Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)665/389259.b67b5e.pdf
PDF · 163.42 KB
No categories available
5Obdo/47/2012
Najvyšší súd 5 Obdo 47/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., a. s., M., IČO: X., proti
žalovanému: 1/ Ing. M. H., bytom S., zast. Advokátska kancelária JUDr. A.. J., spol. s r. o.,
N., IČO: X., 2/ Ing. Z. H., bytom S., o zaplatenie 3 379 052,39 Eur s prísl., vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39 Zm/4/2012, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 31. júla 2012, č. k. 8 CoZm/2/2012-235, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou, došlou na súd 26. januára 2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných
zmenkovým platobným rozkazom na zaplatenie 3 379 052,39 Eur s prísl.
Podaním, došlým na súd prvého stupňa 26. januára 2012, žalobca podal návrh
na vydanie predbežného opatrenia.
Prvostupňový súd uznesením z 27. februára 2012, č. k. 39 Zm/4/2012-197 rozhodol
tak, že žalovanému v 1/ rade zakázal nakladať s označeným nehnuteľným majetkom
v rozsahu predať, darovať, vložiť do inej spoločnosti alebo družstva, zriadiť záložné, zádržné
práva k nehnuteľnému majetku, previesť vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku na tretiu
osobu vo forme zabezpečovacieho prevodu práva, zriadiť vecné bremeno alebo iné vecné
právo k nehnuteľnému majetku, ktorý presne špecifikoval.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že žalobca osvedčil existenciu
právneho vzťahu medzi ním a žalovanými 1/ a 2/ od 17. marca 2008 založený zmenkou, ktorá
pri vydaní nebola úplná a ktorú žalobca vyplnil čo do zmenkovej sumy, meny a dátumu
splatnosti podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke č. X. zo dňa
17. marca 2008. Po zistení, že žalovaný 1/ dňa 19.januára 2012, v čase realizácie výkonu
záložného práva žalobcu pre nezaplatenú pohľadávku 3 3379 052,39 Eur zo zmluvy o úvere,
ktorú dlžník D. P., s. r. o., neuhrádzal v dohodnutých splátkach a ktorú zabezpečovali
žalovaní 1/ a 2/ vlastnou blankozmenkou, uskutočnil úkony podliehajúce vkladovému
konaniu, na základe ktorého má dôjsť k zmene práv k nehnuteľnostiam, takže by mohla byť
ohrozená vymožiteľnosť uplatnenej pohľadávky. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný 1/ je
konateľom spoločnosti D. P., s. r. o., ktorá ako dlžník žalobcu uzavrela kúpnu zmluvu na
predaj 2-izbového bytu, pričom záloha na kúpnu cenu bola v hotovosti realizovaná na účet
žalovaného 1/ a nie na účet žalobcu. Vyššie uvedené skutočnosti vyvolávajú obavu, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, preto v zmysle ust. § 102 O. s. p. vydal predbežné
opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Konštatoval, že o náhrade trov konania rozhodne
v zmysle § 145 O. s. p. vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Uviedol, že žalobca nepreukázal svoje
tvrdenie o tom, že spoločnosť D. P., s. r. o., ako dlžník žalobcu zo zmluvy o úvere č. X.,
ktorej jediným konateľom je žalovaný 1/, prerobila byty v bytovom dome P., v rozpore so
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. X. tak, že v súčasnom stave
sa nedajú užívať na trvalé bývanie. Skutočnosť je taká, že všetky bytové jednotky sú
dokončené v súlade s kolaudačným rozhodnutím a sú riadne spôsobilé na bývanie trvalého
charakteru. Namietal aj tvrdenie žalobcu o poškodzovaní záujmov žalobcu prenajatím
nebytových priestorov kozmetickému salónu. Predmetný prenájom nebytových priestorov
trval dva roky a žalobca bol s takýmto spôsobom nájmu oboznámený, nikdy ho nenamietal,
ani neoznačil ako poškodzovanie jeho záujmov. Žalobca pred vznikom nájmu ústne s ním
súhlasil. Tvrdenie žalobcu, že záloha na kúpu bytu nebola pripísaná na účet žalobcu, je
nepravdivé. Žalovaný 1/ prevzal zálohu v hotovosti, ale dňa 24. júna 2011 ju v celosti vložil
na zberný účet č. X. vedený u žalobcu, ktorý o tomto vklade musel mať vedomosť. Naviac, o
vklade bol uzrozumený prostredníctvom informácií o priebehu predaja bytov, ktoré mu boli
pravidelne zasielané. K úkonom, ktoré podliehajú vkladovému konaniu uviedol, že boli
uzavreté dve kúpne zmluvy ešte pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a predávajúcim bol v oboch prípadoch odlišný subjekt, ako je spoločnosť D. P., s. r. o., ktorá
je dlžníkom žalobcu. Prevádzané nehnuteľnosti boli v jeho výlučnom vlastníctve a neboli
predmetom záložného práva, takže realizácia výkonu záložného práva v čase ich prevodu je
irelevantná. Poukázal aj, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmenkovým ručiteľom je
akcesorickej povahy a slúži na zabezpečenie pohľadávok žalobcu voči spoločnosti D. P., s. r.
o., ktorá je jeho dlžníkom. Zdôraznil, že pohľadávka žalobcu z úverovej zmluvy bola
zabezpečená nielen predmetnou blankozmenkou, ale aj záložným právom na jednotlivé byty
a nebytové priestory zapísané na LV č. X., k. ú. T. a na všetky rozostavané stavby, byty,
nebytové priestory, ku ktorým spoločnosť D. P., s. r. o., ako záložca nadobudne vlastnícky
alebo spoluvlastnícky podiel po 17. marci 2008, kedy bola uzatvorená zmluva o zriadení
záložného práva. Dlh spoločnosti D. P., s. r. o., bol zabezpečený aj záložným právom na
obchodný alebo akýkoľvek iný podiel spoločnosti A., a. s., ako záložcu v spoločnosti D. P., s.
r. o. Z uvedeného vyplýva, že hodnota nehnuteľností, ktoré tvoria záloh, prevyšuje hodnotu
zabezpečených pohľadávok. Žalobca nepreukázal, že by spoločnosť D. P., s. r. o.,
akýmkoľvek spôsobom zmenšovala svoj majetok bez toho, aby zabezpečila a realizovala
svoje záväzky voči žalobcovi. Tiež žalobca nepreukázal dôvodnosť nariadenia predbežného
opatrenia voči žalovanému konateľovi spoločnosti D. P., s. r. o., a nepreukázal ani
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný 1/ v čase po začatí výkonu
záložného práva do podania návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uzatvoril
kúpnu zmluvu na predaj jednej zo svojich nehnuteľností, pričom tento predaj bol realizovaný
v čase, kedy záväzok dlžníka D. P., s. r. o., voči žalobcovi bol v celosti splatný,
o čom mal žalovaný 1/ ako konateľ spoločnosti D. P., s. r. o., vedomosť. Taktiež mal
vedomosť o existencii blankozmenky a dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a tiež
mal vedomosť o tom, že žalobca využije všetky právne možnosti, vedúce k uspokojeniu
svojej pohľadávky. Preto obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, je podľa
žalobcu dôvodná.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného 1/
uznesením 31. júla 2012, č. k. 8 CoZm/2/2012-235 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa
zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento po preskúmaní veci
dospel k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že bez predbežného opatrenia by bol
prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, ani že by zmarenie tohto výkonu bolo reálne.
Žalobcom uvádzané konanie žalovaného 1/ nie je bez ďalšieho konania, ktorým by žalovaný
1/ znižoval hodnotu svojho majetku. Z predložených dôkazov nevyplýva, že nehnuteľnosti
predal pod ich skutočnú trhovú hodnotu, ani že má viac veriteľov s pohľadávkami po lehote
splatnosti. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané
splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. S ohľadom na uvedené
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O. s. p. a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol, keďže o nich rozhodne
súd prvého stupňa podľa § 145 O. s. p. v rozhodnutí o veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca a navrhol, aby dovolací súd uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie resp. vydal uznesenie, ktorým
zmení uznesenie odvolacieho súdu tak, že potvrdí uznesenie súdu prvého stupňa. Zároveň
požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.
Dovolateľ podal dovolanie z dôvodov upravených v § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.,
nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadami v zmysle § 241 ods. 1 písm. b/ a c/
O. s. p., t. j. nesprávnym skutkovým zistením, čo viedlo zároveň aj k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Tvrdenia žalovaného 1/ ohľadne úverovej pohľadávky spoločnosti D. P.,
s. r. o., a jej zabezpečenia považuje dovolateľ za irelevantné. Nárok uplatnený žalobcom je
zo zmenky, kauzálny vzťah žalobcu voči dlžníkovi nie je podstatným pre zmenkové konanie,
a preto nie je podstatné jeho zabezpečenie a už vôbec nie jeho zabezpečenie, prípadne
posudzovanie jeho dostatočnosti a možnosti uspokojenia úverovej pohľadávky dlžníka.
Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný 1/ uskutočnil úkony, smerujúce k zníženiu hodnoty
jeho majetku, nakoľko realizoval predaj svojho bytu, čím sa znížila hodnota jeho celkového
majetku. Taktiež poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré považuje za
nedostatočné a nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa odvolací
súd pri vydaní svojho rozhodnutia riadil, aké právne normy aplikoval.
Žalovaný 1/ sa písomne k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), má
náležitosti, vyžadované v zmysle ust. § 241 ods. 1 O. s. p., pričom ako dôvody, pre ktoré
podal dovolateľ dovolanie, uvádza § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., skôr ako pristúpil
k vecnému prejednaniu dovolania, skúmal, či v predmetnej veci je dovolanie prípustné.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Zákon - Občiansky súdny poriadok prípustnosť dovolania pripúšťa podľa ust. § 237,
Ustanovenie § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. stanovuje podmienky, za splnenia ktorých je
dovolanie prípustné voči rozsudkom odvolacieho súdu.
