Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ssk-36-2021.pdf
PDF · 96.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ssk/36/2021
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: G. X., Q.. XX.X.XXXX, U. O. Č.. XXXX/X, J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 4.1.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/11/2021-50 zo dňa 22. júna 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením č.k. 29Sa/11/2021-50 zo dňa 22. júna 2021 odmietol žalobu žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP). V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa správnou žalobou napadla prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.1.2021. Došlo síce k vydaniu odvolacieho rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.3.2021, avšak žalobkyňa prejavila jednoznačnú vôľu ohľadom predmetu súdneho prieskumu. Napriek poučeniu súdom v uznesení č.k. 29Sa/11/2021-25 zo dňa 17.5.2021, ako aj na informatívnom výsluchu dňa 8.6.2021, žiadala zrušiť prvostupňové správne rozhodnutie. Správny súd nemal o jej vôli žiadne pochybnosti a ani o tom, že žalobkyňa nekoná v žiadnom omyle a žiada skutočne preskúmať len prvostupňové správne rozhodnutie. Táto jej vôľa zostala nezmenená aj napriek výzve správneho súdu zo dňa 17.5.2021, v ktorej ju poučil, že je potrebné, aby žalobkyňa správne označila rozhodnutie žalovaného, vydané v konaní o odvolaní žalobkyne. Podľa názoru správneho súdu, súd nemohol vykonať už ďalšie procesné úkony ako tie, ktoré vykonal, aby žalobkyňa odstránila vady žaloby a ako napadnuté rozhodnutie uviedla druhostupňové rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobkyňu, aby žalovala konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobkyni označí alebo negovať či prehliadať výslovne prejavenú vôľu žalobkyne, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobkyňa neuviedla ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavila jednoznačnú vôľu, aby ako o predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí. Pokiaľ žalobkyňa odmietla neformálne nazeranie súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trvala na označení prvostupňového správneho rozhodnutia, je možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné ďalej pokračovať v konaní a vec meritórne prejednať. Správny súd z dôvodu, že zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu, keď žalobkyňa aj po výzve správneho súdu na odstránenie vady žaloby a poučení zotrvala na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým je prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, a nie rozhodnutie vydané po podaní odvolania, žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ ako neprípustnú.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že pokiaľ krajský súd nenariadil verejné pojednávanie, vedome konal s úmyslom porušiť jej základné právo podľa § 5 ods. 6 SSP a článku 12 ods. 1, 13 ods. 4 a 48 ods. 2 Ústavy SR, článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd. Došlo k porušeniu článku 46 ods. 2 Ústavy SR, pretože z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Žalobkyňa sa podanou žalobou pritom domáhala svojho základného práva
- nároku na starobný dôchodok. Namietala neznalosť zákonov zo strany sudkyne, ktorá vedome s úmyslom jej spôsobiť škodu konala protiprávne a ešte na takúto protiprávnosť ju úmyselne navádzala. Zámerne na základe politickej objednávky v celom uznesení chýba citácia § 6 ods. 1, 2 písm. c/ a § 199 ods. 1 písm. a/ SSP. Ďalej namietala právny názor, že v správnom súdnictve je možnosť preskúmať odvolacie správne rozhodnutie, ak bolo vydané, pričom podľa nej ani z ust. § 7 písm. a/ SSP nevyplýva tento právny názor. Vyplýva z neho len, že správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy (teda znova nie rozhodnutie o odvolaní), ak nebolo voči tomuto rozhodnutiu podané odvolanie. Viackrát v kasačnej sťažnosti uviedla, že zotrváva na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalovanej zo dňa 4.1.2021 a to v zmysle § 6 ods. 1, 2 písm. c/ a § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, pričom prejednanie odvolacieho rozhodnutia v danej veci neumožňuje žiadne ustanovenie SSP. Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 2.8.2021. Stotožnila sa s právnym názorom správneho súdu vyslovenom v napadnutom uznesení, keďže žalobkyňa zotrvala na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým je prvostupňové rozhodnutie žalovanej a nie rozhodnutie vydané po podaní odvolania a preto Krajský súd v Žiline žalobu správne odmietol ako neprípustnú. Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť.
4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a je prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v súlade s § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.
5. Zo súdneho spisu krajského súdu mal kasačný súd preukázané, že:
6. Žalobou zo dňa 28.4.2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.11.2021, pričom zrejmú chybu v dátume označeného rozhodnutia opravila v podaní zo dňa 28.5.2021 tak, že žiadala zrušiť rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.1.2021.
7. Krajský súd výzvou zo dňa 10.5.2021 poučil žalobkyňu podľa § 26 ods. 2 SSP o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
8. Uznesením č.k. 29Sa/11/2021-25 zo dňa 17.5.2021 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránila vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu tak, že uvedie označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobkyňa domáha nápravy, deň vydania rozhodnutia a žalobný návrh. V odôvodnení krajský súd uviedol, že s poukazom na § 180 ods. 1 prvá veta SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku a v nadväznosti na existenciu rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (ako odvolacieho orgánu) zo dňa 4.3.2021 o opravnom prostriedku žalobkyne, je potrebné, aby žalobkyňa uviedla číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia, zrušenia ktorého sa v danom súdnom konaní domáha.
9. Žalobkyňa bola predvolaním zo dňa 24.5.2021 predvolaná na informatívny výsluch, ktorý sa konal dňa 8.6.2021.
10. V nadväznosti na zaslanie predvolania na informatívny výsluch žalobkyňa v podaní zo dňa 28.5.2021 uviedla, že trvá na jej návrhu, že správnou žalobou žiada o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.1.2021, teda prvostupňového správneho rozhodnutia, keďže podľa nej Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne nemá takú zákonnú právomoc nahradiť rozhodnutie organizačnej zložky svojim rozhodnutím. Tento jej zákonný dôvod nezmení ani pri plánovanom informatívnom výsluchu.
11. Na informatívnom výsluchu dňa 8.6.2021 bola žalobkyňa zo strany správneho súdu poučená, že ako rozhodnutie, ktoré má súd preskúmať, je potrebné označiť rozhodnutie subjektu, ktorý rozhodol o
jej odvolaní a taktiež, že v opačnom prípade správny súd podanie odmietne. Napriek tomu uviedla, že trvá na preskúmaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.1.2021, ako to už uviedla v žalobe zo dňa 28.4.2021 a tiež v podaní zo dňa 28.5.2021.
12. Na to správny súd dňa 22.júna 2021 vydal napadnuté uznesenie.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
15. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
16. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
19. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
24. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa v správnej žalobe žiadala o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.1.2021. Následne ju správny súd uznesením vyzval na odstránenie vady žaloby spočívajúcej v nesprávnom označení predmetu súdneho prieskumu s tým, že bola poučená o možnosti odmietnutia žaloby. Správny súd tiež osobitnou výzvou žalobkyňu poučil o možnosti dať sa zastúpiť advokátom alebo Centrom právnej pomoci a vykonal s ňou informatívny výsluch, na ktorom bola poučená, v čom spočíva procesný nedostatok žaloby a ako treba opravu urobiť. Napriek tomu žalobkyňa jednoznačne zotrvala na označení prvostupňového rozhodnutia ako predmetu súdneho prieskumu, ktoré vydala Sociálna poisťovňa dňa 4.1.2021. V kasačnej sťažnosti
opätovne výslovne uviedla, že sa domáha súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia žalovanej zo dňa 4.1.2021.
25. Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby. Správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach je povinný správny súd posudzovať neformálne, čo znamená, že nie je nevyhnutné, aby v týchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnil všetky náležitosti správnej žaloby. V uvedenom prípade je nutné konštatovať, že žaloba žalobkyne je v označení predmetu súdneho prieskumu jednoznačná a žalobkyňa takto označila prvostupňové správne rozhodnutie, hoci mala vedomosť o vydaní odvolacieho rozhodnutia, ktoré však ako predmet súdneho prieskumu napriek poučeniu správneho súdu odmietla označiť. Za takýchto okolností je potrebné vychádzať z prejavenej vôle žalobkyne v zmysle dispozičnej zásady zakotvenej v § 5 ods. 5 SSP. V opačnom prípade by súd preskúmaval rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu. Je totiž výlučnou autonómiou vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie.
26. Z jednotlivých podaní žalobkyne (správna žaloba, vyjadrenie na základe výzvy správneho súdu, vyjadrenie na informatívnom výsluchu, kasačná sťažnosť) jednoznačne vyplýva prejavená vôľa sťažovateľky, a to, že predmetom súdneho prieskumu učinila prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 4.1.2021. Zároveň vyslovila právny názor, že odvolacie rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Tento právny názor sťažovateľa pokladá kasačný súd za nesprávny. Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z ust. § 7 písm. a/ SSP a contrario. Musí teda ísť o rozhodnutie konečné v riadnom inštančnom postupe; teda v prípade, ak je v administratívnom konaní prípustné odvolanie, ide o odvolacie rozhodnutie. Táto podmienka vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá má originálnu povahu.
27. Uvedený právny názor vyplýva aj z ustanovení § 177, § 180, § 190 a § 191 SSP. Rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedené v § 177 SSP musí byť vydané žalovaným, ktorým je v zmysle § 180 ods. 1 SSP orgán, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku - v danom prípade ide o rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že sa preskúmava rozhodnutie, ktoré vydal tento orgán, explicitne vyplýva z dikcie § 190 SSP, ktorý stanovuje možnosť zamietnuť žaloby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, teda nie orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Rovnako § 191 ods. 3 písm. a/ SSP uvádza, že zrušiť možno len rozhodnutie žalovaného. V tomto ustanovení je tiež stanovené, že ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, možno zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že nikdy nie je možné zrušiť samostatne len prvostupňové rozhodnutie bez zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Zákon teda ako spôsobilý a samostatný predmet súdneho prieskumu vylučuje prvostupňové rozhodnutie, ak bolo možné podať proti nemu riadny opravný prostriedok (odvolanie) v správnom konaní. Žalobkyňa mala možnosť navrhnúť zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne však žalobkyňa výslovne odmietla.
28. Správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia správnych orgánov- bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu (rovnako uznesenie NS SR sp.zn. 7Sžsk/59/2020).
29. Najvyšší správny súd sa teda nestotožnil so sťažnostnou námietkou, že prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 4.1.2021 bolo správne označené za predmet súdneho prieskumu. Pokiaľ bola žalobkyňa riadne poučená o tom, že predmetom súdneho prieskumu môže byť až konečné, právoplatné rozhodnutie o podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, v danom prípade rozhodnutie generálnej riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 4.3.2021, a napriek tomu zotrvala na prieskume prvostupňového rozhodnutia a aj v kasačnej sťažnosti odmietla svoju žalobu opraviť, uvedené predstavuje taký nedostatok, pre ktorý je potrebné žalobu považovať za neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. Preto krajský súd správne rozhodol, keď žalobu žalobkyne odmietol.
30. Hoci je sťažovateľka fyzická osoba bez právnického vzdelania, kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na článok 11 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa pri posudzovaní obsahu úkonov strán predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Žalobkyňa bola opakovane poučená o tom, ako je potrebné opraviť žalobu a upozornená na dôsledky, ktoré z odmietnutia opravy žaloby vyplynú, to i formou osobného pohovoru. Napriek tomu sťažovateľka zotrvala na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a preto je potrebné jej vôľu rešpektovať.
31. Ohľadom námietky sťažovateľky, že jej žalobu nebolo možné odmietnuť, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo, kasačný súd uvádza, že v zmysle čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok. V zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom je v podmienkach správneho súdnictva Správny súdny poriadok. Vzhľadom na to, že žalobkyňa odmieta splniť procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemôže vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ žalobkyňa neodstráni procesný nedostatok, ktorý bráni jej meritórnemu prejednaniu, a to napriek tomu, že bola riadne poučená o tom, ako tento nedostatok odstrániť.
32. K sťažnostnej námietke žalobkyne, že o jej správnej žalobe správny súd nenariadil verejné pojednávanie a tak došlo k porušeniu jej základných práv, kasačný súd uvádza, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom Správny súdny poriadok výslovne uvádza, že správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej (§ 147 ods. 1 písm. a/ SSP). V zmysle § 148 ods. 1 SSP uznesenie správny súd vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní vo veci samej alebo pri inom úkone správneho súdu, inak v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia uznesenie správny súd vyhotoví písomne a doručí ho účastníkom. Keďže vzhľadom na nedostatok procesnej podmienky v danom prípade nebolo možné nariadiť pojednávanie, krajský súd správne postupoval, keď uznesenie vyhotovil písomne mimo pojednávania a doručil ho sťažovateľke.
33. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku, že v napadnutom uznesení chýba citácia § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ a § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, z kontextu napadnutého uznesenia vyplýva, že správny súd nemal pochybnosť o tom, že žalobkyňa podala správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 6 ods. 2 písm. c/ a § 199 ods. 1 SSP. Pokiaľ by správny súd nemal za to, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach, nebol by pristupoval k žalobkyni neformálne a nepoučoval by ju viacnásobne o správnom označení predmetu súdneho prieskumu. To, že explicitne tieto ustanovenia nie sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutého uznesenia, nemá žiaden vplyv na jeho vecnú správnosť a zákonnosť.
34. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že ani z § 7 písm. a/ SSP nevyplýva, že správne súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí o odvolaní, ale z neho taxatívne vyplýva, že nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak nebolo voči nim podané odvolanie, kasačný súd sa k aplikácii § 7 písm. a/ SSP vyjadril vyššie v odôvodnení. Uviedol, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Týmto rozhodnutím sa má na mysli konečné rozhodnutie v inštančnom postupe správnych orgánov, teda po podaní odvolania odvolacie rozhodnutie. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a/ SSP a contrario. V danej veci správny súd poukázal na konkrétnu skutkovú situáciu, keď sťažovateľka síce podala odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, avšak predmetom súdneho prieskumu učinila samostatne prvostupňové rozhodnutie. Ust. § 7 písm. a/ SSP bolo použité podporne v spojení so skutkovou okolnosťou existujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu, pričom k aplikácii § 98 ods. 1 písm. g/ SSP viedla skutočnosť nesprávneho označenia predmetu súdneho prieskumu, a nie nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku.
35. Na záver kasačný súd dodáva, že sťažovateľka bola riadne poučená podľa § 26 ods. 2 SSP o práve zvoliť si advokáta, resp. možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Napriek tomu zotrvala na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a preto treba rešpektovať jej vôľu. Nie je úlohou správneho
súdu presviedčať a donucovať žalobkyňu, aby žalovala konkrétne rozhodnutie, ktoré jej krajský súd označí alebo negovať jej výslovne prejavenú vôľu, a to ani v sociálnych veciach.
36. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 111/2017-17 z 08.03.2017).
37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyňa z dôvodu neúspechu v tomto konaní nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). Žalovaná ako úspešný účastník má právo na náhradu trov kasačného konania, avšak kasačný súd jej náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné voči žalobkyni náhradu trov spravodlivo požadovať (§ 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť.