Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/47/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., a. s., M., IČO: X., proti

žalovanému: 1/ Ing. M. H., bytom S., zast. Advokátska kancelária JUDr. A.. J., spol. s r. o.,

N., IČO: X., 2/ Ing. Z. H., bytom S., o zaplatenie 3 379 052,39 Eur s prísl., vedenej

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 31. júla 2012, č. k. -235, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou, došlou na súd 26. januára 2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných

zmenkovým platobným rozkazom na zaplatenie 3 379 052,39 Eur s prísl.

Podaním, došlým na súd prvého stupňa 26. januára 2012, žalobca podal návrh

na vydanie predbežného opatrenia.

Prvostupňový súd uznesením z 27. februára 2012, č. k. -197 rozhodol

tak, že žalovanému v 1/ rade zakázal nakladať s označeným nehnuteľným majetkom

v rozsahu predať, darovať, vložiť do inej spoločnosti alebo družstva, zriadiť záložné, zádržné

práva k nehnuteľnému majetku, previesť vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku na tretiu

osobu vo forme zabezpečovacieho prevodu práva, zriadiť vecné bremeno alebo iné vecné

právo k nehnuteľnému majetku, ktorý presne špecifikoval.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že žalobca osvedčil existenciu

právneho vzťahu medzi ním a žalovanými 1/ a 2/ od 17. marca 2008 založený zmenkou, ktorá

pri vydaní nebola úplná a ktorú žalobca vyplnil čo do zmenkovej sumy, meny a dátumu

splatnosti podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke č. X. zo dňa

2

17. marca 2008. Po zistení, že žalovaný 1/ dňa 19.januára 2012, v čase realizácie výkonu

záložného práva žalobcu pre nezaplatenú pohľadávku 3 3379 052,39 Eur zo zmluvy o úvere,

ktorú dlžník D. P., s. r. o., neuhrádzal v dohodnutých splátkach a ktorú zabezpečovali

žalovaní 1/ a 2/ vlastnou blankozmenkou, uskutočnil úkony podliehajúce vkladovému

konaniu, na základe ktorého má dôjsť k zmene práv k nehnuteľnostiam, takže by mohla byť

ohrozená vymožiteľnosť uplatnenej pohľadávky. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný 1/ je

konateľom spoločnosti D. P., s. r. o., ktorá ako dlžník žalobcu uzavrela kúpnu zmluvu na

predaj 2-izbového bytu, pričom záloha na kúpnu cenu bola v hotovosti realizovaná na účet

žalovaného 1/ a nie na účet žalobcu. Vyššie uvedené skutočnosti vyvolávajú obavu, že by

výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, preto v zmysle ust. vydal predbežné

opatrenie podľa Konštatoval, že o náhrade trov konania rozhodne

v zmysle vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Uviedol, že žalobca nepreukázal svoje

tvrdenie o tom, že spoločnosť D. P., s. r. o., ako dlžník žalobcu zo zmluvy o úvere č. X.,

ktorej jediným konateľom je žalovaný 1/, prerobila byty v bytovom dome P., v rozpore so

zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. X. tak, že v súčasnom stave

sa nedajú užívať na trvalé bývanie. Skutočnosť je taká, že všetky bytové jednotky sú

dokončené v súlade s kolaudačným rozhodnutím a sú riadne spôsobilé na bývanie trvalého

charakteru. Namietal aj tvrdenie žalobcu o poškodzovaní záujmov žalobcu prenajatím

nebytových priestorov kozmetickému salónu. Predmetný prenájom nebytových priestorov

trval dva roky a žalobca bol s takýmto spôsobom nájmu oboznámený, nikdy ho nenamietal,

ani neoznačil ako poškodzovanie jeho záujmov. Žalobca pred vznikom nájmu ústne s ním

súhlasil. Tvrdenie žalobcu, že záloha na kúpu bytu nebola pripísaná na účet žalobcu, je

nepravdivé. Žalovaný 1/ prevzal zálohu v hotovosti, ale dňa 24. júna 2011 ju v celosti vložil

na zberný účet č. X. vedený u žalobcu, ktorý o tomto vklade musel mať vedomosť. Naviac, o

vklade bol uzrozumený prostredníctvom informácií o priebehu predaja bytov, ktoré mu boli

pravidelne zasielané. K úkonom, ktoré podliehajú vkladovému konaniu uviedol, že boli

uzavreté dve kúpne zmluvy ešte pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

a predávajúcim bol v oboch prípadoch odlišný subjekt, ako je spoločnosť D. P., s. r. o., ktorá

je dlžníkom žalobcu. Prevádzané nehnuteľnosti boli v jeho výlučnom vlastníctve a neboli

predmetom záložného práva, takže realizácia výkonu záložného práva v čase ich prevodu je

