Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: V.. D. G., bytom N. XXX, B., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Tauber, advokát, AK so sídlom, Stará cesta 3139/6, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 44259-4/2019-BA zo dňa 11. júna 2019 rozhodol, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad /správny orgán prvého stupňa/ o žiadosti žalobcu rozhodla 07. marca 2019 pod č. č. 200-004804-CA04/2019 tak, že nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil v období od 02. januára 2019.

2. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že žalobca podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení je považovaný za iného poistenca a dňom 02. januára 2019 prevzal do svojej starostlivosti maloleté dieťa I. G. nar. XX. Z. XXXX a uvedeným dňom si uplatnil nárok na materské predložením žiadosti o materské č. B0523129 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Tatravagónka a.s..

3. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že podľa právnej úpravy vychádzal z účelu zákona, pričom účelom materského je poskytnúť poistencom finančnú kompenzáciu pre prípad straty príjmu z dôvodu materstva, resp. starostlivosti o dieťa. Ďalej uviedol, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba vtedy, ak sa poistenec stará o dieťa a prevzal starostlivosť o dieťa a to neformálne, na základe formálnej dohody alebo skutočnosť, že sa o toto dieťa stará a jeho povinnosť vyplýva priamo zo zákona o rodine. Povinnosť prevziať dieťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak otec prevzal od matky dieťa, ktoré do prevzatia zabezpečovala matka.

4. Správny orgán zistil, že žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť 02.01.2019, t. j. dňom, odkedy uplatnil nárok na materské a prevzal maloleté dieťa do starostlivosti a správny orgán prvého stupňa mal za to, že žalobca nezačal od 02. januára 2019 poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa.

5. Predmetné rozhodnutie žalobca napadol včas podaným odvolaním a namietal, že prevzal starostlivosť o dieťa na základe dohody s matkou, pričom matka nepoberá materský ani rodičovský príspevok. Podľa žalobcu splnil požiadavky a zákonné podmienky na priznanie nároku na materské, keďže ako otec dieťaťa, hoci vykonáva pracovnú činnosť, podmienka zákona nezmieňuje tak aby takúto požiadavku spĺňal a pracovnú činnosť nevykonával.

6. K pojmu starostlivosť o dieťa uvádza, že zákon nepozná legálnu definíciu tohto pojmu, je definovaný v zákone o rodičovskom príspevku a vyplývajúc z textu zákona v v spojení s zákona o sociálnom poistení je potrebné túto definíciu používať v súlade s definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku.

7. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinná starostlivosť osobná starostlivosť o dieťa ale starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, akými sú starí rodičia, pestúnka, jasle alebo škôlka, lebo povinnosť osobnej starostlivosti bola vypustená v zákone o rodičovskom príspevku od 01.01.2011. Preto osobná starostlivosť nie je podmienkou ani priznania nároku na rodičovský príspevok, resp. materské. Podľa žalobcu, aj z dôvodovej správy vyplýva, že účelom zákona bolo umožniť rodičom zlepšenie príjmovej situácie v rodine, to znamená, nie je zakázané, aby poberateľ dávky materské pracoval za podmienok riadnej starostlivosti o dieťa.

8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 44259-4/2019-BA z 11. júna 2019 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zmenil výrok napadnutého rozhodnutia tak, že vypustil slová „a § 51 ods. 2“ - druhú vetu výroku rozhodnutia a v ostatnom odvolanie žalobcu zamietol. Poukázal na žalobcom predložené doklady: Rodný list dieťaťa I. G., nar. X. Z. XXXX, Čestné vyhlásenie k žiadosti o materské, podpísané navrhovateľom a matkou dieťaťa, v ktorom matka dieťaťa vyhlasuje, že dňa 2. januára 2019 po dohode zveruje svoje dieťa - I. G., nar. X. Z. XXXX, do starostlivosti otca dieťaťa - Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 4. decembra 2018 o tom, že navrhovateľ si neuplatnil nárok na rodičovský príspevok, Žiadosť matky dieťaťa o odňatie rodičovského príspevku od 1. januára 2019, doručenú dňa 14. decembra 2018 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. SNl/OHNNVaŠSD/ SOC/2019/51695-6 zo dňa 14. januára 2019 o odňatí rodičovského príspevku oprávnenej osobe I.. F. G. pri starostlivosti o dieťa a to od 01. februára 2019 z dôvodu, že od 02. januára 2019 si navrhovateľ uplatnil nárok na materské. Pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 09. februára 2009 medzi žalobcom a zamestnávateľom na dobu určitú do 31. januára 2010, s nástupom do práce dňa 09. februára 2009, druh práce: konštruktér, miesto výkonu práce: Poprad, pracovný čas: 37,5 hodín týždenne; dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísanú dňa 25. januára 2010 (pracovný pomer zmenený na dobu určitú do 31. júla 2011), dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísanú dňa 22. júla 2011 (pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú) a dohodu o mzde zo dňa 28. decembra 2018 (základná tarifná mzda 1 412,00 EUR/mesiac); pracovnú zmluva uzatvorenú dňa 27. novembra 2018 medzi navrhovateľom a zamestnávateľom na dobu určitú do 16. júla 2019 s nástupom do práce dňa 02. januára 2019, druh práce: supervízor III, miesto výkonu práce: sídlo zamestnávateľa, pričom zamestnanec bude vykonávať prácu v jednotlivých prevádzkach zamestnávateľa podľa potrieb a pokynov zamestnávateľa, pracovný čas: 37,5 hodín týždenne; k pracovnej zmluve je priložená dohoda o mzde zo dňa 28. decembra 2018 (základná tarifná mzda 1 412,00 EUR/mesiac); potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 5. februára 2019 o tom, že navrhovateľ je jeho zamestnancom a má pružnú pracovnú dobu.

9. Žalovaný podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne mal za to, že žalobca je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa od 09. februára 2009 (poistný vzťah trvá), súbežne je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa na základe vzniku nového pracovného pomeru od 02. januára 2019. Zamestnávateľ informoval Sociálnu poisťovňu dňa 20. decembra 2018 prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - zmena o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky navrhovateľom od 02. januára 2019 a prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - prihláška o skutočnosti, že navrhovateľovi dňa 02. januára 2019 vznikne nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Matka dieťaťa je evidovaná ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa (tzv. poistenec štátu).

10. Žalovaný uviedol, že podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a

materstva. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré tvorí súčasť sociálneho poistenia. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

11. Žalovaný mal za to, že z ustanovenia § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že účelom nemocenského poistenia je zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva a kompenzácia straty príjmu poistenca. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien aj mužov v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem.

12. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého. Navrhovateľ si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poistného vzťahu zamestnanca. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona v znení neskorších predpisov a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov.

13. Žalovaný poukázal na § 49 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravenými v § 30 zákona v znení neskorších predpisov sú podmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky (v prípade materského inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti) a podmienka absencie príjmu v období starostlivosti o dieťa a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca

14. V prípade žalobcu - otca dieťaťa, pobočka skúmala splnenie týchto osobitných podmienok nároku na materské: prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, ako jednej z osobitných podmienok nároku na prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu.

15. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. Tiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia.

16. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade z uvedeného dôvodu nutná a otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s plným pracovným úväzkom, nemohol prevzal dieťa do starostlivosti, najmä ak sa o dieťa naďalej stará matka.

17. Z dochádzkových listov žalobcu za mesiace december 2018, január 2019 a február 2019 vyplýva, že navrhovateľ má pružný pracovný čas, pričom základný pracovný čas je stanovený od 8:00 do 14:00 hod. Navrhovateľ v rovnakom pružnom pracovnom čase pracoval aj v decembri 2018. Za január 2019 odpracoval 171:50 hodín a za február 2019 odpracoval 154:50 hodín, pričom podľa predloženej dochádzky navrhovateľ začína pracovať medzi 6:00 hod a 7:00 hod a končí medzi 14:00 hod a 15:00 hod a na starobné dôchodkové sporenie zaslaných zamestnávateľom za mesiace január až apríl 2019 (t. j. za obdobie, v ktorom navrhovateľ súčasne od 02. januára 2019 čerpá rodičovskú dovolenku u tohto zamestnávateľa) vyplýva, že navrhovateľ na základe novej pracovnej zmluvy dosiahol vymeriavacie základy: 1.398,44 eur za január 2019, 1.480,- eur za február 2019, 2. 167,48 eur za marec 2019, 1.510,17 eur za apríl 2019.

18. Preto pokiaľ žalobca z nového pracovného pomeru dosahuje vymeriavacie základy v porovnateľnej výške ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku, samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa je formálne vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Žalobca prevzal

dieťa do starostlivosti len formálne, o čom svedčia najmä tieto skutočnosti: u zamestnávateľa od 02. januára 2019 začal čerpať rodičovskú dovolenku a súčasne od 02. januára 2019 na základe novej pracovnej zmluvy vykonáva prácu; a nová pracovná zmluva s dátumom nástupu do práce dňa 02. januára 2019 bola dohodnutá na dobu určitú do 16. júla 2019, čo zodpovedá obdobiu poskytovania materského inému poistencovi, a nový pracovný pomer vykonáva v rovnakom rozsahu z hľadiska príjmu ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku; matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu.

19. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku treba právne normy ustanovené v zákone v znení neskorších predpisov chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. , , , m. m. , v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.

20. Správny orgán mal za to, že rodičovský príspevok, na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukazuje, nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou a štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Poskytuje sa všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (spravidla do troch rokov veku dieťaťa) a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku; rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku.

21. Materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona - zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku aj vrátane materského, ak dôjde k strate, resp. zníženiu príjmu.

22. Žalobca uzatvorením novej pracovnej zmluvy so zamestnávateľom dosiahol, že po 2. januári 2019 vykonáva pracovnú činnosť pre zamestnávateľa, za ktorú dosahuje príjem z nemocenského poistenia, § 30 zákona, z ktorého bol nárok na materské uplatnený, ale de facto neprerušil výkon práce za účelom prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Pracovnú činnosť v pracovnom pomere od 02. januára 2019 vykonáva v rozsahu 37,5 hodín týždenne, v pružnom pracovnom čase, rovnako ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Je zrejmé, že prevzatie dieťaťa do starostlivosti navrhovateľom je len formálne, navrhovateľom deklarované predloženou rodičovskou dohodou. Matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu.

23. Podľa žalovaného žalobca nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona a tvrdil, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti v skutočnosti nedošlo.

24. Žalobca navrhol v správnej žalobe, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie č. 44259-4/2019-BA z 11. júna 2019 v celom rozsahu v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka 07. marca 2019 pod č. 200-004804-CA04/2019 a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. Druhostupňové rozhodnutie pokladal za nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci žalovanou podľa neho nemá oporu v ust. , v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení (ďalej len ""), ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže podľa žalobcu otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok: prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa o dieťa, dohoda s matkou dieťaťa, uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu, matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok. Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v zákona o sociálnom poistení v súlade

s jeho definíciou podľa v znení neskorších predpisov o rodičovskom príspevku (ďalej len „“), nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. Podľa žalobcu riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. Podľa žalobcu povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. vypustená s účinnosťou od 01.01.2011 a môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Žalobca tvrdil diskriminačný rozmer postupu žalovanej, ktorá matkám priznáva tento príspevok aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, preto podľa žalobcu ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia. Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa.

25. K doručenej správnej žalobe žalovaný podal vyjadrenie 28.10.2019 a zopakoval dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného týkajúce sa starostlivosti poskytovanej maloletému dieťaťu žalobcom a možnostiam k takejto starostlivosti ako aj k otázke zárobkových pomerov žalobcu pred a po podaní žiadosti o priznaní materského a uzavrel, že podmienka celodennej starostlivosti u žalobcu nemôže byť splnená vzhľadom na dĺžku pracovného času v jednotlivých dňoch žalobcu u svojho zamestnávateľa Tatravagónka a.s., od 09.02.2009 až doposiaľ. Nový pracovný pomer, ktorý žalobcovi vznikol 02. januára 2019 bol zhodný podľa žalovaného s pomermi pred uplatnením nároku. Pracovný čas 37,5 hod. týždenne neumožňuje žalobcovi poskytovanie starostlivosti.

26. Žalovaný odkázal na pracovnú zmluvu žalobcu a v období čerpania rodičovskej dovolenky mu táto listina umožňuje pokračovať vo výkone svojho zamestnania v novom pracovnom vzťahu a uzatvára, že žalobca mal vymeriavací základ v rozpätí od 1.415,- eur do 4.460,- eur a v období počas novej pracovnej zmluvy od 1.398,- eur za január 2019, 1.480,- eur za február 2019, 2.167,48 eur zo marec 2019, 1.510,17 eur za apríl 2019, 1.551,65 eur za máj 2019, 3.014 eur za jún 2019 a 950,75 eur za júl 2019. Jeho nástup na rodičovskú dovolenku na základe porovnania zárobkových pomerov i trvania pracovného času v jednotlivých dňoch u žalobcu pokladá žalovaný za formálnu.

27. Žalovaný konštatoval formálnosť týchto podmienok preto, že žalobca pri trvaní svojho zamestnaneckého vzťahu nie je schopný zabezpečovať úplnú starostlivosť o maloleté dieťa a napokon jeho zárobkové pomery preukazujú, že materský príspevok, ktorý má byť kompenzáciou finančnej straty z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa tiež nie je preukázaný.

