Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Sžk-25-2021.pdf
PDF · 100.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sžk/25/2021
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V. I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Xa, XX XXX V., W. Y. K., právne zastúpený JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Turčianske Teplice, katastrálny odbor, so sídlom SNP 514/122, 039 01 Turčianske Teplice, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/8/2020-53 zo dňa 26. februára 2021, takto
rozhodol:
Kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred správnym súdom
1. Uznesením č. k. 24Sa/8/2020-53 zo dňa 26. februára 2021 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal, aby krajský súd uložil žalovanému v lehote 15 dní povinnosť vykonať záznam na základe Európskeho osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Mníchov sp. zn. 67 VI 9666/16 (2) (ďalej len „Európske osvedčenie o dedičstve“), vedený pod číslom konania Z 344/2018. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že po preskúmaní administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca v administratívnom konaní o zapísaní práv k nehnuteľnostiam záznamom predložil žalovanému listinu - Európske osvedčenie o dedičstve s úradným prekladom, ktorá však neobsahovala popis nehnuteľností podľa ust. § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). V Európskom osvedčení o dedičstve sa len konštatuje, že bol prejednaný celý majetok po poručiteľovi a súd vydal len potvrdenie, kto a v akom podiele je dedičom. Nakoľko Európske osvedčenie o dedičstve v predmetnej veci žalovaný vyhodnotil ako listinu nespôsobilú na zápis práv do katastra nehnuteľností, vyžadoval od žalobcu výzvami zo dňa 01.06.2018 a 15.08.2018 jej doplnenie s poukazom na ust. § 42 ods. 2 a 5 katastrálneho zákona. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa pokúsil získať doplnenie od Okresného súdu Mníchov, avšak bol poučený, že tento postup v Nemeckej spolkovej republike nie je možný vzhľadom na judikatúru ich vyšších súdov, keď by uvedenie konkrétnej nehnuteľnosti bolo v rozpore s princípom univerzálnej sukcesie. Posledným podaním v spise bolo podanie žalobcu zo dňa 05.06.2019, označené ako „zaslanie listinného dôkazu“, v ktorom žalobca viedol poukaz na judikát nemeckého súdu a apeloval na žalovaného, aby upustil od prílišného formalizmu a pri vykonaní záznamu sa „riadil zdravým rozumom“.
3. Krajský súd poznamenal, že žalovaný nereagoval na podanie žalobcu zo dňa 05.06.2019. Napriek tomu, že na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, poukázal na požiadavku úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a riadneho odôvodnenia správneho aktu, ktorými sa ním napĺňa jedna zo základných funkcií konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania správnych orgánov.
4. Krajský súd zdôraznil, že v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd nemôže zaviazať žalovaného na vydanie konkrétneho meritórneho rozhodnutia alebo opatrenia, resp. rozhodnutia lebo opatrenia s konkrétnym obsahom, napr. na vydanie stavebného povolenia. Rozhodnutie alebo opatrenie, vo vzťahu ku ktorému by na základe žaloby proti nečinnosti bola žalovanému správnym súdom uložená povinnosť vydania, bude preto vždy závisieť od výsledkov dokazovania v príslušnom administratívnom konaní.
5. Krajský súd uviedol, že hoci po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že žalovaný nereagoval na podanie žalobcu zo dňa 05.06.2019, resp. z obsahu spisu nevyplýva žiadne ďalšie podanie vo vzťahu k žiadosti žalobcu o vykonanie záznamu, krajský súd nemohol vyhovieť žalobe tak, ako sa žalobca domáhal v žalobnom návrhu z dôvodu, že právomoc žalovanému prikázať, aby vykonal zápis do katastra nehnuteľností záznamom, nemá. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd žalobu podľa ust. § 249 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.
6. Záverom krajský súd poznamenal, že vzhľadom na to, že platnosť Európskeho osvedčenia o dedičstve je len šesť mesiacov, ako vhodný prostriedok sa javí opätovne požiadať o európske osvedčenie o dedičstve, s tým, že žalobca špecifikuje nehnuteľný majetok v prílohe. Pokiaľ odmietne nemecký súd opätovne uviesť jednotlivé nehnuteľnosti v európskom osvedčení o dedičstve, ako vhodný nástroj sa javí buď predloženie žiadosti o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve, v ktorej žalobca špecifikuje nehnuteľnosti v spojení s vydaným európskym osvedčením o dedičstve katastrálnemu odboru, prípadne aj samotné „pôvodné“ zahraničné rozhodnutie v dedičskej veci s úradným prekladom, nielen európske osvedčenie o dedičstve, z ktorého by bol zrejmý nehnuteľný majetok.
II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
7. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 12.04.2021 kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/ SSP a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne požadoval od žalovaného náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.
8. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP uviedol, že súd môže žalobu v zmysle ust. § 249 SSP zamietnuť len vtedy, ak zistí nečinnosť. Krajský súd podľa sťažovateľa zistil nečinnosť, pretože v bode 31. napadnutého uznesenia konštatoval, že žalovaný nereagoval na podanie sťažovateľa zo dňa 05.06.2019, resp. z obsahu spisu nevyplýva žiadne ďalšie podanie vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o vykonanie záznamu. Z uvedeného dôvodu nemohol krajský súd žalobu zamietnuť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie.
9. V súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP sťažovateľ poukázal na záver napadnutého uznesenia, v ktorom krajský súd uviedol, že ako vhodný prostriedok sa javí požiadať o nové európske osvedčenie o dedičstve spolu so špecifikáciou nehnuteľného majetku. Tým krajský súd záväzným spôsobom stanovil ďalší postup v konaní. Sťažovateľ zdôraznil skutočnosť, že v čase podania návrhu na záznam bolo Európske osvedčenie o dedičstve platné. Naproti tomu, v zmysle krajským súdom uvedeného ďalšieho postupu v napadnutom uznesení, žalovaný nemá na Európske osvedčenie o dedičstve prihliadať. Tým krajský súd sťažovateľovi odňal možnosť domáhať sa procesných a majetkových práv z tohto Európskeho osvedčenia o dedičstve. Uvedeným názorom krajský súd podľa sťažovateľa porušil jeho procesné práva, najmä v kontexte porušenia ústavného práva na spravodlivý proces, ako aj jeho vlastníckeho práva.
10. Sťažovateľ ďalej poukázal na potrebu uprednostniť ideu spravodlivosti pred prílišným formalizmom. Vyslovil názor, že v žiadnom prípade nemožno odmietať vykonanie záznamu na základe Európskeho
osvedčenia o dedičstve iba z dôvodu neobsiahnutia niektorých formálnych znakov, ktoré sú slovenským právom požadované a nemeckým právom neuznávané.
11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 06.05.2021 zotrval na svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 08.09.2020. Zdôraznil, že sa pri zápise listín riadi ust. § 42 ods. 1 katastrálneho zákona a z ust. § 42 ods. 2 písm. c/ a § 42 ods. 5 katastrálneho zákona vyplýva, že predložená listina Európske osvedčenie o dedičstve Dedičský list nespĺňajú náležitosti podľa katastrálneho zákona. Z toho dôvodu bol sťažovateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov. V predmetnej veci sa žalovaný obrátil pre usmernenie aj na Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý v Oznámení č. LPO-3424/2016/AN uviedol, že v prípade predloženia cudzích rozhodnutí v Slovenskej republike za účelom nadobudnutia účinkov prechodu práv z nich vyplývajúcich, sa zápis vykoná podľa vnútroštátnych predpisov. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky predmetné stanovisko potvrdil aj v odpovedi sťažovateľovi dňa 26. júna 2019. Žalovaný je presvedčený, že v priebehu záznamového konania konal v medziach stanovených zákonom.
III.
Konanie na kasačnom súde
12. Prejednávaná vec bola dňa 03.06.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 8S - sp. zn. 8Sžk/25/2021. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ sa žalobou zo dňa 13.03.2020 domáhal vydania rozhodnutia v znení: „Žalovaný Okresný úrad Turčianske Teplice je povinný v lehote 15 dní vykonať záznam na základe Európskeho osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Mníchov sp. zn. 67 VI 9666/16 (2) vedený pod číslom konania Z 344/2018.“
15. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil nasledovný skutkový stav; Sťažovateľ dňa 13.04.2018 podal žalovanému návrh na vykonanie záznamu zo dňa 10.04.2018. Žalovaný výzvou zo dňa 01.06.2018 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov v listine sp. zn. 17D 692/2015 s poukazom na § 42 ods. 1 a 5 katastrálneho zákona, konkrétne na predloženie osvedčenia notárskeho úradu k predmetnej listine v lehote 30 dní od doručenia predmetnej výzvy. Žalovaný výzvou zo dňa 15.08.2018, s poukazom na § 42 ods. 1 a 5 v spojení s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov v listine sp. zn. 17D 692/2015 predložením osvedčenia notárskeho úradu k predmetnej listine v lehote 30 dní od doručenia predmetnej výzvy, nakoľko v Európskom osvedčení o dedičstve a Dedičskom liste Okresného súdu Mníchov nie sú uvedené nehnuteľnosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Predmetné výzvy boli právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 16.08.2018. Sťažovateľ požiadal žalovaného dňa 19.09.2018 o predĺženie lehoty predloženie na osvedčenia notárskeho úradu k predmetnej listine o 30 dní. Dňa 24.09.2018 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené oznámenie žalovaného, že žiadosti o predĺženie lehoty v prerušenom záznamovom konaní vyhovuje, a to do odstránenia nedostatkov. Sťažovateľ podaním zo dňa 05.06.2019, označeným ako „zaslanie listinného dôkazu“, predložil
žalovanému preklad vyjadrenia Okresného súdu Mníchov, že súdy Spolkovej republiky Nemecko nevymenovávajú ani neuvádzajú konkrétne nehnuteľnosti v Európskom osvedčení o dedičstve a apeloval na žalovaného, aby upustil od prísnej formality vyžadovanej slovenským právnym poriadkom a návrhu na zápis záznamu vyhovel. Žalovaný na predmetné podanie nereagoval.
IV.
Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
16. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
20. Podľa § 250 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.
21. Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
22. Podľa § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
23. Podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.
24. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
25. Úlohou správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou trojitej deľby štátnej moci.
26. Zákonodarca v právnej úprave Správneho súdneho poriadku upravuje konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v ust. § 242 a nasl., pričom pod nečinnosťou orgánu verejnej správy možno chápať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie (ust. § 3 ods. 1 písm. d/ SSP).
27. Podľa ust. § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. K pojmu nečinnosť orgánu verejnej správy kasačný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnč/3/2011 zo dňa 27.10.2011, podľa ktorého „... nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe...“.
28. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a vo veci rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že na miesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise.
29. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v Správnom súdnom poriadku, keď žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zamietol. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu a s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti, ako nedôvodné.
30. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že podanej žalobe, v zmysle sťažovateľom formulovaného petitu, nemožno vyhovieť. Povinnosť uviesť v správnej žalobe žalobný návrh (petit), má viesť žalobcu k jednoznačnému vyjadreniu, čoho sa v správnom súdnom konaní domáha. Podoba výrokov v správnom súdnictve je determinovaná tým, že Správny súdny priadok taxatívne upravuje možnosti, ako môže znieť výrok rozhodnutí. Žalobný návrh musí podľa ust. § 250 ods. 1 SSP obsahovať uloženie povinnosti žalovanému orgánu verejnej správy, aby v primeranej lehote, ktorá nemôže byť dlhšia ako tri mesiace (§ 250 ods. 2 SSP), konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Žalobným návrhom v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nemôže byť vydanie konkrétneho meritórneho rozhodnutia, resp. opatrenia s konkrétnym obsahom. Rozhodnutie alebo opatrenie, vo vzťahu ku ktorému by na základe žaloby proti nečinnosti bola žalovanému správnym súdom uložená povinnosť vydania, bude preto vždy závisieť od výsledkov dokazovania v príslušnom administratívnom konaní.
31. Podobný právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnč/1/2013, podľa ktorého: „Navrhovateľka teda nad rámec ustanovenia § 250t ods. 1 OSP žiadala rozhodnutím súdu uložiť odporcovi, aby vydal rozhodnutie o uložení konkrétnej povinnosti... Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení a zásad najvyšší súd konštatuje, že nie je prípustné, aby v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy tomuto orgánu uložil, akým spôsobom má rozhodnúť.“
32. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že konanie o žalobe proti nečinnosti slúži na odstránenie procesnej nečinnosti orgánu verejnej správy, aby ten následne rozhodol o konkrétnych právach a povinnostiach účastníka konania. Prostredníctvom žaloby proti nečinnosti verejnej správy sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich hmotnoprávnych subjektívnych práv (k tomu napr. rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 4 As 64/2014).
33. V predmetnej veci sa sťažovateľ domáhal prikázania žalovanému vykonať záznam na základe sťažovateľom predložených dokumentov (ktoré sú navyše v rozpore s ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, o čom bol sťažovateľ zo strany žalovaného výzvami zo dňa 01.06.2018 a 15.08.2018 upovedomený). Správny súd nemá právomoc žalovanému prikázať, aby vydal konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie. V predmetnej veci krajský súd nemohol postupovať v zmysle § 59 SSP a vyzvať sťažovateľa na odstránenie vád žaloby tak, aby boli formálne naplnené predpoklady správnej žaloby o nečinnosť, nakoľko by išlo o tak extenzívny zásah do formy a účelu žaloby, že by došlo k zmareniu zámeru sťažovateľa, deklarovaného v podanej správnej žalobe.
34. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že krajský súd žalobu zamietol primárne z dôvodu sťažovateľom formulovaného petitu na vydanie meritórneho rozhodnutia. Postup krajského súdu vedúci k zamietnutiu žaloby považuje kasačný súd za správny a súladný so zákonom. Na základe uvedeného nie je správne tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd nemohol žalobu zamietnuť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie v zmysle ust. § 249 SSP.
35. Zároveň je potrebné poukázať na stav v predmetnom administratívnom konaní, keď žalovaný správny orgán reagoval na podania sťažovateľa, komunikoval s ním, až na absenciu reakcie na podanie sťažovateľa zo dňa 05.06.2019, informoval ho o nedostatkoch návrhu na vykonanie záznamu v zmysle zákona aj to o tom, že vyhovuje jeho žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie na osvedčenia notárskeho úradu k predmetnej listine, a to do odstránenia nedostatkov. Tieto nedostatky sťažovateľ podaním zo dňa 05.06.2019 neodstránil, len žiadal, aby žalovaný návrhu na vykonanie záznamu vyhovel vzhľadom na „prílišný formalizmus“ Slovenského právneho poriadku.
36. Kasačný súd sa taktiež nestotožnil s kasačnou námietkou sťažovateľa o tom, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný súd zdôrazňuje, že krajský súd v napadnutom uznesení obiter dictum uviedol spôsob, akým by sa mohol sťažovateľ domôcť svojich práv, a to požiadaním o nové európske osvedčenie o dedičstve spolu so špecifikáciou nehnuteľného majetku. To, že sa jedná o časť odôvodnenia rozhodnutia, kde sa uvádzajú ďalšie argumenty, ktoré však nie sú záväzné, vyplýva jednak z formulácie predmetného poznamenávania („ako vhodný prostriedok sa javí“), jednak z predmetu samotného súdneho konania, ktorým bola namietaná nečinnosť žalovaného, nie samotná platnosť Európskeho osvedčenia o dedičstve. Z uvedeného nevyplýva, že by krajský súd záväzným spôsobom stanovil ďalší postup v konaní. Krajský súd rovnako nekonštatoval, že žalovaný nemá na Európske osvedčenie o dedičstve prihliadať. Na základe uvedeného odporúčania preto nemohlo dôjsť k popretiu sťažovateľovho práva na spravodlivé súdne konanie.
37. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.