Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-25-2019.pdf
PDF · 163.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkýň 1.) R. R., bytom ul. C. F. X/XX, J., 2.) H. B., bytom F. XX, XX XXX F., zastúpených JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou so sídlom v Žiline, J. M. Geromettu 146/1, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, ul. 29.augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 01. októbra 2019 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, takto
rozhodol:
Žalobu žalobkyne v 1.) rade z a m i e t a .
Žalobu žalobkyne v 2.) rade o d m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.10.2019 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkýň v 1.) a 2.) rade proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník č. XXXX-XX/ XXXX-SK zo dňa 14.12.2016, vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnankyne ( žalobkyne v 1) rade ), tak že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákona ) a uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako orgán príslušný podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, vydala podľa § 210 ods. 1 zákona dňa 14. decembra 2016 rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-SK, ktorým rozhodla, že pani: R. R., nar. XX. marca XXXX, zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, uplynutím dňa 15.07. 2014 podľa slovenskej legislatívy.
3. Zamestnávateľ Marzena Zabawa - JUPITER (ďalej len „zamestnávateľ), podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, odvolanie, v ktorom uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, nepresne a neúplne zistila skutočný stav veci, čím porušila ustanovenie § 195 zákona. Napadnuté rozhodnutie zároveň trpí vadami, pretože neobsahuje náležitosti v zmysle § 209 zákona.
4. Ďalej v odvolaní zamestnávateľ uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, neúplne zistila skutkový stav, nakoľko sa vôbec nezaoberala skutočnosťou, že pani R. R., ako občan Poľskej republiky, bola v období od 01.12.2010 do 30.09.2015 zamestnankyňou zamestnávateľa: Marzena Zabawa,
zároveň vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky a od 16.07.2014 vykonávala podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky pod obchodným menom: R. R. - AVANTI, IČO: 47 857 439, Centrálna 632/7, Svidník. Zamestnávateľ má za to, že v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia sa na zamestnankyňu vzťahovala slovenská legislatíva aj po 15.07.2014.
5. Zamestnávateľ ďalej citoval článok 13 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov a uviedol, že s poukazom na článok 13 ods. 3 základného nariadenia a z titulu súbehu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a závislej činnosti na území Slovenskej republiky (podstatnú časť svojej činnosti zamestnankyňa vykonávala ako samostatne zárobkovo činná osoba na území Slovenskej republiky), a s poukazom na príjmy dosiahnuté v Poľskej republike a v Slovenskej republike, sa na zamestnankyňu v zmysle článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia nemôže - vzťahovať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia poľská legislatíva.
6. Ďalej zamestnávateľ uviedol, že určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy zo strany ZUS nie je definitívne, nakoľko zamestnankyňa využila možnosť obrany podaním opravných prostriedkov podľa poľskej legislatívy, a z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne a nepravdivé údaje aj v tomto ohľade.
7. V závere odvolania zamestnávateľ citoval § 209 ods. 2 zákona a uviedol, že napadnuté rozhodnutie je neodôvodnené, formalistické a nepreskúmateľné, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje relevantné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ale len nesprávne a neúplné údaje o určení uplatniteľnej legislatívy. Zamestnávateľ žiadal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, zrušiť.
8. Proti napadnutému rozhodnutiu podala odvolanie aj zamestnankyňa zamestnávateľa: R. R. (ďalej len „zamestnankyňa“), ktorá sa v zmysle § 173 ods. 1 zákona tiež považuje za účastníčku konania. V odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ako uviedol vo svojom odvolaní zamestnávateľ.
9. Podľa § 193 ods. 3 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. (účinného od 01.01. 2009) organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
10. Dňa 31.01.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA konanie o odvolaniach zamestnávateľa a zamestnankyne v zmysle § 193 ods. 3 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. (účinného od 1. januára 2009) prerušila. Konanie bolo prerušené odo dňa doručenia rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 31.01.2017, zamestnankyni a zamestnávateľovi do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 31.01.2017, nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02. 2017.
11. Podľa § 193 ods. 5 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. (účinného od 1. januára 2009) organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
12. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala odvolaniami napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade s príslušnou právnou úpravou.
13. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Svidník bol zamestnávateľ zapísaný v živnostenskom registri číslo: XXX-XXXXX, pod obchodným menom: Marzena Zabawa - JUPITER, na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. S.- Z/XXXX/XXXXX-XXXXX, v období od 01.10.2010 do 04.04. 2017.
14. Zamestnávateľ sa od 01.10.2010 prihlásil do registra zamestnávateľov, vedeného Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ bol v registri zamestnávateľov registrovaný do 31.03.2017.
15. Zamestnávateľ prihlásil zamestnankyňu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou poisťovňou (ďalej len „register poistencov“), od 01.12.2010. Zamestnankyňa bola prihlásená v registri poistencov do 30.09.2015.
16. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Sú teda záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia Spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou.
17. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Súčasne sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov.
18. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.
19. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia, s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
20. V situáciách, kedy fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátoch, t. j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v článku 13 základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov.
21. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
22. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Príslušné inštitúcie bezodkladne poskytujú alebo si medzi sebou vymieňajú všetky údaje nevyhnutné pre stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie.
23. V súvislosti s vyššie uvedeným bola Sociálna poisťovňa, ako príslušná inštitúcia na určovanie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, povinná vykonať správne posúdenie dôležitých skutkových okolností. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle totiž môže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade Sociálna poisťovňa.
24. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, dňa 14.03.2013 vykonala kontrolu zameranú na preverovanie sídla zamestnávateľa a reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky za kontrolované obdobie od 01.10.2010 do 14.03.2013. V rámci vykonanej kontroly zistila, že v registrovanom sídle spoločnosti Centrálna 274, Svidník, sa zamestnávateľ ani žiaden z jeho zamestnancov nenachádzal. Podľa zamestnávateľovho splnomocnenca Ing. H. C. sa záznamy z pracovných stretnutí nevyhotovujú. Účtovné doklady, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy, korešpondencia, faktúry a ďalšie písomnosti sú uchovávané na adrese Centrálna 274 Svidník. Práce sú
zamestnancom zadeľované ústnou formou a realizuje sa na celom území Slovenskej republiky a nie je možné určiť konkrétny dátum výkonu činnosti, keďže je na pracovníkovi, kedy túto prácu realizuje.
25. Jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti, a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia, je určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Uvedené vyplýva z Praktickej príručky o uplatniteľných právnych predpisoch v Európskej únii (EÚ), Európskom hospodárskom priestore (EHP) a vo Švajčiarsku (ďalej len „Praktická príručka”), ktorá sa uplatňuje v rámci celej Európskej únie. Praktická príručka presnejšie definuje podmienky uvedené v koordinačných nariadeniach a má pomáhať, aby nedošlo k dezinterpretácii pravidiel týchto koordinačných nariadení. Jej cieľom je poskytnúť rozličným praktickým a administratívnym úrovniam, ktoré sa podieľajú na realizácii konkrétnych ustanovení Spoločenstva, platný pracovný nástroj, ktorý má pomôcť inštitúciám, zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri určovaní, ktoré právne predpisy, ktorého členského štátu, sa uplatňujú za daných okolností.
26. Registrované sídlo alebo miesto podnikania môžu byť uznané až po splnení určitých podmienok. Tieto kritéria spravidla skúma inštitúcia v mieste bydliska na základe dostupných informácií alebo v úzkej spolupráci s inštitúciou v členskom štáte, kde má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania. Vykc-ganou kontrolou sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky ani splnenie základných kritérií registrovaného miesta podnikania zamestnávateľa. Taktiež neboli predložené doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné príkazy.
27. Na základe získaných podkladov a z dôvodu, že zamestnankyňa a zamestnávateľ nepredložili Sociálnej poisťovni relevantné dôkazy preukazujúce, že k reálnemu výkonu činnosti došlo, ani inými dôkazmi nevyvrátili skutočnosti zistené v administratívnom konaní, hoci im táto povinnosť vyplýva priamo z čl. 3 (2) vykonávacieho nariadenia, Sociálna poisťovňa, ústredie, bola povinná, poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spolecznych (ďalej len „ZUS“), v zmysle čl. 76 základného nariadenia, oznámiť skutočnosti zistené kontrolou.
28. Podľa článku 16 (1) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.
29. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
30. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
31. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zaklad Ubezpieczeň Spolecznych, Oddzial w Jasle, listom č. XXXXXX/XXX/X/XXX/XXXX/UBS-UE, zo dňa 22.06.2016 informovala Sociálnu poisťovňu, že pani R. R. podlieha v období od 01.12. 2010 do 15.07. 2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia, v období od 16.07. 2014 do 30.09. 2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky podľa článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia a v období od 01.10. 2015 do 31.10. 2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia.
32. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa, v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym.
33. Zamestnankyňa bola zamestnávateľom prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne až do 30.09. 2015, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnankyni dňom 15.07. 2014, zanikla príslušnosť k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnankyne v registri poistencov vydaním rozhodnutia o zániku povinného sociálneho poistenia zamestnankyne podľa slovenskej legislatívy, čím zosúladila skutkový stav s právnym. Po vydaní napadnutého rozhodnutia naďalej prebiehali medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS rozsiahle rokovania za účelom doriešenia sporných situácií, týkajúcich sa určovania uplatniteľnej legislatívy v prípadoch, ktoré vzbudzovali dôvodné obavy, že zo strany osôb s bydliskom v Poľskej republike dochádza k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k zneužívaniu slovenského systému sociálneho zabezpečenia.
34. Námietky zamestnávateľa a zamestnankyne, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
35. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
36. Podľa § 209 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (účinného od 01.08.2006) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
37. Podľa § 209 ods. 2 zákona v znení zákona č. 125/2016 Z. z. účinného od 01.07. 2016, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
38. Podľa § 209 ods. 3 zákona (účinného od 01.01. 2004), výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
39. Podľa § 209 ods. 4 zákona (účinného od 01.01.2004), v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
40. V zmysle § 209 ods. 5 zákona v znení zákona č. 125/2016 Z. z. účinného od 01.07.2016, poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.
41. Výrok napadnutého rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, pretože je v ňom uvedené, na základe ktorého ustanovenia zákona bolo rozhodnutie vydané a ako bolo rozhodnuté vo veci zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne.
42. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti ustanovené v § 209 ods. 4 zákona (účinného od 01.01.2004), pretože je v ňom uvedené, na základe akých právnych predpisov a akých skutkových zistení Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, dospela k výroku napadnutého rozhodnutia.
43. Poučenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s § 209 ods. 5 zákona v znení zákona č. 125/2016 Z. z. účinného od 01.07. 2016, pretože obsahuje informáciu o možnosti podať proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník, v lehote 30 dní odo dňa jeho oznámenia.
44. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia Sociálna poisťovňa hodnotila všetky dôkazy samostatne a následne všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a postupovala v súlade s nariadeniami Európskej únie.
45. Vzhľadom na uvedené rozhodla žalovaná tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
II.
46. Včas podanou žalobou sa žalobkyne v 1.) a 2.) rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. V žalobe v častiach I. až III. opísali skutkový stav, a ďalej v žalobe uviedli, že predmetným žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná hrubým spôsobom zasiahla do práv a právom chránených záujmov Žalobcu v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že prekročila svoju právomoc danú jej Zákonom o SP, v procesnom postupe vydania Rozhodnutia nesprávne zistila a vyhodnotila skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis.
47. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, resp. Žalovaná neúplne zistila skutkový stav, keď sa vôbec nezaoberala skutočnosťou, že od 01.12.2010 do 30.09.2015 bol Žalobca 1 zamestnancom Žalobcu 2 a vykonával závislú činnosť na území Slovenskej republiky, zároveň vykonával Žalobca 1 samostatne zárobkovú činnosť v Poľsku a zároveň od 16.07.2014 na Slovensku podnikal pod obchodným menom R. R. - AVANTI, IČO: 47857439, s miestom podnikania Centrálna 632/7, Svidník. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a Žalovanou riadne nezisteného skutkového stavu, máme za to, že v odôvodnení Rozhodnutia absentuje reflektovanie na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 (ďalej len „Nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“), nakoľko Žalobca 1 je štátnym občanom Poľska a vykonával v danom období od 16.07.2014 činnosť ako SZČO v Poľsku a činnosť ako SZČO na Slovensku a zároveň činnosť ako zamestnanec pre Žalobcu 2, a z tohto dôvodu sa Zamestnanca majú vzťahovať právne predpisy Slovenskej republiky aj v období po 15.07.2014.
48. Ďalej v žalobe žalobkyne citovali čl. 2 ods. 1, čl. 11, čl. 13 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 3 písm. j) základného nariadenia, citovali čl. 16 ods. 1, 2, 4 vykonávacieho nariadenia a uviedli, že otázka či žalobca 1) ako zamestnanec žalobcu 2) spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. Vychádzajúc zo stavu veci, nie je sporné, žeby mal zamestnanec bydlisko v Poľsku. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje základné nariadenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadenia, ktorým je okrem iného, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu a aby sa predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. S ohľadom na uvedené a najmä s poukazom na čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietame oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník) ako aj správneho orgánu druhého stupňa - Žalovanej vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca ako zamestnanca žalobcu 2) podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Ak by aj konajúci súd mal za to, čo však zásadne Žalobca rozporuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, resp. žalovaná ako odvolací orgán, má v tomto smere pôsobnosť v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o SP (...do pôsobnosti pobočky patrí
rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch...), potom namietame samotnú existenciu spornosti ako predpokladu aplikácie tohto ustanovenia Zákona o SP. Podporiac uvedené poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/90/2015 zo dňa 14.12.2016.
49. Podporiac vyššie uvedenú argumentáciu si dovoľuje Žalobca poukázať na záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. 1Vs/1/2018, ktorý je zjednocujúci, a v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senát prijal záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu.
50. Žalobca má za to, že z Rozhodnutia nie je zrejmé, či resp. ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, resp. či prebehla dohoda medzi Žalovanou a poľským styčným orgánom, to znamená, že možno vyvodiť záver, že z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť podstatná pre vydanie riadneho rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi.
51. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a) Prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b) Prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.
52. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.
53. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.
54. Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.
55. Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.
56. Podľa bodu 10 rozhodnutia č. A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípade aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
57. Bez ohľadu na uvedené, ak by aj správny súd mal za to, že Žalovaná konala v medziach Ústavy SR a má v zmysle Zákona o SP oprávnenie na vydanie rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvá, čo však Žalobca zásadne rozporuje, potom namietame zákonnosť procesného postupu vydania Rozhodnutia a to v dvoch rovinách:
a) Absencia vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 b) Nezákonné prerušenie konania o odvolaniach Ad a) S poukazom na procesný vývoj uvedený v bode III. tejto správnej žaloby je objektívne verifikovateľná rozdielnosť v stanoviskách členských štátoch vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Z tohto titulu, pri zachovaní zásad a postupu deklarovaných v základnom resp. vykonávacom nariadení (čl. 16 ods. 4), ako aj v rozhodnutí č. A1, mal prebehnúť medzi ZUS a Žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda má byť pri zachovaní právnej istoty v materiálnom zmysle súčasťou administratívneho spisu Žalovanej. Uvedené v administratívnom spise Žalovanej absentuje, nie je v ňom objektívny dôkaz, a teda máme za to, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidla a zmierovací dialóg neprebehol. Určenie uplatniteľnej legislatívy (poľskej), resp. jej zmena z určenia slovenskej uplatniteľnej legislatívy, je len bez ďalšieho zisťovania a predkladania dokumentov zrkadlom dikcie Žalovanej, ktorej zákon v konečnom dôsledku takéto oprávnenie ani nepriznáva. Ad b) Žalovaná prerušila konanie o odvolaniach Žalobcu 1 a jeho zamestnávateľa, tak ako uvádza v rozhodnutí o prerušení konania č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 31.01.2017 z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového stavu. Konanie bolo prerušené až do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu. S ohľadom na už uvedené skutočnosti považujeme predmetné prerušenie konania za účelový postup Žalovanej, nakoľko Žalovaná v preskúmavanom Rozhodnutí žiadne nové skutočnosti neuviedla ani sa nezaoberala tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy pre Žalobcu právoplatne ukončený (na tomto mieste si dovoľuje Žalobca dať konajúcemu súdu do pozornosti, že v Poľsku súdne konania ku dnešnému dňu pokračujú a neboli právoplatne skončené). V tomto kontexte máme za to, že počas prerušenia konania, Žalovaná nevykonala činnosti smerujúce k úplnému a presnému zisteniu skutkového stavu, čo preukazuje aj fakt, že súčasťou odôvodnenia Rozhodnutia sú len zistenia, ktoré boli Žalovanej známe už pred prerušením, ktoré sú podľa samotnej Žalovanej v kontexte prerušenia konania práve z dôvodu zistenia presného skutkového stavu pre vydanie Rozhodnutia nedostatočné. Žalobca má za to, že Žalovaná mala prinajmenšom povinnosť preveriť a dopytovať sa poľského styčného orgánu ZUS v rámci vzájomnej výmeny informácií a súčinnosti na to, či využil Žalobca opravné prostriedky v Poľsku, a či v čase vydania Rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku. Uvedené by malo byť potom rovnako súčasťou administratívneho spisu Žalovanej, a preto má Žalobca za to, že je aj v tomto ohľade administratívny spis Žalovanej nie je úplný.
58. Bez ohľadu na vyššie uvedené, ak by aj Žalovaná bola oprávnená na vydanie preskúmavaného Rozhodnutia, čo však Žalobca v kontexte bodu V. tejto žaloby výslovne rozporuje, za jednu z ďalších skutočností, ktoré Žalobca namieta je údajné nepreukázanie reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky Žalobcu s poukazom na vonkajšiu kontrolu vykonanú za obdobie od 01.10.2010 do 14.03.2013. Žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že posudzovaným obdobím v zmysle Rozhodnutie je obdobie po 15.07.2014, tzn. obdobie, za ktoré sa reálny výkon činnosti Žalobcu nepreveroval, takže vonkajšia kontrola nemôže byť podkladom pre prijatie Rozhodnutia, tzn. Žalovaná postupovala pri vydaní Rozhodnutia v rozpore s § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
59. Podľa nálezu Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 87/2014 zo dňa 10.09.2014 „Ak sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej otázky, je potom úlohou všeobecných súdov, aby v rámci postupu podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku a v medziach podanej žaloby preskúmali, či prijatý záver správneho orgánu o relevantnej predbežnej otázke mal oporu v dokazovaní potrebnom na jej riadne objasnenie alebo či nejde o exces alebo zjavnú svojvôľu, ktorá môže mať za následok vyslovenie nezákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu
60. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby krajský súd v súlade s § 191 Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadali, aby im boli priznané trovy konania. V žalobe o nariadenie pojednávania nežiadali.
III.
61. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a uviedla vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/90/2015 a k uzneseniu Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Vs/1/2018, na ktoré žalobcovia v žalobe poukazujú, konkrétne v súvislosti s námietkou nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne na vydanie napadnutého rozhodnutia v prejednávanom prípade Sociálna poisťovňa nerozhodla o určení uplatniteľnej legislatívy, ale prvostupňovým rozhodnutím rozhodla o zániku sociálneho poistenia zamestnanca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Posúdiť vznik/zánik poistného vzťahu v právnom zmysle totiž môže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, t. j. v predmetnom prípade Sociálna poisťovňa. Navyše prijaté závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa určenia uplatniteľnej legislatívy vzájomnou dohodou medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia nemožno na daný prípad aplikovať, keďže k určeniu uplatniteľnej legislatívy došlo postupom podľa článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia.
62. Podľa § 120 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.
63. Podľa § 226 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa je povinná kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia.
64. Podľa § 226 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa je povinná viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
65. Sociálna poisťovňa, ako príslušná inštitúcia na výkon sociálneho poistenia v Slovenskej republike, je povinná kontrolovať plnenie zákonom o sociálnom poistení ustanovených povinností účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, ktorá vedie register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „register poistencov“), je povinná kontrolovať správnosť údajov v tomto registri. V prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje je Sociálna poisťovňa povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav veci s právnym stavom veci.
66. Do registra poistencov bol zamestnanec zamestnávateľom prihlásený na obdobie od 01.12.2010 do 30.09.2015. Zamestnanec mal vystavený formulár PD A1 (E 101) č. XXXXX/XXXX-BA/PL-XX, zo dňa 02.09.2011, s určenou uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky na obdobie od 01.12.2010 na neurčito. Sociálna poisťovňa spomínanou vonkajšou kontrolou zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca, avšak z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila vystavený formulár PD A1 (E 101) v celom rozsahu za neplatný, ale ukončila jeho platnosť k 15.07. 2014. Skončením platnosti vystaveného formulára PD A1 (E 101) s určenou uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklarovala, že zamestnanec podliehal slovenskej legislatíve do dňa 15.07.2014, čím odstránila dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registri poistencov a zosúladila skutkový stav so stavom právnym.
67. Následne jediný procesný postup, ktorý mohla využiť Sociálna poisťovňa, ústredie, vzhľadom na definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky príslušnou inštitúciou, čím bolo nepochybné, že zamestnanec od 16.07.2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, bol v rámci odvolacieho konania prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi uplynutým určeného dňa zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
68. Priebeh administratívnych a súdnych konaní podľa vnútroštátnych právnych predpisov nemá vplyv na definitívne určenú uplatniteľnú legislatívu, ktorá bola určená v súlade s koordinačnými nariadeniami
Európskej únie, ktoré majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne normy. Sociálna poisťovňa nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, resp. súdnych konaní vedených v Poľskej republike, pretože na určovanie uplatniteľnej legislatívy nie sú príslušné súdy členských štátov, ale inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov v zmysle koordinačných nariadení, čím je vylúčená právomoc akýchkoľvek iných inštitúcií, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu. Súčasne však podotýkame, že aj za predpokladu, že by prebiehalo súdne konanie v Poľskej republike, Sociálna poisťovňa nie je účastníkom takéhoto konania, nie je o výsledkoch informovaná zo strany súdu, a keďže definitívnosť určenia uplatniteľnej legislatívy nie je viazaná na výsledok súdneho konania, ani inštitúcie členských štátov príslušné na určovanie uplatniteľných právnych predpisov o takýchto prípadných prebiehajúcich konaniach navzájom neinformujú.
69. K námietke žalobcov týkajúcej sa bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho administratívneho konania uvádzame, že Sociálna poisťovňa prerušila administratívne konanie z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorých zodpovedanie mohlo mať vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia, resp. na postup žalovanej v iných skutkovo obdobných prípadoch. Sociálna poisťovňa sa nikdy nevyjadrila v tom zmysle, že odvolacie konanie prerušila z dôvodu, že by bolo potrebné zisťovať závery prípadných administratívnych, resp. súdnych konaní v Poľskej republike. Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, ani súdnych konaní v Poľskej republike.
70. Je síce pravdou, že vonkajšiu kontrolu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vykonala za obdobie do 14.03.2013, avšak zamestnanec ani zamestnávateľ za obdobie po 14.03.2013 nepredložili Sociálnej poisťovni ani ZUS žiadne relevantné dôkazy preukazujúce reálny výkon činnosti zamestnanca, ani inými dôkazmi nevyvrátili skutočnosti zistené kontrolou a v administratívnom konaní, hoci im táto povinnosť vyplýva priamo z článku 3 (2) vykonávacieho nariadenia.
71. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má Sociálna poisťovňa za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v zmysle ktorého zamestnancovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 15.07.2014, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je náležíte odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a koordinačnými nariadeniami Európskej únie.
72. O nariadenie pojednávania žalovaná nežiadala.
IV.
73. Žalobkyne sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrili.
V.
74. Žalovaná podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.02.2021 a právna zástupkyňa žalobkýň podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 15.02.20221 oznámili, že súhlasia, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
VI.
75. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
76. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
77. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
78. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
79. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
80. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, keďže účastníci konania súhlasili, aby súd konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu, aj na jeho webovej stránke ( § 137 ods. 4 SSP ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
81. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník, ktorá podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z. ) rozhodla, že žalobkyni v 1) rade zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti uplynutím dňa 15.07.2014 podľa slovenskej legislatívy.
82. Na základe odvolaní žalobkýň v 1) a 2) rade, žalovaná preskúmavaným rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolania zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
83. Vo vzťahu k žalobným námietkam uvedených v žalobe v bodoch V. a VI. správny súd uvádza:
84. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
85. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
86. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.
87. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
88. Podlá čl. 16 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 z 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.
89. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zretelom na článok la základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
90. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
91. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
92. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.
93. Podľa § 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu 2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
94. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
95. V konaní nebolo sporné, že žalobcom v 1) rade je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonávala činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike. Na žalobcu v 1) rade sa priamo vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.
96. Otázka, či žalobca v 1) rade spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o. i. aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálneho
zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy.
97. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of the place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts), ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca v 1) rade má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.
98. Práve touto inštitúciou ZUS došlo vo vzťahu k žalobkyni v 1) rade v zmysle čl. 16 ( 2 ) vykonávacieho nariadenia k určeniu uplatniteľnej legislatívy tak, že v období od 01.12.2010 do 15.07.2014 podliehala právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky ( podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia ) a v období od 16.07.2014 do 30.09.2015 a od 01.10.2015 do 31.10.2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky ( list ZUS č. XXXXXX/XXX/X/XXX/XXXX/UBS- UE zo dňa 22.06.2016 ).
99. Vzhľadom na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa toto určenie nenamietala, stalo sa toto určenie, s poukazom na čl. 16 ( 3 ) vykonávacieho nariadenia do dvoch mesiacov od oznámenia definitívnym a teda k určeniu uplatniteľnej legislatívy došlo postupom podľa čl. 16 ( 2 ) a čl. 16 ( 3 ) vykonávacieho nariadenia.
100. Keďže medzi dotknutými inštitúciami sociálneho zabezpečenia neexistovali protichodné stanoviská v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy, nebolo nutné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009, ako namieta žalobkyňa.
101. Podľa § 120 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.
102. Podľa § 226 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa je povinná kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia.
103. Podľa § 226 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa je povinná viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
104. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia príslušná na výkon sociálneho poistenia v Slovenskej republike bola povinná kontrolovať plnenie zákonom o sociálnom poistení ustanovených povinností účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, ktorá vedie register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bola povinná kontrolovať správnosť údajov v tomto registri. V prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje, je Sociálna poisťovňa povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav veci správnym stavom.
105. V danom prípade bol zamestnávateľom zamestnanec ( žalobkyňa v 1) rade ) prihlásený do registra poistencov na obdobie od 01.12.2010 do 30.09.2015. Zamestnanec mal vystavený formulár PD A1 ( S 101 ) č. XXXXX/XXXX - BA/PL - XX zo dňa 02.09.2011, s určenou uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky na obdobie od 01.12.2010 na neurčito. Sociálna poisťovňa vonkajšou kontrolou zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca, avšak z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila vystavený formulár PD A1 ( E 101 ) v celom rozsahu za neplatný, ale ukončila jeho platnosť k 15.07.2014. Skončením platnosti vystaveného formulára PD A1 ( E 101 ) s určenou uplatniteľnou legislatívou Slovenskej republiky zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vydala rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklarovala, že zamestnanec ( žalobkyňa v 1) rade ) podliehala slovenskej legislatíve do 15.07.2014, čím odstránila dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registra poistencov a zosúladila skutkový stav so stavom právnym.
106. Neprekročila svoje právomoci, lebo v období od 01.12.2010 do 15.07.2014 žalobkyňa v 1) rade podliehala právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a napadnutým rozhodnutím len Sociálna poisťovňa deklarovala skutočnosť, že žalobkyni v 1) rade ako zamestnancovi uplynutím 15.07.2014 zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.
107. Priebeh administratívnych konaní podľa vnútroštátnych právnych predpisov nemá vplyv na definitívne uplatniteľnú legislatívu v zmysle koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne normy.
108. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prerušenia konania správny súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a v prípade, že s prerušením konania žalobcovia nesúhlasili, mohli sa preskúmania rozhodnutia o prerušení konania domáhať v samostatnom konaní podaním správnej žaloby.
109. Vo vzťahu k žalobkyni v 2) rade správny súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala na akých subjektívnych právach a povinnostiach bola napadnutým rozhodnutím ukrátená, t.j. pre nedostatok aktívnej legitimácie správny súd žalobu žalobkyne v 2) rade odmietol.
110. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 SSP priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy fyzickej a právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánom verejnej správy.
111. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto osoby v prospech inej osoby. So zreteľom na § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.
112. Žalobu podľa § 178 ods. 1 SSP môže podať len ten, kto bol rozhodnutím správneho orgánu alebo jeho opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9Sžk/59/2020). V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým právam.
113. V danom prípade žalobkyňa v 2) rade v žalobe neuviedla žiaden dôvod, žiadne porušenia, ktoré by mali za následok porušenie subjektívnych práv žalobkyne v 2) rade ako zamestnávateľa. V žalobe namietala porušenie práv žalobkyne v 1) rade ako zamestnankyne. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne v 2) rade odmietol ( § 98 ods. 1 písm. e) SSP ).
114. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 veta prvá a § 175 ods. 1 SSP. Žalobkyne v 1) a 2) rade neboli v konaní úspešné a nenastal ani dôvod uvedený v § 168 veta prvá SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).