28. Žalovaný upozorňuje na zásadný rozdiel medzi rodič. príspevkom, nárok na ktorý je v podmienený zabezpečením riadnej starostlivosti o dieťa a materským, nárok na ktorý je v zákone o sociálnom poistení podmienený prevzatím dieťaťa do starostlivosti a starostlivosťou o toto dieťa. Interpretácia právnych noriem žalovanou je v súlade so zmyslom a účelom zákona o sociálnom poistení, a teda aj v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. , , , m. m. , prihliadalo sa tiež na dobré mravy a spravodlivosť.

29. Žalovaný v uviedol, že výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ dôjde k úprave pracovných podmienok tak, aby bolo možné dieťaťu poskytovať adekvátnu starostlivosť. Pracovná zaťaženosť v pracovnom pomere na plný úväzok však objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to požaduje zákon o sociálnom poistení.

30. Žalovaný poukázal na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorá v stanovisku zo dňa 21. marca 2019 podľa ktorého súčasné poberanie materského a príjmu

vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia a je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Preto rešpektujúc a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a aplikujúc príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, berúc ich vo vzájomnej súvislosti a súčasne sledujúc ich účel, možno konštatovať, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a žalovaná trvá na tom, že jej rozhodnutie č. 44259-4/2019-BA zo dňa 11. júna 2019 je zákonné.

31. V replike žalobca nereagoval, hoci mu táto prostredníctvom právneho zástupcu bola doručená 23.01.2020.

II. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 32. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby a napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho administratívneho spisu správny súd konštatuje, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa ako nedôvodnú zamietol. Rozsudok vyhlásil 24. novembra 2021, za podmienok upravených a splnených podľa a .

33. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa , sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Podľa , z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.

Podľa , zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a/ splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote , b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa , okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v , , a .

Podľa , povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a/ splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a /b zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej

osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

Podľa v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Podľa v platnom znení, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského.

Podľa v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

Podľa v platnom znení, iný poistenec je otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

Podľa , ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

Podľa , ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

34. Správny súd konštatuje, že nie je sporný skutkový stav, ako základ z ktorého orgány verejnej správy vychádzali. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že základom pre vznik nároku na všetky dávky nemocenského poistenia je, že ide o náhradu príjmu tým, že poistenec nemôže vykonávať závislú prácu na základe pracovnej zmluvy z dôvodu vykonávania prevzatej starostlivosti o svoje maloleté dieťa. Žalobca sa dohodol s matkou o prevzatí starostlivosti o maloletého so začiatkom čerpania materskej v dohode o starostlivosti o dieťa v zmysle § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení a deklaroval, že preberá starostlivosť.

35. Správny súd konštatuje, že zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a kompenzácia stratu príjmu za túto starostlivosť sú základnými atribútmi, z ktorých pri výklade príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení je potrebné vychádzať. Preto pokiaľ žalobcovi vznikol nový vzťah nemocenského poistenia, ktorý uzatvoril so svojim zamestnávateľom, potom žalovaný správny orgán dôvodne uzavrel, že zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a kompenzácia stratu príjmu sú základnými atribútmi, z ktorých pri výklade príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení je potrebné vychádzať.

36. Kľúčovou otázkou pre rozhodnutie správneho veci bolo posúdenie splnenia osobitnej podmienky podľa v spojení s ustanovením , teda podmienky prevzatia a poskytovania starostlivosti dieťaťu zo strany žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že pojem

„starostlivosť“, resp. spojenia „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré zákonodarca použil v ustanovení , je nutné vnímať ako súčasť zákonnej úpravy komplexne obsiahnutej v zákone č, a v tomto zmysle ho aj systematicky a teleologicky interpretovať.

37. Správny súd považuje za potrebné uviesť k žalobnej námietke žalobcu, v ktorej konštatuje súvislosť s rodičovským príspevkom, že materské ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami, než napr. rodičovský príspevok, ktorý má charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu má teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské poistenie).

38. vymedzuje sociálne poistenie ( ), ktorého rozsah je určený v ustanovení tak, že sociálnym poistením je: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie a e) poistenie v nezamestnanosti.

39. Zákon tak pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto ustanovením je v základnom rámci vymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia straty alebo zníženia príjmu pre prípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Formou kompenzácie sú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v Jednou z týchto dávok je materské ( v platnom znení). Pojmy materské a rodičovský príspevok tak žalobca nesprávne stotožňuje.

40. Účelom nemocenského poistenia teda nie je poskytovať poistencom plnenia (dávky) ako „benefit“ k príjmu poistenca nepostihnutého stratou alebo znížením príjmu. Účelom nemocenskej dávky materského je naopak kompenzovať v rozsahu stanovenom v ) straty alebo zníženia príjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa za podmienok stanovených zákonom upravujúcim materské. To u žalobcu nebolo splnené.

41. Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Tam patrí dávka rodičovského systému. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením.

