Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-48-2017.pdf
PDF · 110.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v sporovej veci žalobcu: NN Životná poisťovňa, a.s., IČO: 35 691 999, sídlo: Jesenského 4/C, 811 02 Bratislava, zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: Q.. P. E., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: J. XXXX/XX, XXX XX Z. C., zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát so sídlom v Dunajskej Strede, o zaplatenie 3 685,86 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 04. 2017 domáhal zaplatenia sumy 3 685,86 EUR s príslušenstvom. Vecne žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 12. 2012 ako zastúpený uzavrel so žalovaným ako finančným sprostredkovateľom zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania. Táto zmluva bola neskôr nahradená novou zmluvou o vykonávaní finančného sprostredkovania uzavretou dňa 01. 09. 2013. Predmetom oboch zmlúv bolo odplatné sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv a výkon súvisiacej činnosti. Súčasťou zmlúv bola i príloha č. 1, ktorá špecifikovala provízny systém týkajúci sa predmetnej sprostredkovateľskej činnosti. Túto prílohu č. 1 bol žalobca oprávnený kedykoľvek jednostranne meniť. Súčasťou prvej zmluvy bola príloha č. 1 účinná od 30. 04. 2012, ktorá bola nahradená novým znením účinným od 01. 01. 2013 a neskôr znením účinným od 01. 07. 2013. Súčasťou druhej zmluvy bola príloha č. 1 účinná od 01. 09. 2013, ktorá bola nahradená novým znením účinným od 01. 07. 2014. Všetky zmeny prílohy č. 1 boli žalovanému oznámené v súlade so zmluvou prostredníctvom dohodnutých komunikačných prostriedkov a zo strany žalovaného nebol nikdy namietaný dohodnutý spôsob zmeny prílohy. Podľa zmluvy má žalovaný nárok „na vyplatenie odmeny, a to za podmienok, v rozsahu a spôsobom upraveným v zmluve a jej prílohách.“ Jedným z druhov odmien bola aj nadstavbová kmeňová odmena upravená v Oddiele C, Kapitole II. prílohy č. 1. Žalovanému ako vedúcemu obchodnej skupiny zaradenému v kategórii U1 v obdobiach 04/2013 - 06/2014 a 10/2014 - 12/2014 v zmysle uvedenej úpravy nadstavbová kmeňová odmena neprináležala (sadzba nadstavbovej kmeňovej odmeny bola uvedená vo výške 0 %). Napriek tomu však v dôsledku technickej chyby na strane žalobcu došlo v obdobiach 04/2013 - 06/2014 a 10/2014 - 12/2014 k vyplateniu nadstavbových kmeňových odmien vo výške 3 685,86 EUR. Žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s prílohou č. 1 a s výkazmi o vykonanej činnosti, ktoré boli žalovanému pravidelne zo strany žalobcu predkladané a preto žalovaný mal a mohol vedieť, že sadzba nadstavbovej kmeňovej odmeny je v jeho prípade 0 % a výška tejto odmeny je 0,- EUR. Samotná nadstavbová kmeňová odmena bola vyplatená na základe faktúry, ktorej podkladom bol výkaz o vykonanej činnosti. Žalobca má za to, že neoprávneným a neodôvodneným vyplatením nadstavbovej kmeňovej odmeny žalovanému, na ktorú žalovaný nemal v zmysle platného provízneho systému nárok, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka („OZ“), ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 20. 05. 2016. Žalovaný nárok žalobcu neuznal. Žalobca si uplatnil tiež úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo žalovanej istiny, a to podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka („ObchZ“) v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. („Nariadenie“). Úrok z omeškania žalobca žiada priznať od 04. 06. 2016 do zaplatenia. Ďalej si žalobca uplatnil nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR podľa § 369c ods. 1 ObchZ v spojení s § 2 Nariadenia.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: výpis z online obchodného registra žalobcu (č.l. 10 - 12), rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-010/2004/ POIS (č.l. 13 - 14), Zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania z 21. 12. 2012 (č.l. 15 - 18), Zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania z 02. 09. 2013 (č.l. 19 - 25), Dodatok č. 1 k Zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania z 02. 09. 2013 (č.l. 26), Príloha č. 1 - Provízny systém týkajúci sa výkonu sprostredkovateľskej činnosti podľa Zmluvy, verzia platná od 30. 04. 2012 (č.l. 27 - 34), bankové výpisy (č.l. 35 - 52), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 53), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 53), faktúra č. XX/ XXXX (č.l. 54), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 54), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 55), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 55), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 56), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 56), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 57), faktúra č. XX/ XXXX (č.l. 57), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 58), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 58), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 59), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 59), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 60), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 60), faktúra č. XX/ XXXX (č.l. 61), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 61), Tabuľka s výpočtom neoprávnene vyplatenej odmeny (č.l. 62), Dotazník k ukončeniu spolupráce (č.l. 63), Preberací protokol (č.l. 64), doručenka (č.l. 65), Reakcia na výzvu (č.l. 66), prehľad úrokových sadzieb ECB (č.l. 67), CD nosič (č.l. 68).
3. Na žalobu reagoval žalovaný odporom zo dňa 03. 08. 2017, ktorý podal proti platobnému rozkazu sp. zn. 11Cb/48/2017-74 vydanému tunajším súdom 17. 07. 2017. Namietol, že žalobou uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný, a to uplynutím najviac 3 ročnej premlčacej doby s poukazom na § 107 ods. 1 a 2 OZ. Uviedol, že rovnako aj žalobca mohol a mal vedieť, že sadzba kmeňovej odmeny je v predmetnom prípade 0 % a výška tejto odmeny 0,- EUR, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že samotný žalobca vypracovával dokumentáciu preukazujúcu skutočnú výšku kmeňovej odmeny prináležiacu žalovanému, ako aj to, že žalobca bol oprávnený kedykoľvek jednostranne meniť a dopĺňať prílohu č. 1. Ďalej žalovaný uviedol, že výkon jeho činnosti pre žalobcu spĺňal znaky závislej práce a teda zo strany žalobcu mohlo dôjsť k obchádzaniu Zákonníka práce. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný k odporu nepripojil listinné dôkazy (odvolal sa na dôkazy už založené v súdnom spise), ani nenavrhol iné dôkazy.
4. Na odpor žalovaného žalobca reagoval podaním z 01. 12. 2017. S tvrdeniami žalovaného nesúhlasil. Poukázal na obchodnoprávny vzťah medzi ním a žalovaným a odmietol, že by dochádzalo k obchádzaniu Zákonníka práce. Žalovaný vykonával činnosť finančného agenta na základe oprávnenia podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve ako podnikanie. Vzhľadom na to, ako aj s poukazom na samotnú povahu činnosti žalovaného má žalobca za to, že vykonávané činnosti sa dotýkali výkonu podnikania u oboch účastníkov. Žalovaný vystupoval ako podnikateľ a preto bol povinný znášať určitú mieru podnikateľského rizika súvisiacu s výkonom podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný bol oboznámený s províznym systémom. Skutočnosť, že u žalobcu došlo k technickej chybe, ktorej dôsledkom bolo neoprávnené vyplatenie nadstavbovej kmeňovej odmeny, nie je natoľko relevantnou skutočnosťou, ktorá by bola spôsobilá vylúčiť alebo znížiť obozretnosť žalovaného pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Pričom žalovaný si mohol a mal byť vedomý toho, v akej pozícii sa nachádza a aké práva a povinnosti mu z toho vyplývajú a tiež aké provízie a odmeny sú mu vyplácané, v akej výške a za akých podmienok. Rovnako uvedené nie je dôvodom pre zánik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. V ďalšom texte žalobca obsiahle dôvodil, že žalovaný bol s províznym systémom oboznámený a že žalobca bol oprávnený tento systém jednostranne meniť (pozn. rozsudok tieto obsiahle vyjadrenia nepopisuje, keďže v konaní nebolo sporné, či žalovaný bol alebo nebol oboznámený s prílohou č. 1 a táto otázka ani nie je podstatná pre rozhodnutie súdu). Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, žalobca poukázal na to, že nároky z bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa premlčujú vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov, pričom sa odvolal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 86/2005 a 4 Obo 57/003, na nálezy ÚS SR sp. zn. II. ÚS 92/06-39 a IV. ÚS 214/04, ako aj niektoré rozhodnutia českých súdov. K svojmu podaniu žalobca pripojil listinný dôkaz - Oznámenie o zmene províznych podmienok prostredníctvom komunikačných prostriedkov (č.l. 86 - 90).
5. Žalovaný reagoval podaním z 29. 12. 2017. Obsiahle popisoval rôzne obmedzenia spojené so spoluprácou so žalobcom, ktoré ho vedú k presvedčeniu, že práca pre žalobcu má znaky závislej práce (pozn. tieto skutočnosti nie sú pre rozhodnutie súdu relevantné a preto ich rozsudok bližšie nepopisuje). Otázku premlčania ponechal na uvážení súdu. Ďalej žalovaný tvrdil, že ho žalobca uviedol do omylu, keď mu sľúbil mesačnú odmenu cca 1000,- EUR; inak by žalovaný na pozíciu Unit Managera ani nenastúpil. Reálne vyplácané odmeny však boli výrazne nižšie. Vtedajšie vedenie žalobcu predmetné odmeny vyplácalo Unit Managerom zámerne, aby ľudia vykonávajúci funkciu Unit Manager neukončili spoluprácu so žalobcom na celorepublikovej úrovni. Týkalo sa to 42 Unit Managerov. Žalobca navrhol v konaní vypočuť všetkých Unit Managerov. Nové vedenie žalobcu ponechalo tento stav do decembra 2014 a od januára 2015 začalo s personálnymi zmenami hlavne na úrovni Finančných Agentov a Unit Managerov. Zrušenie vyplácania nadstavbovej kmeňovej odmeny im pomáhalo v tom, aby Unit Manageri odchádzali z vlastnej iniciatívy kvôli nízkym mesačným odmenám. Ďalej žalovaný poukázal na to, že všetky provízie boli vyrátané výhradne zo strany žalobcu a podľa ním určených vzorcov. Žalovaný nemohol do fakturácie zasahovať ani ju pripomienkovať. Žalobca každý mesiac vystavil v mene žalovaného faktúru a uhradil žalovanému sumu uvedenú vo faktúre. Žalovaný navrhol výsluch svedkyne Márie Vitálošovej, aby vysvetlila zabehnutý systém vyplácania provízií a fakturácie.
6. Na podporu svojich tvrdení žalovaný k podaniu pripojil listinné dôkazy: Materiál č. 7/25/2012 (č.l. 95), Uznesenie Mesta Dunajská Streda č. 25/397/2012 (č.l. 95), email komunikácia (č.l. 96 - 98), Prehľad vyplatených provízií (č.l. 99).
7. Žalobca reagoval podaním z 03. 07. 2018. Úvodom sa vyjadril k tvrdeniam žalovaného, že výkon jeho činnosti pre žalobcu mal mať znaky závislej práce, čo žalobca opakovane odmietol a zdôraznil, že žalovaný spolupracoval so žalobcom ako viazaný finančný agent podľa zákona o finančnom sprostredkovaní. Žalobca odmietol, že by žalovanému neboli poskytnuté provízne podmienky už pri uzavretí zmluvy. Podpisom zmluvy s nimi žalovaný vyjadril svoj súhlas. Ak sa s nimi aj žalovaný neoboznámil, nemôže to byť na škodu žalobcu. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil právny základ vymáhaného nároku ani jeho existenciu, pričom ho dokonca nepriamo potvrdil tým, že jeho vymáhanie považuje po toľkých rokoch za neetické a zavádzajúce. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je konštruované aj ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, čo korešponduje s daným prípadom, keď došlo ku generovaniu a následne aj mylnému zaslaniu nadstavbových kmeňových odmien žalovanému. Žalobca namietol výsluchy svedkov z dôvodu nehospodárnosti, keďže žalobcovi nie je zrejmé, na preukázanie akých sporných skutočností by mali byť svedkovia vypočutí.
8. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu pripojil nasledovné listinné dôkazy: Príloha č. 1 - Provízny systém týkajúci sa výkonu sprostredkovateľskej činnosti podľa Zmluvy, verzia platná od 30. 04. 2012 (č.l. 121 - 136), Príloha č. 1 - Provízny systém týkajúci sa výkonu sprostredkovateľskej činnosti podľa Zmluvy, verzia platná od 01. 01. 2013 (č.l. 137 - 148), Príloha č. 1 - Provízny systém týkajúci sa výkonu sprostredkovateľskej činnosti podľa Zmluvy, verzia platná od 01. 07. 2013 (č.l. 149 - 161), Príloha č. 1 - Systém odmeňovania, verzia platná od 01. 09. 2013 (č.l. 162 - 174), Príloha č. 2 k Zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania (č.l. 175).
9. Žalovaný reagoval podaním z 16. 08. 2018. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, či žalovanému vôbec vyplácal nadstavbové kmeňové odmeny, resp. ak ich vyplácal, v akej výške boli tieto odmeny. Žalobca predložil faktúry, v ktorých bola uvedená iba celková čiastka k vyplateniu. Vo faktúre nebol uvedený ani odkaz na zmluvy, ani nebol špecifikovaný spôsob výpočtu celkovej odmeny žalovaného. Tabuľku o jednotlivých sumách nadstavbových odmien považuje za nepreskúmateľný dôkaz, z ktorého nevyplýva, či boli žalovanému vyplácané nadstavbové kmeňové odmeny. V tabuľke mohol žalobca uviesť akékoľvek sumy. Žalovanému neboli nadstavbové kmeňové odmeny vyplácané, pričom žalobca v tejto súvislosti nepredložil žiadne dôkazy. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca nepredložil v konaní prílohu č. 1, ktorá by bola podpísaná žalovaným. Žalovaný mohol predložil dokumenty s akýmkoľvek obsahom. Žalovaný preto namietol, že žalobca nepredložil prílohy, ktoré tvorili obsah zmlúv o vykonávaní finančného sprostredkovania, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný zopakoval, že odmeny mu boli vyplácané na základe rozhodnutia vedenia žalobcu a nie na základe technickej chyby, ako to teraz tvrdí žalobca. Tvrdenie o technickej chybe žalovaný považuje za vykonštruované a účelové. Žalovaný nevedel, akým spôsobom žalobca vypočítal jeho odmenu; faktúry vystavil žalobca v každom mesiaci na základe vlastných výpočtov. Nie je teda
jasné, či v odmene bol aj nadstavbové kmeňové odmeny alebo ďalšie formy odmeny. Poukázal na Spoločné ustanovenia prílohy č. 1, časti Odmeny, v ktorých bolo uvedené, že žalobca mohol vyplatiť žalovanému aj ďalšie nešpecifikované odmeny. Žalobcom vymáhaná časť teda mohla byť i takouto odmenou. Keďže faktúry neobsahovali žiadne špecifikácie alebo spôsob výpočtu odmeny žalovaného, nie je možné určiť, aké provízie resp. iné odmeny boli žalovanému vyplácané.
10. Súd vykonal dokazovanie z listinných dôkazov založených v spise a oboznámením obsahu súborov na CD nosiči (č.l. 68) a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
11. Žalovaný vykonával pre žalobcu finančné sprostredkovanie v oblasti uzavierania poistných zmlúv, a to na základe Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania z 21. 12. 2012 a následne Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania z 01. 09. 2013. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Za výkon finančného sprostredkovania žalobca uhradil žalovanému v období, ku ktorému sa viaže žaloba, nasledovné faktúry: faktúru č. XX/XXXX v sume 725,91 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 1 116,22 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 923,82 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 1 333,10 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 636,02 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 797,35 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 746,48 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 782,66 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 1 021,87 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 1 142,64 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 586,09 EUR, faktúru č. XX/ XXXX v sume 614,88 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 922,84 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 475,01 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 1 029,43 EUR, faktúru č. XX/XXXX v sume 283,61 EUR, faktúru č. XX/ XXXX v sume 601,60 EUR a faktúru č. XX/XXXX v sume 639,82 EUR. Podkladom pre vystavenie faktúr bol vždy výkaz o vykonanej činnosti za uplynulé obdobie vypracovaný žalobcom, pričom aj samotné faktúry v mene žalovaného vyhotovoval žalobca. Žalobca na základe takto vystavených faktúr uhradil žalovanému odmenu vo výške uvedenej vo faktúre. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné (§ 151 ods. 1 CSP), pričom vyplývajú i z listinných dôkazov založených v spise.
12. Sporným medzi stranami bolo, (i) či súčasťou súm podľa predmetných faktúr (celková čiastka k vyplateniu) bola i nadstavbová kmeňová odmena a ak áno, v akej výške, a (ii) či žalobca má právny nárok požadovať vrátenie vyplatených odmien alebo ich časti, ak to bol žalobca, kto vyhotovoval faktúry na základe ním generovaného výkazu výkonov, sám nastavoval systém odmeňovania a bol oprávnený jednostranne meniť prílohu č. 1 k zmluve a žalovaný fakturáciu ani výšku odmeny nemohol ovplyvniť. Okrem toho žalovaný namietol premlčanie žalovaného nároku podľa § 107 OZ.
13. Prvá otázka, s ktorou sa súd vysporiadaval, bola otázka premlčania žalobou uplatneného nároku. Súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe (napr. NS SR sp. zn. 5 Obo/86/2005, 6 Obo 191/2003, ÚS SR sp. zn. II. ÚS 92/06-39) sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov (§ 397 ObchZ); ustanovenia § 107 OZ sa neaplikujú. Chronologicky prvá platba, ktorá je predmetom žaloby, bola poukázaná na účet žalovaného dňa 10. 05. 2013 (č.l. 35). Žaloba bola podaná dňa 27. 04. 2017, t.j. pred uplynutím premlčacej doby 4 rokov (10. 05. 2017). Z uvedeného vyplýva, že žalovaným vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Preto bolo potrebné, aby súd žalobu prejednal a posúdil.
14. Podľa § 451 ods. 1 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
15. Podľa § 451 ods. 2 OZ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku („CSP“) Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa čl. 15 CSP Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
18. Podľa § 153 ods. 1 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
19. Podľa § 153 ods. 2 CSP Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
20. Podľa § 153 ods. 3 CSP Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
21. Súd v prvom rade poukazuje na obsah predmetných faktúr, v ktorých je uvedené: „Fakturujeme Vám sprostredkovanie poistenia v zmysle zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa priloženého zoznamu získaných klientov. Celková čiastka k vyplateniu:“ Z faktúr nie je zrejmé, z čoho (z akých konkrétnych odmien v zmysle provízneho systému žalobcu) fakturovaná suma pozostáva, najmä nie je zrejmé, či vôbec a ak áno, v akej výške, fakturované sumy zahŕňajú i nadstavbovú kmeňovú odmenu. Žalobca k žalobe priložil tabuľku (č.l. 62), v ktorej sú uvedené čiastky nadstavbových kmeňových odmien, ktoré podľa žalobcu mali byť súčasťou celkových súm podľa jednotlivých faktúr. K tomu žalobca priložil CD s 18 excelovskými tabuľkami, ktoré detailnejšie rozpisujú, z čoho majú pozostávať sumy uvedené v súhrnnej tabuľke na č.l. 62. K tomu súd uvádza, že tieto dôkazy nepreukazujú, že uvedené sumy boli v skutočnosti súčasťou fakturovaných súm. Žalobca nepredložil v konaní výkazy vykonanej činnosti (zoznamy získaných klientov), ktoré boli podkladom pre fakturáciu a z ktorých by bolo možné jednoznačne ustáliť, či a v akej výške fakturované celkové sumy zahŕňali aj nadstavbové kmeňové odmeny. Súd nemá pochybnosť o tom, že žalobcom predložené tabuľky boli vytvorené až dodatočne, a to pre potreby podania žaloby a preto samé o sebe nemajú výpovednú hodnotu a nijako nepreukazujú, že reálne fakturované a uhradené čiastky zahŕňali i nadstavbové kmeňové odmeny v sumách, ktoré žalobca vyčísloval v tabuľkách priložených k žalobe. Žalobca na pojednávaní dňa 23. 11. 2021 uviedol, že predloží provízne zostavy, ktoré boli podkladom fakturácie. Tento návrh na vykonanie dôkazov však súd neakceptoval s poukazom na § 153 CSP. Žalovaný v podaní zo 16. 08. 2018 (ktoré bolo žalobcovi riadne doručené dňa 11. 01. 2021) rozporoval existenciu žalovaného nároku, pričom jasne uviedol, že z faktúr nie je možné nijako vyčítať, či a v akej výške obsahujú i nadstavbovú kmeňovú odmenu. Žalobca nereagoval na toto podanie predložením príslušných dôkazov a tieto nepredložil ani na pojednávaní dňa 23. 11. 2021. Súd preto postupoval v súlade s § 153 a § 157 ods. 1 CSP, neodročil pojednávanie a na tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania neprihliadol. Súd zároveň dospel k záveru, že doplnenie dokazovania nie je potrebné ani vzhľadom na právny názoru súdu v danej veci (viď. odsek 22 tohto rozsudku). Súd preto ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný prijal od žalobcu platby z titulu nadstavbových kmeňových odmien a teda nepreukázal existenciu žalovaného nároku ako takého. Súd preto nemohol o žalobe rozhodnúť inak, než ju zamietnuť, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Toto rozhodnutie súdu nemôže byť pre žalobcu prekvapivé, keďže je základnou povinnosťou žalobcu preukázať existenciu ním uplatneného nároku a na jeho nepreukázanie bol upozornený v podaní žalovaného z 16. 08. 2018.
22. Ak by však aj žalobca preukázal, že súčasťou predmetných faktúr boli nadstavbové kmeňové odmeny vo výškach podľa tabuliek, ktoré žalobca pripojil k žalobe, i tak by podľa názoru tunajšieho súdu bolo potrebné žalobu zamietnuť, pretože nejde o neoprávnene prijaté platby na strane žalovaného. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že podkladom pre vystavenie faktúr boli výkazy vykonaných činností za uplynulé obdobie, ktoré vyhotoval žalobca. Žalobca vystavoval v mene žalovaného i faktúry. Zmluva (či už zmluva I alebo zmluva II) ani ich prílohy (žiadna z nich) neupravovali právo žalovaného kontrolovať výkazy či namietať ich správnosť, ani neupravovali prípadný „reklamačný proces“ vo vzťahu k žalovaným prípadne namietanej nesprávnosti faktúr. Práve naopak. V prílohe č. 1, verzii platnej od 01. 09. 2013, je dokonca v Kapitole I., bode 1 výslovne uvedené, že „...ING preberá za Agenta povinnosť vystavovať faktúry v súvislosti s plnením predmetu Zmluvy Agentom... ...Agent sa zväzuje akceptovať faktúry vystavené podľa tohto odseku“. S akoukoľvek kompetenciou je zásadne spojená i zodpovednosť. Ak žalobca prevzal povinnosť vystavovať faktúry za činnosť žalovaného podľa zmluvy, potom prevzal i zodpovednosť za správnosť ním vyhotovených faktúr. Ak faktúry žalobca vyhotovil nesprávne (súd však zdôrazňuje, že toto v konaní preukázané nebolo), potom i zodpovednosť nesie žalobca a teda je povinný znášať i následky s tým spojené, vrátane škôd, ktoré si sám spôsobil. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný bol povinný znášať určitú mieru podnikateľského rizika súvisiacu s výkonom jeho podnikania, pričom technická chyba na strane žalobcu nie je skutočnosťou, ktorá by
mohla vylúčiť alebo znížiť obozretnosť žalovaného pri výkone jeho podnikania a žalovaný si mal byť vedomý toho, na akej pozícii sa nachádza, aké práva a povinnosti mu z toho plynú a na aké provízie a odmeny má nárok. Toto tvrdenie je v danom kontexte absurdné. Pochybenie žalobcu pri vystavení faktúry (jeho vlastnou činnosťou a na základe ním generovaných údajov) je podnikateľským rizikom žalobcu a nie žalovaného. Žalobca má právo, avšak nepochybne nie právnu povinnosť, kontrolovať správnosť výkazov generovaných žalobcom. To platí zvlášť ak je v prílohe č. 1 výslovne uvedené, že žalovaný sa zaväzuje akceptovať faktúry vystavené žalobcom podľa jeho údajov. Preto nie je správny názor žalobcu, že žalovaný prijal sporné plnenie bez právneho dôvodu. Naopak, žalovaný nebol oprávnený fakturáciu rozporovať a bol povinný prijať takú platbu, akú vyčíslil žalobca. Nejde teda o plnenie bez právneho dôvodu, ani o plnenie z neplatného právneho úkonu či z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Interná chyba u žalobcu je podnikateľským rizikom žalobcu. Ak k takej chybe a nesprávnostiam skutočne došlo (čo v konaní nebolo preukázané), potom má žalobca nárok na náhradu škody voči tomu, kto chybu spôsobil, avšak rozhodne nemá nárok na vrátenie platieb, ktoré žalovaný v súlade so žalobcom nastavenými pravidlami odmeňovania (príloha 1 a súvisiace ustanovenia zmluvy) prijal podľa žalobcom vyhotovených dokladov (a z ktorých odviedol daň, odvody a ktoré pravdepodobne už i spotreboval). Žalovaný nie je povinný vytvárať rezervy na to, aby mohol vrátiť žalobcovi platby, keď mu žalobca kedykoľvek počas premlčacej doby oznámi, že sa pomýlil. Riziká spojené s nesprávnou fakturáciou a fungovaním interných systémov žalobcu znáša výlučne žalobca. Aj z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť.
23. Žiada sa tiež dodať, že ak žalobcom presadené nastavenie vzťahu medzi účastníkmi je také, že žalovaný v zásade len čaká, koľko mu žalobca mesačne vyplatí (prílohu č. 1 mení žalobca podľa svojho uváženia, výkazy výkonov generuje žalobca, žalobca vystavuje faktúry, určuje ich splatnosť, určuje výšku odmien, atď.), potom ak žalobca spraví v tomto nastavení chybu vo svoj neprospech a keď to zistí, tak s odstupom niekoľkých rokov žiada vrátenie časti odmien, pretože sa pomýlil, resp. mal technickú chybu (pričom existencia technickej chyby tiež nebola v konaní preukázaná napriek tomu, že žalovaný uviedol, že odmeny mali byť vyplácané na pokyn vedenia žalobcu a žiadal v tejto súvislosti vypočutie svedkov), ide o také konanie žalobcu, ktoré podľa názoru tunajšieho súdu nezodpovedá poctivému obchodnému styku a súd mu i z tohto dôvodu nemôže poskytnúť súdnu ochranu (§ 265 ObchZ). Aj z tohto dôvodu súd žalobe nemohol vyhovieť.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaným navrhovaných svedkov, pretože ich výsluch nebol pre rozhodnutie súdu nevyhnutný a viedol by k neodôvodnenému predlžovaniu konania.
25. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.