3

irelevantná. Poukázal aj, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmenkovým ručiteľom je

akcesorickej povahy a slúži na zabezpečenie pohľadávok žalobcu voči spoločnosti D. P., s. r.

o., ktorá je jeho dlžníkom. Zdôraznil, že pohľadávka žalobcu z úverovej zmluvy bola

zabezpečená nielen predmetnou blankozmenkou, ale aj záložným právom na jednotlivé byty

a nebytové priestory zapísané na LV č. X., k. ú. T. a na všetky rozostavané stavby, byty,

nebytové priestory, ku ktorým spoločnosť D. P., s. r. o., ako záložca nadobudne vlastnícky

alebo spoluvlastnícky podiel po 17. marci 2008, kedy bola uzatvorená zmluva o zriadení

záložného práva. Dlh spoločnosti D. P., s. r. o., bol zabezpečený aj záložným právom na

obchodný alebo akýkoľvek iný podiel spoločnosti A., a. s., ako záložcu v spoločnosti D. P., s.

r. o. Z uvedeného vyplýva, že hodnota nehnuteľností, ktoré tvoria záloh, prevyšuje hodnotu

zabezpečených pohľadávok. Žalobca nepreukázal, že by spoločnosť D. P., s. r. o.,

akýmkoľvek spôsobom zmenšovala svoj majetok bez toho, aby zabezpečila a realizovala

svoje záväzky voči žalobcovi. Tiež žalobca nepreukázal dôvodnosť nariadenia predbežného

opatrenia voči žalovanému konateľovi spoločnosti D. P., s. r. o., a nepreukázal ani

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný 1/ v čase po začatí výkonu

záložného práva do podania návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uzatvoril

kúpnu zmluvu na predaj jednej zo svojich nehnuteľností, pričom tento predaj bol realizovaný

v čase, kedy záväzok dlžníka D. P., s. r. o., voči žalobcovi bol v celosti splatný,

o čom mal žalovaný 1/ ako konateľ spoločnosti D. P., s. r. o., vedomosť. Taktiež mal

vedomosť o existencii blankozmenky a dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a tiež

mal vedomosť o tom, že žalobca využije všetky právne možnosti, vedúce k uspokojeniu

svojej pohľadávky. Preto obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, je podľa

žalobcu dôvodná.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného 1/

uznesením 31. júla 2012, č. k. -235 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa

zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento po preskúmaní veci

dospel k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že bez predbežného opatrenia by bol

4

prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, ani že by zmarenie tohto výkonu bolo reálne.

Žalobcom uvádzané konanie žalovaného 1/ nie je bez ďalšieho konania, ktorým by žalovaný

1/ znižoval hodnotu svojho majetku. Z predložených dôkazov nevyplýva, že nehnuteľnosti

predal pod ich skutočnú trhovú hodnotu, ani že má viac veriteľov s pohľadávkami po lehote

splatnosti. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané

splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. S ohľadom na uvedené

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil podľa a návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol, keďže o nich rozhodne

súd prvého stupňa podľa v rozhodnutí o veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca a navrhol, aby dovolací súd uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie resp. vydal uznesenie, ktorým

zmení uznesenie odvolacieho súdu tak, že potvrdí uznesenie súdu prvého stupňa. Zároveň

požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dovolateľ podal dovolanie z dôvodov upravených v ,

nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadami v zmysle § 241 ods. 1 písm. b/ a c/

, t. j. nesprávnym skutkovým zistením, čo viedlo zároveň aj k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci. Tvrdenia žalovaného 1/ ohľadne úverovej pohľadávky spoločnosti D. P.,

s. r. o., a jej zabezpečenia považuje dovolateľ za irelevantné. Nárok uplatnený žalobcom je

zo zmenky, kauzálny vzťah žalobcu voči dlžníkovi nie je podstatným pre zmenkové konanie,

a preto nie je podstatné jeho zabezpečenie a už vôbec nie jeho zabezpečenie, prípadne

posudzovanie jeho dostatočnosti a možnosti uspokojenia úverovej pohľadávky dlžníka.

Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný 1/ uskutočnil úkony, smerujúce k zníženiu hodnoty

jeho majetku, nakoľko realizoval predaj svojho bytu, čím sa znížila hodnota jeho celkového

majetku. Taktiež poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré považuje za

nedostatočné a nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa odvolací

súd pri vydaní svojho rozhodnutia riadil, aké právne normy aplikoval.

Žalovaný 1/ sa písomne k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), má

náležitosti, vyžadované v zmysle ust. , pričom ako dôvody, pre ktoré

podal dovolateľ dovolanie, uvádza a , skôr ako pristúpil

k vecnému prejednaniu dovolania, skúmal, či v predmetnej veci je dovolanie prípustné.

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Zákon - prípustnosť dovolania pripúšťa podľa ust. ,

a

Ustanovenie , a stanovuje podmienky, za splnenia ktorých je

dovolanie prípustné voči rozsudkom odvolacieho súdu.

Keďže dovolaním dovolateľa je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, prípustnosť

dovolania podľa ust. , a nie je daná.

Podľa ust. a dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska, dovolanie je tiež prípustné, ak odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ako aj proti uzneseniu o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

v taxatívne vymenováva, v ktorých prípadoch

ust. a neplatí, a to, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení atď.

6

Z vyššie citovaného ustanovenia teda vyplýva, že prípustnosť dovolania nie je daná

pre uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení podľa ust,

v spojení s

Dovolanie je však prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak: a) sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát ( ).

Dovolací súd po preskúmaní konania na súdoch nižšieho stupňa, ako aj ich rozhodnutí

dospel k názoru, že nedošlo k vadám uvedeným v , , , , a

Tieto vady konania ani dovolateľ neuvádza vo svojom dovolaní, dovolací súd však ich

existenciu, či neexistenciu skúmal z úradnej povinnosti.

Dovolateľ v dovolaní namieta, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je treba považovať za porušenie práva na spravodlivý

súdny proces, ktoré napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm.

f/ Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada

i so špecifickými námietkami účastníka. Právo na odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva

na spravodlivý súdny proces, zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), neznamená to však povinnosť súdu sa v odôvodnení rozhodnutia

zaoberať všetkými skutočnosťami, tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí

byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ).

7

Podľa ust. , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery

účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať

alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo

zabezpečí dôkaz. O návrhu na predbežné opatrenie sa ustanovenia až

použijú primerane.

Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, postupovali v zmysle príslušných ustanovení

a rozhodli o návrhu žalobcu o predbežnom opatrení.

Dovolateľ v dovolaní namietol, že uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa, nemá náležitosti vyžadované v ust. , t. j.,

že je zmätočné a nepreskúmateľné, čo zakladá vadu podľa ust.

Dovolací sa s týmto názorom dovolateľa nestotožnil s týchto dôvodov:

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov (nie

s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie

predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje.

Ochrana toho, proti komu navrhované predbežné opatrenie má smerovať, však nemôže

dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej

strany. Ide pritom o dočasné opatrenia, ktorých trvanie je obmedzené, ktoré môžu byť

na návrh zrušené, pričom predbežným opatrením nie je možné prejudikovať konečný

výsledok sporu. Úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby

navrhovateľ osvedčil taktiež pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia.

Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani

výsluchom účastníkov, vychádza zo skutočností preukázaných a osvedčených navrhovateľom.

Pri vlastnom osvedčovaní nároku (typicky na základe predložených listín) nie je potrebné

dbať na formálne požiadavky inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby druhá

strana sporu sa mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcim úsudok súdu o splnení

predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Ak odvolací súd pri úvahe o tom, či sú

osvedčené skutočnosti rozhodné pre nariadenie predbežného opatrenia, postupoval v konaní

v súlade s uvedenými závermi, nie je prípustné dovolanie podľa , ak je

nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, obvykle nebezpečie zmarenia výkonu

8

rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie

predbežného opatrenia.

Súd prvého stupňa listinné dôkazy, predložené žalobcom vo veci nariadenia

predbežného opatrenia, vyhodnotil tak, že žalobca osvedčil vydanie predbežného opatrenia

ako prostriedku na dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. Postupoval tak v súlade

s , keďže pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie

predbežného opatrenia vychádzal len zo skutočností, preukazovaných žalobcom, bez toho,

aby bol povinný skúmať stanovisko druhej strany, t. j. žalovaného.

Žalovaný teda až v odvolaní preukazoval skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru

vyvracajú tvrdenia žalobcu o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

Ani odvolací súd nebol povinný vykonávať dokazovanie, či účastníci konania

osvedčili svoje tvrdenia, ale bolo na úvahe súdu s prihliadnutím na charakter predbežného

opatrenia, ako rozhodne, t. j. či má, resp. nemá za osvedčené podmienky vyžadované

pre nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolací súd s prihliadnutím na predmet sporu vo veci samej, ako aj na skutočnosť, že

pohľadávka žalobcu z úverovej zmluvy je tiež zabezpečená záložným právom

na nehnuteľnosti, patriace dlžníkovi, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že

bez nariadenia predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený.

Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu a konštatoval, že

rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ust. , keďže toto

uznesenie odvolacieho súdu má náležitosti vyžadované podľa ust. v spojení

s ust. , je riadne odôvodnené s prihliadnutím aj na skutočnosť, že ide

o rozhodnutie, ktoré dočasne upravuje pomery účastníkov konania, a teda nejde o rozhodnutie

vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa ust. § 243b ods. 5

v spojení s ust. odmietol, keďže dovolanie žalobcu

smeruje voči uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

9

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej

( v spojení s ust. a ).

Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. apríla 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová