Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29Sa-11-2021.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Subarea
29Sa/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: G. X., bytom O. XXXX/X, XXX XX J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.04.2021, v spojení s jej doplnením podaním zo dňa 24.05.2021, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021, ktorým žalovaná žalobkyni nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia obdobie výkonu služby od 01.01.1987 do 31.01.2008. V žalobe o. i. uviedla, že aj za toto obdobie výkonu služby pravidelne odvádzala zákonom predpísané odvody do starobného fondu. V čase, kedy žalobkyňa skončila pracovný pomer, platil zákon č. 461/2003 Z. z.. Poukázala na § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že jej služba v čase od 01.01.1987 do 31.01.2008 nezaložila nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 zák. č. 328/2002 Z. z., nakoľko za účinnosti tohto zákona vykonávala a vykonala službu od 01.07.2002 do 31.01.2008. Keď žalobkyňa nastúpila do výkonu služby, t.j. 01.01.1987, platil zákon č. 410/1991 Zb., ktorý nepoznal dávku - výsluhový dôchodok. Z uvedeného dôvodu tvrdenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí zo dňa 04.01.2021, že „... ku dňu, od ktorého žiadate priznať starobný dôchodok, ste získali 5 735 dní obdobia dôchodkového poistenia...“ je mylné a nezodpovedá skutočnosti. Podľa žalobkyne, k dátumu, odkedy žiadala o priznanie starobného dôchodku, získala 13 436 dní obdobia dôchodkového poistenia (36 rokov a 81 dní). Z uvedeného dôvodu nie je správne tvrdenie v napadnutom rozhodnutí žalovanej zo dňa 04.01.2021, že „Nezískali ste najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na sumu minimálneho dôchodku ...“. Ako prílohu žaloby pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021.
2. Na výzvu správneho súdu žalobkyňa dňa 14.05.2021 do spisu doručila rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021, ktorým odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021 zamietol v celom rozsahu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie.
3. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 29Sa/11/2021-25 zo dňa 17.05.2021 vyzval žalobkyňu, pri aplikácii § 59 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), aby v stanovenej lehote odstránila vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu tak, že v zmysle § 202 ods. 1 SSP uvedie označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy (správne číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia, preskúmania ktorého sa podanou žalobou domáha). Zároveň bola vyzvaná, aby v rovnakej lehote uviedla deň, kedy jej bolo predmetné rozhodnutie doručené a opravila žalobný návrh, v ktorom bude uvedené správne číslo a deň vydania napadnutého rozhodnutia. V uznesení bola
riadne poučená o možnosti zvoliť si advokáta v zmysle § 26 ods. 2 SSP a o tom, že v zmysle § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny súd poukázal na vyjadrenie žalobkyne v žalobe, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021 podala odvolanie, preto je potrebné, aby žalobkyňa v nadväznosti na existenciu rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 04.03.2021 uviedla číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia, zrušenia ktorého sa v danom súdnom konaní domáha (odvolacieho orgánu).
4. Na výzvu správneho súdu reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 24.05.2021, ktorým zotrvala na svojom návrhu v žalobe zo dňa 28.04.2021, t. j. naďalej sa domáha zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021.
5. Správny súd, v súlade s § 60 SSP, predvolal žalobkyňu na informatívny výsluch, nakoľko mal za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania (žaloby zo dňa 28.04.2021). Na predvolanie žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 28.05.2021, v ktorom uviedla, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vo veciach sociálneho zabezpečenia vystupuje ako odvolací orgán, ktorý môže v zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky (v danom prípade rozhodnutie zo dňa 04.01.2021) len zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť organizačnej zložke SP na nové konanie a rozhodnutie, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie organizačnej zložky SP potvrdí. Argumentovala, že nikde v zákone č. 162/2015 Z. z. sa nedočítala, že správne súdy vo veciach sociálneho zabezpečenia môžu preskúmavať rozhodnutie o odvolaní. Naďalej trvá na svojom návrhu zo dňa 28.04.2021, že správnou žalobou žiada o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021 a tento svoj zákonný dôvod nezmení ani na plánovanom informatívnom výsluchu.
6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021, ako prvostupňového správneho rozhodnutia. Zároveň mal správny súd z obsahu žaloby a žalobkyňou predložených listín preukázané, že proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie.
