Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/17/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: D.. B.. D. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. G. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: Slovenské opálové bane, s.r.o., so sídlom Športová 2/7193, 080 01 Prešov, IČO: 45 571 503, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO 36 857 416, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp.zn. -41 zo dňa 23. júna 2021 takto jednohlasne

rozhodol:

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaný má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že

„I. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje záložné právo na majetkových hodnotách žalovaného, a to na: ochrannú známku - Slovenské opálové bane, zapísanú v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva č. 244678, ako aj na zemepisné označenie výrobku - Slovenský opál, zapísané v registri označení pôvodu a zemepisných označení Úradu priemyselného vlastníctva č. 5, v prospech žalobcu, na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky o sume 205.139,55 eura s príslušenstvom, pochádzajúcej zo Zmluvy o úvere zo dňa 19.06.2019. II. Ukladá žalovanému, aby sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 205.139,55 eura na účte vedenom v Tatra banka, a.s., IBAN: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. III. Žalobca je povinný v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, a to žalobu o zaplatenie sumy 205.139,55 eura s príslušenstvom titulom poskytnutého a nesplateného úveru, na základe Zmluvy o úvere zo dňa 19.06.2019. IV. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením až ods. 3, , , , , , , , , , , až ods. 3, (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie na základe oboznámenia sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia ustálil skutkový stav tak, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 19.06.2019 Zmluvu o úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému na podnikateľské účely (bod 2.2) úver vo výške 250.000,- eur, pričom úver mohol byť poskytnutý aj prostredníctvom tretích strán (bod 3.3). Splatnosť úveru bola dojednaná na deň 30.06.2022 (bod 5.1), ak pred týmto dátumom nedôjde k jeho predčasnému zosplatneniu za kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v bodoch 5.2 a 5.3 zmluvy o úvere, t.j. uplynutie lehoty 14 dní po doručení žiadosti žalovanému a dosiahnutie finančnej stability žalovaného (definícia podľa bodu 1.1 zmluvy o úvere). Žalobca poskytol žalovanému úver v zmysle zmluvy o úvere v sume 250.000,- eur prostredníctvom platby od tretej strany - spoločnosti T Reality a.s., IČ: 279 15 034, sídlom Na Striži 65/1702, Praha, ČR (ďalej len „T Reality“) čo žalovaný výslovne potvrdil v preambulách dvoch Zmlúv o vysporiadaní nárokov postúpením a započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 02.06.2020. Prvá zmluva o vysporiadaní opisuje čiastočný zánik pohľadávky zo zmluvy o úvere započítaním v rozsahu sumy 19.989,60 eur, ktorá pred tým bola ako pohľadávka žalovaného postúpená na žalobcu (bod 1.1. a 1.2. tejto zmluvy). Obdobným spôsobom opisuje druhá zmluva o vysporiadaní čiastočný zánik pohľadávky zo zmluvy o úvere započítaním v rozsahu sumy 24.870,85 eura (bod 1.1. a 1.2. tejto zmluvy). Týmito úkonmi žalovaný jednoznačne verifikoval pravosť a existenciu zostatku svojho dlhu zo zmluvy o úvere o sume 205.139,55 eur (ďalej len „úver“ alebo aj „zostatok úveru“). Čo sa týka splnenia podmienok predčasnej splatnosti úveru, žalovaný získal navýšením základného imania a vstupom ďalšieho spoločníka - KANEBO INVESTMENTS, Sociéte anonyme, sídlom rue Jean Piret 1, Luxembourg, Luxembursko, vlastné zdroje vo výške 700.000,- eur. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisu v obchodnom registri (ďalej len „OR“) , pričom ku dňu 15.12.2020 žalovaný deklaruje rozsah splatenia záväzku na nový vklad 700.000,- eur zo 780.000,- eur. Bezprostredne po tom, ako sa žalobca dozvedel o navýšení základného imania žalovaného, mu zaslal písomnú žiadosť o predčasné splatenie úveru, ktorú žalovaný prevzal dňa 11.01.2021. Splatnosť úveru nastala s prihliadnutím na znenie bodu 5.2 zmluvy o úvere dňa 25.01.2021. Žalovaný odpoveďou zo dňa 18.01.2021 žalobcovi oznámil, že podmienky na predčasné zosplatnenie zostatku úveru nie sú naplnené, čo však nijako obšírnejšie neodôvodnil. Žalobca pritom vychádzal z toho, že ak žalovaný v čase pred navýšením základného imania nepodal dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu, muselo dôjsť na jeho strane k podstatnému zlepšeniu jeho ekonomickej kondície. Získaním vlastných zdrojov o sume 700.000,- eur sa žalovaný podľa názoru žalobcu stal finančne stabilný a schopný plnej úhrady zostatku úveru. Vzhľadom na značnú výšku osvedčeného nároku je možnosť jeho vymoženia priamo úmerná v prvom rade potenciálnemu zisku žalobcu z jeho podnikania, ako aj existencii aktív vhodných na speňaženie v exekučnom konaní. Zo zverejnenej účtovnej závierky žalovaného za rok 2019 je možné konštatovať, že bez primeraného zvýšenia tržieb došlo k neúmernému nárastu nákladov za služby, osobných nákladov, a ostatných nákladov, čím došlo k súhrnnému navýšeniu nákladov zo 159.474,- eur v r. 2018 na 740.752,- eur v r. 2019. Ku dňu 31.12.2019 napokon spoločnosť žalovaného vykázala stratu 602.189,- eur oproti strate 31.090,- eur z r. 2018. Pri prognóze ekonomického vývoja žalovanej spoločnosti treba zvážiť, že jej základným zdrojom príjmu bola doposiaľ osvetová a vzdelávacia činnosť a sprístupňovanie prírodných úkazov verejnosti. Pokles tržieb za roky 2020 a 2021 je u žalovaného nepochybne citeľný. Podľa vedomostí žalobcu aktuálnych v čase prevodu obchodného podielu (12/2018) žalovaný okrem hnuteľných vecí nízkej hodnoty, niekoľkých opotrebovaných osobných motorových vozidiel určených na podnikanie a dvoch registrovaných predmetov duševného vlastníctva nerozlučne spojených s lokalitou prevádzky a činnosťou žalovaného, nemá žiadne iné aktíva vhodné na speňaženie v prípadnom exekučnom konaní. Za jediný hodnotný majetok, resp. majetkové právo, i keď aj tak z dôvodu pripútania k identite žalovaného ťažšie speňažiteľný, možno považovať ochrannú známku - Slovenské opálové bane, zapísanú v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva č. 244678, ako aj zemepisné označenie výrobku