42. V zmysle vyššie uvedeného výkladu právnych noriem na vec rozhodovanú dospel správny súd k záveru, že žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi nárok na materské, ktoré si uplatnil nepriznali. Správne orgány si pre rozhodnutie zadovážili v dostatočnom rozsahu potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku

- materské, pretože v dôsledku jeho pracovnej činnosti a príjmov nepreukázal starostlivosť o maloleté dieťa.

43. Vychádzajúc z toho, že materské je dávkou nemocenského poistenia vytvára aj predpoklady pre kontrolu dodržiavania náhrady straty príjmu za splnenia podmienok riadnej starostlivosti. Žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť s minimálnym redukovaním svojich pracovných povinností i svojho príjmu, čo mu nemôže umožňovať zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Uvedená spojitosť je základným, hoci osobitným predpokladom, ktorý žalobca nesplnil a mylne sa domnieval, že starostlivosť o maloleté dieťa nemusí poskytovať on sám. Len taká miera pracovnej činnosti, ktorá nebráni starostlivosti žalobcovu o maloleté dieťa, nie je vylúčená za súčasnej existencie straty na príjme žalobcu, čo nebolo preukázané v tomto konaní o poskytnutie dávky materské žalobcovi.

44. Materské je nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu ( ). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne upravené v v rozhodnom znení, v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci mal žalobca prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu.

45. Vzhľadom na to, že jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca je skutočnosť, že sa iný poistenec o dieťa stará. Presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku na materské, explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť jednak z limitu dĺžky poskytovania materského do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, jednak z právnej úpravy obsiahnutej v , kedy prerušenie starostlivosti o dieťa je spojené so zánikom nároku na materské aj v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov.

46. Preto správny súd zvýrazňuje, že pre vznik nároku na materské nepostačuje len formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou. Potom by ustanovenie nemalo význam. Pokiaľ by poskytovanie starostlivosti malo spočívať v tom, že poistenec iba organizačne zabezpečí poskytovanie starostlivosti treťou osobou, jednak by sa materské ako dávka nemocenského poistenia minulo účelu a dohoda o prevzatí starostlivosti o dieťa uzavretá medzi žalobcom a matkou dieťaťa stratila zmysel.

47. Správny súd poukazuje na „Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (ďalej len „Smernica 2019/1158“) došlo k zrušeniu Smernice Rady 2010/18/EÚ. Podľa bodu 19 Preambuly Smernice 2019/1158: „V záujme podpory rovnomernejšieho rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v ranom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov, alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.“

48. Z uvedeného je zrejmé, že jedným z cieľov Smernice 2019/1158 je vyváženosť miery osobného podieľania sa otcov na rodinných povinnostiach súvisiacich so starostlivosťou o deti, čo je v priamom rozpore s výkladom ustanovenia .

49. Správny súd uzatvára, že žalobca pracuje tak a v takom režime, že jeho príjmy v dôsledku jeho pracovnej činnosti nepoklesli čo znamená, že nevie zabezpečiť starostlivosť o svoje maloleté dieťa a nespĺňa predpoklady osobitného charakteru, pre vznik nároku na otcovské, ako dávku nemocenského poistenia.

50. Orgány verejnej správy vykonali zisťovanie skutkového stavu riadne a dostatočne a zabezpečili si pre rozhodnutie dostatok dôkazov, ktoré správne právne posúdili a svoje rozhodnutie žalovaný podrobne odôvodnil. Žalobca v jeho situácii najmä pracovnej neubral zo svojej pracovnej záťaže, pre ktorú nie je schopný zabezpečovať starostlivosť o svoje maloleté dieťa. Pokiaľ ide o námietku, ktorou namietal, že môže pracovať a o dieťa sa môže starať tretia osoba alebo zariadenie táto nie je dôvodná, pretože poberajúc materské pre zachovanie tohto nároku nemôže vykonávať pracovnú činnosť, ktorá by mu bránila v starostlivosti o maloleté dieťa. Napokon to vyplýva aj z pracovných príjmov žalobcu, ktoré tiež preukazujú že predpoklady na poskytnutie spornej dávky nemocenského poistenia nie sú dané, lebo pracujúc v režime, ako žalobca pracuje, nie je schopný zabezpečovať starostlivosť o maloletého.

51. Správny súd uvádza na záver, že žaloba žalobcu a dôvody v nej uvedené, vzhľadom na zhora uvedené nie sú zákonnými dôvodmi a nárok na materské žalobcu orgány verejnej správy posúdili správne a zákonne. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. , a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný ich nepriznal. Žalovanému správny súd odôvodnené trovy konania nepriznal, pretože ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.