Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/3/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B., prechodne bytom E. XX, XXX XX E., 2/ F. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX B., obaja právne zastúpení advokátom Mgr. Oto Saloky, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, IČO: 42 419 174, proti žalovanej: A. G., F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. H. I. XXX/XX, XXX XX C., bytom J. XX/X/XX, XXXX K., F., o určenie hranice medzi pozemkami, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -104 z 16.12.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. -160 z 20.11.2023 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v znení opravného uznesenia a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v znení hore označeného opravného uznesenia Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že cit.: „I. Súd určuje, že hranica medzi pozemkami reg. CKN parc. č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie E. a pozemkami registra CKN parc. č. XXX L. M. XXX vo vlastníctve žalovanej zapísanými na LV č. XXX pre katastrálne územie E., prechádza bodmi č. X, M.X, M. X L. M.X vyznačenými v zázname podrobného merania zmien č. XXX, vyhotovenom geodetom A. D., podnikajúcim pod obchodným menom A. D. - N., úradne overenom dňa XX.X.XXXX G. O. H., katastrálnym odborom pod N./XXXX, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku. II. Súd určuje, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku reg. CKN parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 970 m2, zapísaného na LV č. XXX, pre katastrálne územie E., obec E., okres H. a to žalobca v 1. rade v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/8 k celku a žalobca v 2. rade v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 6/8 k celku a žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku reg. CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 452 m2 a pozemku reg. CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 356 m2 zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. E., obec E., okres H., v podiele 1/1 k celku. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon).

3. Konštatoval, že v predmetnej veci bol medzi stranami sporný priebeh hraníc medzi pozemkom C-KN parc. č. XXX zapísaným na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a bezprostredne

susediacimi pozemkami registra C-KN parc. č. XXX L. M. XXX zapísanými na LV č. XXX pre k. ú. E., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pričom z vykonaného dokazovania zistil chybný zákres hranice medzi nimi v katastrálnej mape. Na podklade nákresu katastrálnej mapy, ktorú žalobcovia priložili k žalobe konkrétne konštatoval, že rodinný dom žalobcov 1/ a 2/ je na nej zakreslený na pozemku C-KN parc. č. XXX, hoci z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že rodinný dom súp. č. XX je postavený na pozemku registra C-KN parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie v spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Ďalej súd prvej inštancie ustálil, že G. O. B., odbor opravných prostriedkov v rozhodnutí z 20.08.2019, sp. zn. P. konštatuje, že v dedičských konaniach D 1898/88 a D 546/90 právni predchodcovia žalobcov, resp. aj žalobca 1/, nadobúdali okrem iných aj parcelu EN č. XXX, na ktorej sa nachádza rodinný dom súp. č. XX zapísaný na LV č. XXX. Chybnosť zákresu podľa súdu prvej inštancie vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. , ktorého predmetom bolo zrušenie práva prechodu Q. G. cez plochu vyznačenú v nákrese z XX.XX.XXXX B. L. na parcele EN č. XXX na jeho pozemok EN č. XXX, pričom prílohu tohto rozhodnutia tvorí situačný nákres vyhotovený XX.XX.XXXX Q. R., z ktorého je zrejmé, že parcele EN č. XXX by mala zodpovedať súčasná parcela KN-C č. XXX a parcele EN č. XXX súčasné parcely KN-C č. XXX L. XXX. Z tohto nákresu ďalej vyplýva, že dom žalobcov (súp. č. XX) a stodola už vtedy stáli a boli aj zakreslené na parcele EN č. XXX (M. XXX). Považoval za zrejmé, že hranica medzi EN č. XXX a EN č. XXX prebiehala kolmo smerom na obecnú cestu. Uvedené vyplýva aj z katastrálnej mapy z roku 1968. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaná v konaní nepreukázala, aby od roku 1968, resp. 1976 došlo k zmene hraníc medzi pozemkami, nepredložila k tomu žiaden dôkaz, ktorý by vyvracal správnosť podrobného merania zmien a ani k tomu nenavrhla žiadne dokazovanie. Žalovaná ani nepreukázala, aby k spornej časti pozemku nadobudla vlastnícke právo iným spôsobom, resp. aby spornú časť vydržala. Uvedené vyvracia to, že na časti spornej nehnuteľnosti sa nachádza rodinný dom žalobcov a časť bola oplotená ako je uvedené vyššie. Zastal preto názor, že za týchto okolností žalovaná nemohla splniť podmienky vydržania, keďže jednou z podmienok vydržania je držba. Súčasne konštatoval, že záznam podrobného merania zmien vyhotovený geodetom A. D. žalovaná relevantným spôsobom nespochybnila a ani súd nemal dôvodné pochybnosti o jeho správnosti.

4. O trovách konania sporových strán súd prvej inštancie rozhodol podľa vychádzajúc zo záveru o plnom úspechu žalobcov 1/ a 2/ v konaní ako aj o absencii dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania v zmysle .

5. Proti tomuto rozsudku podala včas a v celom rozsahu odvolanie žalovaná, dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov vymedzených , , , , . Žalovaná namietala, že od počiatku bolo celkom zjavné nerovnovážne postavenie strán sporu, keď na strane žalobcov vystupovali dve osoby zastúpené právnym zástupcom a na strane žalovanej osamotená žalovaná bez právneho zastúpenia a bez právnického vzdelania. V podstatnom namietala nesplnenie poučovacej povinnosti vyplývajúcej z súdom prvej inštancie, a to ani len čiastočným spôsobom, čím od počiatku konania až do vydania napadnutého rozsudku nebola zachovaná zásada rovnosti strán. Taktiež namietala, že napriek označeniu viacerých dôkazov žalovanou sa súd prvej inštancie s týmito návrhmi buď nevysporiadal vôbec, alebo žalovanej neumožnil náležite objasniť, čo sa tým - ktorým navrhovaným dôkazom pokúša preukázať a v dôsledku neznalosti právnych predpisov zo strany žalovanej a nedostatočného poučenia o jej procesných právach a povinnostiach si uľahčil prácu pri protokolovaní jednotlivých dôkazov v zápisnici, pri rozhodovaní o vykonaní toho – ktorého dôkazu, a napokon aj pri vysporiadaní sa s týmito návrhmi v rámci odôvodnenia rozsudku. Rozsudok označila za predčasný a nedostatočne odôvodnený, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Súčasne namietala, že vo veci existujú ďalšie relevantné dôkazy, resp. prostriedky procesnej obrany, ktoré z jej strany aj pre namietané nedostatočné poučenie doposiaľ neboli uplatnené a že súd prvej inštancie v rámci vyhodnocovania skutkového stavu vychádzal len výlučne z dôkazov, ktoré predložili žalobcovia 1/ a 2/ a neprihliadol k dôkazom predloženým žalovanou. Rovnako namietala, že súd prvej inštancie nesprávne konštatuje, že žalovaná v konaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil správnosť podrobného merania zmien a ani k tomu nenavrhla žiadne dokazovanie. Ak aj po roku 1962 prebiehali medzi právnymi predchodcami sporových strán nejaké spory, súčasťou ktorých boli rôzne nákresy, ako napríklad situačný nákres Q. R. z XX.XX.XXXX, na ktorom žalobcovia 1/ a 2/ prakticky vystavali celú dôvodnosť žaloby, všetky tieto nákresy boli vadné, bez akejkoľvek právnej relevancie a neodzrkadľovali skutočný vlastnícky stav. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaná v konaní nepreukázala, aby od roku 1968, resp. 1976 došlo k zmene hraníc medzi pozemkami označila za vadné, nakoľko žalovaná nebola povinná preukazovať zmenu hraníc medzi pozemkami v období od roku 1968, nakoľko už od roku 1962 platí právny stav zhodný so skutočným. Preto dôkazné bremeno o zmene priebehu hraníc od roku