- Slovenský opál, zapísané v registri označení pôvodu a zemepisných označení Úradu priemyselného vlastníctva č. 5.

4. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil tak, že okolnosti z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia boli žalobcom osvedčené a zároveň tu existuje potreba úpravy pomerov strán sporu takým spôsobom, že sa rozhodnutím súdu zriadi záložné právo na predmety duševného vlastníctva (špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia) žalovaného ako dlžníka žalobcu a zároveň sa rozhodnutím súdu žalovanému uloží, aby sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 205.139,55 eur na účte vedenom v Tatra banka, a.s., IBAN: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

5. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného zriadil záložné právo na predmety duševného vlastníctva žalovaného ako dlžníka a zároveň žalovanému uložil, aby sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 205.139,55 eur na účte vedenom v Tatra banka, a.s., D.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa, keďže žalobca preukázal, že je tu v danom prípade obava, že prípadná exekúcia na podklade rozhodnutia, ktorého vydanie sa v blízkej budúcnosti predpokladá, by mohla byť skutočne ohrozená, keďže u žalovaného sa prudko zhoršili jeho ekonomické ukazovatele za rok 2019 a pri neznámych dátach za rok 2020 sa každý mesiac po splatení vkladu nového spoločníka žalovanej spoločnosti (12/2020) môže zvyšovať riziko jeho spotrebovania na úhradu nových, a nie starších záväzkov.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , .

7. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný namietajúc nesprávny procesný postup, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, nesprávne skutkové zistenia ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.

8. Za nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci označil zriadenie záložného práva k zemepisnému označeniu výrobku Slovenský opál. Poukázal na ust. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého k zapísanému označeniu pôvodu výrobku nemôže byť zriadené záložné právo a podľa ust. citovaného zákona zapísané označenie pôvodu výrobku nemôže byť predmetom prevodu.

9. K neosvedčenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu nároku, ktorého sa mieni domáhať v konaní vo veci samej. Nie je daná actio nata, tzn. zmena práva na nárok, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd, v predmetnom prípade z dôvodu splatnosti dlhu. Pohľadávka žalobcu je splatná dňa 30.06.2022. K zosplatneniu úveru účinne nedošlo, keďže neboli splnené zmluvné podmienky, aby žalobca ako veriteľ bol oprávnený účinne zosplatniť úver pred dohodnutou lehotou splatnosti. Ku dňu doručenia zosplatnenia úveru nebola splnená podmienka podľa „Definície a interpretácie“ finančnej stability žalovaného v zmysle čl. 1 bod 1.1 zmluvy o úvere. Žalovaný sa podľa predloženej účtovnej závierky za rok 2019 a účtovnej závierky za rok 2020 nedostal do zisku. Žalobca neosvedčil ani obavu z ohrozenia exekúcie, žalobca neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou na veci nižšej hodnoty. Samotné tvrdenie žalobcu, že žalovaný podľa zverejnených účtovných dokladov nie je v dobrej finančnej kondícii samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Vyššie uvedené podľa názoru žalovaného zakladá odvolací dôvod podľa ust. , a .

10. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie pochybil, ak nariadil zabezpečovacie opatrenie a zároveň neodkladné opatrenie. Podľa ust. , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa názoru žalovaného z právnej úpravy vyplýva jednoznačne ich subsidiárny vzťah a preto je vylúčená ich kombinácia. Vylúčené je aj nariadenie zabezpečovacieho a zároveň aj neodkladného opatrenia z dôvodu ohrozenia exekúcie.

11. Žalovaný ďalej namietal tvrdenie žalobcu v návrhu, že získaním vlastných zdrojov o sume 700.000,- eur sa žalovaný stal finančne stabilný a schopný plnej úhrady zostatku úveru. Zvýšením základného imania žalovaného bol odstránený stav spoločnosti v kríze, avšak ani v dôsledku uvedeného nemožno charakterizovať stav žalovaného ako finančná stabilita v zmysle zmluvy o úvere. Poukázal aj na účtovnú závierku žalovaného za rok 2020, ktorá je prílohou odvolania, a z ktorej vyplýva, že stav na účte v bankách k 31.12.2020 je 4.629,- eur a peniaze 2.393,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na účte označenom vo výroku II. napadnutého uznesenia nedisponuje a nedisponoval ani v čase vydania uznesenia zostatkom vo výške uvedenej vo výroku II. napadnutého uznesenia. Žalobca teda neosvedčil

ohrozenie nároku, ktoré musí byť konkrétne a musí ho osvedčiť, nestačí len abstraktná možnosť ohrozenia práv žalobcu.

12. S poukazom na uloženú povinnosť žalovanému zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na účte do celej výšky pohľadávky žalobcu poukázal na zásadu proporcionality. Nenakladanie s peňažnými prostriedkami v takej výške, je spôsobilé privodiť žalovanému neprimeranú ujmu. Žalovaný musí uhrádzať záväzky, ako sú mzdy, odvody, prevádzkové náklady.

13. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť uznesenia, v rozpore s ust. . Závery súdu prvej inštancie sú nedostatočné a neumožňujú reálnu preskúmateľnosť dôvodov vydania uznesenia a jeho odôvodnenia. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. -30, -42, v zmysle ktorých súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

14. Prílohou odvolania bola plná moc na zastupovanie žalovaného, Účtovná závierka zostavená k 31.12.2020 žalovaného, informácie o ekonomickom vývoji žalovaného dostupné na stránke www.finstat.sk.

15. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca dňa 3.9.2021 a uviedol, že nenamieta ak odvolací súd vyhovie odvolaniu žalovaného v časti zriadenia záložného práva na nespôsobilý predmet „zemepisné označenie výrobku - Slovenský opál“, pretože v tejto časti je výrok ex lege od počiatku nevykonateľný.

17. K námietke žalovaného o neosvedčení podmienok splatnosti úveru uviedol, že pravdepodobnosť splnenia podmienok predčasnej splatnosti úveru je možné odvodiť z navýšenia základného imania vo výške 780.000,- eur. Podľa zmluvy o úvere sa stav finančnej stability skúma v príslušnom účtovnom období. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 25.1.2021, predložená neúplná a neschválená súvaha týkajúca sa roku 2020 nemá pre predmet dokazovania v tomto konaní podľa názoru žalobcu žiadnu relevanciu. Existenciu podmienok splatnosti úveru bude navrhovať skúmať v žalobe vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia zasahuje do podnikania žalovaného len v drobnom rozsahu, nakoľko aj sám žalovaný priznal, že na zaistenom bankovom účte nedisponuje peňažnými prostriedkami do stanovenej výšky, čo potvrdzuje potrebu kumulatívnej ochrany prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktorá spĺňa rámec proporcionality. Navrhol odvolaciemu súdu, aby okrem čiastočnej zmeny napadnutého uznesenia z formálnych dôvodov v časti zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na nespôsobilý predmet vo zvyšku napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

18. Žalovaný v replike zo dňa 30.9.2021 zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní v súlade s odvolacím návrhom. K námietke žalobcu, že účtovná závierka za rok 2020 v čase jej predloženia nebola schválená valným zhromaždením, žalovaný uviedol, že táto námietka je irelevantná, s poukazom na to, že zákon upravuje lehotu na schválenie účtovnej závierky. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, žalobca bol povinný osvedčiť, že boli splnené podmienky predčasnej splatnosti úveru. Žalobca však potvrdil, že mal len „podozrenie“. Žalobca teda potvrdil, že hodnoverne neosvedčil, že boli splnené podmienky pre zosplatnenie úveru. Žalobca tak neosvedčil ani existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

19. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho a neodkladného spĺňa rámec proporcionality. Pri nariadení neodkladného opatrenia mal by byť splnený predpoklad, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Pri rozhodovaní musí súd zohľadniť, či týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strany. Žalovaný zotrváva aj na názore, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné aj napriek tomu, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla stručnejšie, ako rozhodnutie vo veci samej, napriek tomu je

potrebné trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie malo príslušnú kvalitu, aby toto odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho) opatrenia.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

21. Predmetným návrhom podaným pred začatím konania vo veci samej žalobca proti žalovanému navrhuje nariadiť zabezpečovacie a neodkladné opatrenie dôvodiac, že proti žalovanému má nárok z úverovej zmluvy, ktorý bude uplatňovať žalobou vo veci samej. Tento nárok, jeho splatnosť i jeho výšku osvedčil, správanie žalovaného svedčí o tom, že nemieni dlh dobrovoľne uspokojiť, skladba majetku žalovaného ohrozuje uspokojenie nároku žalobcu a preto v záujme predídenia ohrozenia budúcej exekúcie je žiadúce súdnou ingerenciou poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu nariadením žiadaného zabezpečovacieho opatrenia na predmety priemyselného vlastníctva neodkladné opatrenie zákazu disponovať s prostriedkami na označenom bankovom účte. Žalobca v návrhu žiada, aby mu bolo v lehote najmenej dvoch mesiacov uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej.

22. V zmysle ust. , ktoré sa podľa primerane použije aj v konaní na odvolacom súde, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť („procesné podmienky“). Medzi takéto podmienky konania patrí aj príslušnosť súdu na konanie a rozhodnutie o podanom návrhu.

23. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca okrem iného domáhal zriadiť záložné právo na ochrannú známku - Slovenské opálové bane, zapísanú v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva č. 244678, ako aj na zemepisné označenie výrobku - Slovenský opál, zapísané v registri označení pôvodu a zemepisných označení Úradu priemyselného vlastníctva č. 5 na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky o sume 205.139,55 eur s príslušenstvom, na základe Zmluvy o úvere zo dňa 19.06.2019. Žiadaným návrhom zabezpečovacieho opatrenia sa navrhuje zriadiť záložné právo k ochrannej známke. Agenda známkového práva (ochranná známka) patrí do kategórie práv z priemyselného vlastníctva a v sporoch z priemyselného vlastníctva je potrebné skúmať aj to, či nie sú dané podmienky tzv. kauzálnej príslušnosti.

24. Podľa ust. , a , na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici. Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odsekov 1 a 2.

25. Navrhované opatrenie v predmetnej veci sa síce týka ochrannej známky, ale nárokom v konaní vo veci samej nie je nárok vyplývajúci z priemyselného vlastníctva, ale žalobcom uplatňovaný nárok vyplýva z úverovej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu tak bola daná príslušnosť Okresného súdu Prešov na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, a tým aj príslušnosť Krajského súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní z hľadiska skúmanej miestnej i funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu.

26. Podľa ust. , a , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa ustanovenia zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

29. Podľa odseku 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

30. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

31. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

32. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

33. Podľa ustanovenia , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

34. Neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia sú v zmysle ust. a nasl. opatreniami súdu, ktoré súd podľa okolnosti môže nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Pre tieto formy procesného zabezpečenia zákon predpokladá v zásade dva dôvody, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak, že bude exekúcia ohrozená. V predmetnej veci práve z týchto dôvodov sa žiadajú nariadiť obe uvedené formy procesného zabezpečenia.

35. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení procesných foriem zabezpečenia možno sformulovať pri akceptovaní praxe Ústavného súdu SR do dvoch základných podmienok: (I.) musia mať predovšetkým zákonný podklad ( ), (II.) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle ( a a 3 ). Viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

36. Aj keď (účinný od 01.07.2016) na rozdiel od zaznamenal zmenu týkajúcu sa napr. upustenia od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby procesného opatrenia na konanie vo veci samej, či od zákonnej limitácie účinkov predbežného opatrenia, pre samotný procesný postup, predchádzajúci samotnému rozhodnutiu, naďalej sú aktuálnymi tie závery, ktoré pri aplikácii i vyššie citovaných ustanovení plynú z vtedajšej súdnej praxe majúcej na zreteli nielen zmysel a účel, aký sa má dosiahnuť rozhodnutím o návrhu, ale i samotná zodpovednosť navrhovateľa za nariadenie ním navrhovaného prostriedku procesného zabezpečenia, a za splnenie zákonných podmienok pre vyhovenie jeho návrhu.

37. Preto aj v tejto veci treba mať na mysli to, že zmyslom žiadaného opatrenia, predtým predbežného opatrenia, je dočasná úprava pomerov účastníkov (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu navrhované predbežné opatrenie má smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenia, ktorých trvanie je obmedzené, ktoré môžu byť na návrh zrušené, pričom predbežným opatrením nie je možné prejudikovať konečný výsledok sporu. Úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil taktiež pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov, vychádza zo skutočností preukázaných a osvedčených navrhovateľom. Pri vlastnom osvedčovaní nároku (typicky na základe predložených listín) nie je potrebné dbať na formálne požiadavky inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby druhá strana sporu sa mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcim úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 9. apríla 2013)

38. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , )

39. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok, ktorému žiadal priznať súdnu ochranu procesným prostriedkom zabezpečenia smerujúcim ku úprave pomerov strán, ktorého účelom by malo byť uspokojenie jeho nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 19.06.2019. V prvom rade tak bolo úlohou navrhovateľa osvedčiť, že takýto nárok v žalovateľnej podobe žalobca proti žalovanému má. Z predloženej zmluvy o úvere (č.l. 33 spisu) vyplýva, že zmluvné strany si dohodli splatnosť úveru najneskôr dňa 30.06.2022. Podľa dohodnutých podmienok v bode 5.2 zmluvy o úvere právo veriteľa zosplatniť úver spôsobom predpokladaným v článkom 5.2. je podmienené finančnou stabilitou dlžníka. Definícia finančnej stability upravená v bode 1.1. úverovej zmluvy vyžaduje, aby dlžník za príslušné účtovné obdobie sa dostal do zisku a je schopný platiť svoje finančné záväzky.

40. Podľa účtovnej závierky za rok 2019 predloženej žalobcom k návrhu (č.l. 20 - 25 spisu) a účtovnej závierky za rok 2020 predloženej žalovaným (č.l. 67 a nasl. spisu) spoločnosť nebola v roku 2019, ani v roku 2020 v zisku. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca predčasne zosplatnil úver ku dňu 25.01.2021, mohol tak urobiť len v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami v bode 5 zmluvy o úvere. Žalovaný podľa uvedených účtovných závierok nedosiahol „finančnú stabilitu“ v zmysle zmluvne dohodnutej definície v bode 1.1. zmluvy. Keďže splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere bola dohodnutá najneskôr v deň 30.06.2022, žalobca neosvedčil podľa odvolacieho súdu nárok, ktorému žiadal priznať súdnu ochranu. Len poukaz na zvýšenie základného imania spoločnosti navýšením vkladu spoločníka samo o sebe nedáva dôvod pre záver o finančnej stabilite, upravenej v zmluve, ktorá podmieňuje alternatívu skoršej splatnosti úveru. (viď ďalej body 43 a 44 týchto dôvodov). Navrhovateľ akcentuje na skutočnosti o údajnom nehospodárnom postupe žalovanej spoločnosti, ale tieto nedávajú dôvod pre záver o splnení zmluvne dohodnutej podmienky pre splnenie úverovej pohľadávky. Za stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu a jeho príloh (obsahu samotného spisu) dospel odvolací súd k presvedčeniu, že navrhovateľ neprodukoval také skutočnosti a dôkazy, ktoré pri postupe ich hodnotenia viedli k výsledku, že osvedčované skutočnosti (rozumej skutočnosti o žalovateľnej pohľadávke, pozn. odvolacieho súdu) sa javia nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (viď v tomto napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.11.2012).

41. Podľa ust. a , spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Za spoločnosť v kríze sa považuje aj spoločnosť v čase od jej zrušenia do vstupu do likvidácie. Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.

42. K podmienke osvedčenia, že exekúcia by mohla byť ohrozená Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. vyslovil právny názor, podľa ktorého „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“

43. Žalobca v predloženom návrhu netvrdil, ani neosvedčil také konkrétne úkony, ktoré by znamenali alebo smerovali k znižovaniu majetku žalovaného a ani skutočnosti, ktoré by v zmysle bodu 1.1. zmluvy o úvere svedčili o finančnej stabilite. Len tvrdenie o zvýšení „nákladov“ nie je samo o sebe takou konkretizovanou skutočnosťou, ktorá by podľa označeného judikátu svedčilo ohrozeniu exekúcie.

44. Žalobca vo svojom návrhu poukázal aj na navýšenie základného imania vstupom spoločnosti KANEBO INVESTMENTS, Sociéte anonyme, so sídlom rue Jean Piret, Luxembourg, vo výške 700.000,- eur. Žalobca mal za to, že získaním vlastných zdrojov sa žalovaný stal finančne stabilným a schopným úhrady zostatku úveru. Účtovné doklady zhromaždené nateraz do konania svedčia naďalej o účtovnej strate a nie o zisku.

45. Podľa názoru odvolacieho súdu vstupom ďalšieho spoločníka do spoločnosti žalovaného a navýšením základného imania nedošlo k naplneniu zmluvnej definície finančnej stability v zmysle bodu 1.1. zmluvy o úvere.

46. Ako je už uvedené vyššie, navrhovateľ je zodpovedný za to, čo uplatní vo vzťahu ku rozhodovacej činnosti súdu, vrátane toho, čo formuluje v „petite“ žalobnej požiadavky. Formulácia výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami do výšky 205.139,55 eur na účte (prijatá z návrhu navrhovateľa), podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá materiálnej vykonateľnosti výroku. Žalovaný nemal na účte stav finančných prostriedkov, ktorého sa zákaz má týkať. Podľa účtovnej závierky za rok 2019 (č.l. 23 spisu) č. riadku 73 účty v bankách bol stav účtu vo výške 29.712,- eur a podľa účtovnej závierky za rok 2020 (č.l. 70) č.r. 73 účty v bankách, stav účtu vo výške 4.629,- eur.

47. Na žalobcovi bola zodpovednosť osvedčiť skutočnosti, ktoré by svedčili vykonateľnosti tohto výroku. Žalobca však tieto skutočnosti neosvedčil, z predložených listín vyplýva, že v účtovnom období za rok 2019 a za rok 2020 sa na účte žalovaného takáto výška finančných prostriedkov nenachádzala.

48. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia musí súd prihliadať na to, aby zásah do práv a oprávnených záujmov účastníka, voči ktorému sa nariaďuje, nebol zásahom nad nevyhnutnú mieru, teda zásahom neprimeraným. Ujma, ktorá by nariadením zabezpečovacieho opatrenia vznikla žalovanému, nesmie byť neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia dostane žalobcovi.

49. Uvedené vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.septembra 1994 sp.zn. , R 49/1995, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený.“

50. Súdna prax trvá na tom, aby sa výrok predbežného opatrenia nestal zdrojom šikanovania a existenčného likvidovania podnikateľských aktivít odporcu. (MAZÁK, J., Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese. Bratislava: IURA EDITION, spol. s.r.o., 1997, s.121, ISBN 80-88715-35-0)

51. Je potrebné prisvedčiť žalovanému aj s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, že uloženie povinnosti zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na účte do celkovej výšky pohľadávky môže spôsobiť neprimeranú ujmu žalovanému pri plnení jeho záväzkov ako sú mzdy, odvody a prevádzkové náklady a uloženie takejto povinnosti je v rozpore s princípom proporcionality.

52. Zodpovednosť navrhovateľa za splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu je potrebné zdôrazniť aj pri odvolateľom namietanej vade založenej na nesprávnom právnom posúdení. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že súd vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. V prejednávanom prípade k takémuto omylu došlo, keď súd prvej inštancie zriadil záložné právo na zemepisné označenie výrobku Slovenský opál, zapísané v registri označení pôvodu a zemepisných označení Úradu priemyselného vlastníctva č. 5 v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie sa stotožnil s návrhom navrhovateľa, hoci neskôr samotný navrhovateľ uznal opodstatnenosť tejto odvolacej námietky.

53. Podľa ust. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k zapísanému označeniu pôvodu výrobku nemôže byť zriadené záložné právo. Podľa odseku 5 vyššie citovaného zákona, zapísané označenie pôvodu výrobku nemôže byť predmetom prevodu.

54. Súd prvej inštancie zriadil záložné právo na ex lege nespôsobilý predmet, následkom čoho je výrok materiálne nevykonateľný. Uvedené vyplýva aj z oznámenia Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky, ktorý podaním zo dňa 06.08.2021 (č.l. 82 spisu) oznámil súdu, že zápis záložného práva k zemepisnému označeniu výrobku - Slovenský opál, zapísané v registri označení pôvodu a zemepisných označení Úradu priemyselného vlastníctva č. 5 nemožno v registri úradu vyznačiť.

55. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k názoru, že neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, preto odvolací súd postupom podľa ust. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením , , v spojení s ust. , , tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov celého konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).