode zo dňa 28.03.2019, Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 04.02.2019, Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel - flotila č. 902, Osvedčenie o evidencii, Výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla, Oznámenie o totálnej škode zo dňa 04.04.2019.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Žalovaný ďalej uviedol, že na dokumente označenom ako „Zmluva o prenájme motorového vozidla“ je ako prenajímateľ označená fyzická osoba - podnikateľ. Na Osvedčení o evidencii motorového vozidla je ako vlastník vozidla uvedená spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o.. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobcom je fyzická osoba nepodnikateľ. Údaj označený ako IČO nie je správny a nemožno k nemu priradiť žiadne obchodné meno, preto je nutné považovať žalobcu za fyzickú osobu nepodnikateľa. Zo žaloby nevyplýva, z čoho odvodzuje žalobca, ako je označený v žalobe, svoju aktívnu vecnú legitimáciu a priložené prílohy svedčia o tomto rozpore. Zo žaloby nie je ani zrejmé, aká osoba je nositeľom akého hmotnoprávneho nároku. Ďalej žalovaný uviedol, že zmluvu o prenájme motorového vozidla nepodpísal, ani nebol oboznámený s podmienkami spoločnosti X. - W.. Uvedený dokument nikdy nebol platne uzatvorený a žalovanému z tejto zmluvy nikdy nevznikli žiadne povinnosti a už vôbec nie zo Všeobecných obchodných podmienok k prenájmu motorového vozidla. Žalobca k žalobe priložil listinu Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel - Flotila č. 902, na ktoré majú odkazovať aj písomnosti poisťovne, konkrétne na článok V - Výluky poistenia. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na písmeno b) článok V - Výluky poistenia, podľa ktorého Okrem výluk uvedených vo VPP č. 106, OPP č. 356, č. 156 a č. 206, sa poistenie nevzťahuje na škody na vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely ako je uvedené v poistnej zmluve (napr. krátkodobý alebo dlhodobý nájom MV, napr. od autopožičovne, inej právnickej alebo fyzickej osoby, s výnimkou nájmu vozidla vo forme finančného alebo operatívneho leasingu, výpožička vozidla, taxi, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými a právnickými osobami a osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča). Žalovaný má za to, že nárok žalobcovi na poistné plnenie by ani nevznikol. Žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že za iných okolností by mu bolo zo strany poisťovne plnené, ani v akej výške by bolo poistné plnenie. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že motorové vozidlo nebolo užívateľné od 01.11.2018, avšak žalobca škodovú udalosť poisťovni oznámil až 11.03.2019. Žalovaný odkazuje na článok VI - Povinnosti poisteného Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel - Flotila č. 902, na ktoré majú odkazovať aj písomnosti poisťovne žalobcu, a to odsek 4, podľa ktorého Poistený je povinný bezodkladne poisťovni oznámiť vznik akejkoľvek poistnej udalosti najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku poistnej udalosti, odkedy sa o nej dozvedel. Žalovaný má za to, že uvedené odkazy vyvracajú tvrdenie žalobcu, že plnené zo strany poisťovne mu nebolo v dôsledku konania žalovaného. Nárok na poistné plnenie by žalobcovi nevznikol s prihliadnutím na povinnosti porušené z jeho strany a nevhodný typ poistenia, čo vyvracia žalobcom tvrdenú príčinnú súvislosť so vznikom škody. Žalovaný má za to, že v dôsledku porušení povinností zo strany žalobcu by mu za žiadnych okolností nárok nevznikol. Žalovaný poukazuje na ustanovenie . Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Žalobca v žalobe nijako explicitne neuvádza, ako dospel k sume, ktorú mu má žalovaný nahradiť za vzniknutú škodu. Žalobca žalovanú sumu stotožňuje so sumou, ktorú poisťovňa mala pri hodnotení poistnej udalosti uviesť ako všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 17.367,01 eura. Uvedenú výšku škody však žalovaný rozporuje a neuznáva z viacerých dôvodov. Žalobca sám odkazuje na tvrdenie poisťovne, ktorá mala uviesť, že stanovená hodnota zvyškov vozidla je vo výške 2.200,- eur, avšak žalobca o túto sumu neznížil údajnú všeobecnú hodnotu vozidla. Žalobca k žalobe pripojil daňový doklad o nadobudnutí predmetného motorového vozidla - Faktúru č. 5011600765 vyhotovenú dňa 11.08.2018, pričom kúpna cena bola 21.400,- eur. Žalovaný má za to, že trhová cena takéhoto vozidla užívaného v autopožičovni, s