1968 spočíva len na žalobcoch 1/ a 2/. Namietala tiež, že s mapou ktorú žalovaná doložila do súdneho spisu pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Okrem toho namietala, že súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia aj pri počítaní rozmerov nových pozemkov, keď žalovanej po úprave zmenšil rozlohu pozemkov spolu o 143 m2, zatiaľ čo pozemok patriaci žalobcom 1/ a 2/ po úprave zväčšil o 139 m2, pričom nie je známy akýkoľvek právny režim pre plochu o výmere 4 m2, čo žalovaná označila za právne neudržateľné. Súčasne mala za to, že v zmysle § 67 katastrálneho zákona mal byť podkladom pre rozhodnutie súdu geometrický plán, a nie len záznam podrobného merania zmien, ktorý je iba podkladom pre vyhotovenie geometrického plánu, na základe, ktorého je možné vykonať záznam práv k nehnuteľnostiam. Namietala tiež, že by sa predmetných pozemkov týkal tzv. Register obnovenej evidencie pozemkov, že by konanie o zosúladení hranice vedenej pred G. O. H., katastrálnym odborom bolo začaté ex offo, a ďalej, že by situačný nákres z 23.03.1976 vychádzal z konkrétnej situačnej mapy. V napadnutom rozsudku tiež podľa nej absentuje právny podklad potvrdzujúci stotožnenie sporných parciel, keď súd prvej inštancie v bode 22. z odôvodnenia napadnutého rozsudku toto stotožnenie konštatuje iba hypoteticky. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili podaním zo 16.3.2023 žalobcovia 1/ a 2/. Vo vyjadrení argumentovali, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie rozhodujúcich skutočností, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové zistenia a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie konzistentne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil. Námietky žalovanej, že konaním súdu prvej inštancie bola porušená zásada rovnosti strán pred súdom, že žalovaná nebola súdom správne poučovaná (o možnosti dať sa zastúpiť v konaní), že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. že súd prvej inštancie v konaní favorizoval žalobcov 1/ a 2/ právne zastúpených advokátom, označili za účelovú a nedôvodnú. Mali za to, že súd prvej inštancie v konaní zachoval a dodržal zásadu rovnosti strán a že žalovanej bolo na úvod konania doručené listinné poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, ako sa toto doručuje štandardne v každom súdnom konaní. Poukázali na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní konanom 07.11.2022, na ktorom mala žalovaná sama uviesť, že v konaní „nepotrebuje právnika“. Preto označili odvolací dôvod v zmysle žalovanou len za vyfabulovaný. Podľa žalobcov 1/ a 2/ neobstoja ani námietky žalovanej ohľadne nevykonania ňou navrhovaných dôkazov, keďže s návrhmi na dokazovanie žalovanej sa súd prvej inštancie vysporiadal v bodoch 25. a 26. odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ žalovaná k odvolaniu predložila nové dôkazy, na tieto podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ nemožno v odvolacom konaní prihliadať a nemôžu ani zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie a jeho rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené. K tomu poukázali na to, že oprava chyby v katastrálnom operáte nebola G. O. H., katastrálnym odborom, v konaní sp. zn. P./XXXX vykonaná len pre nesúhlas žalovanej, o čom svedčia odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí správnych orgánov vydaných k tejto otázke. Odmietli tvrdenie žalovanej, že by sa podľa máp v katastri nehnuteľností mal rodinný dom žalobcov nachádzať na pozemku žalovanej. Súd prvej inštancie preto pri žalovanej správne konštatoval, že sa nedostala a ani nemohla dostať do držby pozemku pod domom žalobcov 1/ a 2/, a to isté platí aj vo vzťahu k zostávajúcej spornej časti pozemku. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že už v rokoch 1968 až 1977 bola hranica medzi pozemkami sporových strán taká, ako tvrdia žalobcovia, a skutočne sa ničím nepreukázalo, že by kedykoľvek po tomto čase malo dôjsť k zmene tejto hranice, či už právnym úkonom alebo právnou skutočnosťou. Súčasne odmietli tvrdenie, že by sa žalobcovia 1/ a 2/ pred podaním žaloby nepokúsili so žalovanou mimosúdne dohodnúť, keď samotná žalovaná potvrdila, že sa so žalobcom 1/ stretla a o nesúlade v katastrálnej evidencii ohľadne hranice ich nehnuteľností komunikovali. Vzhľadom na uvedené žalobcovia 1/ a 2/ navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcom 1/ a 2/ priznať voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaná odvolaciu repliku a žalobcovia 1/ a 2/ odvolaciu dupliku si v odvolacom konaní neuplatnili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie žalovanej preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v danom prípade posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. ).

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , t. j. že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľke uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , t. j. že vo veci neboli súdom prvej inštancie vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou súdu. Ak však všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. novembra 2019).