Keďže dovolaním dovolateľa je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, prípustnosť
dovolania podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. nie je daná.
Podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska, dovolanie je tiež prípustné, ak odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení
vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, ako aj proti uzneseniu o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Občiansky súdny poriadok v § 239 ods. 3 taxatívne vymenováva, v ktorých prípadoch
ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. neplatí, a to, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom
opatrení atď.
Z vyššie citovaného ustanovenia teda vyplýva, že prípustnosť dovolania nie je daná
pre uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení podľa ust, § 236 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 239 ods. 3 O. s. p.
Dovolanie je však prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak: a) sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O. s. p.).
Dovolací súd po preskúmaní konania na súdoch nižšieho stupňa, ako aj ich rozhodnutí
dospel k názoru, že nedošlo k vadám uvedeným v § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p.
Tieto vady konania ani dovolateľ neuvádza vo svojom dovolaní, dovolací súd však ich
existenciu, či neexistenciu skúmal z úradnej povinnosti.
Dovolateľ v dovolaní namieta, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je treba považovať za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces, ktoré napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm.
f/ O. s. p. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada
i so špecifickými námietkami účastníka. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva
na spravodlivý súdny proces, zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), neznamená to však povinnosť súdu sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberať všetkými skutočnosťami, tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí
byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.).
Podľa ust. § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať
alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo
zabezpečí dôkaz. O návrhu na predbežné opatrenie sa ustanovenia § 75 až § 77 O. s. p.
použijú primerane.
Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, postupovali v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku a rozhodli o návrhu žalobcu o predbežnom opatrení.
Dovolateľ v dovolaní namietol, že uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené
uznesenie súdu prvého stupňa, nemá náležitosti vyžadované v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., t. j.,
že je zmätočné a nepreskúmateľné, čo zakladá vadu podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolací sa s týmto názorom dovolateľa nestotožnil s týchto dôvodov:
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov (nie
s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie
predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje.
Ochrana toho, proti komu navrhované predbežné opatrenie má smerovať, však nemôže
dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej
strany. Ide pritom o dočasné opatrenia, ktorých trvanie je obmedzené, ktoré môžu byť
na návrh zrušené, pričom predbežným opatrením nie je možné prejudikovať konečný
výsledok sporu. Úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby
navrhovateľ osvedčil taktiež pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia.
Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani
výsluchom účastníkov, vychádza zo skutočností preukázaných a osvedčených navrhovateľom.
Pri vlastnom osvedčovaní nároku (typicky na základe predložených listín) nie je potrebné
dbať na formálne požiadavky inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby druhá
strana sporu sa mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcim úsudok súdu o splnení
predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Ak odvolací súd pri úvahe o tom, či sú
osvedčené skutočnosti rozhodné pre nariadenie predbežného opatrenia, postupoval v konaní
v súlade s uvedenými závermi, nie je prípustné dovolanie podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ak je
nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, obvykle nebezpečie zmarenia výkonu
rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie
predbežného opatrenia.
Súd prvého stupňa listinné dôkazy, predložené žalobcom vo veci nariadenia
predbežného opatrenia, vyhodnotil tak, že žalobca osvedčil vydanie predbežného opatrenia
ako prostriedku na dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. Postupoval tak v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom, keďže pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie
predbežného opatrenia vychádzal len zo skutočností, preukazovaných žalobcom, bez toho,
aby bol povinný skúmať stanovisko druhej strany, t. j. žalovaného.
Žalovaný teda až v odvolaní preukazoval skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru
vyvracajú tvrdenia žalobcu o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Ani odvolací súd nebol povinný vykonávať dokazovanie, či účastníci konania
osvedčili svoje tvrdenia, ale bolo na úvahe súdu s prihliadnutím na charakter predbežného
opatrenia, ako rozhodne, t. j. či má, resp. nemá za osvedčené podmienky vyžadované
pre nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd s prihliadnutím na predmet sporu vo veci samej, ako aj na skutočnosť, že
pohľadávka žalobcu z úverovej zmluvy je tiež zabezpečená záložným právom
na nehnuteľnosti, patriace dlžníkovi, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že
bez nariadenia predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený.
Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu a konštatoval, že
rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ust. § 237 písm. f/ O. s. p., keďže toto
uznesenie odvolacieho súdu má náležitosti vyžadované podľa ust. § 167 O. s. p. v spojení
s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., je riadne odôvodnené s prihliadnutím aj na skutočnosť, že ide
o rozhodnutie, ktoré dočasne upravuje pomery účastníkov konania, a teda nejde o rozhodnutie
vo veci samej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa ust. § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, keďže dovolanie žalobcu
smeruje voči uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej
(§243b ods. 2 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 145 O. s. p.).
Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. apríla 2013
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová