Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sa-19-2021.pdf
PDF · 139.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sa/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: B. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X/XX, XX-XXX A.-T., S. republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: ADVERTON, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 550 291, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 39297-4/2020-BA zo dňa 29.05.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave číslo: 39297-4/2020-BA zo dňa 29.05.2020, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca číslo: 32806-3/2020-CA zo dňa 24.01.2020 a v e c v r a c i a orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím číslo: 32806-3/2020-CA dňa 24.01.2020, rozhodnutím podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „Zákon o sociálnom poistení“), ktorý bol oprávnený rozhodovať o vzniku prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, vydal podľa § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistní rozhodnutie, ktorým B. C. K., nar. XX.XX.XXXX zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi ADVERTON, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, dňa 30.04.2013 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava vydala dňa 09.05.2018 rozhodnutie č. 12966-4/2018- BA, ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca č. 31903-1/2004-CA zo dňa 13.01.2014 napadnuté odvolaním zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o., IČO: 46 550 291 a zamestnanca B. C. K. vo veci zániku povinného nemocenského poistenia v nezamestnanosti zamestnanca B. C. K. dňa 30.04.2013 (zamestnávateľ ADVERTON, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca), podľa právnych predpisov Slovenskej republiky zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán vo veci vydal opätovné rozhodnutie o nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti na základe nasledujúceho poistenia v nezamestnanosti. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch, sú teda záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia spoločenstva majú preto prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Od 01.05.2010 sa uplatňuje nariadenie ES Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“ a „vykonávacie nariadenie“) Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16.09.2009, ktorým sa vykonávania nariadenia č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) citoval prvostupňový správny orgán čl. 16 ods. 1, 2 a 3 a konštatoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca v novom konaní zisťovala, či bola príslušnou inštitúciou Slovenského štátu bydliska určená legislatíva, ktorá sa na zamestnanca vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia. Z príslušnej právnej úpravy vyplýva, že legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia je povinný určiť štát bydliska zamestnanca, pričom ak zamestnanec vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie, je povinný o tejto skutočnosti informovať inštitúciu určenú príslušným úradom členského bydliska. Poľska inštitúcia sociálneho zabezpečenia Základ Ubezpieczeň Spotecznych (ďalej len „ZUS“), oznámila dňa 28.01.2014 Sociálnej poisťovni listom č. 340000/511/2014/-71060901772/UBS-OMC/C-PM, že pán B. C. K. v období od 01.05.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
2. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.05.2020 č. 39297-4/2020- BA rozhodol tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vo veci zániku povinného nemocenského poistenia, zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Rozhodnutie Sociálnou poisťovňou, ústredím bolo vydané v zmysle § 179 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalovaný postupoval podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Poukázal na rozhodnutie Sociálne poisťovne, pobočka Čadca, ktorý koná ako príslušný orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení a rozhodol, že žalobcovi zaniklo nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Proti tomuto rozhodnutiu bolo žalobcom podané odvolanie a žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Žalovaný zhrnul v napadnutom rozhodnutí skutočností, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Poukázal na rozhodnutie zo dňa 13.01.2014, ktoré vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutie č. 31903-1/2014-CA, ktorým rozhodla, že zamestnancovi zaniklo dňa 30.04.2013 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca bolo podané odvolanie v zákonnej lehote. Zamestnávateľ je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel s.r.o., vložka č. 50675/L, s dňom zápisu 17.02.2012 pod obchodným menom ADVERTON, s.r.o.. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenie, vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.05.2012 do 31.03.2015. Nariadenia spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a zároveň poukázal na čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, čl. 13 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, čl. 13 ods. 1 základného nariadenia. Podľa základného nariadenia pri určovaní uplatniteľnej legislatívy, nie je rozhodujúci status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj skutočný výkon činnosti. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu, neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj vykonáva. Bolo dôležité skúmať, pri aplikácií osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, nielen status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácií s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Podľa čl. 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia a v zmysle čl. 76 ods. 4 prvá veta základného nariadenia, podľa čl. 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebo situácie ich rodín na určenie alebo zachovane práv a povinnosti a na určenie uplatniteľných právnych predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. ZUS ako príslušná inštitúcia v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia dočasne určila, že zamestnanec podlieha od dňa 01.05.2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa vychádzajúc z prezumpcie správnosti poskytnutých údajov strany ZUS a berúc do úvahy skutočnosť, že nedisponovala v tom čase žiadnymi informáciami, ktoré by boli v rozpore s tvrdeniami príslušnej ZUS, súhlasila s určením uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky a vystavila dňa 20.08.2012 formulár PDA1 č. 12-00042897010-000-A-1717344 na obdobie od 01.05.2012 do 30.04.2013. Následne Sociálna poisťovňa zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca, avšak z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila vystavený formulár PDA1 v celom rozsahu za neplatný, ale v rámci vzájomnej komunikácie so ZUS dospela k záveru, že ak prehlásenie na povinné sociálne poistenie zamestnanca bude trvať aj po uplatnení platnosti vystaveného formuláru PDA1, nebude možné so zreteľom na zistené skutočnosti vystaviť nový formulár PDA1. Zamestnanec nemôže byť prihlásený do poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami. Skončením doby platnosti formulárov PDA1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho poistenia Slovenskej
republiky. Zamestnanec bol zamestnávateľom prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne (ďalej len „register poistencov“) až do 31.03.2015, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnancovi dňom 30.04.2013 skončila príslušnosť k právnym predpisom Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registri poistencov, vydaním rozhodnutia o zániku povinného sociálneho poistenia zamestnanca podľa slovenskej legislatívy, čím zosúladila skutkový stav s právnym. Medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS prebiehali rozsiahle rokovania za účelom doriešenia sporných situácií. Zároveň žalovaný uviedol, že je potrebné poukázať na skutočnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 28.01.2014 zo strany Poľskej inštitúcie Sociálneho zabezpečenia ZUS Oddział w Rybniku, v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, doručené oznámenie č. 340000/511/17/2014/71060901772/UBS-OM/C-BM zo dňa 24.01.2014, ktorým ZUS určila, že pán B. C. K. podlieha od 01.05.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Námietky zamestnanca uvedené v odvolaní nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS bola oprávnená na určenie uplatniteľných právnych predpisov podľa č. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, oznámila Sociálne poisťovni, ústredie listom č. 340000/511/17/2014/71060901772/UBS-OMC/C/BM zo dňa 24.01.2014, že zamestnanec v období 01.05.2013 do oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha poľskému zákonodarstvu. Žiaden zamestnanec nesmie byť poistený v systéme sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Na základe uvedeného v súlade s právnym názorom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysloveným v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie č. 12966-4/2018-BA zo dňa 09.05.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vydala napadnuté rozhodnutie č. 32806-3/2020-CA, ktorým deklarovala, že zamestnancovi zamestnávateľa zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy na obdobie od 01.05.2012 do 30.04.2013. Z uvedeného je zrejmé, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca neprekročila svoju právomoc, keď napadnuté rozhodnutie vydala. Skutočnosť, že zamestnanec bude podliehať v období od 01.05.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, určila poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca. V obstaraní podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná návrhmi účastníkov konania, je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému, úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
3. V zákonnej lehote podal voči vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobca. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 základného nariadenia, pretože odvolateľ nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku, odvolateľ podlieha legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Zdôraznil, že vykonáva žalobca podnikateľskú činnosť na vlastný účet a z tejto činnosti žalobca platil príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Dňa 01.05.2012 žalobca dodatočne uzavrel pracovnú zmluvu s firmou ADVERTON, s.r.o. na území Slovenskej republiky, pracoval do 31.03.2015. Poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 30.04.2013 do 31.03.2015. Z dôvodu novej zmluvy žalobca podal návrh na Sociálnu poisťovňu o určenie príslušnej legislatívy podľa obsahu čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ako dôkaz predložil pracovnú zmluvu s firmou ADVERTON, s.r.o. Žalobca mal podľa pracovnej zmluvy plniť úlohy, ktoré dostal na území Slovenska. Práca spočíva v iných činnostiach, než ktoré sú uvedené v rámci podnikateľskej činnosti, preto došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu čl. 11. Poukázal na čl. 13 ods. 3 základného nariadenia pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska, tento zákon podľa zásady koordinácie, ktorá je opakom harmonizácie národných systémov zavedených pojmov a inštitúcií, priradenej klasifikácia pracovníka ako zamestnanca. Poľský poisťovací orgán nemal podľa žalobcu právomoc posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle, toto môže byť vykonané iba na základe skutočností označených kolíznou normou miesta zamestnanca a len orgánom príslušným používať tieto pravidlá. Poľský poisťovací orgán po konzultácií so Sociálnou poisťovňou prispel k situácií, v ktorej žalobca podnikajúc a vykonávajúc nájomnú prácu v rôznych členských štátoch podliehal právnym predpisom viac ako jednej krajiny. Treba vziať do úvahy, že Sociálna poisťovňa nepožiadala spoločnosť, aby preukázala zamestnávateľovi akékoľvek dokumenty a je ťažké predvídať aké požiadavky môže mať kontrolujúci
orgán. Na skutočný účel kontroly poukazuje skutočnosť, že spoločnosť dala príkaz zamestnancom preskúmať dostupnú dokumentáciu zamestnancov ADVERTON, s.r.o. Sociálna poisťovňa nemala od začiatku záujem o dokumentáciu spoločnosti zamestnancov. Zamestnávateľ žalobcu mal na základe zmluvy dávať čas, ktorý zaručí, že jeho práca nepredstavuje marginálnu prácu, pretože predstavovala viac ako 5 % reálneho času vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti. Prácu vykonáva žalobca s príslušnou frekvenciou uvedenou v pracovnej zmluve podľa vôle zamestnávateľa. Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou z pracovnej zmluvy je práca promótora služieb a produktov pokutovaných zamestnávateľom alebo jeho klientom. Sociálna poisťovňa z neznámych dôvodov tvrdí, že práca nie je vykonávaná, pretože zamestnanci spoločnosti ADVERTON, s.r.o. neboli počas kontroly v sídle spoločnosti, pričom nikde v zmluve sa nevyžaduje od žalobcu, aby bol v sídle spoločnosti. Vykonávanie práce v stacionárom režime by nemalo zmysel, pretože zamestnávateľ má záujem, aby pracoval v teréne a zoznamoval slovenských podnikateľov s rôznymi ponukami zamestnávateľa. Za prácu dostáva žalobca náležitú odmenu stanovenú v pracovnej zmluve na uvedený dôchodkový účet s ohľadom na kontroly vykonávané u zamestnávateľa. Žalobca má tiež protokol o kontrole, ktorý dodatočne potvrdzuje výkon práce a správne fungovanie spoločnosti a najímanie zamestnancov v súlade s platnými právnymi slovenskými predpismi. Kontroly neodhalili žiadne nedostatky, a preto bolo zistené, že práca bola legálna a vykonávaná a príspevky sú pravidelne platené. Žalobca si je vedomý toho, že veľa rovnakých spoločností vykonáva svoje činnosti v rozpore s vnútroštátnymi predpismi. Spoločnosť, v ktorej je zamestnaný žalobca, však je právne fungujúcou spoločnosťou, ktorá zadáva prácu, platí mzdy a reguluje pohľadávky týkajúce sa príspevkov a daňovej povinnosti. Žalobca bol upozornený spoločnosťou, že nesplnenie pracovných povinností bude mať za následok disciplinárne prepustenie z práce. Žalovaný mylne uvádza, že trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti má nejaký význam. V tomto prípade bolo potrebné zdôrazniť, že sa jedná o kapitálovú spoločnosť, nie o osobnú spoločnosť. Súčasne žalovaný neposkytuje právny základ, ktorý by stanovil kritériá pre určenie sídla alebo bydliska a napriek tomu bola spoločnosť zapísaná na Obchodného registra bez výhrad. Okrem toho, spoločnosť ADVERTON, s.r.o. je ekonomicky efektívna, čo je spojené s prenájmom externej firmy, ktorá podporuje spoločnosť. Preto spoločnosť nemusí zamestnávať administratívnych pracovníkov. Bezdôvodné tvrdenia týkajúce sa miesta sídla spoločnosti nie sú pre žalobcu relevantné, pretože právne predpisy spoločenstva jasne vo svojom obsahu znamenajú, že ide o miesto výkonu práce žalobcu. Napriek tomu, že sa rozhodnutie žalovaného odvoláva na celú radu predpisov, tak neuviedol žalovaný skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu v žalobe.
4. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný, a to v podaní zo dňa 02. decembra 2021. V tomto podaní uviedol, že proti jeho rozhodnutiu bola podaná žaloba žalobcom, čo by zamestnancom na krajský súd. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch, majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Situácia, keď fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j. ak ide o súbeh poistení. Na určenie príslušnosti k právnym predpisom sa uplatňujú tzv. osobitné pravidlá upravené v čl. 13 základného nariadenia pre účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia s rozhodnutím správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom. Z Nariadenia rady ES č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a rady ES č. 987/2009 v koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia. Sociálnej poisťovni bolo zo strany poľskej inštitúcie ZUS v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie, ktorým ZUS určila, že zamestnanec podlieha od 01. mája 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa v tom čase nedisponovala žiadnymi informáciami, ktoré by boli v rozpore s uvedeným určením, vystavila dňa 01. augusta 2012 zamestnancovi potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahuje na držiteľa formulár PD A1 č. 12-00042897-010-000-A-1717374 na obdobie od 01. mája 2012 do 30. apríla 2013. Následne Sociálna poisťovňa zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca, avšak z dôvodu zachovanie právnej istoty nevyhlásila formulár PD A1 v celom rozsahu za neplatný, ale v rámci vzájomnej komunikácie SUZ dospela k záveru, že ak prihlásenie na povinné sociálne poistenie zamestnanca bude trvať aj po uplynutí platnosti vystaveného formulára PD A1, nebude možné so zreteľom na zistené skutočnosti vystaviť nový pokračujúci formulár PD A1. Dňa 28. januára 2014 bol Sociálnej poisťovni zo strany ZUS , Oddzial w Rybniku, v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia
doručené oznámenie č. 340000/511/44/2014/UPS-ON71060901772/C-PM zo dňa 24. januára 2014, ktorým SUZ na základe analýzy, získaných informácií a zhromaždených podkladov určila, že B. C. K. od 01. mája 2013 podlieha poľskej legislatíve sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, definitívnym. Formulár PD A1 vydaný v prejednávanom prípade je len deklaratórnym potvrdením určenia uplatniteľnej legislatívy. Platnosť formulára PD A1 zanikla ku dňu 30. apríla 2013, dátum zániku poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bol vo vzťahu k podanému Registračnému listu FO - odhláška v registri poistencov sporný. Žalovaný upriamil pozornosť na rozsudky Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/31/2019-59 zo dňa 22. apríla 2021 a č. k. 5Sa/25/2019-70 zo dňa 19. novembra 2021, kde Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku poistenia a zdôraznil, že v týchto rozhodnutiach správne orgány rozhodli o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné verejno-právne poistenie, a teda je sporné, či vôbec došlo k ukráteniu subjektívnych práv žalobcu. Žiadal žalobu zamietnuť.
5. K doručenému vyjadreniu žalovaného z doručenky na č. l. rub 50 spisu sa žalobca písomne nevyjadril. Takisto sa nevyjadril ani ďalší účastník konania.
6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za stanovenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri konštatovaní absencie dôvodu pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) - e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.
7. K procesnému postupu krajského súdu, ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15Sa/19/2021-57 zo dňa 08.02.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, za rešpektovania § 137 ods. 2 a 4 SSP.
8. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval s ohľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) a žaloba je podaná žalobcom - fyzickou osobou, keď správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd konštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) SSP, teda zdôraznil, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa § 191 ods. 4 SSP zároveň správny súd vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
9. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
10. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia a konanie o všeobecnej správnej žalobe.
12. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
13. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a určenom k momentu právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.), Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.
14. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
15. Podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
16. Podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").
Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.
17. Podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.
Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.
Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.
Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
18. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
19. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
20. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.
S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
21. Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
22. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej vykonávacie nariadenie), osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.
Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.
23. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia.
Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie.
Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.
24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočností, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou procesno-právnou a hmotno-právnou úpravou.
26. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, čo do podstatného obsahu identifikované v odsekoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ďalej je súčasťou pripojeného administratívneho spisu list subjektu Zakład Ubezpieczeń Społecznych <https://foursquare.com/v/zak%C5%82ad-ubezpiecze%C5%84-spo %C5%82ecznych-i-oddzia%C5%82-w-warszawie/4eadf659e5e83bfaeb92a336>, Oddział w Rybniku,
ul. Reymonta 2, 44-200 Rybnik zo dňa 24.01.2014 č. 340000/511/44/2014/UBS-OM/71060901772/C- PM, podľa ktorého zamestnanec v súlade s čl. 11 ods. 3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 určili príslušnú legislatívu pre pána K. B., nar. XX.XX.XXXX s uvedením, že počas obdobia od 01.05.2013 bude podliehať poľskej legislatíve. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú registračné listy fyzickej osoby žalobcu s vyznačením pracovného pomeru u ADVERTON, s.r.o.
27. Správny súd konštatuje, že v tomto konaní neboli sporné skutočnosti, v zmysle ktorých bol žalobca v relevantnej dobe fyzickou osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával súbežne samostatnú zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky a zároveň bol zamestnancom zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o., so sídlom v Čadci, teda zamestnávateľa majúceho formu obchodnej spoločnosti sídliacej na území Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu priamo vzťahuje úprava vyplývajúca z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - vykonávacie naradenie. Úprava uvedených nariadení má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ, čo vyplýva aktuálne z čl. 288 o fungovaní Európskej únie.
28. Skutočnosť, že žalobca má bydlisko na území Poľskej republiky, odôvodňuje voči žalobcovi určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t. j. v prejednávanej veci príslušnou poľskou inštitúciou. Uvedené vyplýva z čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia, je potom oprávnená, a teda má právomoc posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi. Takéto ustálenie inštitúcie vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia zabezpečuje naplnenie účelu, úpravy oboch uvedených koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa však vylučuje, aby pri aktuálnej a aj v relevantnej dobe v častom jave výkonu činnosti osôb majúcich bydlisko v členských štátoch EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ podliehali systémom sociálneho zabezpečenia naraz viacerých členských štátoch na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho zabezpečenia na druhej strane.
29. Správny súd uvádza, že nebolo sporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych <https://foursquare.com/v/zak%C5%82ad-ubezpiecze%C5%84-spo %C5%82ecznych-i-oddzia%C5%82-w-warszawie/4eadf659e5e83bfaeb92a336> - uvádzaná tiež aj ako ZUS v tomto rozhodnutí žalobcovi určila uplatniteľnosť poľskej legislatívy v období od 01.05.2013, keďže z doručeného potvrdenia vyplýva, že slovenská legislatíva je platná za obdobie od 01.05.2012 do 30.04.2013. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie v čl. 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil a ani nevyhlásil za neplatné.
30. Žalovaný nenamietal po nespornom doručení ZUS zo dňa 24.01.2014 Sociálnej poisťovni ústredie, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad podľa obsahu administratívneho spisu opatrený v lehote 2 mesiacov v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na to sa toto určenie stalo podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím 2-mesačnej lehoty konečným rozhodnutím - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého „Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu
uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné.“, ako aj na závery odseku 34. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého „Vo vzťahu k žalobcovi 1/ a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1/ bola poľskou inštitúciou ZUS príslušnou podľa nariadenia určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. 340000/500/144/2013/PÚVÚ/UVS- OM/76063003346/JF, ktorým bolo žalobcovi 1/ oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1/ konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná.“
31. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle vyššie uvedeného (v tejto časti poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia podľa rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Sžsk/117/2019 zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/49/2019 zo dňa 25.11.2020, ako aj na zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018).
32. Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukázateľne doručený list poľského subjektu ZUS zo dňa 24. januára 2014, hodnotí správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov Európskej únie navzájom a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.
33. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (ADVERTON, s.r.o.) v období od 01.05.2012 do 30.04.2013 podľa slovenskej legislatívy, ak žalobca od 01. mája 2013 podliehal poľskej legislatíve sociálneho zabezpečenia. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa § 194 zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 01. mája 2013 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018. Zvýrazňuje pritom správny súd, že uvedené závery môžu platiť len za situácie, že v následnom konaní pred správnym orgánom nebude zistená existencia okolností preukazujúcich opak vo vzťahu k vyššie uvedenému určeniu uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi.
34. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak po a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
36. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca. Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania nepriznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu a rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke.
37. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa § 169 SSP a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené, a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy § 169 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.