najazdenými cca 84.000 km, by bola ďaleko nižšia ako údajne poisťovňou stanovená všeobecná hodnota vozidla. Záverom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Žalobca dostal možnosť vyjadriť sa v replike, túto však napriek vyžiadanému predĺženiu lehoty na vyjadrenie (na č.l. 89) nevyužil a k vyjadreniu žalovaného sa v lehote, ani neskôr, nevyjadril.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal predvolanie riadne doručené, svoju neprítomnosť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a žiadal o odročenie pojednávania. Súd žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel, a to z nižšie uvedeného dôvodu.

7. Žalobca požiadal prvýkrát o odročenie pojednávania vytýčeného na 14.10.2021 o 12.30 hod., a to z dôvodu, že sa ho nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Uvedenej žiadosti žalobcu bolo vyhovené a súd vytýčil nový termín pojednávania na 18.11.2021 o 12.30 hod.. Na uvedené pojednávanie predvolal žalobcu, ktorého zároveň upozornil, že v prípade, že by sa ďalšieho pojednávania nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť, je potrebné, aby sa dal zastúpiť inou osobou, pretože z tohto dôvodu už pojednávanie odročené nebude. V deň konania pojednávania 18.11.2021 doručil žalobca súdu e-mail o 11.50 hod., v ktorom požiadal o odročenie pojednávania s odôvodnením, že sa pojednávania nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov, pretože sa ráno zobudil s teplotou a bolesťou svalstva a z dôvodu pretrvávajúcej pandémie absolvuje test, aby mohol vylúčiť Covid 19. Zároveň uviedol, že kontaktoval právneho zástupcu, ktorý vypracuje a podloží dokumentami jeho tvrdenia najneskôr do 10 dní.

8. Podľa až 4 (ďalej len „“), pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (1) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (2) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (3) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. (4)

9. Predovšetkým súd poukazuje na to, že žalobca ničím nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania ( ), keď ničím (napr. lekárskou správou) nepreukázal tvrdenie o svojom nepriaznivom zdravotnom stave. Ak by tak však žalobca aj spravil, od žalobcu bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa dal na pojednávaní dňa 18.11.2021 zastúpiť inou osobou ( ), keďže k odročeniu predchádzajúceho pojednávania došlo z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Žalobca bol pritom o potrebe zastúpenia pre tento prípad poučený v predvolaní na pojednávanie, s poučením o tom, že z tohto dôvodu už pojednávanie odročené nebude. Nie je pritom zrejmé, prečo sa žalobca nedal na pojednávaní zastúpiť napr. právnym zástupcom, o ktorom sa zmieňuje v žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie (č.l. 89), ako aj v žiadosti o odročenie pojednávania (č.l. 103). Okrem toho si žalobca nesplnil povinnosť oznámiť dôvod pre odročenie pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel ( ), keď uviedol, že sa o chorobe dozvedel ráno po prebudení, napriek tomu o odročenie pojednávania požiadal až o 11.50 hod., teda cca polhodinu pred začatím pojednávania. Keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania (nepreukázaný dôležitý dôvod, keď zároveň od žalobcu bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť), súd pojednávanie neodročil, ale pojednával v neprítomnosti žalobcu. Súd dodáva, že nebolo možné žalobcu upovedomiť o tom, že súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie, pretože žiadosť o odročenie pojednávania žalobca doručil súdu v čase obednej prestávky, z ktorého dôvodu sa e-mail dostal do dispozície zákonnej sudkyne o 12.30 hod., t.j. v čase začiatku pojednávania. Súd mal za to, že boli splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania dňa 18.11.2021, a že pojednávaním v neprítomnosti žalobcu nedošlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, ale k postupu v súlade s

Čl. 17 , v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pričom žalobca si sám zmaril možnosť zúčastniť sa pojednávania.

10. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok ORPZ - ODI v M. č.p.: F. zo dňa 04.02.2019 vyplýva, že žalovaný dňa 01.11.2018 viedol motorové vozidlo K. F. TT-XXXGL, s ktorým mal dopravnú nehodu, pričom nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, čím spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa oznámenia poisťovne zo dňa 01.11.2018 išlo o totálnu škodu, pričom všeobecná hodnota vozidla ku dňu vzniku škody bola vypočítaná vo výške 17.367,01 eura a hodnota predajných zvyškov vozidla bola stanovená vo výške 2.200,- eur, s tým, že poistné plnenie bude vypočítané podľa algoritmu pre výpočet výšky poistného plnenia pri totálnej škode. Podľa Osvedčenia o evidencii je ako vlastník predmetného vozidla evidovaný K. Fin. služby Slovensko s.r.o. a ako držiteľ osvedčenia žalobca.

11. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa a , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (1) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (3)

15. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

16. Podľa , poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

17. Pokiaľ ide o označenie žalobcu v žalobe a pochybnosti žalovaného o tom, kto je žalobcom, súd uvádza, že žalobcu nebolo možné považovať za fyzickú osobu - nepodnikateľa, keďže v žalobe neuvádza dátum narodenia alebo rodné číslo, ale IČO. Hoci žalobca neuviedol úplné IČO, túto neúplnosť údaju súd považoval len za chybu v písaní, keďže žalobcu bolo možné identifikovať ako fyzickú osobu

- podnikateľa podľa mena, priezviska, miesta podnikania a čiastočného údaju o IČO, pričom úplné IČO vyplývalo z priložených listinných dôkazov.

18. Podľa ustanovenia , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosti.

19. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že žalovaný spôsobil žalobcovi značnú škodu na motorovom vozidle. Z uvedenej špecifikácie nároku je zrejmé, že žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný tým, že ako vodič motorového vozidla zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej bolo toto vozidlo (vec) zničené.

20. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že poškodený môže požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v dôsledku škody. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha, teda musí vzniknúť v majetkovej sfére žalobcu, nie tretej osoby, v opačnom prípade nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným.

21. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.06.2010). Úspešnosť žalobcu v konaní závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

22. V tu prejednávanej veci bolo teda v zmysle vyššie uvedeného povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého si vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, a síce nárok na náhradu škody spôsobenú na motorovom vozidle. To znamenalo predovšetkým dokázať, že to bol práve žalobca, v ktorého majetkovej sfére došlo k ujme, resp. že sa zmenšil práve majetok žalobcu.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje na Osvedčenie o evidencii (č.l. 20 a 5), z ktorého vyplýva, že vlastníkom poškodeného vozidla bol K. Fin. služby Slovensko s.r.o. a žalobca bol iba držiteľom osvedčenia. Keďže žalobca preukázateľne nebol vlastníkom zničenej veci (motorového vozidla), nemal ani aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci, pretože jeho majetok sa vznikom škody nezmenšil.

24. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Keďže žalobca nebol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, resp. uvedené v konaní do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, chýbala mu aktívna vecná legitimácia, z ktorého dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť.