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle písm. f) , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia; súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, odvolací súd uvádza, že prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné

vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného uplatnenia koncentračného princípu.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa , t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho, ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

16. Odvolací súd akcentujúc odvolacie námietky žalovanej sa v prvom rade zameral na preverenie, či súdom prvej inštancie došlo k splneniu poučovacej povinnosti vyplývajúcej z a . Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zákonný sudca úpravou z 18.05.2022 vydal súdnej kancelárii pokyn na doručenie žaloby spolu s prílohami, formuláru obsahujúceho poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu a uznesenia vydaného podľa žalovanej a to zásielkou do vlastných rúk. Na písomnom pokyne sudcu zaradenom pod č.l. 47 spisu je záznam o jeho vykonaní súdnou kanceláriou dňa 06.06.2022, na č.l. 48 spisu je založené uznesenie č. k. -48 zo 06.06.2022, ktorým súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe a pod č.l. 49 spisu je zaradené tlačivo Poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Z obsahu spisu však súčasne nevyplýva vykázanie doručenia žaloby a ostatných príloh spolu s Poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu žalovanej, pričom dôkaz o ich doručení nie je ani obsahom elektronického súdneho spisu (ESS). Z obsahu spisu vedeného vo veci však súčasne vyplýva, že žalovaná dňa 29.06.2022 doručila súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie k žalobe.

17. Podľa , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

18. Podľa a , súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

19. Citované ustanovenie je všeobecným základom pre poučovanie strán v civilnom sporovom konaní. Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby vyvolali zamýšľané právne (procesné) účinky, prípadne ako je potrené odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti účastníkov a nestrannosť súdu.

20. V danom prípade je žalovanou ako odvolateľkou namietané neposkytnutie poučenia o jej procesných právach a povinnostiach zo strany súdu a to za situácie, že v spise absentuje jasný dôkaz o doručení písomného poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Obsahom písomného poučenia na č.l. 49 spisu je aj poučenie o možnosti sporových strán nechať sa v konaní zastupovať zástupcom,

ktorého si zvolí a poučenie o práve strany sporu na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie v zmysle Aj keď zo spisu vedeného vo veci vyplýva, že žalovaná 29.06.2022 doručila súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe, z obsahu tohto vyjadrenia nevyplýva potvrdenie žalovanej, že jej spolu so žalobou bolo doručené aj poučenie o procesných právach a povinnostiach, ktorého rovnopis sa nachádza č. l. 49 spisu. Preto samotná skutočnosť, že žalovaná k žalobe doručila vyjadrenie datované dňom 22.06.2022 nepreukazuje splnenie povinnosti súdu vyplývajúce z . Z obsahu spisu nevyplýva ani, že by toto poučenie o procesných právach a povinnostiach bolo žalovanej doručené následne, t. j. v niektorej z iných zásielok súdu doručovaných žalovanej, ani že by zo strany súdu bolo toto poučenie žalovanej poskytnuté v priebehu vo veci uskutočnených pojednávaní. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu a osobitne vzhľadom na absenciu doručenky, ktorá je v zmysle verejnou listinou osvedčujúcou doručenie písomností v nej vyznačených (údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak), je odvolací súd nútený konštatovať, že poučovacia povinnosť súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej vyplývajúca z a a ďalších na neho nadväzujúcich ustanovení (napríklad tretia veta , a a iné) nebola splnená, a tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým aj k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle , uplatneného žalovanou v podanom odvolaní. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani námietka žalobcov 1/ a 2/ uvedená vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že sama žalovaná sa na pojednávaní vyjadrila, že si v konaní nebude platiť advokáta, nakoľko pre absenciu preukázania doručenia vyššie špecifikovaného poučenia žalovanej, nemožno nepochybne uzavrieť, že v priebehu konania bola o možnosti zvoliť si advokáta adresne poučená a hlavne, že bola poučená aj o možnosti žiadať o poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci, za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

21. Je tiež potrebné zvýrazniť, že súčasťou všeobecného poučenia o procesných právach a povinnostiach strany sporu je aj poučenie o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, o podmienkach ich uplatnenia, ako aj o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania ( a ). S ohľadom na nepreukázanie doručenia tohto poučenia žalovanej preto tieto inštitúty nie je možné v konaní považovať za použiteľné. Nemožno tak bez ďalšieho uzavrieť, že dôkazy označené a predložené žalovanou až v odvolaní sú novotami, ktoré žalovaná po vyhlásení odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemohla použiť, z čoho možno odvodiť aj naplnenie odvolacieho dôvodu podľa . Použiteľnosť týchto prostriedkov procesného útoku, resp. procesnej obrany by bola v zmysle vylúčená v prípade, pokiaľ by vina za ich neuplatnenie dopadala výhradne na odvolateľku, čo s ohľadom na opísané okolnosti prípadu nie je daný prípad.

22. Dôsledkom vyššie uvedeného možno napadnuté rozhodnutie považovať minimálne za predčasné, pričom nemožno vylúčiť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym (neúplným) skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolaciemu súdu tak vo svetle vyššie popísaného neostávalo iné, iba rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím ust. a zrušiť a vec mu s použitím ust. vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude napraviť vytknuté pochybenie v procesnom postupe, ktoré viedlo u žalovanej k porušeniu práva na spravodlivý proces, t.j. žalovanú primeraným spôsobom (a preukázateľne) poučiť o jej procesných právach a povinnostiach, tak aby mala reálnu šancu pre uplatnenie svojich procesných práv a splnenie svojich procesných povinností, doplniť dokazovanie vo veci ňou navrhnutými dôkazmi, ktoré sú potrebné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, rozhodnúť o ostatných stranami navrhnutých dôkazoch, ktoré súd prvej inštancie nevykoná z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci nie sú potrebné, riadne vyhodnotiť skutkový stav a jeho vyhodnotenie v novom rozhodnutí o merite veci primerane opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z , vrátane uvedenia dôvodov, pre ktoré niektoré zo stranami navrhnutých dôkazov neboli vykonané. Pritom je potrebné prihliadnuť na to, že procesné povinnosti a procesná zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a

navrhovať dôkazy je doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie ( ), čo súdu umožňuje s využitím postupu podľa viesť konanie materiálne.

25. Následne je úlohou súdu prvej inštancie na riadne zistený a vyhodnotený skutkový stav aplikovať správnu právnu normu, tak aby bol naplnený princíp právnej istoty, t.j. aby bol spor rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V tomto smere je nutné správne a preskúmateľne sa vyporiadať so všetkými okolnosťami, ktoré v konaní vyjdú najavo, najmä pre ktoré je v súbore geodetických informácií aktuálne vedená hranica medzi dotknutými pozemkami práve spôsobom zachyteným v katastrálnej mape a dôvodmi, pre ktoré by podľa žalobcov 1/ a 2/ mala prebiehať inak, teda tak, ako to vyplýva z nimi predloženého záznamu podrobného merania zmien. Pokiaľ navrhovaná zmena hranice medzi dotknutými pozemkami vedie súčasne k zmene výmery dotknutých pozemkov, dochádza tým aj k zmene rozsahu vlastníctva subjektov, ktorých práva sú evidované v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností. Je nutné sa preto zaoberať aj právnymi dôvodmi, pre ktoré možno žalobcov 1/ a 2/ považovať za oprávnených vlastníkov tej výmery pozemkov, ktorá má vyplývať z novo určenej hranice medzi pozemkami. Samotná skutočnosť, že na časti sporného pozemku vo vlastníctve žalovanej sa nachádza rodinný dom žalobcov 1/ a 2/ a časť bola predtým oplotená nie je bez ďalšieho postačujúca pre zmenu hranice pozemkov, ktorej sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú. V realite ide v podstate o bežnú situáciu, keď sa stavba nachádza aj na pozemku vo vlastníctve inej osoby, ktorej právne riešenie je samostatne upravené (napr. ). Rovnako preskúmateľne je potrebné sa vyporiadať aj s námietkami žalovanej, ktorá na hranici medzi pozemkami zachytenej na aktuálnej katastrálnej mape trvá, odôvodňujúc svoje stanovisko staršími mapovými podkladmi, pričom k tejto relevantnej argumentácii žalovanej je potrebné poskytnúť dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď.

26. Pre prípad, že aj po doplnení dokazovania dôjde súd prvej inštancie k názoru, že žalobe je dôvodné vyhovieť, s ohľadom na odvolaciu námietku žalovanej na str. 7 jej odvolania súd prvej inštancie pred svojím rozhodnutím overí na príslušnom orgáne na úseku katastra nehnuteľností možnú vykonateľnosť svojho rozhodnutia, ktorého neoddeliteľnou prílohou bol pri napadnutom rozsudku aj záznamu podrobného merania zmien. Pritom je potrebné dbať na to, aby k rozhodnutiu súdu bol pripojený riadny rovnopis dokumentu, z ktorého má vyplývať geometrické a polohové určenie (resp. zobrazenie pozemku), nie len jeho neoverená farebná kópia, a to tak, že všetky listiny, ktoré budú rozhodnutie tvoriť, musia byť pevne a trvalo s rozhodnutím spojené (por. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov). Zároveň je potrebné dbať na to, aby bol takýto rozsudok doručený stranám sporu riadne aj so všetkými jeho neoddeliteľnými prílohami.

27. Až potom, ako bude konanie v naznačenom smere doplnené, možno vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie znova rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom ( ).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).