7. Vzhľadom na to, že z obsahu správnej žaloby, ako aj jej doplnenia zo dňa 24.05.2021, ako aj z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 28.05.2021 vyplýva, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, pričom žalobkyňou je fyzická osoba a ako predmet prieskumu označila prvostupňové rozhodnutie, hoci bolo vydané aj rozhodnutie odvolacieho orgánu, správny súd na odstránenie tejto vady žaloby zvolil bezprostredný prístup k žalobkyni v procese odstraňovania vád podania - žaloby a predvolal ju na informatívny výsluch v zmysle § 60 SSP, za účelom poučenia a usmernenia žalobkyne tak, aby tejto nevznikla ujma na jej právach, prípadne právom chránených záujmoch. Žalobkyňa bola na informatívnom výsluchu poučená o tej skutočnosti, že žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o opravnom prostriedku žalobkyne, teda o odvolaní (proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021). V danom prípade týmto rozhodnutím je rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021, ktorým reagoval na odvolanie žalobkyne. Zároveň bola žalobkyňa poučená, že pokiaľ za žalovaného označila Sociálnu poisťovňu, ústredie ako orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o odvolaní žalobkyne (odvolací orgán) a súd môže preskúmať len rozhodnutie orgánu verejnej správy označeného za žalovaného, predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie odvolacieho orgánu. Nakoľko sa žalobkyňa podanou žalobou, ako aj jej doplnením zo dňa 24.05.2021, domáha, aby súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.01.2021 (rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy), je potrebné, aby žalobkyňa upravila označenie predmetu súdneho prieskumu. Súčasne bola poučená, že v prípade, ak neodstráni túto vadu podania, súd žalobu odmietne. Napriek poučeniu žalobkyňa opakovane zotrvala na preskúmaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021.
8. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
Podľa § 5 ods. 9, veta prvá SSP v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.
Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
Podľa § 26 ods. 1 SSP správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.
Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
9. V zmysle § 97 SSP procesné podmienky sú zákonom stanovené požiadavky, ktorých absencia spôsobuje, že správny súd musí konanie ukončiť bez toho, aby sa zaoberal nárokom žalobkyne vo veci samej. Ukončenie konania nastane buď odmietnutím žaloby alebo zastavením konania.
10. V danom prípade sa žalobkyňa od počiatku domáha preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021. Sama žalobkyňa v žalobe uviedla, že proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie a (na výzvu súdu) predložila rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021 o zamietnutí odvolania žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že v inštančnom postupe bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie. Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie (opatrenie), ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nim pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto
podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však z ust. § 7 písm. a) SSP (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 108 s.). Uvedené tiež nepriamo vyplýva z dikcie § 180 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Nakoľko súd môže preskúmavať rozhodnutie toho orgánu verejnej správy, ktorý je označený za žalovaného, a nie iného orgánu verejnej správy, správny súd pristúpil k odstráneniu tejto vady správnej žaloby.
11. Pri odstraňovaní uvedenej vady súd prihliadol v zmysle § 199 ods. 2 SSP na to, že žalobkyňou je fyzická osoba v konaní o sociálnych veciach, a preto jej poskytol viacnásobné a vyčerpávajúce poučenie o jej procesných právach, vrátane toho, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu. Učinil tak v osobitnom uznesení č. k. 29Sa/11/2021-25 zo dňa 17.05.2021, ako aj na informatívnom výsluchu na správnom súde dňa 08.06.2021.
12. Z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že voči napadnutému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. Následne o tomto odvolaní rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
13. Pokiaľ došlo v konaní o odvolaní k vydaniu rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021, ktorým bolo odvolacím orgánom odvolanie žalobkyne zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené, a žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o opravnom prostriedku, pričom správny súd môže preskúmať zákonnosť rozhodnutia len tohto, a nie iného, orgánu verejnej správy, bolo potrebné, aby žalobkyňa opravila označenie predmetu súdneho prieskumu.
14. V danom prípade však žalobkyňa tento postup nezvolila a rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021 v správnej žalobe nenapadla. Naopak, napriek poučeniu súdom v uznesení č. k. 29Sa/11/2021-25 zo dňa 17.05.2021, ako aj na informatívnom výsluchu dňa 08.06.2021, žiadala zrušiť prvostupňové správne rozhodnutie. Vzhľadom na takto vyjadrenú vôľu žalobkyne ohľadom predmetu súdneho prieskumu súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalobkyňa neakceptovala neformálny prístup správneho súdu k náležitostiam žaloby, konkrétne pri označení napadnutého rozhodnutia, ani o tom, že žalobkyňa nekoná v zjavnom omyle a žiada skutočne preskúmať len prvostupňové správne rozhodnutie. Správny súd preto vychádzal z takto jasne prejavenej vôle žalobkyne (inak by zo strany súdu došlo k jej negácii).
15. Správny súd zároveň uvádza, že v danom prípade mal preukázanú ustálenú skutočnú vôľu žalobkyne domáhať sa preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021. Túto vôľu žalobkyňa jednoznačne prejavila na informatívnom výsluchu pred správnym súdom a tiež v jej písomných podaniach, ktoré súdu doručila (v žalobe, v podaní zo dňa 24.05.2021 či vyjadrení zo dňa 28.05.2021). Táto jej vôľa zostala nezmenená aj napriek výzve (uzneseniu) správneho súdu zo dňa 17.05.2021, v ktorej ju poučil, že je potrebné, aby žalobkyňa správne označila rozhodnutie žalovaného, vydané v konaní o odvolaní žalobkyne.
16. Podľa názoru správneho súdu, súd nemohol vykonať už ďalšie procesné úkony ako tie, ktoré vykonal, aby žalobkyňa odstránila vady žaloby a ako napadnuté rozhodnutie uviedla (druhostupňové) rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021, t.j. rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. Žalobkyňa trvala na preskúmaní rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.01.2021. Úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobkyňu, aby žalovala konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobkyni označí, alebo negovať či prehliadať výslovne prejavenú vôľu žalobkyne, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobkyňa neuviedla ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavila jednoznačnú vôľu, aby ako o predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí. Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods. 5 SSP, pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobkyne. Je totiž výlučnou súčasťou autonómie vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie.
17. Takýmto postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle § 5 ods. 9 SSP. Obsahom princípu vyjadreného v § 5 ods. 9 je rovnosť subjektov v rámci procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi účastníkmi konania. Žiadny z účastníkov konania nie je voči ostatným účastníkom akýmkoľvek spôsobom nadradený. V rámci tohto princípu z dôvodu poučovacej povinnosti správneho súdu (§ 199 ods. 2 SSP) bolo žalobkyni poskytnuté komplexné poučenie o jej procesných právach, vrátane označenia, ktoré opatrenie má byť predmetom súdneho prieskumu. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobkyňa bola riadne poučená podľa § 26 ods. 2 SSP o práve zvoliť si advokáta, resp. možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
18. K princípu rovnosti účastníkov konania súd dodáva, že zohľadňovanie určitých špecifických potrieb tých subjektov, ktorých zdravotný stav, prípadne sociálne postavenie odôvodňuje určitý špecifický procesný režim v zmysle § 199 ods. 2 SSP, však nemá nejakým spôsobom negovať princíp rovnosti účastníkov konania. Ide o normatívne vyjadrenie obyčajne ľudskej slušnosti, napr. vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1038 s.). Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.).. V danom prípade je označenie týchto základných náležitostí žaloby zrejmé, avšak v rozpore so zákonom, keďže žalobkyňa, aj po náležitom poučení súdom, sa domáha zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia, hoci proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom žalovaná (jej generálny riaditeľ) rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021. Pokiaľ žalobkyňa odmietla neformálne nazeranie súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trvala na označení prvostupňového správneho rozhodnutia, je možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné ďalej pokračovať v konaní a meritórne vec prejednať.
19. Aj tu sa prejavuje princíp subsidiarity správneho súdnictva, ktorý pred podaním žaloby vyžaduje vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Ak ide o dvojinštančné konanie, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (odvolaní). Ak takýchto orgánov niet, potom je pasívne legitimovaný orgán verejnej správy, ktorý vydal napadnuté administratívne rozhodnutie alebo opatrenie v prvom stupni. V danom prípade o odvolaní rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2021, preto predmetom súdneho prieskumu môže byť len toto rozhodnutie, a nie prvostupňové rozhodnutie. Správny súd z dôvodu, že zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu, keď žalobkyňa aj po výzve správneho súdu na odstránenie vady žaloby a poučení zotrvala na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým je prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, a nie rozhodnutie vydané po podaní odvolania, žalobu odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) ako neprípustnú.
20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.