Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Cpr/4/2014

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: P. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XX, X.T., zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: EKOM spol. s.r.o., IČO: 31 416 519, so sídlom Priemyselná 5031/18, Piešťany, zastúpený: Mgr. Alena Mikudová, advokátka, so sídlom Orlická 2698/16, Poprad, o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti náhrady mzdy zastavuje.

II. Žalobca má v časti konania o určenie neplatnosti výpovede voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania v časti náhrady mzdy.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2014, opravenou podaním doručeným súdu dňa 11.08.2014 domáhal, aby súd určil, že výpoveď žalovaného daná dňa 27.01.2014 žalobcovi je neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku v sume 424,02 Eur za obdobie od 01.05.2014 do dňa, kedy bude platne skončený pracovný pomer na základe súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. za obdobie 15 mesiacov, celkom v sume 6.360,75 Eur. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Súd rozsudkom č. k. - 149 zo dňa 23.11.2016 návrh na prerušenie konania ako aj žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. - 241 zo dňa 30.01.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia neplatnosti výpovede zmenil tak, že určil, že výpoveď žalovaného daná dňa 27.01.2014 žalobcovi je neplatná. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady mzdy a v časti náhrady trov konania zrušil a vrátil mu vec v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2018.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.12.2018 podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával ako aj určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončí dňom skončenia dočasnej práceneschopnosti žalobcu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 20.02.2020 odmietol dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. - 241 zo dňa 30.01.2018 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

6. Podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 17.12.2020 vzal žalobca žalobu v časti náhrady mzdy späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil skutočnosťou, že žalobca bol dňa 28.04.2014 uznaný práceneschopným, pričom jeho práceneschopnosť nebola do dnešného dňa (04.08.2020) ukončená, t. j. trvala po celú dobu, za ktorú možno podľa priznať náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru.

7. Žalovaný dňa 04.03.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil súdu, že s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu súhlasí.

8. Súd uznesením č.k. - 458 zo dňa 18.10.2021 vylúčil vzájomnú žalobu uplatnenú žalovaným podaním zo dňa 26.12.2018, ktorou sa domáhal určenia, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončí dňom skončenia dočasnej práceneschopnosti žalobcu, ako aj náhrady trov konania, na samostatné konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2021.

9. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

12. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, ako aj súhlas žalovaného súd konanie v časti náhrady mzdy, ktorej sa späťvzatie týkalo zastavil.

14. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Nakoľko v danom prípade rozhodoval súd o dvoch nárokoch uplatnených žalobcom, rozhodol o každom nároku osobitne aj v časti posúdenia náhrady trov konania.

22. O náhrade trov konania v časti určenia neplatnosti výpovede súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti náhrady mzdy súd rozhodol podľa v spojení s . Citované ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania.

24. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. ).

25. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

26. Nález Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp. zn. , uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 14/2017: Princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol.

27. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že bolo v tomto konaní spravodlivé rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o náhradu mzdy. Súd pri tomto rozhodnutí predovšetkým prihliadal na skutočnosť, že žalobca v čase podania žaloby nemohol mať vedomosť o tom, že bude práceneschopný až do rozhodnutia súdu o jeho nároku na náhradu mzdy a taktiež súd prihliadol aj na skutočnosť, že vzhľadom na právoplatné určenie predmetnej výpovede za neplatnú, v prípade, ak by žalobca v danom období práceneschopný nebol mal by nárok na uplatnenú náhradu mzdy. Ktorej výška by bola samozrejme predmetom ďalšieho dokazovania. Zdravotný stav žalobcu nemožno považovať za skutočnosť, za ktorú by bol žalobca zodpovedný, pričom práve táto skutočnosť, nezávislá od vôle žalobcu, bola dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby a zastavenie konania. Tieto skutočnosti považuje súd za dôvody hodné osobitného zreteľa pre dané rozhodnutie. Súd má vzhľadom na okolnosti danej veci za to, že takéto rozhodnutie súdu sa nejaví ako neprimerane tvrdé, ani neodporuje dobrým mravom, ale je v danom konaní spravodlivé.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa a podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.