Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/95/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: O.. I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. A. XX, zastúpená: Mgr. Dana Žlnková, advokátka so sídlom Komenského 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: I/ Z. republika, v mene ktorej koná Z. pozemkový fond, so sídlom N. XX, XXX XX N., L.: XXXXXXXX, II/ O. S. G., so sídlom G. X , XXX XX S. G., L.: XXXXXXXX, zastúpené Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36860107, pracovisko so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného I. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29. septembra 2020, č. k.: -297, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. v časti, ktorou žalobkyni priznal proti žalovanému I. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, p o t v r d z u j e. II. Žalovaný I. je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa O.. I. X. rod. B. nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. XX, XXX XX W. A., je výlučnou vlastníčkou v celosti novovytvorených parciel registra „C“ č. XXX/XX, zastavaná plocha, o výmere XXX mX a parcely č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2, vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/Q., vyhotoveným B. kanceláriou B. s.r.o. dňa 15. 05. 2020, autorizačne overeným L.. M. S. dňa 15. 05. 2020, úradne overeným Okresným úradom, katastrálnym odborom Veľký Krtíš L.. R. G. dňa XX. XX. XXXX číslo XXX/XXXX, pre katastrálne územie S. G., ktorý bude súčasťou rozsudku, nakoľko bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne. II. Žalobkyni sa proti žalovaným I/ a II/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 1., keď tvrdila, že na základe rozhodnutia o dedičstve (Rozhodnutie štátneho notárstva vo S. G. zo dňa 10. 2. 1981, sp. zn.: D XX/XX, po poručiteľke O. B.) zdedila pozemky o výmere XXXX m2. V roku XXXX si dala vyhotoviť geometrický plán, pričom bolo zistené, že hoci pôvodná výmera tejto parcely mala byť XXXX m2, v jej vlastníctve je na LV č. XXXX zapísaná len časť parcely vo výmere XXXX m2. Zistila, že následnými zápismi došlo k duplicitnému vlastníctvu pozemkov. Obrátila sa so žiadosťou o prešetrenie zápisu na Okresný úrad, katastrálny odbor S. G., ktorý potvrdil, že pozemok registra „C“ KN parc. č. XXX/XX mala výmeru XXXX m2, pričom pri zápise vyvlastňovacieho rozhodnutia v roku XXXX došlo k vyvlastneniu vo výmere XX m2 v prospech štátu, pričom pri technickom hospodárskom mapovaní v roku 1989 pri zápise došlo k chybe, pričom chýbajúca výmera je vedená na LV č. XX v katastrálnom území S. G. a v prospech SR - Z. pozemkový fond a časť parcely prešla na základe delimitačného protokolu do vlastníctva O. S. G.. Pretože danú situáciu nebolo možné riešiť inou formou ako určením vlastníckeho práva na súde, má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že zdedila pozemok po svojej právnej predchodkyni tak, ako tvrdí, v celom rozsahu a výmere, pričom pri vyhotovení geometrického plánu bolo prihliadnuté na vyvlastnenie z roku XXXX. 4. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný I, a to proti výroku II., ktorým súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na , , keď súd k nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. S priznaním náhrady trov konania žalobkyni nesúhlasil, pričom poukázal na uznesenie ústavného súdu II. ÚS XXX/XX, v zmysle ktorého ak bola konštatovaná duplicita vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností, je namieste nepriznať náhradu trov konania žalobkyni. Argumentoval, že žalobkyňa nevyužila mimosúdne riešenie sporu, ktoré bolo v súlade so o katastri nehnuteľností. V danom prípade žalovaný I., ako správca nehnuteľností neinicioval konanie svojím správaním ani nedal príčinu na začatie súdneho sporu. Vlastnícke právo bolo zo strany žalobkyne spochybnené až podaním žaloby. Pokiaľ žalobkyňa odvíja svoje vlastnícke právo od právoplatného uznesenia o dedičstve, nie je zrejmé, prečo v roku 1981 nebol uskutočnený zápis do evidencie nehnuteľností a prečo žalobkyňa neiniciovala žiadne kroky na usporiadanie vlastníckych vzťahov od roku 1981 do podania žaloby v roku 2016, čo je 35 rokov. Nesprávne právne posúdenie vníma aj s poukazom na to, že súd uložil žalovaným solidárnu povinnosť zaplatenia trov konania, a nie pomerne v závislosti od hodnoty nehnuteľností žalovaných. Žalovaní participujú na trovách konania nie spoločne, ale osobitne podľa výšky podielov. Status SPF v tomto konaní má osobitný charakter, ktorý je nutné aj s poukazom na okolnosti prípadu zohľadniť pri posudzovaní náhrady trov konania, pričom považovala za správne, aby bolo rozhodované o trovách konania s prihliadnutím na , keď za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje osobitné postavenie SPF a skutočnosť, že SPF nezapríčinil vznik situácie, ktorá musela byť riešená súdnou cestou a taktiež nedal svojím konaním príčinu pre vznik súdneho sporu. Priznanie trov konania žalobkyni považuje sa neprimerane tvrdé a nespravodlivé. Namietal, že nie sú uvedené presvedčivé dôvody, prečo sa súd nevysporiadal s námietkami žalovaného I. k trovám konania. Tiež bližšie nevyhodnotil okolnosti a príčiny podania žaloby, t. j. správanie žalobkyne. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného I. uviedla, že rozhodnutie súdu o náhrade trov konania v zmysle zásady úspechu považuje za správne. Nesúhlasila s tvrdením, že nevyužila možnosť mimosúdneho riešenia sporu, ktoré by bolo v súlade so o katastri nehnuteľností, pričom bližšie nešpecifikoval, o aké konania malo ísť. Poukázala na to, že listom zo dňa 18. 7. 2011 - Žiadosť o prešetrenie, doručenému Správa katastra S. G. dňa 18. 7. 2011 zisťovala, akým spôsobom prešla časť jej parcely do vlastníctva žalovaného. Z odpovede Správy katastra S. G. zo dňa 5. 9. 2011- Oznámenie, jednoznačne vyplynulo, že sa musí domáhať svojho vlastníckeho práva súdnou cestou. 7. Ďalšiu žiadosť o prešetrenie zaslala Okresnému úradu, katastrálnemu odboru, S. G. dňa 8. 9. 2014, pričom úrad vo svojej odpovedi zo dňa 10. 12. 2014 opakovane uviedol, že došlo k pochybeniu pri zápise na LV č. XX v katastrálnom území S. G.. Podľa jej názoru chybný zápis spôsobený bývalou Správou katastra pri preberaní technicko-hospodárskeho merania (THM) a nedôslednosť právnej úpravy, ktorá v tom čase umožnia vznik neúplnej a zmätočnej evidencie v katastri nehnuteľností ako aj nesúladu vo vlastníckych vzťahoch, nemôže viesť k ujme práv žalobkyne. 8. Nesúhlasila ani s tvrdením, že zápis právoplatného uznesenia bývalého Štátneho notárstva vo S. G. zo dňa 10. 2. 1981, D XX/XX-XX nebol uskutočnený do evidencie nehnuteľností v roku 1981. Na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. G. je zapísaný titul nadobudnutia B1- dedenie D XX/XX z 10. 2. 1981, dedičské rozhodnutie bolo zapísané ešte v roku 1981, v tom čase však bolo zapísané do časti iné údaje. 9. Poznamenala, že žalobu podala ešte v roku 2016, v priebehu konania vzhľadom na jeho dĺžku musela dať vyhotoviť nový geometrický plán, za ktorý zaplatila 400 EUR, bola zamestnaná ako učiteľka a tohto času je starobná dôchodkyňa, pričom výška jej dôchodku je vo výške 600 EUR. Podľa jej názoru priznanie trov podľa je správne. Pri skúmaní podmienok hodných osobitného zreteľa podľa treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán sporu ako aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Podľa jej názoru na strane žalovaného I. Neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali nepriznanie trov. Ak žalovaný SPF tvrdí, že nezapríčinil vznik situácie, ktorá musela byť riešená súdnou cestou a nedal príčinu pre vznik súdneho sporu, to isté platí aj pre žalobkyňu. Aj keď je zrejmé, že príčinou bol nesprávny zápis do evidencie nehnuteľností pri preberaní THM, žalobkyňa utrpela na svojich právach z dôvodu, že nemohla užívať všetky práva, ktoré jej vyplývajú z vlastnícke práva a musela

vynaložiť nemalé finančné prostriedky, aby sa domohla svojho práva. Z týchto dôvodov žiadala rozsudok v napadnutej časti o trovách konania potvrdiť. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa , potvrdil. 11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Súd pri o o náhrade trov konania vychádzal z platnej právnej úpravy, ktorá vychádza zo zásady úspechu konania vo veci. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní žalobkyňa bola nepochybne úspešná v plnom rozsahu, preto má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej protistrane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Nie je povinnosťou všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na dôvod uplatnenia žaloby vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov konania je podstatné, či bola strana sporu úspešná, resp. v akom rozsahu bola neúspešná. Okresný súd tak aplikoval správne ustanovenie , aj ho správne vyložil. 13. Nie je dôvodná námietka, že by súd rozhodol o solidárnej zodpovednosti pri platení trov konania, pretože z výroku takáto povinnosť nevyplýva. Ak by tomu tak bolo, výrok by znel o povinnosti strán zaplatiť trovy konania spoločne a nerozdielne. Ust. z hľadiska jazykového výkladu predpokladá, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Výrok súdu je v súlade so zákonnou úpravou, keď žalovaný I. nijako nespochybnil záver okresného súdu, že by žalobkyňa nebola úspešná voči nemu v plnom rozsahu. Pre priznanie náhrady trov nie sú relevantné iné argumenty v súlade s aplikáciou . 14. Žalovaná namietala, že súd mal aplikovať . Podľa citovaného ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade však išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o sociálny aspekt konania, keď ide o stranu a dôvody, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. -14). 16. V danom prípade nejde len o neúspešnú stranu, ale treba zohľadniť dané pomery aj na stranu úspešnú a zodpovedať otázku, či vzhľadom na sociálny aspekt aj na strane úspešnej strany je spravodlivé, aby svoje trovy znášala sama. Žalobkyňa voči námietke žalovaného I. argumentovala, že sa svojho práva musela domáhať súdnou cestou, nakoľko vzhľadom na pochybenie mimosúdna cesta nebola možná, čo aj preukázala, pracovala ako učiteľka a v súčasnosti je na dôchodku, ktorý má vo výške 600 EUR, pričom musela vynaložiť nemalé finančné prostriedky na prinavrátenie svojho práva, ktorého bola pozbavená nie svojou vinou. Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné prihliadnuť na dané aspekty u žalobkyne, ktorá preukázala, že vykonala všetky možné kroky k náprave, pričom sa mohla svojho práva domôcť len súdnou cestou. Odvolací súd nepovažuje za spravodlivé, aby znášala trovy konania, pričom odvolací súd vychádza aj z , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

17. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. V rozhodovanom prípade by nebolo spravodlivé, aby žalobkyňa znášala trovy konania, a to aj s prihliadnutím na správanie žalovaného I. počas sporu, ktorý aktívne namietal právo žalobkyne, pričom súd prihliadol aj na okolnosti prípadu, kedy žalobkyňa bez svojho zavinenia prišla o vlastníctvo. 18. Judikatúra konštatovala, že ust. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. ). 19. Z právnej úpravy nevyplýva, že by žalovaný I. nemohol byť zaviazaný na platenie trov konania. Treba si uvedomiť, že zaviazaným nie je Z. pozemkový fond, ale Z. republika, za ktorú len koná SPF. Slovenská republika sa stala na základe pochybenia pri zápisoch vlastníkom, svoje právo prostredníctvom SPF aktívne bránila, hoci bolo preukázané, že vlastníkom pozemkov sa nestala. Nedošlo k žiadnej mimosúdnej iniciatíve zo strany žalovaného I. na odstránenie tohto stavu, pričom sa žalovaná musela domáhať práva súdnou cestou. Žalovaný I. neuviedol, ako sa inak mohlo prinavrátiť vlastníctvo žalobkyni. Nie je ani pravda, že žalobkyňa sa dlhodobo nedomáhala svojho práva, čo dostatočne vyvrátila. Nemožno ani spravodlivo na žalobkyni požadovať, aby neustále sledovala, či omylom v zápisoch neprišla o svoje vlastníctvo. Bol to žalovaný I., ktorý takto omylom nadobudol vlastníctvo, ktoré mu nepatrilo a zostal nečinný. 20. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky na aplikáciu , hoci mu možno vytknúť, že dôsledne svoj záver neodôvodnil, čo však odstránil odvolací súd. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému I., pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).