25. Súd pritom poukazuje na nález Ústavného súdu sp.zn. zo dňa 16.12.2014, v ktorom ústavný súd uviedol, že „bral do úvahy sťažovateľom prezentovanú argumentáciou, avšak za oveľa podstatnejší nedostatok postupu konajúcich súdov považuje skutočnosť, ktorú hodnotí ako zjavnú primárnu arbitrárnosť v posudzovanom súdnom konaní, ktorú nebolo možné vzhľadom na jej charakter prehliadnuť. Konajúce súdy totiž v rozpore s ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. septembra 2008, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 29. marca 2007 a sp. zn. z 30. októbra 2002) priznali navrhovateľovi ako lízingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci. Na tomto mieste zdôrazňuje ústavný súd relevantnú okolnosť, ktorá umocňuje závažnosť pochybenia konajúcich súdov, a to skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.“

26. Súd dodáva, že ani v prípade, že by si žalobca uplatňoval nárok titulom toho, že mu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného zotrvať na mieste dopravnej nehody poisťovňa nevyplatila poistné plnenie, nebolo by možné žalobe vyhovieť, a to z nasledovných dôvodov.

27. Predovšetkým nebolo v konaní preukázané, že v prípade neporušenia povinnosti žalovaného (t.j. ak by zotrval na mieste nehody) by k vyplateniu poistného plnenia skutočne došlo. Vychádzajúc z článku V písm. b) (Výluky z poistenia) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel - Flotila č. 902 (č.l. 12) sa totiž poistenie nevzťahuje na škody na vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely, ako je uvedené v poistnej zmluve (napr. krátkodobý alebo dlhodobý nájom MV, napr. od autopožičovne ...). V tu prejednávanej veci (vychádzajúc zo žaloby a jej príloh) malo ísť o používanie vozidla v rámci

autopožičovne, a preto by žalobcovi nárok na poistné plnenie i tak nevznikol, resp. žalobca v konaní opak nepreukázal, napriek tomu, že žalovaný nárok žalobcu na poistné plnenie účinne spochybnil.

28. Naviac, žalobca ani nepreukázal, v akej výške mu malo byť poistné plnenie poisťovňou vyplatené, a teda výšku prípadnej škody. Nebolo by pritom možné vychádzať z listiny Výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla zo dňa 27.03.2019 (č.l. 51), pretože uvedená listina nepreukazuje výšku poistného plnenia, ale všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu vzniku škody. Je to zrejmé aj z Oznámenia o totálnej škode zo dňa 04.04.2019 (č.l. 53), v ktorom poisťovňa v závere uvádza, že poistné plnenie bude vypočítané podľa algoritmu pre výpočet výšky poistného plnenia pri totálnej škode. Ak by teda aj žalobca preukázal, že zavinením žalovaného mu vznikla škoda nevyplatením poistného plnenia od poisťovne, nepreukázal v konaní výšku poistného plnenia, ktoré mu malo byť vyplatené.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu vo výroku I. rozsudku zamietol.

30. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že v konaní nebolo preukázané uzavretie Zmluvy o prenájme motorového vozidla zo dňa 26.04.2018, keďže v predloženej zmluve (č.l. 3) absentuje podpis žalovaného, ktorý uzavretie takejto zmluvy poprel a žalobca jej uzavretie ničím nepreukázal. Keďže žalovaný uvedenú zmluvu neuzavrel, nezaväzovali ho ani Všeobecné obchodné podmienky prenájmu motorového vozidla (č.l. 6) obsiahnuté na druhej strane zmluvy.

31. Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že ani v prípade, že by sa žalobca pojednávania zúčastnil, vzhľadom na viacnásobné poučenie žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, a to pri výzve na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného (na č.l. 87) a pri výzve v rámci predvolania na druhé pojednávanie (na č.l. 101), ktoré výzvy zostali bez reakcie, by súd na neskôr uvedené skutkové tvrdenia a označené alebo predložené dôkazy i tak neprihliadal.

32. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, z čoho vyplýva plný úspech žalovaného. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na uplatnenie . O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.